Taeji ta Sabata rota
(Matayo 12:1-8Marako 2:23-28)
1 Sabata alo aza si ondro Yesu ka ugu aba ämvu azaka inya ro yasi oko, taeri'bai ndaro etoyi drî inya ro okyena te kawayi ànya gwo drí ànyaro si, ago nyayi kecina te. 2 Rukä Parusii ro ejiyitate ekye: “Tana e'di nya tase Ota kole be ko oyene Sabata si oyena niya?” 3 Yesu zatadri ànyaro te ekye: “Inye'do mìzi tase Dawidi koyebe tu ana si 'dooko nda ndi lidri ndaro be täbiri ro ana tana ṛo ko ya? 4 Nda cite zo Lu roya, ru ambata se ozobe Lu ri te, nyate, ago ozo aza kpate lidri ndaro ri. Se Ota voro ko 'diaza ri onyane e'be gialo kohanii ri ni ambata ana onyane.” 5 Yesu atate ekye: “Ŋgwa Lidri ro ni Opi Sabata ro.”
Yesu Ede Mano se Drí na Ciṛiciṛiro ana te
(Matayo 12:9-14Marako 3:1-6)
6 Sabata aza si oko Yesu oyite zotaeriro ya ago emba ŋga te. Mano aza orivoya lau drí na drígwo yasi ciṛiciṛiro. 7 Miemba'bai azaka Ota ro ndi rukä Parusii robe leyite ta aza usune Yesu kicuza ta taoye koziro rota, ago ànya ojoyite nda okwane ondrene kode nda kaoye 'di edene Sabata si. 8 Oko Yesu ni tavousu ànyaro te nda atate mano se drí na ciṛiciṛiro ana ri ekye: “Miŋga kuru ago nyefo noŋwa mileya.” Mano ana ŋgate kuru ago edrete lau. 9 'Dooko Yesu atate ànyari ekye: “Ma ami eji: Ota le ämäri e'di oyene Sabata si ya? 'Di opane kode oyene koziro ya? Adri lidri ro opane kode ufune ya?” 10 Nda ndrevote gbikyi ànya cini drisi; 'dooko nda atate mano ana ri ekye: “Nyozo drí miro a'dwi.” Nda yete inye, ago drí ndaro a'dote kado vona ya. 11 Ànya a'doyite kyilaro ago etoyi taäyite ànyavoya tase oyene ànyari Yesu ri ta.
Yesu Nji Lazo'bai 'Butealo Foritu te
(Matayo 10:1-4Marako 3:13-19)
12 Tu gi ana si Yesu oyite kuru lutu dri mätune ago nda ugu mätu oyete lau ŋgäkyi raa Lu ri. 13 Ondro vokiwite oko, nda zi taeri'bai te ndare, ago nji 'butealo foritu ànyaro te, se nda zite lazo'bai: 14 Simona (se nda zite Petero) ago ädrupi ndaro Andarea be, Yakoba ndi Yoane be, Filipo ndi Batolimayo be. 15 Matayo ndi Toma be, Yakoba ŋgwa Alepayo ro, ago Simona (se äzite 'bädri iro lu'ba), 16 Yuda ŋgwa Yakoba ro, ago Yuda Isekariota, se a'dote driozo'ba Yesu ro.
Yesu Emba Ŋgate ago Ede 'Di te
(Matayo 4:23-25)
17 Ondro Yesu kefote vuru ni lutu drisi ndi lazo'bai be oko, nda edrete vo jaraŋgala ro ya oti amba taeri'bai ndaro robe. Lowa lidri ro amba orivoya lau ni Yuda yasi ago ni Yerusalema ya ni 'bakici gyikalasi Tura ndi Sidona be ro yasi. 18 Ànya ikyiyite ta ndaro erine ago adravo ànyaro edene. Ànya se tori undiro kabe ezana ikyiyite ago edete. 19 Lidri cini ojoyite nda odone, tana mbara fote tesi ni nda lomvosi ago ede ànya te cini.
Riyä ndi Tusu be
(Matayo 5:1-12)
20 Yesu ndrevote taeri'bai ndaro dri ago atate ekye:
“Ami se ati'ba ro ni kado
Miri 'Bädri'ba Lu ro ro ni amiro!
21 “Ami se täbiri ro yauono ni kado
ya amiro ogana 'da!
“Ami se nyàbe liyi yauono ni kado
mìguna 'da!
22 “Ami ni kado ondro ya lidri ro kosote ami lomvo, kogayi ami tezo, ko'dayi ami te, ago katayite ekye ami orivoya undiro, ta Ŋgwa Lidri ro rota! 23 Nyà'do yai'dwesi ondro ta 'do ka'dote owo ago mìto läri riyäsi, tana päläti 'desi a'bate tana ami vo'buyakuru ya. Tana zutui ànyaro yeyi ta kpate inye nebii ri.
24 “Oko a'dona rritiro ami se ŋgaamba be yauono ri;
nyà'dote ori rritiako amiro be!
25 “A'dona rritiro ami se yana gate yauono ri
täbiri ufuna ami 'da!
“A'dona rritiro ami se nyàbe ugu yauono ri,
mì'bena kuku 'da ndi liyi be!
26 “A'dona rritiro ondro lidri cini katayi takado ca ta amiro ta, tana zutui ànyaro atayi ta kpate inye ta nebii mieywe'bai rota.
Ŋgalu Kyila'baazii ri
(Matayo 5:38-48Matayo 7:12a)
Hebrews-10-24
27 “Oko ma ata ami se nyàbe ta maro eri ono ri: Nyùlu kyila'baazii amiro, mìye takado ànya se yana kabe oso ami lomvo ri. 28 Nyä̀ṛu ànya se kayibe ami otri, ago nyä̀mätu ànya se kayibe ami oye koziro ta. 29 Ondro 'diaza koca biṛi alo miro te mi'ba nda koca telesina kpa, ondro 'diaza ka dhudhu miro uru, mi'ba nda kuru boŋgo miro kpa. 30 Nyozo ŋga 'diaza se kabe mi eji ŋga aza ta ri, ago ondro 'diaza ka ŋgase ni miro uruna, nyeji ta ko logone kovole. 31 Mìye ta azii ri oso mìlebe ànyari ta oyene ämiri ronye.
32 “Ondro ka'do nyùlu gialo lidri se kabe ami lu ayani, nyà'dona äṛu be eŋwanye ya? Tana ca takozi'bai luyi ànya se kuluyi ànya be kpa. 33 Ago ondro mìye takado gialo ànya se kabe takado oye ämiri ri ayani, nyà'dona äṛu be eŋwanye ya? Tana takozi'bai ka kpa oyena inye! 34 Ago ondro nyòzo ŋga tiko ro gialo ànya se mì'ba mi be ŋga urune kovole ni ànya rigyesi ri ayani, nyà'dona äṛu be eŋwanye ya? Tana takozi'bai ozoyi ŋga tiko ro kpa takozi'bai azi ri, ogone vona uruna kovole ojone kpa rere!
35 “Oko nyùlu kyila'baazii amiro ago mìye takado ànyari, nyòzo ŋga tiko ro ago mì'ba mi ko ŋga aza ta kovole. 'Dooko nyà'dona 'da päläti 'desi be, ago nyà'dona 'da ŋgwai Lu Fopara Ndra ro. Tana nda orivoya kado aro'boya oyeako'bai ri ndi takozi'bai be. 36 Nyà'do yauni amba be kpa oso Täpi amiro orivoya yauni amba be ronye.
Vure Azii ro Opena
(Matayo 7:1-5)
37 “Mìpe vure azii ro ko, ago Lu opena vure amiro ko, nyòzo taezaro ko azii ri, ago Lu ozona taezaro kpa ko ämiri, nyè'be azii ta takozi rota ago Lu e'bena ami ndi takozi amiro ta. 38 Nyòzo ŋga azii ri, ago Lu ozona ŋga ndi ämiri. Endaro, mìruna 'da twi ŋga ŋgaojoro si, ŋgaozo dritairo ŋgaoparo, adate drí amiro yasi mìnina ndi ovone cini. Liti se nyàbe ŋga ozo azii ri sina Lu ozona ŋga kpa sina ämiri.”
39 Ago Yesu iti lapidriopi ono te ànyari ekye: “Mano miako unina ko miako'ba azi lepene, ondro nda koyete inye, ànya riti o'denayi ndi 'bu ya. 40 Ŋgaga se abe embana ko ndrani miemba'ba ndaro ri, oko ŋgàga cini, ondro konde ŋgaemba ndaro te oko, a'dona 'da oso miemba'ba ndaro ronye.
41 “Tana e'di nya kaŋwa giṛiŋwa se mi ädrupi miro roya ondre, oko miti ta juṛu se mi andivo miro roya tana ko etaya? 42 Nyatana ädrupi miro ri eŋwanye mikye: ‘Ädrupi, mi'ba mewe kaŋwa giṛiŋwa ono tesi ni mi miro yasi,’ caoko juṛu se mi miro ya ono mindre ko ya? Mi miomba'ba ono! Nyewe juṛu se mi modo miro roya ono käti, ago 'dooko mindrena vo ndi kadoro kaŋwa giṛiŋwa se mi ädrupi miro roya ono eweza tesi.
Ce ndi Doŋgo Anyaro be
(Matayo 7:16-20Matayo 12:33-35)
43 “Ce kado wa doŋgo kozi ko, ago ce kozi ni ko doŋgo kado owane. 44 Vo ice ro cini änite doŋgo owa ànyaro si, nyotopi kyi'du ko ni kukyi drisi kode kono ni ŋgäṛiŋgofo drisi. 45 'Di kado ka ŋgase kado nda be sina ya ndaro ya lofona tesi! 'Di kozi ka ŋgase kozi nda be sina ya ndaro ya lofona tesi. Tana kala kani ŋgase twi ya ya atana.
Zo Obe'bai Ritu
(Matayo 7:24-27)
46 “Nyà ma uzi Opi, Opi, oko caoko tase mabe atana mìye ko etaya? 47 'Diaza se kabe ikyi mare ago kabe ata maro erina ago kabe anya oro; maka'dana ämiri nda laba oso nonye. 48 Nda laba oso mano se, ka zo ndaro obena, 'di 'bu na te ociekye ago be kotopana te ta'ba dri ronye. Gyi gate lwi ago birute zo ana lomvosi oko ni kote kandane, tana abete kadoro. 49 Oko 'diaza se kabe ata maro erina ago ro ànya kote iyi laba oso mano se be zo ndaro te kotopana obeako ronye, ondro gyi gate oko birute zo ana lomvosi ago anya 'dete dori; ago tufurute koziro.”
السبت
(متى 12‏:1‏-8، مرقس 2‏:23‏-28)
1 ومَرّ يَسوعُ بَينَ الحُقولِ في السّبتِ، فأخَذَ تلاميذُهُ يَقطِفونَ السّنابِلَ ويَفرُكونَها بأيديهِم ويأكُلونَ. 2 فقالَ لهُم بَعضُ الفَرّيسيّينَ: «لِماذا تَعمَلونَ ما لا يَحِلّ في السّبتِ؟» 3 فأجابَهُم يَسوعُ: «أما قرَأتُم ما عَمِلَ داودُ عِندَما جاعَ هوَ ورِجالُهُ؟ 4 كيفَ دخَلَ بَيتَ اللهِ وتَناوَلَ خُبزَ القُربانِ وأكَلَ وأعطى مِنهُ رِجالَهُ، معَ أنّ أكلَهُ لا يَحلّ إلاّ لِلكَهنَةِ وحدَهُم».
5 وقالَ لهُم يَسوعُ: «اَبنُ الإنسانِ هوَ سيّدُ السّبتِ».
يسوع يشفي في السبت
(متى 12‏:9‏-14، مرقس 3‏:1‏-6)
6 وفي سَبتٍ آخَرَ، دخَلَ المَجمعَ وأخذَ يُعَلّمُ. وكانَ هُناكَ رجُلٌ يَدُهُ اليُمنى يابِسَةٌ. 7 فراقَبَ مُعَلّمو الشّريعَةِ والفَرّيسيّونَ يَسوعَ ليَرَوا هل يَشفي في السّبتِ، فيَجِدوا ما يتّهمونَهُ بِه. 8 وعرَفَ يَسوعُ أفكارَهُم، فقالَ لِلرَجُلِ الذي يَدُهُ يابِسةٌ: «قُمْ وقِفْ في وسْطِ المَجمعِ». فقامَ الرّجُلُ ووقَفَ هُناكَ.
9 فقالَ لهُم يَسوعُ: «أسألُكُم: أيحِلّ في السّبتِ عمَلُ الخَيرِ أم عمَلُ الشّرّ؟ إنقاذُ نَفسٍ أم إهلاكُها؟» 10 وأجالَ نَظرَهُ فيهِم جميعًا وقالَ لِلرَجُلِ: «مُدّ يَدَكَ!» فمَدّها، فعادَت يدُهُ صَحيحةً. 11 فملأهُمُ الغضَبُ وتشاوروا كيفَ يَفعلونَ بيَسوعَ.
يسوع يختار الرسل الاثني عشر
(متى 10‏:1‏-4، مرقس 3‏:13‏-19)
12 وفي تِلكَ الأيّامِ صَعِدَ إلى الجبَلِ ليُصلّيَ، فقَضى الليلَ كُلّهُ في الصّلاةِ للهِ. 13 ولمّا طلَعَ الصُبحُ، دعا تلاميذَهُ واَختارَ مِنهُم اَثني عشَرَ سمّاهُم رُسُلاً، وهُم: 14 سِمعانُ الذي سَمّاهُ بُطرُسَ، وأنْدَراوُسُ أخوهُ، ويَعقوبُ ويوحنّا، وفيلُبّسُ وبَرتولَماوُسُ، 15 ومتّى وتوما، ويَعقوبُ بنُ حَلْفى وسِمعانُ المُلقّبُ بالوَطنيّ الغيورِ، 16 ويَهوذا بنُ يَعقوبَ ويَهوذا أسخَريوطُ الذي صارَ خائِنًا.
يسوع يعلم ويشفي
(متى 4‏:23‏-25)
17 ثُمّ نزَلَ يَسوعُ معَهُم فوقَفَ في مكانٍ سهلٍ، وهُناكَ جُمهورٌ مِنْ تلاميذِهِ وجَمعٌ كبيرٌ مِنَ النّاسِ مِنْ جميعِ اليَهوديّةِ وأُورُشليمَ وساحِلِ صورَ وصيدا، 18 جاؤُوا لِيَسمَعوهُ وليَشفيَهُم مِنْ أمراضِهِم. وكانَ الذينَ تُعذّبُهُمُ الأرواحُ النّجِسَةُ يَنالونَ الشّفاءَ أيضًا. 19 وحاوَلَ جميعُ النّاسِ أنْ يلمَسوهُ، لأنّ قُوّةً كانَت تَخرُجُ مِنهُ وتَشفيهِم كُلّهُم.
البركات واللعنات
(متى 5‏:1‏-12)
20 ورفَعَ يَسوعُ عَينَيهِ نَحوَ تلاميذِهِ وقالَ:
«هَنيئًا لكُم أيّها المساكينُ، لأنّ لكُم مَلكوتَ اللهِ!
21 هَنيئًا لكُم أيّها الجياعُ الآنَ، لأنّكُم ستُشبَعونَ.
هَنيئًا لكُم أيّها الباكونَ الآنَ، لأنّكُم ستَضحكونَ.
22 هَنيئًا لكُم إذا أبغَضَكُمُ النّاسُ وطَردوكُم وعَيّروكُم ونَبذوكُم نَبْذَ الأشرارِ مِنْ أجلِ اَبنِ الإنسانِ. 23 إفرَحوا في ذلِكَ اليومِ واَبتهِجوا، لأنّ أجرَكُم عظيمٌ في السّماءِ. فهكذا فعَلَ آباؤُهُم بالأنبياءِ.
24 لكنِ الويلُ لكُم أيّها الأغنياءُ، لأنّكُم نِلْتُم عَزاءَكُم.
25 الويلُ لكُم أيّها الذينَ يَشبَعونَ الآنَ، لأنّكُم ستَجوعُونَ.
الويلُ لكُم أيّها الضّاحِكونَ الآنَ، لأنّكُم ستَحزَنونَ وتَبْكونَ.
26 الويلُ لكُم إذا مدَحَكُم جميعُ النّاسِ، فهكذا فعَلَ آباؤُهُم بِالأنبياءِ الكذّابينَ.
محبة الأعداء
(متى 5‏:38‏-48؛ متى 7‏:12)
27 «ولكنّي أقولُ لكُم أيّها السّامِعونَ: أحِبّوا أعداءَكُم، وأحسِنوا إلى مُبغِضيكُم، 28 وبارِكوا لاعِنيكُم، وصَلّوا لأجلِ المُسيئينَ إلَيكُم. 29 مَنْ ضَربَكَ على خَدّكَ، فحَوّلْ لَهُ الآخرَ. ومَنْ أخَذَ رِداءَكَ، فلا تَمْنَعْ عَنهُ ثَوبَكَ. 30 ومَنْ طلَبَ مِنكَ شَيئًا فأعطِهِ، ومَنْ أخَذَ ما هوَ لكَ فلا تُطالِبْهُ بِه. 31 وعامِلوا النّاسَ مِثلَما تُريدونَ أنْ يُعامِلوكُم.
32 فإنْ أحبَبْتُم مَنْ يُحبّونكُم، فأيّ فَضْلٍ لكُم؟ لأنّ الخاطِئينَ أنفُسَهُم يُحبّونَ مَنْ يُحبّونَهُم. 33 وإنْ أحسَنتُم إلى المُحسِنينَ إلَيكُم فأيّ فَضْلٍ لكُم؟ لأنّ الخاطِئينَ أنفُسَهُم يَعمَلونَ هذا. 34 وإنْ أقرَضْتُم مَنْ تَرجُونَ أنْ تَستَرِدّوا مِنهُم قَرضَكُم، فأيّ فَضلٍ لكُم؟ لأنّ الخاطِئينَ أنفُسَهُم يُقرِضونَ الخاطِئينَ ليَستَرِدّوا قَرضَهُم. 35 ولكن أحِبّوا أعداءَكُم، أحسِنوا وأقرِضوا غَيرَ راجِينَ شيئًا، فيكونَ أجرُكُم عظيمًا، وتكونوا أبناءَ اللهِ العليّ، لأنّهُ يُنعِمُ على ناكِرِي الجميلِ والأشرارِ. 36 كونوا رُحماءَ كما أنّ اللهَ أباكُم رحيمٌ.
إدانة الآخرين
(متى 7‏:1‏-5)
37 «لا تَدينوا، فلا تُدانوا. لا تَحكُموا على أحدٍ، فلا يُحكَمُ علَيكُم. اَغفِروا، يُغفرْ لكُم. 38 أَعطُوا، تُعطَوا: كَيلاً ملآنًا مكبُوسًا مَهزوزًا فائِضًا تُعطَونَ في أحضانِكُم، لأنّهُ بالكَيلِ الذي تَكِيلونَ يُكالُ لكُم».
39 وقالَ لهُم يَسوعُ هذا المثَلَ: «أيقدِرُ أعمى أنْ يَقودَ أعمى؟ ألا يقَعُ الاثنانِ معًا في حُفرَةٍ؟ 40 ما مِنْ تِلميذٍ أعظَمُ مِنْ مُعَلّمِه. كُلّ تِلميذٍ أكمَلَ عِلمَهُ يكونُ مِثلَ مُعَلّمِه.
41 لماذا تَنظُرُ إلى القَشّةِ في عَينِ أخيكَ، ولا تُبالي بالخَشَبَةِ في عينِكَ؟ 42 وكيفَ تَقدِرُ أنْ تَقولَ لأخيكَ: «يا أخي، دَعْني أُخرِجُ القَشّةَ مِنْ عَينِكَ، والخشَبَةُ التي في عَينِكَ أنتَ لا تَراها؟ يا مُرائي، أَخرِجِ الخشَبَةَ مِن عَينِكَ أوّلاً، حتى تُبصِرَ جيّدًا فتُخرِجَ القَشّةَ مِنْ عينِ أَخيكَ!
الشجرة وثمرها
(متى 7‏:17‏-20؛ متى 12‏:34‏-35)
43 «الشّجَرَةُ الجيّدَةُ لا تَحمِلُ ثَمرًا رَديئًا، والشّجَرَةُ الرّديئةُ لا تَحمِلُ ثَمرًا جيّدًا. 44 كُلّ شجَرَةٍ يَدُلّ علَيها ثَمرُها. فأنتَ لا تجني مِنَ الشّوكِ تِينًا، ولا تَقطِفُ مِنَ العُلّيقِ عِنَبًا. 45 الإنسانُ الصّالِحُ مِنَ الكنزِ الصّالحِ في قلبِهِ يُخرِجُ ما هوَ صالحٌ، والإنسانُ الشّرّيرُ مِنَ الكَنزِ الشّرّيرِ في قَلبِه يُخرِجُ ما هوَ شرّيرٌ، لأنّ مِنْ فَيضِ القَلبِ ينطِقُ اللسانُ.
العمل بكلام المسيح
(متى 7‏:24‏-27)
46 «كيفَ تَدعونَني: يا ربّ، يا ربّ، ولا تَعمَلونَ بِما أقولُ؟ 47 كُلّ مَنْ يَجيءُ إليّ ويَسمعُ كلامي ويَعمَلُ بِه أُشبّهُهُ لكُم 48 برَجُلٍ بَنى بَيتًا، فحَفَرَ وعَمّقَ وجعَلَ الأساسَ على الصّخرِ. فلمّا فاضَ النّهرُ صدَمَ ذلِكَ البَيتَ، فما قَدِرَ أنْ يُزَعزِعَهُ لِجودَةِ بِنائِهِ. 49 وأمّا الذي يسمَعُ كلامي ولا يَعمَلُ بِهِ، فيُشبِهُ رَجُلاً بَنى بَيتَهُ على التّرابِ بَغيرِ أساسٍ، فصَدَمهُ النّهرُ، فسقَطَ في الحالِ، وكانَ خَرابُهُ عظيمًا».