Taäŋgu Koziro 'Bädri'ba Tura ro Lomvo
1 OPI atate märi ekye: 2 “Ŋgwa lidri ro, nyiti tase ma, OPI Mbarapara mabe atana ono miri'ba Tura ro ri mikye: Mi orivoya driuŋgyi be ago nyatate, mikye yi orivoya lu yi. Mikye ya ori gyiti lui ro dri, kitoriya gyi'desi roya, caoko, mi orivoya lidri yi, mi ko lu yi miye mi gica tauni'ba ro oso lu ronye owo. 3 Nyusu miro be mikye yi orivoya tavouni be ndrani Daniele ri, mikye änina ko ta ndrwiro aza da'done ni iri. 4 Tavouni ndi tauni miro be 'ba mite a'done ŋgadriamba be ago nyotokala logo läguläguro ndi mo'di be te amba. 5 Tauni miro ŋgalogye rosi nyiliti ŋga te amba. Miŋgyi drî te tu ta ŋgaamba miro rota!
6 “Ka'do inye, ono ni tase ma, OPI Mbarapara, mabe atana owo makye: Tana nyusuta bete mikye yi orivoya tavouni be oso lu ronye 'do, 7 mezina atrai 'da mi gotane, tu'dei se mbaraekye ro 'do. Ànya enjinayi ŋgase cini liŋgyiekyero nyusube tauni ndi tavouni miro be si iyi 'da. 8 Ànya ovonayi mi 'da ago midrana 'da gyi'desi ya. 9 Inye'do nyatana gi'da du mikye yi orivoya lu yi ànya se kabe mi ufu riya? Mi orivoya lidri yi ago ko lu yi ànya se kolebe mi ufune ri. 10 Midrana 'da oso kokye ronye drî atrai se luako iyi roya. Ma, OPI Mbarapara, mata ta ono ni.”
O'de 'bädri'ba Tura ro ro
11 OPI atate märi kpa to'dina ekye: 12 “Ŋgwa lidri ro, nya'do tusuro ta 'bädri'ba Tura ro rota. Nyiti tase ma, OPI Mbarapara, mabe atana ono ndäri mikye: Sedri nya'dote taka'daro ro tase ŋgye ro, tavouni amba be ago liŋgyiekye! 13 Mirite Edene ya, ämvu se Lu ro ana ya, nya'dote kuni se cini liŋgyiekyero iyi be: rubi ndi Daimonde be; topaza, berule, kareneli, jasepa, safire, emeraleda, ndi gareneta be. Nya'dote logo läguläguro ruegaro be. Ede ànya te miri ṛo tuse a'ba mibe sina ana si. 14 Ma'ba malaika vookwaro te lau mi gagane. Mirite 'bereŋwa alokado maro dri ago nyabate kuniŋwai lekolekoro oso asi ronye lakosi. 15 Ni tuse a'ba mibe ana si taoye miro a'dote ŋgye madale nyeto takozi oye gwo. 16 Nya'dote losi be amba ŋga ogyevoya ago ŋgalogyevoya, se loci mite siomba ndi takozi be oyene. Ta'dota mevo mite driupi ro vuru ni 'bereŋwa alokado maro drisi, ago malaika se vookwaro ana nja mite ni kuniŋwai se lekolekoro asi ronye ana lakosi. 17 Nya'dote driuŋgyi be ta a'do miro liŋgyiekye ana rota, ago nyenji tavouni miro te a'do 'desi miro si. Tana ta'doro mavo mite vuru gyini dri 'bädri'bai kondreyi konji miro robe. 18 Takozi amba miro ŋgaocoro ŋga ogyevoya ago ŋgalogyevoya 'do 'ba vo cini miro mäturo enjirute. Ta'dota maso asi te midri ago mijete riya vuru. Vona se cini kayibe mi ondre yauono kayite mi ondre torofo ro. 19 Tu'dei se cini kuniyi mibe iyi te lä'bilä'biro, epere mite riya ago minina kote ogo a'done äduako.”
Taäŋgu Koziro Sidona lomvo
20 OPI atate märi ekye: 21 “Ŋgwa lidri ro, mindrevo Sidona driro ago nyayo ta koziro. 22 Nyiti tase ma, OPI Mbarapara, mabe atana ono mikye: Ma orivoya kyilaro mibe, Sidona; ma oye mbara maro ka'dane miya. 'Dooko lidri unina 'da anjioko ma ni OPI owo, ondro meza ànya te ago maka'da a'do alokado maro te ànya ri owo. 23 Mezona adravo kozi 'da midri ago ma'bana kari 'da udine litiŋwai miro drisi. Ogotana mi 'da lamadri cini yasi, ago utufuna lidri miro 'da. 'Dooko minina 'da anjioko ma ni OPI owo.”
Äṛuna Yisaraele 'da
24 OPI atate ekye: “Tu'dei se cini gbikyi Yisaraele lomvosi se koyeyi Yisaraele be yaoko si iyi uninayi kote ogo a'done oso kukyi kode ŋgäṛiŋgofo ronye Yisaraele oyene koziro. Ago ànya uninayi 'da anjioko ma ni OPI Mbarapara owo.”
25 OPI Mbarapara atate ekye: “Mologona lidri Yisaraele ro 'da kovole ni tu'dei se mepere ànya be lakoigyesi iyi yasi, ago maka'dana a'do alokado maro 'da ànyari tu'dei cini milesi. Lidri Yisaraele ro orinayi 'da wari modo ànyaro ya, wari se mozobe ruindu'ba maro Yakoba ri ana ya. 26 Ànya orinayi 'da lau londroro. Ànya obenayi zoi 'da ago kyi'dinayi ämvu kono ro 'da. Mezana oriazii ànyaro se koyeyi ànya be yaoko si iyi 'da, 'dooko lidri Yisaraele ro orina 'da londroro. 'Dooko ànya uninayi 'da anjioko ma ni OPI Lu ànyaro owo.”
نبوءة على ملك صور
1 وقالَ ليَ الرّبُّ: 2 «يا ا‏بنَ البشَرِ، أُنقلْ لحاكمِ صورَ كلامَ السَّيِّدِ الرّبِّ: تكبَّرَ قلبُكَ فقُلتَ: أنا إلهٌ وعلى عرشِ إلهٍ جلَستُ في قلبِ البحارِ. وأنتَ بشَرٌ لا إلهٌ، ولكنْ حسِبتَ أنَّ فهمَكَ كفَهمِ إلهٍ. 3 أنتَ حقًّا أحكمُ مِنْ دانيالَ‌، ولا سِرَّ يَخفى علَيكَ. 4 بمَهارتِكَ وفطنتِكَ حصَّلتَ ثروةً طائلةً وجمعتَ ذهبا وفِضَّةً في خَزائِنِكَ. 5 بمَهارتِكَ العظيمةِ جمعتَ في التِّجارةِ ثروةً عظيمةً فتكبَّرَ بها قلبُكَ. 6 فلذلِكَ قالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: بما أنَّكَ حسِبتَ أنَّ فَهمَكَ كفَهمِ إلهٍ 7 سأجلُبُ علَيكَ أشدَّ الأمَمِ الغريـبةِ قساوةً، فيُجرِّدونَ سُيوفَهُم على ما ا‏كتسبْتَهُ بمَهارتِكَ العظيمةِ ويُدنِّسونَ بهاءَكَ. 8 يُنزِلونَكَ في الهاويةِ، فتموتُ موتَ القتلى في قلبِ البحارِ. 9 أفتقولُ أمامَ الّذينَ يذبحونَكَ: أنا إلهٌ؟ لا. أنتَ بشَرٌ لا إلهٌ في أيدي قاتليكَ. 10 تموتُ في العارِ بأيدي الغُرباءِ لأنِّي أنا تكلَّمتُ، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ».
11 وقالَ ليَ الرّبُّ: 12 «يا ا‏بنَ البشَرِ، أنشِدْ رِثاءً على ملِكِ صورَ وقُلْ لَه: كُنتَ عُنوانَ الجَمالِ وغايةَ الحِكمةِ والجَلالِ. 13 كُنتَ في عَدْنٍ‌، جنَّةِ اللهِ، وكانَ كُلُّ حجرٍ كريمٍ كِساءً لكَ مِنَ العقيقِ الأحمرِ والياقوتِ الأصفرِ والماسِ والزَّبَرجدِ والجزَعِ واليشْبِ واللاَّزَوردِ والعصفرِ والزمرّدِ. وكانَت حُليكَ مِنْ ذهَبٍ. هذا كُلُّه هُيِّـىءَ لكَ يومَ خُلِقتَ. 14 أقمتُكَ حارسا يحرسُ جبَلَ اللهِ المُقدَّسَ‌، وتمشَّيتَ وسَطَ حجارةِ النَّارِ. 15 كاملا كُنتَ في طُرقِكَ مِنْ يومَ خُلِقتَ إلى أنْ سقطتَ في الإثْمِ. 16 مِنْ كثرةِ ما ا‏تَّسعت تِجارتُكَ ا‏متلأتَ بالظُّلمِ وخَطِئتَ، فطرحتُكَ كشيءٍ نَجسٍ مِنْ جبَلي، مِنْ بَينِ حجارةِ النَّارِ أيُّها الكَروبُ الحارسُ‌.
17 «تكبَّرتَ لجَمالِكَ، فأفسدَتْ كُبرياؤُكَ حِكمتَكَ، فطرحتُكَ إلى الأرضِ وجعَلتُكَ سُخريةً أمامَ المُلوكِ ليُمتِّعوا أنظارَهُم فيكَ. 18 لكثرةِ آثامِكَ وظُلمِكَ في تِجارتِكَ دنَّستَ معابدَكَ، فأخرجتَ مِنْ وسَطِ مدينتِكَ نارا أكلَتْها وصيَّرتْها رمادا على الأرضِ أمامَ عينيْ كُلِّ مَنْ يراها. 19 جميعُ الشُّعوبِ المُجاورةِ ا‏رتعبوا مِنْ مصيرِكَ. صِرتَ إلى العدَمِ، فلا تكونُ إلى الأبدِ».
نبوءة على صيدون
20 وقالَ ليَ الرّبُّ: 21 «يا ا‏بنَ البشَرِ، إلتفتْ نحوَ صَيدونَ وتنبَّأْ علَيها‌، 22 وقُلْ كلامي أنا السَّيِّدُ الرّبُّ: أنا خصمُكِ يا صَيدونُ وأُظهِرُ قُدرتي المجيدةَ فيكِ فيعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ حينَ أحكُمُ علَيكِ وأُظهِرُ قُدرتي المجيدةَ فيكِ، وتَعلمينَ أنِّي أنا الرّبُّ حينَ أحكُمُ علَيكِ وأُظهِرُ قداستي فيكِ. 23 فأُرسِلُ علَيكِ الوباءَ وأملأُ شوارعَكِ بالدَّمِ، فيسقطُ القتلى في وسَطِكِ بالسَّيفِ المَشهورِ علَيكِ مِنْ كُلِّ جهةٍ. فتَعلمينَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ».
24 وقالَ الرّبُّ: «لا يكونُ مِنْ بَعدُ لبَيتِ إِسرائيلَ شُعوبٌ مُجاورةٌ تحتقِرُهُم وتُعذِّبُهُم كما الشَّوكُ والعَوسجُ، فيعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ».
25 وقالَ السَّيِّدُ الرّبُّ: «أُظهِرُ قداستي على عُيونِ الأُمَمِ حينَ أجمعُ شعبـي مِنْ بَينِ الشُّعوبِ الّذينَ بَعثَرْتُهُم فيهِم، فيَسكنونَ في أرضِهِمِ الّتي أعطيتُها لعبدي يَعقوبَ. 26 يَسكنونَ آمنينَ ويَبنونَ بـيوتا، ويغرِسونَ كروما وأحكُمُ على جميعِ الّذينَ يحتقِرونَهُم مِنَ الأُمَمِ حَولَهُم، فيَعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ إلهُهُم».