Vure Azaka Babelona'bai lomvo
1 OPI ka ata ekye: “Ma oye oli ŋgapere ro ezine Babelona ndi lidri na be dri. 2 Ma oye atrai ezine Babelona kandane ago ànya perenayi anya 'da; ondro ànya kogotayi anya te lamadri cini yasi owo. 3 Nyòzo saa ko kyila'bai anyaro ri ätui ànyaro u'boza ago mì'ba ànya kosoyi ŋga kyilaro ànyaro ko. Nye'be agoànji ko! Nyutufu kyila'bai ṛo kpeye! 4 Utufuna ànya 'da wari Babelona roya ago todranayi 'da litiŋwai na drisi. 5 Ma, OPI Lu Mbaraekye, meje ta Yisaraele ndi Yuda ro be kote, ànya koyeyi takozi gica ma se Alokado Yisaraele ro ono ri ono owo. 6 Mìmu ni Babelona yasi! Mi'ba 'dialo kopa adri iro! Mi'ba äfu ami ko ta takozi Babelona'bai rota. Tana ono ni tase märi votaro logoza Babelona'bai ri oso sibe oyene ànyari ronye. 7 Babelona orivoya oso kofo läguläguro ro ronye drì ma OPI roya, se ka 'bädri cini o'ba iyi ufune wa si. Tu'dei mvuyi vino teni kigyesi, ta'dota 'ba drî ànyaro te amama ro. 8 Babelona 'dete ndriŋwa ago eperete! Mì'be kuku driigye! Nyèzi kyere laza anyaro ya, kode azaya edena anya 'da. 9 Atrai se koriyibe lau kai atayite ekye: Mòjote aba Babelona opane, caoko mä̀ni kote opane. Mì'de mè'be anya ago màgo kovole 'bäru. Tana taezaro Babelona ro te amba ago te ndra.”
10 OPI ka ata ekye: “Ami lidri maro mìtre, ‘OPI ka'date anjioko ama orivoya taŋgye be. Mì'de mòyi mìti tase OPI Lu amaro koyebe ono tana Zaiona ya.’ ”
11 OPI eŋga ya 'bädri'ba Media ro rote, tana nda le ṛo Babelona perene. Ono ni votaro logona Yekalu ndaro perero owo.
Nda ekye: “Nyèle si ätui ro! Mì'ba ŋga ruotaro a'done nja! 12 Nyèŋga bere tiṛii Babelona ro lomvosi. Nyòtomba vookwa'bai! Mìra kyila'bai! Nyède lidri ŋga gotane ru dämbi dämbi ro.”
Tana OPI ra ago ye tase nda kata tana be oyene lidri Babelona ro ri ono te. 13 Ami lidri Babelona ro se nyà ori goloi kalasi ago ŋgadriamba be, caoko tu amiro kyete, ago tu amiro oriro lidriidriro kyete. 14 OPI Mbaraekye äṛu andivo ndaro te ekye yezina lidri 'da amba Babelona gotane oso lowa tombi ro ronye, ago ànya totrenayi 'da ŋgaopeṛe si.
Loŋgo Lu Räṛu ro
15 OPI 'ba 'bädri te mbara ndaro si;
nda 'ba 'bädri te tavouni ndaro si
ago tauni ndaro si, nda lara vo'buyakuru te aree.
16 Ondro nda katate oko gyi vokuru kundusi ro ka tuhwe;
nda ka 'dikoloi ezina ni ädu 'bädri ro yasi.
Nda kani 'bu o'ba sionyine
ago ka oli ezi ni vo ŋgaodro ro ndaro yasi.
17 Lidri a'dote tauniako ago driako;
ànya se kayibe lui edeedero edena iyi te orivoya driupiro
tana lui se ànya kedeyibe iyi orivoya ŋga awi yi ago adriako.
18 Ànya orivoya takadoako ago mawone mawo;
eperena ànya 'da ondro ate ànya eza owo.
19 Lu Yakoba ro ko orivoya oso ànya ronye;
tana nda ni se ko'ba ŋga cini be owo.
Ago Yisaraele ni lidri se koyi be owo.
Ävuru ndaro ni OPI Mbaraekye.
Kyidi OPI ro
20 OPI ka ata ekye:
“Babelona, mi orivoya kyidi maro, ago ŋga kyila oyero maro.
Ma tu'dei ronyo mi si ndi 'bädri se cini abe mirina 'bädri'bai si 'do be.
21 Ma farasii ndi lämu'bana sina yibe toŋgona jinyijinyi mi si.
Ago mi si ma arabia kyila ro ndi opi'bana yibe toŋgona jinyijinyi.
22 Ma manoàgo ndi 'ditoko be tufuna jinyijinyi mi si,
ago mi si ma 'diodeodero ndi 'diombato'diro be tolona jinyijinyi.
Ma agoànji ndi ndiriŋwa be tufuna jinyijinyi mi si.
23 Ma lekye'bai ndi gboko koronyai ànyaro robe tolona jinyijinyi misi,
ago mi si ma ämvuoso'bai ndi 'daŋgoi ànyaro be tufuna.
Ma 'dimiri'bai ndi dri'bai 'desiro losi robe ronyona mi si.”
Taezaro Babelona'bai ro
24 OPI ka ata ekye: “Mologona votaro 'da Babelona ndi lidri na be ri ami milesi ta tase cini koziro ànya koyeyibe Yerusalema ya ono rota. 25 Ma orivoya kyilaro mibe, mi Babelona 'bereŋwai tufu'ba, mise nyabe 'bädri cini tufu ono. Märuna mi 'da, meterina mi 'da ni kärägu yasi, ago me'bena mi 'da torofo ro. 26 Kuniŋwà maro aza urune ogone zo obene sina te i'do, ca urune kotopa zo ro obene sina te i'do tona. Nya'dona 'da tandro ro äduako. Ma, OPI, matani.
27 “Nyèŋga bere ŋgagota ro 'bädri ya! Mìvo cekuṛe tu'dei ri robe! Nyède tu'dei nja kyila oyene Babelona be! Nyèzi 'bädrii cini Ararata, Mini, ndi Asekenaza be ŋga gotane. Nyàka'da dri'ba kyila'bai ro aza ŋga gotane. Nyèzi farasii ṛo amba oso lowa tombii ro ronye. 28 Nyède tu'dei nja kyila oyene Babelona be. Mìzo lazo 'bädri'bai Media ro, dri'bai ndi kundueŋga'bai ànyaro be, ndi kyila'bai 'bädri se cini drikaca ànyaro zele robe ri. 29 Gyini ka lä'bi ago ka rukanda tana OPI kate tase nda korabe ta Babelona rota a'done tandro ro 'do oyena, se 'diaza unina kote orine kigye. 30 Kyila'bai Babelona'bai ro yeyi kyila kote ago kayite ori tiṛi mbaraekye ànyaro yasi. Ànya te mbara ako ago a'doyite oso 'ditoko ronye. Otoŋgo dereŋwai 'bakici rote, ago aso asi te zoi drisi. 31 Lazo'bai kayite umu azivo azivo taitine 'bädri'ba Babelona ro ri ekye äru 'bakici ndaro te lamadri cini yasi. 32 Kyila'baazii ruyi ozavo se golo drisi ana te ago soyi asi te vose mbaraekye iyi drisi. Kyila'bai Babelona'bai ro te turiro. 33 Lidri Babelona ro oso inya kaladri ro ronye. Kyila'baazi ka oye ànya tolone ndri yauro ago ànya lotone oso abe inya oto kaladri ya ronye. Ma, OPI Mbaraekye, Lu Yisaraele ro, matani.”
34 'Bädri'ba Babelona ro Nebukadenezara ru Yerusalema te,
ago perete.
Nda 'ba ya 'bakici rote a'done awi oso kuru ya awi ronye;
nda tee te oso igyi'daŋgo kabe ŋga otee ronye.
Nda ru ŋgase kado kado maro iyi ta
ago lovo anjokona te cowa.
35 Mi'ba lidri Zaiona ro katayi ekye:
“Ka'do inye Babelona kätämbi
tana ye siomba te märi ndi lidri maro be!”
Mi'ba lidri Yerusalema ro katayi ekye:
“Ka'do inye kari maro kogo lidri Babelona ro dri!”
OPI Opana Yisaraele 'da
36 Ta'doro OPI atate lidri Yerusalema ro ri ekye: “Matina ta amiro 'da ago mologona votaro se ayebe amiri 'do 'da. Ma'bana idivo gyi Babelona ro ro 'da osene ago ma'bana goloi anyaro osena 'da gbe. 37 Babelona a'dona 'da turu'du ro tandro ro ago orivo ihwii ro ro. Landrena 'da koziro ago 'diaza unina ko orine lau, ago lidri a'dona 'da turituriro tana ro. 38 Babelona'bai cini kayite tuhwe oso ibii ronye ago kayite ozwo oso ŋgwai ibi ro ronye. 39 Ondro ànya ka'dote orivoya yagäru be, mayena karama aza 'da ànyari ago ma'bana ànya 'da wa umvune ndra ago a'done riyä si. Ànya u'dunayi 'da tiṛiro ago uninayi ko cu miupine alona. 40 Muguna ànya 'da tolone, oso timelegogoi, tegoi, ndi timeleraŋgai be ronye. Ma, OPI, matani.”
Kandrakozi Babelona ro
41 OPI atate ta Babelona rota ekye: “'Bakici se 'bädri cini kabe räṛuna ono ärute! Ondre Babelona ro te koziro tu'dei ri! 42 Gyi'desi ga drî Babelonia rote lwi ago gbulä ärru na ro tako drî na te kpurukuṛu. 43 'Bakici nai landrete koziro ago a'dote oso vose rriro siŋgwa ro teinye gyiako 'do ronye, se 'diaza ri kote kigye ca lidri aba kpa ko kigyesi. 44 Mezana Bela, lu Babelona ro 'da, ago ma'bana nda 'da ŋgase nda kurube iyi ewene; tu'dei unina kote nda mätune tona.
“Tiṛii Babelona ro lo'dete. 45 Ami lidri maro Yisaraele ro, mimu ri ni Babelona yasi! Mipa adri amiro robe ni kyila kozipara ma OPI ro ono ri. 46 Mì'ba agoago amiro kokye ko ago nyà'do ko turiro ta tase nyàbe erina ŋganaŋgana ro wari ya ono rota. Ndroa cini ya ta ŋganaŋgana to ka rulari, ta ŋganaŋgana siomba ro wari ya ago 'bädri'ba alo ka kyila oye 'bädri'ba azi be. 47 Tana ta'doro tu ka oye esane se mezana lui edeedero Babelona ro 'da. A'bana 'bädri ana 'da kpeye driupiro, ago utufuna lidri na cini 'da. 48 Ŋga cini se orivoya gyini dri ndi se vokuru ya be totrenayi 'da riyä si o'de Babelona rota lidri ka oye ukyine ni mä'dudrisi anya perene. 49 Beṛo Babelona ri o'dene, tana anya tufu lidri Yisaraele rote, ago tana Babelona tufu lidri 'bädri cini rote. Ma, OPI, matani.”
Lazo Lu ro Yisaraele'bai se Babelona ya Kayi ri
50 OPI ka ata lidri ndaro se Babelona ya ana ri ekye: “Ami se mìpavote ni odra yasi 'do nyòyi teri! Nyòkote ŋga aza ko! Nyà'do ca lozo ni 'bäru oko, nyùsu ta ma, OPI amiro ro, ago mìyita Yerusalema ro. 51 Nyà ata mikye: ‘A'ba ama te driupiro tana a'da ama te; aro ama kote atrai ruyi vo alokado se Yekalu ya ono teni.’ 52 Ta'doro ma ata makye tu kate esa märi lui edeedero Babelona ro ezaza, ago 'dise ä'bobe iyi lerinayi 'da gbikyi wari ana yasi. 53 Aba ondro ka'do Babelona kutu gica le vokuru ya ago kobe tiṛi mbaraekye gica lau, mazona lidri gi du anya perene. Ma, OPI, matani.”
Pere Babelona ro Ndra Mileya ro
54 OPI ka ata ekye:
“Nyeri kporo liyi ro Babelona ya,
kporo amba ŋga pere ro wari Babelona roya.
55 Ma OPI ma Babelona pere,
ago ma totre amba ndaro 'do o'bana odrine titiro.
Kyila'bai kayi vooŋgo kigye oso gbulä ärru gyi ro ro ronye
ago kayi gotana kporo totre amba rosi.
56 Ànya ikyiyite Babelona perene;
äru kyila'bai anyaro te,
ago otoŋgo kusui ànyaro te jinyijinyi.
Ma Lu se kabe takozi eza eza ono owo,
ago endaro mezana Babelona 'da.
57 Ma'bana 'dimiri'bai anyaro ndi tavouni'bai anyaro be 'da iyi ufune ŋgaumvu si,
tro wari'bai, otaozo'bai ndi kyila'bai anyaro be.
Ànya u'dunayi 'da äduako ago ànyari miupine i'do alona.
Ma, 'bädri'ba, se ävuruna,
OPI Mbaraekye ono matani.
58 Eperena tiṛii 'desi Babelona ro 'da bili gyini drisi,
ago azana se dereŋwà na 'desi ro iyi 'da asi si.
Losi tu'dei ro cini orivoya takaci ako;
losi se ànya koyiyibe jete cini asi lele ya.
Ma, OPI Mbaraekye, matani.”
Azo lazo Yeremaya rote Babelona'bai ri
59 Ma Yeremaya mozo ŋgaemba ono te Seraya, ŋgwa Neraya ro kwozo Maseya ro ri. Ndroa lisu 'dimiri ori Zedekia 'bädri'ba Yuda ro rosi oko, Seraya yi ŋgayite oyine 'bädri'ba be Babelona ya. Seraya ni voondre'ba ŋgaonya ago u'duvo 'bädri'ba ro ro. 60 Megyi ta cini koziro se kabe oye ikyine Babelona dri ana tana te buku aza ya, ndi tase cini azaka se ka oyebe a'done Babelona ri kwoi be. 61 Matate Seraya ri makye: “Ondro misate Babelona ya oko, beṛo miri tase cini egyibe noŋwa ono uzine ṛeṛe lidri ri. 62 'Dooko nyämätu, mikye: ‘OPI, nyatate mikye ya oye vo ono perene, ukyi ŋga aza ori 'da kigye, ca lidri ca koronya aza, ago a'dona 'da tandro ro äduako.’ 63 Seraya, ondro minde buku ono uzina te lidri ri oko, 'dooko nyembe kuni aza lomvo ago mivo Golo Eferata ya, 64 ago nyata mikye: ‘Babelona tisina 'da gyi zele ago ogo eŋgane te i'do alona, ni taezaro se OPI ka oyebe ezine drigye ono ri.’ ”
Ata Yeremaya ro kyete noŋwa.
انتقام الرب من بابل
1 وقالَ الرّبُّ: «سأُثيرُ على بابِلَ وسُكَّانِها‌ رِيحا مُهلِكَةً. 2 وأُرسِلُ إلى بابِلَ غُرَباءَ، فيُذَرُّونَها كالتِّبنِ ويُخلونَ الأرضَ مِنْ ساكِنِـيها ويُحاصِرونَها مِنْ كُلِّ جِهَةٍ في يومِ نكبَتِها. 3 لا يَدَعونَ الرَّامي يَحني قَوسَهُ ولا الجُنديَ يَختالُ بِدِرعِهِ‌. لا يُشفِقونَ على شُبَّانِها، بل يَقضونَ على كُلِّ جيشِها. 4 فيَسقُطُ القَتلى في أرضِ البابِليِّينَ والجَرحى في شوارِعِها. 5 فإِسرائيلُ ويَهوذا‌ لم تُحرَما مِنَ الرّبِّ القديرِ إلهِهِما، وإنِ ا‏متَلأت أرضُهُما إثْما على قُدُّوسِ إِسرائيلَ».
6 أُهرُبوا مِنْ وسَطِ بابِلَ، وا‏نجُوا كُلُّ واحدٍ بِنفْسِهِ، لا تَهلكوا بِـخطيئَتِها‌، لأنَّ هذا وقتُ ا‏نتِقامٍ للرّبِّ، فهوَ يُعاقِبُها بِما تَستَحِقُّ.
7 بابِلُ كأسٌ مِنْ ذهَبٍ بِيَدِ الرّبِّ‌ تُسكِرُ كُلَّ أُمَمِ الأرضِ. مِنْ خمرِها شَرِبَتِ الأمَمُ‌ ففَقَدَت صَوابَها. 8 بَغْتَةً سَقَطَت بابِلُ وتَحَطَّمَت. ولْوِلوا علَيها‌. خُذوا بَلْسما لِجُرحِها، لَعَلَّها تُشفى.
9 عالَجْنا بابِلَ فما شُفِـيَت. دَعُوها ولنَذهَبْ كُلُّ واحدٍ إلى أرضِهِ فالحُكْمُ علَيها بلَغَ إلى السَّماواتِ‌ وا‏رتَفَعَ إلى الغُيومِ».
10 الرّبُّ أظهَرَ بَراءَتَنا، فَهَيَّا نُخبِرُ في صِهيَونَ بِــعمَلِ الرّبِّ إلهِنا. 11 سُنُّوا السِّهامَ وا‏ملأوا الجِعابَ‌، فالرّبُّ أثارَ رُوحَ مَلِكِ ماداي لأنَّهُ نوى أنْ يُدَمِّرَ بابِلَ انتِقاما ويَثأرَ لِخرابِ هيكَلِهِ.
12 «على أَسوارِ بابِلَ ا‏رفَعوا الرَّايةَ. شَدِّدوا الحِراسةَ وأقيموا الرُّقباءَ. هَيِّئُوا الكَمينَ. فالرّبُّ نوى أنْ يفعَلَ ما قالَهُ على سُكَّانِ بابِلَ.
13 أيَّتُها السَّاكِنَةُ عِندَ المياهِ الغَزيرةِ‌! أيَّتُها الكثيرةُ الكُنوزِ! جاءَت آخِرَتُكِ وا‏نقَطَعَ خَيطُ حياتِكِ‌. 14 بِذاتِهِ أقسَمَ الرّبُّ القديرُ: أملأُكِ رِجالا كالجَرادِ، يَصيحونَ علَيكِ بِهُتافِ النَّصرِ.
نشيد الحمد للرب
15 الرّبُّ صنَعَ الأرضَ بِقُوَّتِهِ.
بِـحِكْمَتِهِ ثَبَّتَ الكَونَ
وبَسطَ السَّماواتِ بِفِطنَتِهِ.
16 بِصوتِهِ يَجمَعُ مياها في السَّماءِ
ويُصعِدُ السَّحابَ مِنْ أقصى الأرضِ.
يُحْدِثُ البُروقَ لِلمَطَرِ
ويُخرِجُ الرِّيحَ مِنْ خَزائِنِه.
17 مَنْ يَعرفُ ذلِكَ يُحِسُّ بِالبَلادَةِ،
وكُلُّ صائِـغٍ يَخزى بِتِمثالِهِ.
لأنَّهُ زُورٌ ولا رُوحَ فيهِ.
18 مَسبوكاتُهُ باطِلَةٌ وصنعَةٌ مُضحِكَةٌ،
ويومَ يَفتَقِدُها الرّبُّ تَبـيدُ.
19 لكِنْ إلهُ يَعقوبَ‌ غَيرُ ذلِكَ
لأنَّهُ صَوَّرَ الأكوانَ جميعا.
وا‏ختارَ إِسرائيلَ شعبا لَه‌،
الرّبُّ القديرُ اسمُهُ.
مطرقة الرب
20 «كُنتِ يا بابِلُ مِطرقَةً لي،
كُنتِ آلةَ حربٍ،
سَحَقْتُ بِكِ الأمَمَ
ودَمَّرتُ المَمالِكَ.
21 سَحَقتُ الفَرسَ والفارسَ
والمَركَبَةَ وراكِبَها معا.
22 سَحَقتُ الرَّجلَ والمرأةَ
والشَّيخَ والصَّبـيَّ.
سَحَقتُ الفتى والفتاةَ.
23 والرَّاعي وقَطيعَهُ جميعا.
سَحَقتُ الفَلاَّحَ وفدَّانَهُ
وحُكَّامَ الأرضِ وَوُلاتَها.
24 «لكنِّي سَأُريكُم كيفَ أُجازي بابِلَ وجميعَ سُكَّانِها‌ على كُلِّ ما فعَلوهُ مِنَ الشَّرِّ بِصهيَونَ، يقولُ الرّبُّ.
25 «أنا عَدوُّكِ يا بابِلُ، يا جبَلَ الدَّمارِ‌، يا مُدَمِّرَةَ العالَمِ يقولُ الرّبُّ. أَمُدُّ يَدي علَيكِ وأُدَحرِجُكِ مِنَ الصُّخورِ وأجعَلُكِ جبَلا مُحتَرِقا 26 فلا يُؤخَذُ مِنهُ حجَرٌ لِلزَّاويَةِ ولا حجَرٌ لِلأساسِ، بل يكونُ خَرابا إلى الأبدِ».
27 إِرفَعوا الرَّايةَ في الأرضِ، وا‏نفُخوا في البوقِ في الأُمَمِ. هَيِّئوا على بابِلَ الأُمَمَ ونادوا علَيها ممالِكَ أراراطَ‌ ومِنِّي‌ وأشكَنازَ‌. وَلُّوا لِلهُجومِ علَيها قائِدا وأخرِجوا علَيها الخيَلَ كالجرادِ الزَّاحِفِ. 28 هَيِّئوا علَيها الأُمَمَ ونادوا مُلوكَ ماداي‌ وحُكَّامَها وُولاتَها وجُيوشَ الأرضِ الّتي تَحتَ سُلطانِهِم، 29 فتَتَزَلزلُ الأرضُ وتَرتَعِدُ، لأنَّ للرّبِّ قَصدَهُ، فيَجعَلُ أرضَ بابِلَ مُقفِرَةً لا ساكِنَ فيها.
30 يتَوَقَّفُ جبابِرةُ بابِلَ عَنِ القِتالِ ويَلجأونَ إلى الحُصونِ. عزَائِمُهُم تَخورُ ويَصيرونَ كالنِّساءِ. مَساكِنُ بابِلَ تَحتَرِقُ وأبوابُ المدينةِ. 31 يَسعى ساعٍ لِلقاءِ ساعٍ، ومُخبِرٌ لِلقاءِ مُخبِرٍ، لِـيقولَ لِلمَلِكِ إنَّ مَدينتَهُ أُخِذَت عَنْ آخِرِها، 32 وإنَّ المَعابِرَ ا‏حتُلَّت، والقلاعَ أُحرِقَت‌ بِالنَّارِ، والجيشَ ا‏ستَولى علَيهِ الرُّعْبُ. 33 أمَا قالَ الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ: صارَت بابِلُ كبـيدرٍ حانَ دَرسُهُ، وبَعدَ قليلٍ يَجيءُ وقتُ جَمعِ حُبوبِهِ‌.
34 أكَلَني نبوخذنَصَّرُ مَلِكُ بابِلَ.
أفناني وجعَلَني إِناءً فارِغا.
ا‏بتَلَعَني كالتِّنينِ.
مَلأَ جَوفَهُ مِنْ لَذائِذي
وطَرَحَ ما تَبقَّى بَعيدا.
35 لِـيَقَعْ على بابِلَ ظُلْمُها لي‌
وما حَلَّ بـي مِنَ العذابِ‌،
تقولُ ساكِنةُ صِهيَونَ.
لِـيَقَعْ دَمي الّذي سَفكُوهُ
على سُكَّانِ أرضِ بابِلَ‌،
تقولُ أُورُشليمُ.
36 وقالَ الرّبُّ: «أُخاصِمُ معَكِ وأنتَقِمُ لَكِ، فأُجَفِّفُ نَهرَ بابِلَ‌ وأُنَشِّفُ يَنابـيعَها، 37 وتَصيرُ بابِلُ رُجما ومأوى لِبناتِ آوى، ومَثارَ رُعْبٍ‌ وصفيرَ هُزءٍ لا يَسكُنُها أحدٌ. 38 وَيزأرُ البابِليُّونَ‌ كالأشبالِ ويُصَوِّتونَ كَجِراءِ الأسودِ. 39 أفَلا يَشبَعونَ؟ سأُهيِّـئُ لهُم شرابا وأُسكِرُهُم لِـيَمرَحوا‌ ثُمَّ يَناموا نَوما أبديًّا، فلا يُفيقونَ. 40 وأُنزِلُهُم كالخِرافِ والكِباشِ إلى الذَّبْحِ يقولُ الرّبُّ».
مصير بابل
41 «كَيفَ أُخِذَت بابِلُ‌ وغُلِبَت فَخْرُ كُلِّ الأرضِ. كيفَ صارَت بابِلُ مَثارَ رُعْبٍ بَينَ الأمَمِ. 42 طلَعَ البحرُ على بابِلَ فغَمَرَها بِكَثرةِ أمواجِهِ. 43 صارَت مُدُنُها مُقفِرَةً وأرضا يَباسا لا يسكُنُ فيها إنسانٌ ولا يَمُرُّ بِها بشَرٌ.
44 أعاقِبُ الإلهَ بـيلَ‌ في بابِلَ، وأُخرِجُ مِنْ فَمِهِ ما ا‏بتَلَعَ، ولا تَتوافَدُ إليهِ الأمَمُ مِنْ بَعدُ، وسُورُ بابِلَ أيضا يَسقُطُ. 45 أُخرُجوا مِنْ وسَطِها يا شعبـي، وا‏نجوا كُلُّ واحدٍ بِنفْسِهِ مِنْ نارِ غضَبِ الرّبِّ. 46 ولا تَخُرْ عَزائِمُكُم فتَخافوا مِنَ الشَّائِعاتِ الّتي تُسمَعُ في أنحاءِ الأرضِ. فكُلُّ سنَةٍ تَنتَشِرُ شائِعةٌ عَنِ الظُّلمِ هُنا أو هُناكَ، وعَنِ الحربِ بَينَ هذا المَلِكِ أو ذاكَ. 47 لِذلِكَ تَجيءُ أيّامٌ أتفَقَّدُ فيها أصنامَ بابِلَ فتَخرَبُ أرضُها وتَسقُطُ قَتلاها في وسَطِها. 48 ويَهْتِفُ على بابِلَ‌ كُلُّ ما في السَّماواتِ والأرضِ فرَحا بِسُقوطِ بابِلَ في أَيدي المُدَمِّرينَ الّذينَ يأْتونَها مِنَ الشِّمالِ‌ يقولُ الرّبُّ.
49 فكما أَسقَطَت بابِلُ قتلى إِسرائيلَ يُسقِطُ الرّبُّ قَتلَى بابِلَ في كُلِّ الأرضِ‌. 50 أيُّها الّذينَ نجَوا مِنَ السَّيفِ ا‏ذهَبوا، لا تَقِفوا. أُذكُروا الرّبَّ في الغُربَةِ ولتَخطُرْ أُورُشليمُ بِبالِكُم.
51 خَزينا لأنَّنا سَمِعْنا تَعيـيرا، وغَطَّى الخَجَلُ وجُوهَنا لأنَّ الغُرباءَ دَخَلوا أقداسَ بَيتِ الرّبُّ‌.
52 «لِذلِكَ تَجِيءُ أيّامٌ يَقولُ الرّبُّ أتَفَقَّدُ فيها أصنامَ بابِلَ، وفي كُلِّ أرضِها يَئِنُّ الجَرحى. 53 وإنِ ا‏رتَفَعَت بابِلُ إلى السَّماواتِ وبَنَت حُصونا مَنيعةً هُناكَ، فَمِنْ عِندي يأتي علَيها المُدَمِّرونَ، هكذا يقولُ الرّبُّ.
54 صوتُ صُراخٍ في بابِلَ، صوتُ دَمارٍ عظيمٍ مِنْ أرضِ البابِليِّينَ‌. 55 هوَ الرّبُّ يُدَمِّرُ بابِلَ ويُسكِتُ فيها الضَّجيجَ. لأمواجِها أنْ تَعُجَّ كالمياهِ الغزيرةِ ولأصواتِها أنْ تَنطَلِقَ بِدَوِيٍّ شديدٍ. 56 المُدَمِّرُ يَزحَفُ على بابِلَ فجبابِرَتُها أُسِرُوا، وقِسيُّهُم كُسِرَت، لأنَّ الرّبَّ الإلهَ يُجازيها بِما تَستَحِقُّ. 57 سَأُسكِرُ‌ رُؤساءَها وحُكَماءَها وحُكَّامَها وَوُلاتَها وجَبابِرتَها، فيَنامونَ نَوما أبديًّا ولا يُفيقونَ يقولُ المَلِكُ الرّبُّ القديرُ.
58 «أسوارُ بابِلَ العريضةُ تُدَكُّ دَكًّا، وأبوابُها الشَّامِخةُ تُحرَقُ بِالنَّارِ، فيَصيرُ تَعَبُ الشُّعوبِ إلى الباطِلِ وجَهدُ الأمَمِ إلى النَّارِ». يقولُ الرّبُّ القديرُ.
الكلام المكتوب على بابل
59 هذا، ما أوصى بِهِ إِرميا النَّبـيُّ سَرايا‌ بنَ نَيريَّا بنِ مَحْسيَّا، عِندَما ذهَبَ معَ صِدْقيَّا مَلِكِ يَهوذا إلى بابِلَ في السَّنةِ الرَّابِــعةِ لِمُلكِهِ‌. 60 كتَبَهُ إِرميا في كتابٍ واحدٍ يَحتوي جميعَ الكَلامِ على الشَّرِّ الّذي يَحِلُّ بِبابِلَ. 61 وقالَ إِرميا لِسرايا: «إذا وصَلْتَ إلى بابِلَ، فا‏حرَصْ أنْ تَتلُوَهُ 62 وتقولَ: أيُّها الرّبُّ، أنتَ تكَلَّمتَ على هذا المَوضِعِ أنْ تَسحَقَهُ، فلا يَسكُنُهُ إنسانٌ ولا بَهيمَةٌ، بل يكونُ خرائِبَ أبديَّةً. 63 ومتى فرَغتَ مِنْ تلاوَةِ هذا الكتابِ، فاربُطْ بهِ حجَرا وأَلْقِهِ في وسَطِ الفُراتِ، 64 وقُلْ: كذلِكَ تَغرَقُ بابِلُ ولا تَقومُ‌ مِنَ الشَّرِّ الّذي جَلبَهُ الرّبُّ علَيها».
إلى هُنا كلامُ إِرميا.