Koronyai se Onyane
(Otadele 14:3-21)
1 OPI atate Musa ndi Arona be ri ekye: 2 Nyata lidri Yisaraele ro ri mikye: Kwoi ni ŋgase lidriidriro onyane ämiri ni koronyai se kabe aba gyini drisi lakosi owo. 3 Mìnyana koronya se pa konyi na kufudri be ufu kara'da ro ago kabe ŋgaonya i'dwe i'dwe ni ya yasi ogo onyane 'do ndi. 4 Oko ko ämiri koronyai azaka se ka ŋgaonya i'dwe i'dwe ni ya yasi kode pa konyi na fudri kara'da ro 'do onyane. 5 Ko ämiri kyira onyane, ka gi ŋgaonya i'dwe i'dwe ni ya yasi ogo onyane oko, pa konyi ànyaro kara'da ako, ago orivoya undiro. 6 Ko ämiri kyito onyane, tana anya ka gi ŋgaonya i'dwe i'dwe ni ya yasi ogo onyane, oko pa konyi na kara'da ako, orivoya undiro. 7 Mìnya kizwe ko, tana pa konyi na fudri ndi kara'da ro, oko i'dwe ŋgaonya ko ni ya yasi ogo onyane ago orivoya undiro. 8 Mìnya iza koronyai kwoi ro ko, ca mido avo ànyaro ko; tana ànya orivoya undiro.
9 Minyana ŋgase cini kaori gyiya ndi, ŋgase orivoya kufu elero be ago kyiri kä'bägäro be se cini gyi'desii ya kode goloŋwai yasi. 10 Oko ŋgase cini azaka kabe ori gyi ya oko kufu elero ndi kyiri kä'bägäro ako cici ndi ŋgase cini gyiya iyibe, orivoya undiro. 11 Beṛo ämiri ŋgase cini inye iyi ondrene undiro. Beṛo ko ämiri iza ànyaro onyane kode avo ànyaro odone. 12 Ŋgase cini kaori gyi ya kufu elero ndi kyiri kä'bägäro ako 'do orivoya undiro.
13-19 Beṛo ko ämiri ari kwoi onyane tana ànya orivoya undiro: ägyiribi ndi bivu be, kuri ndi äri kajobe be, koyi walambe ndi koyi uni be, korowa ndi aricoro be, kuṛu ndi wala be, ariini ndi cucuṛu be, kaaonyama, jore ndi 'bi'bi be.
20 Kaa ciciŋwà se cini kufu be iyi orivoya undiro, 21 Mìnyana kaa ciciŋwa se kufube ago ka loŋga pa si iyi ndi. 22 Se onyane ämiri ni: tombi cini ŋgishe, täuŋgurä kode kofotiti cini. 23 Oko ciciŋwà se cini orivoya kufu be ago kabe aba pa su si iyi orivoya undiro.
24 'Dise kabe avo ŋga kwoi ro odona a'dona ndi undiro madale tandrolero, 25 'Dise kabe avo ànyaro uŋgyina, be ndäri boŋgo ndaro ojane ago a'dona ndi undiro madale tandrolero. 26 Koronyai se cini potoko na fudri ndi fere oko potoko na kara'da ako, ago i'dwe ŋgaonya koni ya yasi ogo onyane iyi orivoya undiro ämiri; 'dise cini kabe avo ànyaro odo a'dona ndi undiro. 27 Ago koronyai se cini pa na su ago kayibe aba pakonyi ànyaro si iyi, orivoya undiro ämiri; nda se kabe avo na odona a'dona ndi undiro madale tandrolero. 28 'Dise kabe avo ànyaro uŋgyina, be ndäri boŋgo ndaro ojane ago a'dona ndi undiro madale tandrolero. Tana ànya orivoya undiro ämiri.
29 Kwoi ni ŋgaŋwà se giṛiŋwà ro kabe lämu gyini drisi se orivoya undiro ämiri owo: tigye, nyädu, lice, 30 torioriŋwa, käbi, mändruku, känjäṛi ndi lindrondro be. 31 Ŋga cini iyi orivoya undiro ämiri, 'dise cini kabe ànya odo kode kabe avo ànyaro odona a'dona ndi undiro madale tandrolero. 32 Ago ondro ka'do avo ànyaro ke'dete ŋga aza dri ŋga na 'do a'dona ndi undiro. Kode ŋga na 'do orivoya ce yi, kode boŋgo yi, kode kyini yi, kode guniya yi, ŋgase aza abe losi aza oye sina 'do. Beṛo ànya ovone gyi ya, oko a'dona undiro madale tandrolero ndi ogo a'dona ndi wäṛi. 33 Ago ondro ka'do avo ànyaro ke'dete lakaza ludri roya, 'dooko ŋgase cini orivoya lakaza ya 'do a'dona ndi undiro, ago be ämiri lakaza na 'do ufune. 34 Ca ŋgaonya se onyaro 'do, gyi ni lakaza inye 'do yasi kotite driigye, a'dona ndi undiro; ago ŋga cini se umvuro ni lakaza na 'do yasi 'do a'dona ndi cini undiro. 35 Ŋgase cini avo ànyaro kabe e'de driigye 'do a'dona ndi undiro, kode vo ŋga la'di ro kode ambata o'bero beṛo tufune riyariya ŋga iyite orivoya undiro ago a'dona te undiro ämiri. 36 Caoko koro kode karaṛi se gyibe be a'dona ndi wäṛiro, oko ŋga aza se kabe avo ànya ya odona a'dona ndi undiro. 37 Ondro ka'do alo aza avo ànyaro ro ke'dete kwari se abe oye orine 'do dri, kwari 'do a'dona iro gi wäṛiro. 38 Oko ondro ka'do alo aza avo ànyaro ro ke'dete kwari se aso gyi te drigyi 'do dri, kwari 'do te orivoya undiro.
39 Ondro ka'do koronya se onyaro ämiri 'do azana kodrate odra, 'dise kabe avo na odo 'do a'dona ndi undiro madale tandrolero. 40 Ago ondro ka'do 'diaza konya iza koronya na 'do rote, beṛo ndäri boŋgo ndaro ojane, ago nda a'dona ndi undiro madale tandrolero; 'dise kabe avo na uŋgyina 'do kpa ndäri boŋgo ndaro ojane, ago a'dona ndi undiro madale tandrolero.
41 Ŋgaŋwà se cini giṛiŋwà ro kabe lämu gyini drisi iyi orivoya undiro, beṛo ko ämiri onyane. 42 Ŋgase cini kabe udi kätäti si ago se kabe aba pa su si kode se orivoya pa be amba, ŋgaŋwà se cini giṛiŋwà kabe lämu gyini drisi iyi ko ämiri onyane. Ànya orivoya undiro. 43 Mì'ba andivo amiro ko undiro ŋga kwoi onyana si. 44 Nyà'do ko undiro ànya si tana ma ni OPI Lu amiro owo, ago beṛo andivo amiro o'bane wäṛi a'done alokado, tana ma orivoya alokado. Mì'ba andivo amiro ko a'done undiro ŋgaŋwà giṛiŋwà ro kabe lämu gyini drisi iyi onyana si. 45 Tana ma ni OPI se kolofo ami be ni Ezipeto yasi owo, tana ma'do robe Lu amiro. Beṛo ämiri a'done alokado, tana ma orivoya alokado.
46 Ono ni ota se ta koronyai rota, ari rota ndi ŋgaŋwà se cini kabe aba gyi yasi rota ago ŋgagwà se giṛiŋwà ro kabe udi gyini drisi rota owo. 47 Beṛo ämiri a'do toto ŋgase undiro ndi ŋgase wäṛiro robe, ŋga lidriidri ro se onyaro ndi se ko onyaro iyi robe unine kadoro.
شريعة الطاهر والنجس من الحيوان
1 وقالَ الرّبُّ لموسى وهرونَ: 2 «قُولا لبَني إِسرائيلَ هذِهِ هيَ الحيواناتُ الّتي تأكُلونَها مِنْ جميعِ البَهائِمِ الّتي على الأرضِ‌: 3 جميعُ ما هوَ مشقوقُ الظِّفْرِ ويجتَرُّ مِنَ البَهائِمِ. 4 أمَّا الحيواناتُ الّتي تجتَرُّ، وأظفارُها غيرُ مشقوقةٍ أو الّتي لا تَجتَرُّ وأظفارُها مشقوقةٌ، فلا تأكلوها لأنَّها نَجِسٌ لكُم: الجَمَلُ لأنَّهُ يجتَرُّ ولكنَّه غيرُ مشقوقِ الظِّفْرِ، 5 والغَرغورُ‌ لأنَّهُ يجتَرُّ ولكنَّه غيرُ مشقوقِ الظِّفْرِ، 6 والأرنَبُ لأنَّهُ يجتَرُّ ولكِنَّه غيرُ مشقوقِ الظِّفْرِ، 7 والخِنزيرُ لأنَّهُ مشقوقُ الظِّفْرِ ولكنَّه لا يجتَرُّ. 8 مِنْ لَحمِها لا تأكلوا ولا تَمَسُّوها مَيتَةً، فهيَ نَجِسةٌ لكُم.
9 «وهذا ما تأكلونَه مِنْ جميعِ ما في الماءِ: جميعُ ما لَه زعانِفُ وقُشورٌ في البِـحارِ والأنهارِ. 10 وما عدا ذلِكَ مِمَّا لا زعانِفَ وقشورَ لَه مِنْ جميعِ ما يزحفُ في الماءِ مِنَ الحيوانِ، فهوَ رِجْسٌ لكُم. 11 مِنْ لَحمِهِ لا تأكلوا، وإنْ كانَ جُثَّةً فتَجَنَّبُوه لأنَّه رِجْسٌ. 12 كُلُّ ما لا زعانِفَ وقُشورَ لَه مِمَّا في الماءِ، فهو رجْسٌ لكُم.
13 «وهذا ما تَتَجَنَّبونَه مِنَ الطَّيرِ ولا تأكلونَه لأنَّه رِجْسٌ: النَّسْرُ والأنوقُ والعِقابُ، 14 والحَدأُ والصَّدى بأصنافِها، 15 وجميعُ الغُربانِ بأصنافِها 16 والنَّعامُ والخطَّافُ والسَّأفُ والبازيُّ بأصنافِه، 17 والبُومُ والزَمُّجُ والباشَقُ، 18 والشَّاهينُ والقُوقُ والرَّخَمُ، 19 والصَّقْرُ والبَبَّغاءُ بأصنافِهِ، والهُدهُدُ، والخفَّاشُ، 20 ولا تأكلوا الحشَراتِ المُجَنَّحَةَ الّتي تمشي على أربَعٍ، فهوَ رِجْسٌ لكُم، 21 ما عدا الّتي لها رِجْلانِ أطولُ مِنْ يَدَيها تقفزُ بهما على الأرضِ، 22 كالجَرادِ بأصنافِهِ، والدَّبَى بأصنافِه، والحَرجُوانِ بأصنافِهِ، والجُنْدبِ بأصنافِهِ‌. 23 وأمَّا سائِرُ الطَّيرِ الّذي يَدِبُّ ولَه أربَعُ أرجُلٍ، فهو رِجْسٌ لكُم. 24 مِنْ هذِهِ تـتَنَجَّسونَ، وكُلُّ مَنْ مَسَّ جُثَّتَها يكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ، 25 وكُلُّ مَنْ حمَلَ جُثَّتَها يغسِلُ ثيابَه ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ. 26 كُلُّ حيوانٍ لَه ظِفْرٌ غيرُ مَشقوقٍ وكُلُّ ما لا يجترُّ، فهوَ نَجِسٌ لكُم. كُلُّ مَنْ مَسَّ جُثَّتَه يكونُ نَجِسا. 27 وكُلُّ ما يسعى على راحَتَيه‌ مِنْ جميعِ الوحوشِ ويمشي على أربَعٍ فهوَ نَجِسٌ لكُم. وكُلُّ مَنْ مَسَّ جُثَّتَه يكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ، 28 وكُلُّ مَنْ حمَلَ جُثَّتَه يَغسِلُ ثيابَهُ ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ.
29 «وهذا هوَ النَّجِسُ لكُم مِمَّا يدِبُّ على الأرضِ: الخِلْدُ والفأرُ والضَّبُّ بأصنافِها، 30 والورَلُ والحِرْذَونُ والعِظاءةُ والحِرباءُ وسامٌّ أبرصُ. 31 هذِهِ نَجِسةٌ لكُم مِنْ جميعِ ما يَدِبُّ. مَنْ مسَّ جُثَّتَها يكونُ نجِسا إلى المَغيـبِ، 32 وكُلُّ ما وُضِـعَ علَيه شيءٌ مِنها بَعدَ موتِها يكونُ نَجِسا: أوعيةُ الخشَبِ، والثِّيابُ، والجِلْدُ، والمَسْحُ وكُلُّ وِعاءٍ مُستعمَلٍ، يُنقَعُ في الماءِ ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ ثُمَّ يُطهَّرُ. 33 وكُلُّ وِعاءِ خَزَفٍ مِنها وقعَ شيءٌ في وسَطهِ يكونُ كُلُّ ما في داخلِهِ نَجِسا، فا‏كسِروهُ. 34 فإنْ كانَ طَعاما يُؤكلُ، فهوَ نَجِسٌ ولو غُسِلَ بالماءِ، وإنْ كانَ شَرابا يُشرَبُ، فهوَ نَجِسٌ مهما يَكُنْ وِعاؤُهُ.
35 «وكُلُّ ما وقَعَ علَيهِ مِنْ جُثَّتِها يكونُ نَجِسا، فإنْ كانَ تَنُّورا أو مَوقدةً فأهدموهُما. هيَ نَجِسةٌ، فَنَجِسةً تكونُ لكُم. 36 أمَّا النَّبْعُ والبِئْرُ وكُلُّ مُجتمعِ ماءٍ، فيكونُ طاهرا. ولكنْ إذا مَسَّها وهي جُثَّةٌ فيكونُ نجسا. 37 وإنْ وقَعَ شيءٌ مِنْها وهي جثَّةٌ على أيِّ بَذرٍ يُزرَعُ، فهوَ طاهرٌ. 38 فإنْ كانَ على البَذرِ ماءٌ ووقَعَ شيءٌ مِنها علَيهِ وهيَ جُثَّةٌ، فهوَ نَجِسٌ لكُم.
39 «وإذا ماتَ حيوانٌ مِمَّا يَحِلُّ لكُم أكلُهُ، فإنْ مَسَّهُ أحدٌ يكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ. 40 ومَنْ أكلَ مِنْ جُثَّتِهِ يَغسِلُ ثيابَه ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـب. ومَنْ حمَلَ جُثَّتَه يَغسِلُ ثيابَه ويكونُ نَجِسا إلى المَغيـبِ.
41 «وجميعُ الحشَراتِ الّتي تدِبُّ على الأرضِ هي رجسٌ لا يُؤكَلُ. 42 ولا تأكلوا كُلَّ ما حَبا على بَطنِه وعلى أربَعٍ، وكُلَّ ما كثُرَت أرجلُهُ، فهوَ رِجْسٌ. 43 لا تُدَنِّسوا أنفُسَكُم بشيءٍ مِنهُ ولا تـتنجَّسوا بهِ، فتكونوا نَجِسينَ.
44 «أنا الرّبُّ إلهُكُم، فتَقَدَّسوا وكونوا قدِّيسينَ لأنِّي أنا قدُّوسٌ. ولا تُنَجِّسوا أنفُسَكُم بشيءٍ مِنَ الحشَراتِ الّتي تدِبُّ مُتَحرِّكةً على الأرضِ. 45 فأنا الرّبُّ الّذي أخرَجَكُم مِنْ أرضِ مِصْرَ لأكونَ إلها لكُم، فكونوا قدِّيسينَ لأنِّي أنا قدُّوسٌ‌.
46 هذِهِ شريعةُ البَهائمِ والطَّيرِ وجميعِ المخلوقاتِ الحَـيَّةِ مِمَّا يتَحرَّكُ في الماءِ ومِمَّا يدِّبُّ على الأرضِ. 47 بها تُميِّزونَ بَينَ النَّجِسِ والطَّاهرِ، وبَينَ الحيوانِ الّذي يُؤكَلُ والّذي لا يُؤكَلُ».