Taäyi Yesu Lomvo
(Matayo 26:1-5Marako 14:1-2Yoane 11:45-53)
1 Ago u'du Karama Ambata Loŋgaako ro esate ti se äzibe Lävu Odra ro ro ono. 2 Ago kohanii 'desi ndi miemba'bai Ota robe uguyi liti uṛite Yesu ufune ndrwiro tana ànya turiro ni lidri ri.
Yuda Letadrite Drí Yesu ro Ozone
(Matayo 26:14-16Marako 14:10-11)
3 'Dooko Satani cite Yuda se äzibe Isekariota alo aza taeri'bai 'butealo foritu ana roya. 4 Ago Yuda oyi atate kohanii 'desi ndi dri'bai yekalu okwa'ba ro ri ta liti se drí Yesu ro ozoro ànyari rota. 5 Ago ànya a'doyite yai'dwesi ago leyitadrite parata ozone ndäri. 6 Ago Yuda letadrina te ago eto liti se Yesu ozo za sina ànyari ana ro uṛina te teinye lidri ri tana uniako.
Ruede Karama Lävu Odra ro ro
(Matayo 26:17-25Marako 14:12-21Yoane 13:21-30)
7 Ago tu Karama Ambata Loŋga akoro esate, se ni tuse timelegogoi Lävu Odra ro ro ufuza owo. 8 Ago Yesu zo Petero ndi Yoane be te ago atate ànyari ekye: “Nyòyi ago nyède ŋgaonya Lävu Odra ro ro nja onyane ämäri.”
9 Ago ànya eji nda te ekye: “Mile ämäri edene eŋwaro ya?”
10 Ago nda zatadri ànyaro te ekye: “Ondro nyàte oci 'bakici ya oko, mano aza ŋgyi luku'du gyi ro o'bena drî 'da ami yibe. Mìso nda vo le zo se nda kabe oci kigye 'do ya, 11 ago nyàta kuzupi zo ana ro ri mìkye, ‘Miemba'ba ka ata miri ekye, zo ya se ma ndi taeri'bai maro be ri ŋgaonya Karama Lävu Odra ro ro onyane kigye 'do eŋwaro ya?’ 12 Ago nda ka'dana zo ya 'desi se edete nja zo kurusi ya 'do 'da ämiri, se nyèdena ŋga cini 'da nja kigye.”
13 Ànya oyite ago usuyi ŋga cini gi oso Yesu kiti tana be ànyari ronye, ago ànya edeyi ŋgaonya Karama Lävu Odra ro rote.
Ŋgaonya Tandrwedri Opi ro
(Matayo 26:26-30Marako 14:22-261 Korineto'bai 11:23-25)
14 Ago ondro saa kosate oko, Yesu ndi Lazo'bai ndaro be riyite tara'biza lomvo. 15 Ago Yesu atate ànyari ekye: “Male ndi endaro ŋgaonya Karama Lävu Odra ro ro ono onyane ami yibe teinye märi rueza ako, 16 tana mata ämiri ono mänina ko ogo onyane madale a'bana takacina lutu ŋgye inye Miri 'Bädri'ba Lu roya.”
17 'Dooko Yesu ru kofo te ago ozo aro'boya te Lu ri, nda atate ekye: “Mìru ago mìmvu amivoya si, 18 mata ämiri ono, etoni yau oyigwo mileya, märi ogone vino ono umvune i'do madale Miri 'Bädri'ba Lu ro ikyina lutu.”
19 Ago nda ru ambata te, ago koye aro'boya te Lu ri oko, nda wagwo, ago ozote ànyari, ago atate ekye: “Ono ni lomvo maro, se ozote ami ta owo. Mìye ono rri inye ta maro oyizana.” 20 Ago kpa oso inye, ŋgaonya tandrwedri ro vosi oko, nda ozo kofo gwo ànyari ago atate ekye: “Kofo ono ni tao'ba to'di Lu ro kari maro si, se korobe ami ta ono.
21 “Oko mìndre, nda se ka drí maro ozo be ono orivoya noŋwa ŋgaonyavoya mabe. 22 Ŋgwa Lidri ro odrana 'da oso Lu kora tana be ronye, oko orivoya rritiro nda se kaoye drí na ozo ana ri.”
23 Ago taeri'bai etoyi ta ejite iyivoya si ekye kode ni iyi lakosi a'di kaoye ni ta ono oye ya.
Kaladiṛi ta A'do 'Desi rota
24 Ago kaladiṛi a'dote taeri'bai lako ekye kode ni iyi lakosi a'di ni 'desi para ya. 25 Ago Yesu atate ànyari ekye: “'Bädri'bai luako'bai ro orivoya drikaca be lidri ànyaro dri ago miri'bai kayi iyi uzi, ‘Bereazii lidri ro.’ 26 Oko a'done ämiri oso inye i'do, oko beṛo 'dise 'desi para ami lako ri a'done 'dise giṛiŋwa ronye, ago beṛo dri'ba ri a'done oso ruindu'ba ronye. 27 A'di ni ndra, nda se koribe vuru ŋgaonya, kode nda se kabe ruindu ndäri ana ya? Inye'do ko ni nda se koribe vuru ŋgaonya ana ya? Oko ma orivoya ami lako oso nda se kabe ruindu ronye.
28 “Mirite mabe tu cini taojoro maro si, 29 ago kpa oso Täpi maro kozo drikaca 'dimiri robe märi ronye, mozona drikaca gialo ono kpa ämiri. 30 Ago mìnyana ŋga ago mìmvuna ŋga tara'biza maro dri Miri 'Bädri'ba maro roya, ago mìrina 'da gitii dri vure 'bakalai se 'butealo foritu Yisaraele ro ono opene.
Yesu Äŋgu Kalaoga Petero ro tana te
(Matayo 26:31-35Marako 14:27-31Yoane 13:36-38)
31 “Simona, Simona, mindre dri, Satani usu drikaca te ta ami cini ro ojone, ŋga kado lewene ni ŋga kozi resi, oso ämvuoso'ba kabe inya lewe ni kurumu yasi ronye. 32 Oko mämätu te mi ta Simona, aza taoma miro okye 'da, ago ondro nyegote kovole mare oko, nyozo agoago robe ädrupii miro ri.”
33 Ago Petero atate ekye: “Opi, ma orivoya nja ocine mibe kamba ya ago kpa odrane mibe.” 34 Oko Yesu zatadrite ekye: “Mata miri Petero gogo unina ko opene ŋgäkyi ono si, madale migana kala maro lutu perena nätu.”
Yesu Ozo Miomba te Taeri'bai Ndaro ri
35 Ago Yesu atate taeri'bai ndaro ri ekye: “Tuse mazo ami be tesi ana si mazo ami teinye kpäkä ako, gbolo ako ago kpa mvoka ako, oko inye'do nyà'do ndi lemeri ŋga aza robe ya?” Ànya zatadrite ekye: “I'do.”
36 Ago Yesu atate ànyari ekye: “Oko yauono, nda se orivoya kpäkä be kode gbolo be kuru teri. Ago nda se bando ako, kogye boŋgo ndaro tesi ago kogye bando. 37 Mata ämiri ono, tase taegyi kata be ono ka'do robe ŋgye se ekye: ‘Nda la'do kandrakozi taenji'bai rote,’ tana tase egyibe ta maro ta ono a'dote inye.”
38 Oko taeri'bai atate ekye: “Mindre, Opi, bando begi ritu ono.”
Oko nda zatadrite ekye: “'Do ojote.”
Yesu Mätute 'Bereŋwa Ice Ido ro ro Dri
(Matayo 26:36-46Marako 14:32-42)
39 Yesu e'be 'bakici te ago oyite oso nda kabe oyena tu cini si ronye 'bereŋwa Ice Ido ro ro dri, ago taeri'bai oyite tro nda be. 40 Ondro nda kesate vo ana ya oko, atate ànyari ekye: “Nyä̀mätu ukyi mì'de 'da taojoro ya.”
41 Ago Yesu oyite ni ànyare, ga fere, ozona a'dona ndi oso kuni ovo ronye, ago so kaya te vuru ago mätute. 42 “Täpi, ondro aba mile gindi, mina kofo rueza ro ono pere ni maresi. Caoko, ko ole maro, oko mi'ba aye ole miro ayani.” [ 43 Ago malaika Opi ro efote ndare ni vo'buyakuru ya ago ozo agoago te ndäri. 44 Ago lomvo luwu 'desi si, nda mätute, ago kuri ndaro a'dote oso kari ka oti ni gyini dri.]
45 Ago ondro nda koŋgate ni mätu oyevoya oko, nda ikyite taeri'bai re ago usu ànya te u'duvoya ni tusu ri, 46 ago nda atate ànyari ekye: “Tana e'di nya u'du ya? Mìŋga ago nyä̀mätu ukyi mì'de 'da taojoro ya.”
Uru Yesu ro
(Matayo 26:47-56Marako 14:43-50Yoane 18:3-11)
47 Ago ondro Yesu kadri ugu ata oko, lowa tomoyo ikyite, ago mano se äzibe Yuda alo aza taeri'bai 'butealo foritu ro ana 'de ni käti ànyari. Nda ishwete ti Yesu re nda njunjune. 48 Oko Yesu atate ndäri ekye: “Yuda, inye'do nya drí Ŋgwa Lidri ro ro ozona 'di njunju si ya?”
49 Ago ondro taeri'bai se Yesu be ana kondreyi tase kaoye be a'done te oko, ànya ejiyi Yesu te ekye: “Opi, inye 'do màga 'di bando si ya?” 50 Ago alo ànyaro ga bi drígwo yasi ruindu'ba Kohani Fopara rote ätu.
51 Oko Yesu atate ekye: “Ta'do ojote.” Ago nda do bi mano ana rote ago ede nda te.
52 Ago Yesu atate kohanii 'desi ndi dri'bai yekalu okwa'ba robe ndi dri'bai se kikyibe nda uru ana ri ekye: “Nyìkyite bandoi be ndi dofoi be ma urune osoago ma orivoya ota pere'ba yi. 53 Tu cini si ma orivoya ami yibe Yekalu ya, oko mìru ma kote. Oko ono ni saa amiro owo, se mbara vouni ro ka teni vo miri.”
Petero Gakala Yesu rote
(Matayo 26:57-58Matayo 69-75Marako 14:53-54Marako 66-72Yoane 18:12-18Yoane 25-27)
54 Ago ànya ruyi Yesu te ago uguyi nda te zo Kohani Fopara roya. Petero sote kovole lozo si. 55 Ago ondro ede asi te kitoriya goko roya, ago arite vuru oko, Petero kyi rite ànya se kabe asi owi ana lako. 56 Ondro ruindu'ba ŋgutiŋwa ro aza kondre nda rite lau asi owivoya oko, anya ndrevote ŋgye nda dri, ago atate ekye: “Mano ono kpa orivoya Yesu be.”
57 Oko Petero gakala te ekye: “Ŋgutiŋwa ono, mäni nda ko.”
58 Ago saa fere vosi oko, mano aza ndre Petero kpate, ago atate ekye: “Mini alo aza ànyaro owo.”
Oko Petero ekye: “Mano ono, ko ma owo.”
59 Ago oso saa alo vosi ronye oko, mano aza sote ndi ago atate mbara si ekye: “Endaro kowe i'do mano ono orivoya Yesu be, tana nda kpa Galilaya'ba yi.”
60 Oko Petero zatadrite ekye: “Mano ono mäni ta gi nyabe ugu atana 'do ko.”
Ago ondro nda kadri ugu ata oko, gogo pe dori. 61 Ago Opi za mi te ago ndrevote ŋgye Petero dri. Ago Petero yi tase Opi kata be ndäri ekye: “Dri teinye gogo ri opeako kitu ono si, migana kala maro 'da perena nätu.” 62 Petero fote tesi ndi liyite tu.
Ägu Yesu te ago A'bite
(Matayo 26:67-68Marako 14:65)
63 'Dooko lidri se kabe Yesu okwa ana guyi nda te ago 'biyi nda te. 64 Ànya embe mi ndaro te ago ejiyi nda te ekye: “Nyäŋgu, a'di 'bi mi ni ya?” 65 Ago ànya ata ta amba azaka te nda lomvo la'da si.
Ezi Yesu te Taäyi'bai Kandra
(Matayo 26:59-66Marako 14:55-64Yoane 18:19-24)
66 Ago ondro vo kiwite oko, 'di'desii, kohanii 'desi ndi miemba'bai Ota robe otoyi kala te ago ezi Yesu te Taäyi'bai kandra. 67 Ago ànya atate ekye: “Nyiti ta ämäri, inye'do mi ni Mesiya owo ya.”
Ago Yesu zatadrite ekye: “Miti tana ca ämiri mìnina kpa ko omane, 68 ago meji ami ca, mìnina kpa ko tadrina ozane. 69 Oko etoni yauono Ŋgwa Lidri ro orina 'da drígwo Lu Mbarapara roya.”
70 Ago ànya atate ekye: “Inye'do mi ni Ŋgwa Lu ro owo ya?” Ago nda zatadrite ekye: “Nyàta te ŋgye, mìkye ma ni owo.”
71 Ago ànya atate ekye: “Màle tazevoedre'ba aza kote, andivo amaro mèri tase nda kata be ono te.”
المؤامرة وخيانة يهوذا
(متى 26‏:1‏-5‏،متى 14‏-16، مرقس 14‏:1‏-2‏،مرقس 10‏-11، يوحنا 11‏:45‏-53)
1 وقُربَ عيدُ الفَطيرِ الذي يُقالُ لَهُ الفِصحُ. 2 وكانَ رُؤساءُ الكَهنَةِ ومُعَلّمو الشّريعةِ يَبحَثونَ عَنْ طريقةٍ يَقتُلونَ بِها يَسوعَ، لأنّهُم كانوا يخافُونَ مِنَ الشّعبِ. 3 فدخَلَ الشّيطانُ في يَهوذا المُلقّبِ بالإسخَريوطيّ، وهوَ مِنَ التلاميذِ الاثنَي عشَرَ، 4 فذهَبَ وفاوَضَ رُؤساءَ الكَهنَةِ وقادَةَ حرَسِ الهَيكَلِ كيفَ يُسَلّمُهُ إليهِم. 5 ففَرِحوا واَتفَقُوا أنْ يُعطوهُ شَيئًا مِنَ المالِ. 6 فرَضِيَ وأخَذَ يترَقّبُ الفُرصةَ ليُسلّمَهُ إليهِم بالخِفيَةِ عَنِ الشّعبِ.
الاستعداد لعشاء الفصح
(متى 26‏:17‏-25، مرقس 14‏:12‏-21، يوحنا 13‏:21‏-30)
7 وجاءَ يومُ الفَطيرِ، وفيهِ تُذبَحُ الخِرافُ لِعَشاءِ الفِصحِ. 8 فأرسَلَ يَسوعُ بُطرُسَ ويوحنّا وقالَ لهُما: «اَذهَبا هَيّئا لنا عَشاءَ الفِصحِ لنأكُلَهُ». 9 فقالا لَهُ: «أينَ تُريدُ أنْ نُهيّئَهُ؟» 10 فأجابَهُما: «عِندَما تَدخُلانِ المدينةَ يُلاقيكُما رَجُلٌ يَحمِلُ جَرّةَ ماءٍ، فاَتبَعاهُ إلى البَيتِ الذي يَدخُلُهُ، 11 وقولا لِرَبّ البَيتِ: يقولُ لكَ المُعَلّمُ: أينَ الغُرفةُ التي سأتناوَلُ فيها عَشاءَ الفِصحِ معَ تلاميذي؟ 12 فيُريكُما في أعلى البَيتِ غُرفَةً واسِعةً مَفروشَةً، وهُناكَ تُهيّئانِهِ». 13 فذَهبا ووَجَدا مِثلَما قالَ لهُما، فقاما بتَهيئَةِ عَشاءِ الفِصحِ.
عشاء الرب
(متى 26‏:26‏-30، مرقس 14‏:22‏-26، 1كورنثوس 11‏:23‏-25)
14 ولمّا جاءَ الوقتُ، جلَسَ يَسوعُ معَ الرّسُلِ لِلطَعامِ. 15 فقالَ لهُم: «كَمِ اَشتَهَيتُ أنْ أتناوَلَ عَشاءَ هذا الفِصحِ معكُم قَبلَ أنْ أتألّمَ. 16 أقولُ لكُم: لا أتناوَلُهُ بَعدَ اليومِ حتى يتِمّ في مَلكوتِ اللهِ». 17 وأخَذَ يَسوعُ كأسًا وشكَرَ وقالَ: «خُذوا هذِهِ الكأسَ واَقتَسِموها بَينَكُم. 18 أقولُ لكُم: لا أشرَبُ بَعدَ اليومِ مِنْ عَصيرِ الكَرمَةِ حتى يَجيءَ مَلكوتُ اللهِ». 19 وأخَذَ خُبزًا وشكَرَ وكسَرَهُ وناوَلَهُم وقالَ: «هذا هوَ جَسَدي الذي يُبذَلُ مِنْ أجلِكُم. اَعمَلوا هذا لِذِكري». 20 وكذلِكَ الكأسُ أيضًا بَعدَ العَشاءِ، فقالَ: «هذِهِ الكأسُ هيَ العَهدُ الجديدُ بِدَمي الذي يُسفَكُ مِنْ أجلِكُم.
21 لكِنْ ها هيَ يدُ الذي يُسلّمُني على المائِدَةِ مَعي. 22 فاَبنُ الإنسانِ سيَموتُ كما هوَ مكتوبٌ لَهُ، ولكِنّ الوَيلَ لِمَنْ يُسَلّمُهُ!»
23 فأخَذَ التلاميذُ يَتَساءلونَ مَنْ مِنهُم سيَفعلُ هذا.
من هو الأكبر
24 ووقَعَ بَينَهُم جِدالٌ في مَنْ يكونُ أكبرَهُم، 25 فقالَ لهُم يَسوعُ: «مُلوكُ الأمَمِ يَسودونَها، وأصحابُ السّلطَةِ فيها يُريدونَ أنْ يَدعُوَهُمُ النّاسُ مُحسِنينَ. 26 أمّا أنتُم، فما هكذا حالُكُم، بل ليَكُنِ الأكبَرُ فيكُم كالأصغَرِ، والرّئيسُ كالخادِمِ. 27 فمَنْ هوَ الأكبَرُ: الجالِسُ لِلطعامِ أمِ الذي يَخدُمُ؟ أما هوَ الجالِسُ لِلطعام؟ وأنا بَينَكُم مِثلُ الذي يَخدُمُ.
28 وأنتُم ثَبَتّم مَعي في مِحنَتي، 29 وأنا أُعطيكُم مَلكوتًا كما أعطاني أبي، 30 فتأكُلونَ وتَشرَبونَ على مائِدَتي في مَلكوتي، وتَجلِسونَ على عُروشٍ لتَدينوا عشائِرَ بَني إِسرائيلَ الاثنَي عشَرَ».
يسوع ينبئ بإنكار بطرس
(متى 26‏:31‏-35، مرقس 14‏:27‏-31، يوحنا 13‏:36‏-38)
31 وقالَ الرّبّ يَسوعُ: «سِمعانُ، سِمعانُ! ها هوَ الشّيطانُ يَطلُبُ أنْ يُغَربِلَكُم مِثلَما يُغَربِلُ الزّارِعُ القَمحَ. 32 ولكنّي طَلبَتُ لكَ أنْ لا تَفقِدَ إيمانَكَ. وأنتَ متى رَجَعتَ، ثَبّتْ إخوانَكَ».
33 فأجابَهُ سِمعانُ: «يا رَبّ، أنا مُستَعِدّ أنْ أذهَبَ معَكَ إلى السّجنِ وإلى الموتِ». 34 فقالَ لَهُ يَسوعُ: «أقولُ لكَ يا بُطرُسُ: لا يَصيحُ الدّيكُ اليومَ حتى تُنكِرَني ثلاثَ مَرّاتٍ».
الاستعداد للمحنة الكبرى
35 ثُمّ قالَ لِتلاميذِهِ: «عِندَما أرسَلتُكُم بِلا مالٍ ولا كِيسٍ ولا حِذاءٍ هل اَحتَجْتُم إلى شيءٍ؟» قالوا: «لا». 36 فقالَ لهُم: «أمّا الآنَ، فمَنْ عِندَهُ مالٌ فَلْيأخُذْهُ، أو كِيسٌ فَلْيَحمِلْهُ. ومَنْ لا سيفَ عِندَهُ، فَلْيبِعْ ثوبَهُ ويَشتَرِ سَيفًا. 37 أقولُ لكُم: يَجبُ أنْ تَتِمّ فيّ هذِهِ الآيةُ: وأحصَوهُ معَ المُجرِمينَ. وما جاءَ عنّي لا بُدّ أنْ يَتِمّ».
38 فقالوا: «يا رَبّ! مَعَنا هُنا سَيفانِ». فأجابَهُم: «كفى!»
يسوع يصلي في جبل الزيتون
(متى 26‏:36‏-46، مرقس 14‏:32‏-42)
39 ثُمّ خرَجَ وذهَبَ كَعادَتِهِ إلى جبَلِ الزّيتونِ يَتبَعُهُ تلاميذُهُ. 40 ولمّا وصَلَ إلى المكانِ قالَ لهُم: «صَلّوا لِئَلاّ تَقَعُوا في التّجرِبَةِ». 41 واَبتعَدَ عَنهُم مَسافةَ رَميةِ حجَرٍ وركَعَ وصَلّى، 42 فقالَ: «يا أبي، إنْ شِئْتَ، فأَبْعِدْ عنّي هذِهِ الكأسَ! ولكِنْ لِتكُنْ إرادتُكَ لا إرادتي». 43 وظهَرَ لَه مَلاكٌ مِنَ السّماءِ يقوّيهِ. 44 ووقَعَ في ضِيقٍ، فأجهَدَ نَفسَهُ في الصّلاةِ، وكانَ عَرَقُهُ مِثلَ قَطَراتِ دَمٍ تتَساقَطُ على الأرض. 45 وقامَ عَنِ الصّلاةِ ورجَعَ إلى التلاميذِ، فوجَدَهُم نِيامًا مِنَ الحُزنِ. 46 فقالَ لهُم: «ما بالُكُم نائِمينَ؟ قوموا وصَلّوا لِئَلاّ تَقَعوا في التّجرِبَةِ».
اعتقال يسوع
(متى 26‏:4‏-56، مرقس 14‏:43‏-50، يوحنا 18‏:3‏-11)
47 وبَينَما هوَ يتكَلّمُ، ظهَرَت عِصابَةٌ يَقودُها المدعوّ يَهوذا، أحَدُ التلاميذِ الاثنَي عشَرَ، فدَنا مِنْ يَسوعَ ليُقبّلَهُ. 48 فقالَ لَهُ يَسوعُ: «أبِقُبلَةٍ، يا يَهوذا، تُسَلّمُ اَبنَ الإنسانِ؟»
49 فلمّا رأى التلاميذُ ما يَجري قالوا: «أنَضرِبُ بِالسّيفِ، يا رَبّ؟» 50 وضرَبَ واحِدٌ مِنهُم خادِمَ رَئيسِ الكَهنَةِ فقَطَعَ أذُنَهُ اليُمنى. 51 فأجابَ يَسوعُ: «كفى. لا تزيدوا!» ولمَسَ أذُنَ الرّجُلِ فشَفاها.
52 وقالَ يَسوعُ لِلمُقبِلينَ علَيهِ مِنْ رُؤساءِ الكَهنَةِ وقادَةِ حرَسِ الهَيكَلِ والشّيوخِ: «أعَلى لِصّ خَرجتُم بسُيوفٍ وعِصِيّ؟ 53 كُنتُ كُلّ يومٍ بَينكُم في الهَيكَلِ، فما مدَدْتُم أيدِيَكُم عليّ. والآنَ هذِهِ ساعَتُكُم، وهذا سُلطانُ الظّلامِ». 54 فقَبَضوا علَيهِ وأخذوهُ ودَخَلوا بِه إلى دارِ رَئيسِ الكَهنَةِ. وكانَ بُطرُسُ يَتبَعُهُ عَنْ بُعدٍ.
بطرس ينكر يسوع
(متى 26‏:69‏-75، مرقس 14‏:66‏-72، يوحنا 18‏:12‏-27)
55 وأوقَدَ الحرَسُ نارًا في ساحَةِ الدّارِ وقَعَدوا حَولَها، وقعَدَ بُطرُسُ بَينَهُم. 56 فرَأتْهُ خادِمةٌ عِندَ النّارِ، فتَفرّسَت فيهِ وقالَت: «وهذا الرّجُلُ كانَ معَ يَسوعَ!» 57 فأنكَرَ قالَ: «أنا لا أعرِفُهُ، يا اَمرأةُ!»
58 وبَعدَ قليلٍ رَآهُ رَجُلٌ فقالَ: «وأنتَ مِنهُم!» فأجابَهُ بُطرُسُ: «كلاّ، يا رَجُلُ!» 59 ومضى نحوَ ساعَةٍ، فقالَ أحدُهُم مُؤكّدًا: «وهذا حقًا كانَ معَهُ، لأنّهُ مِنَ الجَليلِ!» 60 فأجابَهُ بُطرُسُ: «يا رَجُلُ، لا أفهَمُ ما تَقولُ!» وبَينَما هوَ يَتكلّمُ صاحَ الدّيكُ. 61 فاَلتَفَتَ الرّبّ ونظَرَ إلى بُطرُسَ، فتَذَكّرَ بُطرُسُ قولَ الرّبّ لَه: «قَبلَ أنْ يَصيحَ الدّيكُ اليومَ، تُنكِرُني ثلاثَ مرّاتٍ». 62 فخرَجَ وبكى بُكاءً مُرّا.
يسوع في مجلس اليهود
(متى 26‏:59‏-66، مرقس 14‏:55‏-68، يوحنا 18‏:19‏-24)
63 وأخَذَ الذينَ يَحْرُسونَ يَسوعَ يَستَهزِئونَ بِه ويَضرِبونَهُ 64 ويُغَطّونَ وجهَهُ ويسألونَهُ: «مَنْ ضربَكَ؟ تَنبّأْ!» 65 وزادوا على ذلِكَ كثيرًا مِنَ الشّتائِمِ.
66 ولمّا طلَعَ الصّبحُ اَجتَمعَ مَجلِسُ شُيوخِ الشّعبِ وهُم رُؤساءُ الكَهنَةِ ومُعَلّمو الشّريعةِ، فاَستَدعَوا يَسوعَ إلى مَجلِسِهِم 67 وقالوا لَه: «إنْ كُنتَ المسيحَ فَقُلْ لنا؟» فأجابَهُم: «إنْ قُلتُ لكُم لا تُصَدّقونَ، 68 وإنْ سألتُكُم لا تُجيبونَ. 69 لكنّ اَبنَ الإنسانِ سيَجلِسُ بَعدَ اليومِ عَنْ يَمينِ اللهِ القَديرِ». 70 فقالوا كُلّهُم: «أأنتَ اَبنُ اللهِ!» فأجابَهُم: «أنتُم تَقولونَ إنّي أنا هوَ». 71 فقالوا: «أنَحتاجُ بَعدُ إلى شُهودٍ؟ ونحنُ بأنفُسِنا سمِعْنا كلامَهُ مِنْ فَمِهِ».