Yeremaya Koro Gyiako ya
1 Sefatia ŋgwa Matana ro, Gedalaya ŋgwa Pasura ro, Jeukala ŋgwa Selemaya ro, ndi Pasura ŋgwa Malekaya robe eriyitate ekye ma taiti lidri ri makye: 2 “OPI atate ekye: 'dise aza korite 'bakici ya odrana ndi ni kyila ri kode mä'bu ri kode adravo kozi ri. Oko 'dise aza kabe ofo tesi ago kabe yi ozo kyila'bai Babelona'bai ro ri 'do änina ko ufune; nda orina ndi lidriidri ro. 3 Ya oye 'bakici ono ozone kyila'bai Babelona'bai ro rigye, ago ànya urunayi 'da.”
4 'Dooko dri'bai losi ro atayite 'bädri'ba ri ekye: “Mi'ba äfu mano gi ono. Tana nda ka kyila'bai se 'bakici ono ya ono o'bana a'done agoago ako ago nda ka kpa lidri se ke'bebe 'bakici ya ono o'bana a'done oso inye ata inye'do si. Tana mano ono ka ko ojo lidri opane; oko nda le toto ànya oyene koziro.”
5 'Dooko 'Bädri'ba Zedekia zatadrite ekye: “Kado yi, nda orivoya drì amiro ya; mänina ko ami lagane zo.” 6 Ta'dota ànya ruyi mate ago voyi ma te iba si koro Malekaya ŋgwa 'bädri'ba ro roya, se orivoya goko zo'desi miri ro roya. Gyi i'do koro se ana ya, oko toto koro ayani kigye, ago macite andrwi kigye.
7 Caoko Ebedemeleka Kusa'ba, roti se kabe losi oye zo'desi miri ro 'bädri'ba roya ana, eritate ekye ànya voyi mate koro ya. Tu gi ana si 'dooko 'bädri'ba ka vure ope Dereŋwa Benjamina ro kala. 8 Ta'dota Ebedemeleka oyite lau ago, ni zo'desi miri ro yasi atate 'bädri'ba ri ekye: 9 “'Desi 'bädri'ba maro tase lidri kwoi koyeyibe nebi Yeremaya ri ono orivoya koziro. Ànya voyi Yeremaya te koro ya, vose nda odrana ndi ni mä'bu ri kigye ono ya, tana yauono ŋgaonya aza te i'do 'bakici ya.” 10 'Dooko 'bädri'ba ozotate Ebedemeleka ri lidri nätu urune oyine tro nda be ma Yeremaya ewene ni koro yasi teinye märi odraako. 11 Ta'dota Ebedemeleka oyite lidri se kai be vo ŋgaodroro zo'desi miri ro roya ago ruyi boŋgo nyakaca azaka teni lau se evoyite märi koro ya iba si. 12 Ebedemeleka atate märi boŋgo nyakaca se ana o'bane lakole kävute maro ro iba be yasi. Ndi mayete oso inye, 13 ago ànya eweyi ma te tesi iba si ni koro yasi. 'Do vosi marite goko ya.
Zedekia ka Taeji ta Tazevoedre Yeremaya rota
14 Tu aza si oko 'Bädri'ba Zedekia zo lazote mavo ago ezi mate ndare ecivo nina Yekalu roya, ago nda atate märi ekye: “Ma oye mi ejine taeji alodi aza si, ago nyada'do taaza ko ni märi.”
15 Mazatadrite makye: “Ondro ka'do miti taŋgye bete miri, mifuna ma ko ya? Ago ondro ka'do medre tazevona ca miri, minina ko ta maro erine.”
16 'Dooko 'Bädri'ba Zedekia 'ba tao'ba te märi ndrwiro ekye: “Ma ma äṛu Lu se lidriidriro, se kozo adri beni ämäri ono si, anjioko märi mi ufune kode ozone lidri se koleyibe mi ufune iyi rigye i'do.”
17 'Dooko matate Zedekia ri makye: “OPI Mbaraekye, Lu Yisaraele ro, ekye: Ondro ka'do nyozovote dri'bai kyila'bai 'bädri'ba Babelona ro ri, apana adri miro ndi, ago änina ko 'bakici ono ozane riya asi si. Apana mi 'da ndi katidri miro be. 18 Oko ondro ka'do nyozovo kote, 'dooko ozona 'bakici ono ndi Babelona'bai rigye, ago ànya ozanayi 'da riya asi si, ago minina ko voopane ni ànyari.”
19 Oko 'bädri'ba zatadrite ekye: “Ma orivoya turiro ni lidri 'bädri amaro Yuda ro se kumuyibe Babelona'bai re ono ri. Ozona ma ndi ànya rigye ago o'binayi ma ndi.”
20 Matate makye: “Änina ko mi ozone ànya rigye. Molo'baru miri miro lazo OPI ro se mabe atana miri ono; 'dooko ta cini a'dona ndi kadoro miri, ago apana adri miro ndi. 21 Oko ondro ka'do migatezo voozone OPI ka'da tase ka oyebe a'done ono te märi rulofo ya. 22 Mandre 'ditoko se cini ke'bebe zo'desi miri ro 'bädri'ba Yuda ro roya kai ate orona dri'bai kyila'bai ro 'bädri'ba Babelona ro re ago kayi ugu ata ekye:
‘Bereazii se kadopara 'bädri'ba ro kwoi odoyi nda te,
ànya miriyi nda teni.
Ago yauono pa ndaro cite akpo koro ya,
ago bereazii ndaro e'beyi nda te,’ ”
23 “Äruna 'ditoko cini miro ndi ŋgàga cini miro be 'da Babelona ya, ago mi andivo minina ko voopane ni ànya rigyesi. 'Bädri'ba Babelona ro uruna mi 'da kamba'ba ro, ago azana 'bakici ono 'da riya asi si.”
24 Zedekia logo tate ekye: “Mi'ba 'diaza kuni tagi matabe ono ko, ago 'dooko äfuna mi ko. 25 Ondro ka'do dri'bai losi ro keriyi ta bete ekye ma'dote atavoya mibe, ànya ikyinayi 'da mire ago ejinayi mi 'da ekye: ‘Nyiti tase nyatabe 'bädri'ba be 'do ämäri, nyada'do ta aza koni ämäri ago mänina ko mi ufune?’ 26 Oko nyiti toto ànyari mikye: ‘Ma'do rulo'bavoya 'bädri'ba ri ukyi nda logo ma 'da kovole kamba ya zo Jonatana roya odrane lau.’ ” 27 'Dooko dri'bai cini losi ro ikyiyite mare ago ejiyi mate, ago mitita te ànyari oso se 'bädri'ba katabe märi itine ànyari 'do ronye. 'Dooko ànya go atayi kote märi, tana 'diaza eri tase màtabe 'bädri'ba be ana kote. 28 Ndi a'ba mate orine goko zo'desi miri ro roya madale tu Yerusalema uru ro sa gwo.
إرميا في الجب
1 وسَمِعَ شَفَطْيا بنُ مَتَّانَ وجَدَليا بنُ فَشحورَ‌ ويوخَلُ بنُ شَلَمْيا وفَشحورُ بنُ مَلْكيَّا‌ أنَّ إرميا كانَ يقولُ لِلشَّعبِ كُلِّهِ: 2 «أنَّ الرّبَّ قالَ: كُلُّ مَنْ يُقيمُ في هذِهِ المدينةِ يموتُ بِالسَّيفِ والجوعِ والوباءِ، ومَنْ يَخرُجُ إلى البابليِّينَ‌ يَحيا ويَنجو بِـحياتِهِ. 3 وستسَلَّمُ هذِهِ المدينةُ إلى أيدي جيشِ مَلِكِ بابِلَ، فيَحتَلُّها».
4 فقالَ أُولَئِكَ الرُّؤساءُ لِلمَلِكِ: «أُقتُلْ هذا الرَّجُلَ لأنَّهُ يُضعِفُ عزيمةَ المُحارِبـينَ الباقينَ في هذِهِ المدينةِ وعزيمةَ جميعِ الشَّعبِ بِكلامِهِ هذا، لأنَّهُ لا يُريدُ لِهذا الشَّعبِ خَيرا بل شَرًّا». 5 فقالَ المَلِكُ صِدقيَّا: «هوَ في أيديكُم وأنا المَلِكُ لا أقدِرُ أنْ أمنَعكُم». 6 فأخَذوا إرميا ليُلقوهُ في جُبِّ مَلْكيَّا ا‏بنِ المَلِكِ‌ في سِجنِ القصرِ، فدَلُّوهُ بِـحبالٍ وكانَ في الجُبِّ وَحْلٌ ولا ماءَ فيهِ، فغاصَ إرميا في الوَحْلِ.
7 فسَمِعَ عَبدُ مَلِكُ الكُوشيُّ‌، أحدُ الخِصيانِ وهوَ في قصرِ المَلِكِ أنَّهُم ألقوا إرميا في الجُبِّ، وكانَ المَلِكُ جالِسا بِبابِ بنيامينَ‌. 8 فخَرجَ عَبدُ مَلِكُ مِنَ القصرِ وقالَ لِلمَلِكِ: 9 «يا سيِّدي المَلِكُ! أُولَئِكَ الرِّجالُ أساؤوا في كُلِّ ما فعَلوا بإرميا النَّبـيِّ الّذي ألقوهُ في الجُبِّ، فهوَ يموتُ جُوعا هُناكَ وما بَقيَ في المدينةِ خبزٌ». 10 فأمرَهُ المَلِكُ قالَ: «خُذْ مِنْ هُنا ثَلاثةَ رِجالٍ وأخْرِجْ إرميا النَّبـيَّ مِنَ الجُبِّ قَبلَ أنْ يموتَ». 11 فأخَذَهُم وجاءَ إلى قصرِ المَلِكِ وتناوَلَ مِنَ الخِزانَةِ‌ هُناكَ ثيابا عتيقةً وخِرقا باليةً ودَلاَّها بِـحِبالٍ إلى إرميا في الجُبِّ. 12 وقالَ عَبدُ مَلِكُ الكوشيُّ لإرميا: «ضَعِ الثِّيابَ العتيقةَ والخِرَقَ الباليةَ تَحتَ إبطَيك مِنْ تَحتِ الحِبالِ». ففَعَلَ كذلِكَ. 13 وجَذَبوهُ بِالحِبالِ وأخرَجوهُ مِنَ الجُبِّ وأقامَ في السِّجنِ.
14 ثُمَّ أرسَلَ المَلِكُ صِدْقيَّا وأخذَ إرميا النَّبـيَّ إليهِ في المَدخَلِ الثَّالِثِ لِبـيتِ الرّبِّ وقالَ لَه: «أُريدُ أنْ أسألَكَ عَنْ أمرٍ، فلا تكْتُمْ عنِّي شيئا. 15 فأجابَهُ إرميا: «إنْ أخبَرتُكَ تَقتُلُني، وإنْ نَصَحتُكَ لا تَسمَعُ لي». 16 فحَلَفَ لَه المَلِكُ سِرًّا قالَ: «حَيٌّ الرّبُّ الّذي وهَبَنا الحياةَ لا أقتُلُكَ ولا أُسْلِمُكَ إلى أيدي أُولئِكَ الرِّجالِ الّذينَ يَطلبونَ حياتَكَ».
17 فقالَ إرميا لِصدْقيَّا: «قالَ الرّبُّ القديرُ إلهُ إِسرائيلَ: إنْ خرَجْتَ إلى رُؤساءِ مَلِكِ بابِلَ تَحفَظُ حياتَكَ، وهذِهِ المدينةُ لا تُحرَقُ بِالنَّارِ، وأنتَ وأهلُ بَيتِكَ تَنجُونَ بِـحياتِكُم. 18 وإنْ كُنتَ لا تخرُجُ إلى رُؤساءِ مَلِكِ بابِلَ، فهذِهِ المدينةُ تَسقُطُ في أيدي البابِليِّينَ‌، فيَحرقونَها بِالنَّارِ وأنتَ لا تفلتُ مِنْ أيديهِم». 19 فقالَ المَلِكُ صِدْقيَّا لإرميا: «أخافُ أنْ أُسلَمَ إلى أيدي اليَهودِ الّذينَ هَرَبوا إلى البابِليِّينَ فيَستَهزِئونَ بـي». 20 فقالَ لَه إرميا: «لا تُسْلَمُ إلى أيديهِم إسمَعْ لِكَلامِ الرّبِّ الّذي أُكَلِّمُكَ بهِ فيكونَ لكَ خَيرٌ وتُحفَظ حياتُكَ. 21 لكِنْ إنْ رَفَضتَ ذلِكَ فالرُّؤيا الّتي أراني إِيَّاها الرّبُّ تَصدُقُ علَيكَ. 22 فيُساقُ جميعُ مَنْ بَقيَ مِنَ النِّساءِ في قصرِ المَلِكِ إلى رُؤساءِ مَلِكِ بابِلَ، فيَقُلْنَ: رِجالُكَ الّذينَ وثِقْتَ بِهِم خَدَعوكَ وتَغَلَّبوا علَيكَ، فغَرِقَت رِجلاكَ في الوَحْلِ وهُمُ ا‏نصَرَفوا عَنكَ. 23 وتُساقُ جميعُ نِسائِكَ وبَنيكَ إلى البابِليِّينَ، وأنتَ لا تفلتُ مِنْ أيديهِم، بل يأسُرُكَ مَلِكُ بابِلَ، وهذِهِ المدينةُ تُحرَقُ بِالنَّارِ». 24 فقالَ صِدْقيَّا لإرميا: «لا تَدَعْ أحدا يَعلَمُ بِهذا الكلامِ لِئلاَّ تموتَ. 25 وإذا سَمِعَ الرُّؤساءُ بِأنِّي كَلَّمتُكَ، فجاؤوا وقالوا لكَ: أخبِرْنا ماذا قُلتَ لِلمَلِكِ وماذا قالَ المَلِكُ لكَ. لا تكتُمْهُ عنَّا فلا نَقتُلُكَ 26 فقُلْ لهُم: تَضَرَّعْتُ إلى المَلِكِ أنْ لا يُعيدَني إلى بَيتِ يوناثانَ لأموتَ هُناكَ».
27 فجاءَ جميعُ الرُّؤساء إلى إرميا وسألوهُ، فأخبَرَهُم كما أوصاهُ المَلِكُ. فكَفُّوا عَنهُ لأنَّ أحدا لم يَسمَعْ ما تَحَدَّثَ بهِ معَ المَلِكِ. 28 وأقامَ إرميا في السِّجنِ إلى يومِ أُخِذَت أُورُشليمَ‌.