Natana Luku Dawidi te
1 OPI zo nebi Natana te Dawidi re. Natana ikyite ndare, ago atate ndäri ekye: “Lidri ritu orivoya 'bakici aza ya, alodi ŋga'ba yi, ago azana ati'ba yi. 2 Mano ŋga'ba orivoya gboko äṛi tii ro ago gboko timele ndi indri robe amba; 3 oko mano ati'ba ro toto timele toko ro giṛiŋwa alodi be, se nda gyete ogye. Ago nda ecate, ago mbate 'bäru nda rigä ŋgwai ndaro be; nya ŋgaonya se nda kabe onyana te, ago mvu ŋgate kofo ndaro si, ago u'dute gbo ndaro ya, ago anya a'dote ndäri oso ŋgwa tokoro ndaro ronye. 4 Tu alo si oko aba'ba aza ikyite zo mano ŋga'ba ana roya. Ago mano ŋga'ba ana lekote ŋga aza urune ni gboko kode äṛi voŋgaro modo ndaro ro lakosi la'dine ŋgwazi ndaro se kikyibe ndare ana ri; oko nda ru timele mano se ati'ba ro ana rote, ago la'dite ŋgwazi ndaro se kikyibe ndare ana ri.”
5 Dawidi ŋgate kyilaro, kyila ndaro lekote mano gi ŋga'ba ro ana lomvo; ago nda atate Natana ri ekye: “Ma ruäṛu OPI lidriidriro si, mano gi koye ta inye'do be 'do ojo odra be. 6 Ndäri timele vo logone ndra perena su; tana ta tase nda koyebe ono rota, ago tana nda teinye yauni ako.”
7 Natana atate Dawidi ri ekye: “Manona ana ni mi owo. Ono ni ata OPI Lu Yisaraele ro ro miri owo, ekye: ‘Mäṛu mi ni 'bädri'ba ro Yisaraele dri, ago mapa mi teni drì Saulo ro yasi. 8 Mozo miri 'desi miro rote miri ndi 'ditoko ndaro be a'done modo miro ri, ago mozo Yisaraele ndi Yuda be te miri. Ago aba ondro ono kojo mi kote mozona aza ndi ndra miri. 9 Tana e'di nyamawo ata OPI rote, tase undiro ono oyena si nda mile niya? Mi'ba äfu Yuria Ete'ba te bando si, mifu nda te bando Amona'bai rosi ago miru toko ndaro te a'done toko ro miri. 10 Ta'dota odra bando si ri okyene i'dwo in katidri miro yasi alona tana nyamawo mate ago miru toko Yuria Ete'ba rote miri toko ro.’ 11 Ono ni tase OPI kabe atana owo ekye: ‘Mindre, mezina rriti ndi midri ni katidri modo miro ro yasi; ago märuna 'ditoko miro ago mozona ànya 'da mano aza ri mile miro yasi, ago nda u'duna ndi 'ditoko miro be kitu si. 12 Tase miyebe, miyete dämbidämbiro; oko mayena tase ono ndi kitu si Yisaraele cini kondre robe.’ ”
13 Dawidi atate Natana ri ekye: “Maye takozi te OPI lomvo.” Ago Natana atate Dawidi ri ekye: “OPI e'be mi te takozi miro ta; miri odrane i'do. 14 Caoko, tase miyebe ono si nyeko ya OPI rote ndra, ŋgwa se ätibe miri ono odrana 'da.” 15 'Dooko Natana oyite 'bäru.
Ŋgwaagoro Dawidi ro Drate
OPI 'ba ŋgwa se toko Yuria ro kutibe Dawidi ri ana te, a'done adravo ro rritiro. 16 Ta'dota Dawidi lo'barute Lu ri ta ŋgwa rota; nda akpate, ago ŋgäkyi cini si cite zo u'duro ndaro ya ago u'dute gyinidri vuru raa. 17 'Di 'desii zo ndaro ro ojote nda o'bane oŋgane kurusi ni gyinidri si, oko nda gazo ago lekote ŋgaonya aza onyane ànya yibe. 18 Ago u'du njidrieri si oko ŋgwa drate. Ago ruindu'bai Dawidi ro a'dote turituri ro tana itine ndäri ekye ŋgwa drate. Tana ànya ekye: “Ŋgwa be dri orivoya lidriidriro, mata be ndäri nda eri ta amaro ko; ka'do inye ŋgwa kodrabe te ono, matana ndäri eŋwanyeya? Nda oyena ŋga kozi ndi andivo ndaro ri.”
19 Oko Dawidi kondre ruindu'bai ndaro te atavoya wayawaya ànya voya oko, nda nite anjioko ŋgwa drate. Ago nda eji ruindu'bai ndaro te ekye: “Inye'do ŋgwa drate ya?”
Ànya zayitadrite ekye: “Nda drate.”
20 'Dooko Dawidi ŋgate ni gyinidri si, lasate, ago pi lomvo iro te ido si, ago so boŋgo to'di te; ndi nda oyite zo OPI roya, ago mätute. 'Dooko nda gote 'bäru nda rigä, zi ŋgaonya te, ago a'bate nda kandra, ago nda nyate. 21 'Dooko ruindu'bai ndaro atate ndäri ekye: “Tase miyebe ono e'diyi ya? Ŋgwa bedri lidriidriro nyakpate ago nyili te ta ndaro ta; ago ondro nda kodrate oko, miŋgate ago minya ŋgaonya te.”
22 Dawidi zatadrite ekye: “Ŋgwa bedri lidriidri ro, makpate ago miliyite; tana musu tavote makye: ‘Kode ya OPI ro unina 'da malomvo, ago ŋgwa adrina 'da.’ 23 Oko yauono nda kodra 'bote, makpana du etaya? Inye'do madrina nda 'bo gi'da to'di ya? Moyina 'da nda re; oko ndäri egone kovole mare te i'do.”
Uti Solomo Ro
24 'Dooko Dawidi i'dwe toko ndaro, Bataseba te, ago cite anya re, ago u'dute anya be. Ago Bataseba ti ŋgwa te, ago anya zi ävuru ndaro te Solomo. Ago OPI lu ŋgaga ono tawi, 25 ago nda ta nebi Natana te ndäri ävuru ŋgaga ono ro uzine Jedidiya , tana OPI lu nda tawi.
Dawidi Ru Raba te
(1 Ambâ 20:1-3)
26 Yoaba ye kyila te Raba 'bakici Amona'bai robe ago te ti urune. 27 Ndi Yoaba zo lazo'bai te Dawidi re, ago atate ndäri ekye: “Mogota Raba te; ago märu vo gyi na rote. 28 Ka'do inye nyotokala anjoko kyila'bai miro ro voaloya, mimudri 'bakici ro ago miru anya, ukyi märu 'bakici 'da ni, ago äzi ävuru maro 'da driigye.” 29 Ndi Dawidi otokala kyila'bai cini ndaro rote voaloya ago oyite Raba ya, ye kyila te sina ago ru anya te. 30 Ago Dawidi ru tagyia teni 'bädri'ba ànyaro drisi; läŋgyina orivoya talentaro logo läguläguro ro alodi; ago kuni lagye amba be orivoya kigye; ago asote drî Dawidi roya. Ago nda ezi ŋgaamba 'bakici ro se otopabe te du'duro. 31 Nda ru lidri se ribe 'bakici se ana ya te, ago 'ba ànya te losi oyene menjerei si, kye'boi si, ago koloŋwà si, ago 'ba ànya te tu'bu o'bene. Ono ni tase Dawidi yete lidri 'ba'desii cini azaka Amona'bai ro ri owo. 'Dooko Dawidi ndi kyila'bai cini ndaro be egoyite Yerusalema ya.
عقاب داود وتوبته
1 فأرسَلَ الرّبُّ ناثانَ النَّبـيَّ إلى داوُدَ، فجاءَهُ وقالَ لَه: «كانَ رَجُلانِ في إحدى المُدُنِ، أحدُهُما غنيٌّ والآخَرُ فقيرٌ‌. 2 وكانَ للغنيِّ غنَمٌ وبقَرٌ كثيرةٌ جِدًّا، 3 ولم يكُنْ للفقيرِ غيرُ نعجةٍ واحدةٍ صغيرةٍ ا‏شتَراها وربَّاها وكبُرت معَهُ ومعَ بنيهِ، تأكُلُ مِنْ لُقمَتِه وتشربُ مِنْ كأسِهِ وترقُدُ في حُضنِه، وكانَت عِندَهُ كا‏بنَتِهِ. 4 فنزَلَ بالرَّجلِ الغنيِّ ضَيفٌ، فلم يشأْ أنْ يأخُذَ مِنْ غنَمِهِ وبقَرِهِ ليُهَيِّـئَ طَعاما للضَّيفِ، بل أخَذَ نعجةَ الرَّجلِ الفقيرِ وهيَّأَها طَعاما لَه». 5 فغَضِبَ داوُدُ على الرَّجلِ الغنيِّ جِدًّا وقالَ لناثانَ: «حَيٌّ هوَ الرّبُّ، الرَّجلُ الّذي صنَعَ هذا يستوجِبُ الموتَ. 6 بدَلَ الواحدةِ يرُدُّ أربَعا جَزاءَ ما فعَلَهُ دونَ شفَقةٍ».
7 فقالَ ناثانُ لَه: «أنتَ هوَ الرَّجلُ. هذا ما قالَ الرّبُّ إلَهُ إِسرائيلَ: أنا مَسحتُكَ مَلِكا على بَني إِسرائيلَ، وأنقَذتُكَ مِنْ يَدِ شاوُلَ، 8 وأعطيتُكَ بَيتَهُ وزَوجاتِهِ، وجعَلتُكَ مَلِكا على إِسرائيلَ ويَهوذا معا، وإنْ كانَ ذلِكَ قليلا فأنا أُضاعِفُهُ لكَ. 9 فلماذا ا‏حتقرتَ كلامي وا‏رتَكَبتَ القبـيحَ في عينيَّ؟ قتَلتَ أوريَّا الحثِّيَّ بالسَّيفِ، سَيفِ بَني عَمُّونَ، وأخَذتَ ا‏مرأتَهُ زوجَةً لكَ. 10 والآنَ جيلا بَعدَ جِيلٍ لن يموتَ أحدٌ مِنْ نسلِكَ إلَّا قَتلا، لأنَّكَ فعَلتَ هذا». 11 «وهذا أيضا ما قالَ الرّبُّ: ها أنا أُثيرُ علَيكَ الشَّرَّ مِنْ أهلِ بَيتِكَ، وآخُذُ زوجاتِكَ وأدفَعُهُنَّ إلى قَريـبكَ فيُضاجِعُهُنَّ في وضَحِ النَّهارِ‌. 12 أنتَ فعلتَ ذلكَ سِرًّا، وأنا أفعلُ هذا الأمرَ على عُيونِ جميعِ بني إِسرائيلَ وفي وضَحِ النَّهارِ». 13 فقالَ داوُدُ لناثانَ: «خَطِئتُ إلى الرّبِّ». فقالَ لَه ناثانُ: «الرّبُّ غفَرَ خطيئتَكَ فلا تموتُ. 14 ولكنْ لأنَّكَ ا‏ستهَنتَ بالرّبِّ بِفِعلِكَ هذا، فالا‏بنُ الّذي يُولَدُ لكَ يموتُ». 15 وا‏نصرَفَ ناثانُ إلى بَيتِهِ.
موت ابن داود
وولدَت زوجَةُ أوريَّا لداوُدَ ا‏بنا فضربَهُ الرّبُّ بمرضٍ شديدٍ. 16 فتضرَّعَ داوُدُ إلى اللهِ مِنْ أجلِ الولدِ، وصامَ ونامَ لياليَه على الأرضِ. 17 فا‏لتَفَّ حولَهُ شيوخُ بَيتِهِ لِـيُقيموهُ عنِ الأرضِ، فرفَضَ ولم يأكُلْ معَهُم. 18 فلمَّا جاءَ اليومُ السَّابِـعُ ماتَ الصَّبـيُّ، فخافَ رجالُ حاشيةِ داوُدَ أنْ يُخبِروهُ بِموتِهِ لأنَّهُم قالوا: «عِندَما كانَ الصَّبـيُّ حيًّا كُنَّا نتكلَّمُ فلا يسمَعُ لِكلامِنا، فكيفَ نقولُ لَه: ماتَ الصَّبـيُّ؟ يُمكِنُ أنْ يؤذيَ نفْسَهُ». 19 ورآهُم داوُدُ يتَهامَسونَ، فأدرَكَ أنَّ الصَّبـيَّ ماتَ، فقالَ لهُم: «هل ماتَ الصَّبـيُّ؟» فقالوا: «ماتَ». 20 فنهضَ عنِ الأرضِ، وا‏غتَسلَ وسرَّحَ شعرَهُ، وغيَّرَ ثِـيابَهُ، ودخلَ بَيتَ الرّبِّ، فسجَدَ ورجَعَ إلى قصرِهِ وطلَبَ طَعاما فأكَلَ. 21 فقالَ لَه رِجالُ حاشيَتِهِ: «ماذا فعَلتَ؟ حينَ كانَ الصَّبـيُّ حيًّا صُمتَ وبكيتَ، فلمَّا ماتَ قُمتَ وأكلتَ طَعاما؟» 22 فأجابَ: «حينَ كانَ الصَّبـيُّ حيًّا صُمتُ وبكيتُ لأنِّي قلتُ: مَنْ يَعلَمُ؟ لعلَّ الرّبَّ يرحَمُني ويَحيا الصَّبـيُّ. 23 وأمَّا الآنَ فهوَ مَيْتٌ، فلماذا أصومُ؟ هل أقدِرُ أنْ أرُدَّهُ؟ أنا أذهَبُ إليهِ، أمَّا هوَ فلا يَرجِعُ إليَّ».
24 وعزَّى داوُدُ بَتشابَعَ زوجَتَهُ ودخَلَ علَيها ونامَ معَها، فولَدَتِ ا‏بنا سَمَّاهُ سُليمانَ. وأحبَّهُ الرّبُّ، 25 وكانَ حبُّهُ هذا على لسانِ ناثانَ النَّبـيِّ الّذي سمَّاهُ يَديديَّا‌.
الإستيلاء على ربة
(1أخ 20‏:1‏-3)
26 وهاجمَ يوآبُ مدينةَ ربَّةَ، عاصمةِ بَني عَمُّونَ، وا‏ستولى علَيها. 27 وأرسَلَ إلى داوُدَ مَنْ يقولُ: «هاجَمتُ رِبَّةَ وا‏ستوليتُ على مياهِ المدينةِ. 28 فا‏جمَعِ الآنَ بقِـيَّةَ الجيشِ وا‏هجُمْ على المدينةِ وخُذْها أنتَ حتّى لا آخُذَها أنا، فتُدعَى با‏سمي». 29 فجمَعَ داوُدُ الجيشَ كُلَّهُ وسارَ إلى ربَّةَ، فهاجَمَها وا‏ستَولى علَيها، 30 وأخذَ التَّاجَ عَنْ رأسِ الإلهِ مِلكامَ، وكانَ وزنُهُ ثلاثةَ عشَرَ رَطلا مِنَ الذَّهبِ وفيهِ حجَرٌ كريمٌ، فوضَعَهُ على رأسِه. وغنِمَ داوُدُ مِنَ المدينةِ غَنائمَ وافِرةً جِدًّا. 31 وأخرَجَ سُكَّانَها مِنها وأجبَرَهُم على العمَلِ بالمَناشيرِ والنَوارجِ وفُؤوسِ الحديدِ، وعلى الاشتغالِ بصِناعةِ اللِّبْنِ. هكذا فعلَ بِـجميعِ مُدُنِ بَني عَمُّونَ، ثُمَّ رجَعَ معَ الجيشِ إلى أورُشليمَ.