Taoma
WhatsApp Image 2024-05-23 at 12.36.41
1 A'done taoma be anjioko orivoya a'done ŋgye ta ŋgase abe mio'ba tana ro ta, ago a'done ŋgye ta ŋgase mäni ko ondrene rota. 2 Taoma ànyaro si lidri se tui kyeno kai ro tana si Lu te.
3 Taoma si anjioko mänite a'ba 'bädri te ata Lu rosi, tana ŋgase äni ndi ondrene ono ede ko ni ŋgase andrebe ondre yasi.
4 Taoma 'ba Abele te toriolo kadopara ozone Lu ri ndrani Kaina ro drisi. Taoma ndaro si ta ndaro si Lu te aka'da nda te mano taŋgye'ba ro, tana Lu andivo edretazevo ndaro te ŋgapäṛi ndaro olesi. Ta taoma ndaro rota Abele ka gi'du ata, nda kodra gica owo.
5 Taoma laga Enoka teni odravoya. Oko äru nda te kuru Lu re, ago 'diaza ni kote nda usune, tana Lu ru nda te kuru. Taegyi ka ata ekye teinye Enoka uruako kuru, ta ndaro si Lu te. 6 Ta 'diaza ro ni ko Lu usine teinye taoma ako, tana nda se kabe ikyi Lu re beṛo a'done taoma be anjioko Lu orivoya ago kani ànya se kabe nda uṛi päṛi.
7 Taoma 'ba Noa ni ŋgaemba Lu ro ta ŋgase mileya nda ni ko ondrene rota tana erine. Nda ro Lu te ago ede toŋbo te se nda ndi katidri ndaro be apate kigye. Ago tase ka'dobe si ape vure 'bädri rote, ago Noa usu taŋgye teni Lu resi se ka ikyi taoma si.
8 Taoma 'ba Abarayama te Lu orone ondro Lu kuzi nda te oyine 'bädri se Lu ko'ba tana be ozone ndäri ya owo. Nda e'be 'bädri modo ndaro rote teinye vose nda kabe ugu oyi kigye uniako. 9 Taoma si nda rite 'diatra ronye 'bädri se Lu ko'ba tana be ndäri ya. Nda rite zoi boŋgo ro ya, oso Yisika ndi Yakoba be, se usuyi tao'ba kpate ni Lu resi ronye. 10 Tana Abarayama ka ugu 'bakici se Lu kaka'dabe ago kobebe, 'bakici se kotopa na ka ori 'duro ana kwotena.
11 Taoma si Sara a'dote mbararo a'done ŋgwa be, nda gica pari odeodero ago Sara modo ni kote a'done ŋgwai be owo. Nda yitate Lu ya tao'ba ndaro ätina si. 12 Taoye ya Abarayama gica avo ro oko, ni mano gi alo ono yasi zelevoi amba a'dote oso 'bi'bi vo'buyakuru ya ronye, orivoya oso doŋgoṛoŋwa siŋgwa ro kototi otiako ronye.
13 Taoma si 'dicini kwoi todrate. Ànya usuyi ŋgase Lu ko'ba tana be kote, oko ni lozo si ànya ndreyi ànya te ago ruyi ànya te, ago leyitadrina te ŋbelero anjioko ànya orivoya 'diatrai ro ago aba'bai ro 'bädri ya. 14 Ànya se kayibe ta nonye kwoi ata 'ba ṛo ŋbelero anjioko ànya kayi ugu 'bädri modo ànyaro ro uṛina. 15 'Bädri se ànya ke'beyibe ana ànya e'beyi tavousu tana ro te, aba ondro ànya kori gwo 'du tana usune, aba ànya a'donayi ndi kandrakado be ogone. 16 Oko tana 'bädri se ànya kayibe voondre tana ro orivoya 'bädri kadopara yi, 'bädri vo'buyakuru ro. Ago Lu ko driupiro ta ànyaro ta ànyari nda uzine Lu ànyaro, tana nda ede 'bakici te ànyari.
17 Taoma 'ba Abarayama te ŋgwa ndaro Yisika olone tori ro ondro ojo mbara Abarayama rote owo. Abarayama ni orivoya se Lu ko'ba tao'ba be rigye, caoko nda orivoya nja ŋgwa alodi ndaro ozone olone tori ro. 18 Lu atate ndäri ekye: “Yisika si nya'dona 'da zelevoi se ma'ba tana be ono be.” 19 Abarayama usutate anjioko Lu orivoya mbara be Yisika eŋgane ni odra ya, ago ata ndi inye, Abarayama go ru Yisika te kovole ni odra yasi.
20 Taoma 'ba Yisika 'ba tao'ba mileya rote Yakoba ndi Esau be ri.
21 Taoma 'ba Yakoba äṛu ŋgwàagoro Yosepa rote ba alo alo ondro nda ka oyete odrane owo. Nda ätirute dofo ndaro abaro si ago mätu Lu te.
22 Taoma 'ba Yosepa te, ondro ka oyete odrane oko, nda pe ta oyiro Yisaraele'bai ro ni Ezipeto yasi tana te, ago e'be taŋgaembaro tase beṛo oyene ta avo ndaro rota te.
23 Taoma 'ba uti'bai Musa rote nda da'done imbana nätu äti nda be vosi. Ànya ndreyite nda orivoya ŋgwa liŋgyiekye yi, ago ànya a'doyi kote turiro orine ota 'bädri'ba ro oroako.
24 Taoma 'ba Musa te, ondro nda kombate oko, gatezo yi uzine ŋgwa ŋguti 'bädri'ba ro ro. 25 Nda lete ruezane lidri Lu robe ndrani riyä takozi ro se tuna orivoya fere ono ri. 26 Nda 'bamite rueza ŋgamawo ro ta Mesiya rota kadona para ndrani lakazà cini Ezipeto ro drisi, tana nda 'ba mi ndaro te päläti se mileya dri.
27 Taoma 'ba Musa e'be Ezipeto te kyila 'bädri'ba ro turiako. Tana osoago nda ndre Lu ondreako te, nda gatezo mi ozane kovole. 28 Taoma 'ba nda te Karama Lävu Odra ro ro oyene ago ozo tate kari luvune käläsi drisi, tana ukyi malaika odra ro ufu ŋgwàagoro se ätibe käti Yisaraele'bai ro 'da.
29 Taoma 'ba Yisaraele'bai te mbararo drî Gyi'desi Okaro ro ozane oso gyini awi drisi ronye, ondro Ezipeto'bai kojoyite oyene inye oko, gyi ivu ànya te.
30 Taoma 'ba tiṛi Yeriko ro tisite vuru aba Yisaraele'bai ro gbikyi ànya lomvosi u'duna njidrieri vosi. 31 Taoma pa Raba ronyi'ba ro teni ufuvoya ànya se koroyi Lu kote kai yibe, tana anya ru vomari'bai Yisaraele'bai rote bereazi ro yai'dwesi.
32 Muguna ata ndi driyaro ya? Saa ojo kote märi ta Gideoni, Baraka, Samisona, Yepeta, Dawidi, Samuele ndi nebii be ro itiza. 33 Taoma 'ba ànya te kyila oyene 'bädrii cini be ago peyite ṛe. Ànya yeyi tase kado te ago ruyi ŋgase Lu ko'ba tana be te, ànya seyi kala ibii rote, 34 izweyi asi mbaraekye te, payivote ni ufuvoya bando si. Ànya orivoya mbaraako, oko a'doyite mbararo, ànya a'doyite mbaraekye ro kyila ya ago peyi kyila'baazii 'diatrai ro rote. 35 Taoma si 'ditoko usu 'didiri ànyaro se kadribe te.
Azaka gayizo, leyi dritai ko, drayite rueza ya tana adri ànya robe ori kadopara ya. 36 Rukäna omo'dote ago a'bite, ago azakana embete nyori si ago avote kamba ya. 37 Avo ànya te kuni si, asi yana te ritu, äfu ànya te bando si. Ànya abayite gbikyi soyi kyinii timele ro kode indrii rote, ati'ba ro, ezate, ago ayete koziro. 38 'Bädri a'do kote kadoro ànyari! Ànya abayite oso aba'bai vocowa yasi ago lutuŋwà drisi ronye, loriyite kugyiŋwà yasi ago 'buŋwà gyini ya yasi.
39 Se cini edretazevona be kwoi peyi ŋgateṛe taoma si! Caoko ruyi tao'ba se Lu ko'ba tana be kote, 40 tana Lu ra tavoora kadopara te ta amaro ta. Ta ndaro anjioko toto a'do troalo ama be si a'ba ànya te ŋgye.
الإيمان
1 الإيمانُ هوَ الوُثوقُ بِما نَرجوهُ وتَصديقُ ما لا نَراهُ، 2 وبِه شَهِدَ اللهُ لِلقُدَماءِ.
3 بالإيمانِ نُدرِكُ أنّ اللهَ خَلَقَ الكَونَ بِكلِمَةٍ مِنهُ، فصَدَرَ ما نَراهُ مِمّا لا نَراهُ.
4 بالإيمانِ قَدّمَ هابـيلُ للهِ ذَبـيحَةً أفضَلَ مِنْ ذَبـيحةِ قايـينَ، وبالإيمانِ شَهِدَ اللهُ لَه أنّهُ مِنَ الأبرارِ عِندَما رَضِيَ بِقرابـينِهِ، وبالإيمانِ ما زالَ يتكَلّمُ بَعدَ مَوتِهِ.
5 بالإيمانِ رفَعَ اللهُ أخْنُوخَ إلَيهِ مِنْ غَيرِ أنْ يَرى المَوتَ، فما وجَدَهُ أحدٌ لأنّ اللهَ رَفعَهُ إلَيهِ. والكِتابُ شَهِدَ لَه قَبلَ رَفْعِهِ بأنّهُ أرضى اللهَ، 6 وبِغَيرِ الإِيمانِ يَستَحيلُ إرضاءُ اللهِ، لأنّ الذي يتَقَرّبُ إلى اللهِ يَجِبُ أنْ يُؤمِنَ بأنّهُ موجودٌ وأنّهُ يُكافئُ الذينَ يَطلُبونَه.
7 بالإيمانِ اَتّعَظَ نُوحٌ فبَنى فُلْكًا لِخلاصِ أهلِ بَيتِهِ عِندَما أنذَرَهُ اللهُ بِما سيَحدُثُ مِنْ أُمورٍ لا يَراها. وهكذا حكَمَ على العالَمِ وورِثَ البِرّ ثَمَرَةً للإيمانِ.
8 بالإيمانِ لبّـى إبراهيمُ دَعوَةَ اللهِ فخَرَجَ إلى بلَدٍ وعَدَهُ اللهُ بِه ميراثًا، خرَجَ وهوَ لا يَعرِفُ إلى أينَ يَذهَبُ. 9 وبالإيمانِ نَزَلَ في أرضِ الميعادِ كأنّهُ في أرضٍ غريبَةٍ، وأقامَ في الخِيامِ معَ إسحقَ ويَعقوبَ شَريكَيهِ في الوَعدِ ذاتِهِ، 10 لأنّهُ كانَ ينتَظِرُ المدينةَ الثّابِتَةَ على أُسُسٍ واللهُ مُهَندِسُها وبانيها.
11 بالإيمانِ نالَتْ سارَةُ نَفسُها القُدرَةَ على أنْ تَحبَلَ معَ أنّها عاقِرٌ جاوَزَتِ السّنّ، لأنّها اَعتَبَرَت أنّ الذي وعَدَ أمينٌ، 12 فولَدَتْ مِنْ رَجُلٍ واحدٍ قارَبَ المَوتَ نَسلاً كثيرًا مِثلَ نُجومِ السّماءِ ولا حَصرَ لَه كالرّمالِ التي على شاطِـئِ البحرِ.
13 وفي الإيمانِ ماتَ هَؤُلاءِ كُلّهُم دونَ أن يَنالوا ما وعَدَ اللهُ بِه، ولكنّهُم رَأَوهُ وحَيّوهُ عَنْ بُعدٍ. واعتَرَفوا بأنّهُم غُرَباءُ نُزَلاءُ في الأرضِ، 14 والذينَ يَقولونَ هذا القَولَ يُبَرهِنونَ أنّهُم يَطلُبونَ وطَنًا. 15 ولَو كانوا ذكَروا الوَطنَ الذي خَرَجوا مِنهُ، لكانَ لهُم فُرصَةٌ لِلعَودَةِ إلَيهِ. 16 ولكنّهُم كانوا يَشتاقونَ إلى وطَنٍ أفضَلَ مِنهُ، أي إلى الوَطَنِ السّماوِيّ. لذلِكَ لا يَستَحي اللهُ أنْ يكونَ إلهَهُم، فهوَ الذي أعَدّ لهُم مدينةً.
17 بالإيمانِ قَدّمَ إبراهيمُ اَبنَهُ الوحيدَ إسحقَ ذَبـيحةً عِندَما اَمتحَنَهُ اللهُ، قدّمَهُ وهوَ الذي أعطاهُ اللهُ الوَعدَ 18 وقالَ لَه: «بإسحقَ يكونُ لَكَ نَسلٌ». 19 واَعتقَدَ إبراهيمُ أنّ اللهَ قادِرٌ أنْ يُقيمَ الأمواتَ. لِذلِكَ عادَ إلَيهِ اَبنُهُ إسحقُ وفي هذا رَمزٌ.
20 بالإيمانِ بارَكَ إسحقُ يَعقوبَ وعيسو لِخَيراتِ المُستَقبَلِ. 21 وبالإيمانِ بارَكَ يَعقوبُ، لمّا حَضَرَهُ المَوتُ، كُلاّ مِن اَبنَي يوسُفَ وسجَدَ للهِ وهوَ مُستَنِدٌ إلى طرَفِ عَصاهُ. 22 وبالإيمانِ ذكَرَ يوسُفُ عِندَ موتِهِ خُروجَ بَني إِسرائيلَ مِنْ مِصْرَ وأوصى أين يَدفنونَ عِظامَه.
23 بالإيمانِ أخفى والِدا موسى اَبنَهُما ثَلاثةَ أشهُرٍ بَعدَ مَولِدِهِ، لأنّهُما رأيا الطّفلَ جَميلاً وما أخافَهُما أمرُ المَلِكِ. 24 بالإيمانِ رفَضَ موسى، بَعدَما كبِرَ، أنْ يُدعى اَبنًا لِبنتِ فِرعَونَ، 25 وفَضّلَ أنْ يُشارِكَ شَعبَ اللهِ في الذّلّ على التّمتّعِ الزائِلِ بِالخَطيئَةِ، 26 واَعتبَرَ عارَ المَسيحِ أغنى مِنْ كُنوزِ مِصْرَ، لأنّهُ تَطلّعَ إلى ما سيَنالُهُ مِنْ ثَوابٍ.
27 بِالإيمانِ ترَكَ موسى مِصْرَ دونَ أنْ يَخافَ مِنْ غَضَبِ المَلِكِ، وثَـبَتَ على عَزمِهِ كأنّهُ يَرى ما لا تَراهُ عَينٌ. 28 بِالإيمانِ أقامَ الفِصحَ ورَشّ الدّمَ، لِئَلاّ يَمَسّ مَلاكُ المَوتِ أيّ بِكرٍ لِبَني إِسرائيلَ.
29 بالإيمانِ عبَرَ بَنو إِسرائيلَ البحرَ الأحمَرَ كأنّهُ بَرّ، ولمّا حاوَلَ المِصْرِيّونَ عُبورَهُ غَرِقوا.
30 بِالإيمانِ سَقَطَت أسوارُ أريحا بَعدَما طافَ بِها بَنو إِسرائيلَ سَبعَةَ أيّامٍ. 31 بِالإيمانِ نَجَتْ راحابُ البَغِـيّ مِنَ الهَلاكِ معَ العُصاةِ، لأنّها رَحّبَت بِالجاسوسَينِ.
32 وماذا أقولُ بَعدُ؟ الوَقتُ يَضيقُ بـي إذا أخبَرتُ عنْ جِدعَونَ وباراقَ وشَمشونَ ويَفتاحَ وداودَ وصَموئيلَ والأنبـياءِ. 33 فهُم بِالإيمانِ أخضَعوا المَمالِكَ وأقاموا العَدلَ ونالوا ما وعَدَ بِه اللهُ وسَدّوا أفواهَ الأُسودِ 34 وأخمَدوا لَهيبَ النيرانِ ونَجَوا مِنْ حَدّ السّيفِ وتغَلّبوا على الضّعفِ وصاروا أبطالاً في الحَربِ وهزَموا جُيوشَ الغُرَباءِ، 35 واَستَعادَ نِساءٌ أمواتَهُنّ بالقِـيامَةِ. واَحتمَلَ بَعضُهُمُ التّعذيبَ ورَفَضوا النّجاةَ في سَبـيلِ القيامَةِ إلى حَياةٍ أفضَلَ، 36 وقاسى آخَرونَ الهُزءَ والجَلْدَ، بَلِ القُيودَ والسّجنَ. 37 ورُجِموا ونُشِروا وقُتِلوا بِحَدّ السّيفِ وتَشَرّدوا لابِسينَ جُلودَ الغَنَمِ والماعِزِ مَحرومينَ مَقهورينَ مَظلومينَ، 38 لا يَستَحِقّهُمُ العالَمُ، فتاهوا في البَراري والجِبالِ والمَغاوِرِ وكُهوفِ الأرضِ.
39 وما حصَلَ هَؤُلاءِ على الوَعدِ معَ أنّهُ مَشهودٌ لهُم بِالإيمانِ، 40 لأنّ اللهَ أعَدّ لنا مَصيرًا أفضَلَ مِنْ مَصيرِهِم وشاءَ أنْ لا يَصيروا كامِلينَ إلاّ مَعَنا.