Trust God
1 My child, remember
my teachings and instructions
and obey them completely.
2 They will help you live
a long and prosperous life.
3 Let love and loyalty
always show like a necklace,
and write them in your mind.
4 God and people will like you
and hold you in high esteem.

5 With all your heart
you must trust the Lord
and not your own judgment.
6 Always let him lead you,
and he will clear the road
for you to follow.
7 Don't ever think that you
are wise enough,
but respect the Lord
and stay away from evil.
8 This will make you healthy,
and you will feel strong.
9 Honor the Lord by giving him
your money and the first part
of all your crops.
10 Then you will have
more grain and grapes
than you will ever need.

11 My child, don't turn away
or become bitter
when the Lord corrects you.
12 The Lord corrects
everyone he loves,
just as parents correct
a child they dearly love.
The Value of Wisdom
13 God blesses everyone
who has wisdom
and common sense.
14 Wisdom is worth more
than silver;
it makes you much richer
than gold.
15 Wisdom is more valuable
than precious jewels;
nothing you want
compares with her.

16 In her right hand
Wisdom holds a long life,
and in her left hand
are wealth and honor.
17 Wisdom makes life pleasant
and leads us safely along.
18 Wisdom is a life-giving tree,
the source of happiness
for all who hold on to her.

19 By his wisdom and knowledge
the Lord created
heaven and earth.
20 By his understanding
he let the ocean break loose
and clouds release the rain.
21 My child, use common sense
and sound judgment!
Always keep them in mind.
22 They will help you to live
a long and beautiful life.
23 You will walk safely
and never stumble;
Psalm-23-2
24 you will rest without a worry
and sleep soundly.
25 So don't be afraid
of sudden disasters
or storms that strike
those who are evil.
26 You can be sure that the Lord
will protect you from harm.

27 Do all you can for everyone
who deserves your help.
28 Don't tell your neighbor
to come back tomorrow,
if you can help today.
29 Don't try to be mean
to neighbors who trust you.
30 Don't argue just to be arguing,
when you haven't been hurt.
31 Don't be jealous
of cruel people
or follow their example.

32 The Lord doesn't like
anyone who is dishonest,
but he lets good people
be his friends.
33 He places a curse on the home
of everyone who is evil,
but he blesses the home
of every good person.
34 The Lord sneers at those
who sneer at him,
but he is kind to everyone
who is humble.
35 You will be praised
if you are wise,
but you will be disgraced
if you are a stubborn fool.
Tavoozo Lidri Ombato'diro ri
1 Ŋgwa maro, nyije ta ŋgaembaro maro tana ko, oko miyi tase matabe miri oyene 'do tana ndi drî miro ya. 2 Tana 'do o'bana tu miro oriro ni a'done amba, ago o'bana mi ni a'done ŋgaamba be ori miro ya. 3 Mi'ba taŋgye oye ndi ta'diri oye be kalapa koni mirigyesi. Nyembe ànya kyembe miro ya; ago nyegyi ànya ya miro ya. 4 Ondro ka'do miyete oso inye, nyusuna yauni ndi takado be ni Lu ndi lidri be resi.
5 Mimata OPI ya ya cini miro si. Mi'ba mi ko tauni drî mi modo ro dri. 6 Miyi ta OPI ro tase cini nyabe oyena yasi, 'dooko nda o'bana liti miro 'da a'done ŋgye. 7 Nyusu ta ko mikye andivo iro orivoya tavouni be; oko miro OPI ago migazo takozi oyene. 8 Ondro ka'do miyete oso inye, ezina a'do jiŋgiri ndi miri, ago a'dona ndi kyere kado ro lomvo miro ri. 9 Miro OPI ŋgadriamba miro si ago doŋgodri käti gyini miro kabe lofona 'do ozona si. 10 Ondro ka'do miyete inye, 'dooko inya ogana 'da twi kyiro miro yasi, ago nya'dona vino be amba vo osona ro ojona ko.
11 Ŋgwa maro, miga ta ŋgaembaro OPI ro ko zo, ago nya'do ko kyilaro ta ŋgaloto ndaro rota. 12 Tana OPI ka 'dise nda kulube lotona, oso täpi kabe ŋgwa se nda driuŋgyi be tana ro lotona 'do ronye. 13 Mano se orivoya tavouni be ni kado, se orivoya tavousu be 'do. 14 Tana ka ŋga kadopara lofo ndrani se mo'di ro drisi, ago takadona orivoya ndrani logo läguläguro drisi. 15 Kado tavouni ro orivoya kadopara ndrani kuni okaro lagyeamba be drisi; vo ŋga ro cini se milebe ojo ko sina. 16 Tavouni kani ori madaro ozo, ago kani a'do ŋgaamba be ndi taoro be ozona. 17 Tavouni o'bana ori miro ndi riyä ro, ago ozona taliatokpe ndi miri. 18 Ànya se tavouni be ni riyä be; tana tavouni ozona adri ndi ànyari.
19 OPI andivona 'ba 'bädri te tavouni si;
nda eŋga vokuru te tauni ndaro si.
20 Tavouni ndaro 'ba goloi ni udine,
ago 'ba 'dikolo ni u'dine 'bu ro gyini dri.
21 Ŋgwa maro, nyäti tavouni ndi tavousu ŋgye be anda. Mi'ba ànya kopavo koni mirigyesi. 22 Tana ànya ozona ori kado ni miri, ori se liŋgyiekye ago riyä si ono. 23 'Dooko nyabana ndi londroro liti miro yasi, ago minina ko abane parapara. 24 Ondro nyate u'du vuru oko nyuturina ko ago nyu'duna ṛo 'boṛi'boṛi. 25 Miri turine ni rriti se kabe o'de ätruku'du ro'do ri i'do, kode ni rueza se kabe o'de takozi'bai dri 'do ri i'do. 26 Tana OPI a'dona 'da gaga'ba miro. Nda o'bana mi ko o'dene abari ya.
27 Miri ko takado oyeako 'dise kabe ŋga uzi ni misi 'do ri, ondro ka'do nya'do gindi sina ago mbara be ozone owo. 28 Nyata ko oriazi miro ri mikye, nyoyi ago nyego 'da; ondo oko mozona 'da miri, oko se mi gi orivoya ŋgana iyi be tuna 'do si. 29 Mira takozi aza ko oriazi miro oyeza koziro; tana nda ka ori lototi mire, ago ka taoma miya ayani. 30 Mipekala ko 'diaza be teinye takaci ako ondro nda koye ŋga kozi aza ko miri owo. 31 Mi'ba yaoko ko mano se kabe taoye kyila si 'do be, ago nyusu ta ko alona taoyene oso anya kabe oyena ronye, 32 tana ya OPI ro orivoya osoro lidri se kabe takozi oye iyi lomvo, oko nda ka mio'ba lidri se kabe taŋgye oye iyi dri ayani. 33 Latri OPI ro orivoya 'ba takozi'bai ro dri, oko nda ka 'ba taŋgye'bai ro äṛuna äṛu. 34 Nda orivoya losiako ànya se driuŋgyi be iyi be; oko nda orivoya yauni be ànya se trwe iyi ri. 35 Tavouni'bai usunayi liku taoro ro ndi, oko ànya se amamaro a'dona 'da driupiro ndra.