Gideoni
1 Lidri Yisaraele ro go yeyi tase undiro te Opi mile, ta'doro Opi 'ba lidri Midiana rote ànya mirine ndroa na njidrieri. 2 Midiana'bai a'doyite mbara be ndrani Yisaraele drisi, ta'dota lidri Yisaraele ro edeyi vote ànyari kugyii 'bereŋwa ro yasi, lutui lakosi ago voruda'doro azaka yasi. 3 Tana ondro Yisaraele'bai kikyi'diyi ŋga te Midiana'bai ndi Amaleka'bai be ndi 'bakalai se 'Buzele kai be ikyiyite ago gotayi ànya te. 4 Ànya otoyi gawa te wari na 'do ya ago togayi ŋgaluru ànyaro se kabe omba 'do te sagwo le vose gbikyi Gaza lomvosi ana ya. Ànya ruyi timele, tii, ndi doŋgyii be te kpeye, ago e'beyi ŋga aza kote orizana Yisaraele'bai ri. 5 Tana ànya ikyiyite äṛi koronyai 'ba ro ànyaro robe ndi zo boŋgoro ànyaro robe, oso lowa tombi ro ronye. Ànya ndi gamelei ànyaro be äni kote otine. Ànya enjiyi wari se ànya kesayibe kigye te, 6 ago lidri Yisaraele ro a'doyite tipari mbaraako ànyari ago Yisaraele'bai ayoyidrite OPI ri ta ŋgaopa rota.
7 Ondro Yisaraele'bai kayoyidrite OPI ri ta ŋgaopa rota ni Midiana'bai ri oko, 8 OPI ezo nebi aza te lidri Yisaraele ro re ago atate ànyari ekye: “Ono ni tase OPI Lu Yisaraele ro kabe atana owo ekye: ‘Molofo ami teni Ezipeto ya si ni a'do amiro iyeäṛi ro ya. 9 Mapa ami teni Ezipeto'bai ri, ago ni lidri se koyeyi kyila be ami be wari ono ya noŋwa ri. Manja ànya teni ami milesi, ago mozo wari ànyaro te ämiri. 10 Matate ämiri makye ma ni OPI Lu amiro owo ago ko ämiri lui Amora'bai ro mätune, se yauono nyàbe ori wari na ya kwoi. Caoko nyeri ta maro kote.’ ”
11 'Dooko malaika OPI ro ikyite 'baŋwa Ofera roya ago rite ce vudi ro zele, se orivoya Yoasa se ni käläsikala Abiezera ro yasi ro. 'Dooko ŋgwa ndaro Gideoni orivoya kyifo usivoya pi'di vino usiro ya dämbine ni Midiana'bai ri. 12 Malaika OPI ro loforute ndäri lau ago atate ndäri ekye: “OPI orivoya tro mibe, mi mano turiako ago mbaraekye ono!”
13 Ago Gideoni atate ndäri ekye: “'Desi, molo'baru miri ondro ka'do OPI ka'do gwo tro ama be, tana e'di tase cini kwoi 'degwo a'done ämäri nonye niya? Oko ta e'diro a'doni tase cini liŋgyiekye OPI koyebe se täpii amaro kitiyi tana be ämäri ono, ri se ekye: ‘Inye'do Opi lofo ama ro koni Ezipeto yasi ya? Yauono OPI e'be ama te, ago ozo ama te drì Midiana'bai roya?’ ”
14 'Dooko OPI ozotate ndäri ekye: “Nyoyi mbara amba miro ono be ago mipa Yisaraele'bai ni Midiana'bai ri. Ma modo mani mi ozo.” 15 Gideoni logotate ekye: “Oko Opi mapana Yisaraele eŋgwanyeya? Käläsikala maro ni tipari mbaraako 'bakala Manase roya, ago ma ni tipari katidri täpi maro roya.”
16 OPI zatadrite ekye: “Ma'dona ndi tro mibe ago mifuna Midiana'bai 'da, vo ànyaro cini.”
17 Ago Gideoni logotate ndäri ekye: “Ondro ka'do nya'dote yai'dwesi mabe, ka'do inye nyaka'da taka'daro aza märi mäni robe anjioko endaro mi OPI nyani ata mabe. 18 Molo'baru miri nyoyi koni nosi, madale mezi ŋgapäṛi ŋgaonya ro lutu miri.”
Ago nda atate ekye: “Marina ndi madale nyegona ni.”
19 Ta'dota Gideoni oyite zo ndaro ya ago la'di indriŋwa aza te ago 'be ambata loŋgaako te ni koma kyira ro 'butealo yasi. Nda 'ba iza te koṛiga ya, ago so izagyi te lakaza ya, ago ezite malaika OPI ro ri ce vudi ro zele, ago ozote ndäri. 20 Ago malaika Opi ro ozotate ndäri ekye: “Mi'ba iza 'do ndi ambata 'do be luutu ono dri, ago miso izagyi 'do driigye.” Ndi Gideoni yete oso inye. 21 'Dooko malaika Opi ro eŋga dambaṛa se drì ndaro ya ana te ago do iza ndi ambata loŋgaako be te sina. Ago asi efote ni luutu yasi ago je iza ndi ambata be te. 'Dooko malaika OPI ro ije yi teni nda mile.
22 'Dooko Gideoni nite anjioko nda ndre ana malaika OPI ro; ago nda atate turisi ekye: “OPI Mbarapara! Mandre malaika miro te miya miya!”
23 Oko OPI atate ndäri ekye: “Taliatokpe ka'do mibe, nyuturi ko, miri odrane i'do.” 24 'Dooko Gideoni be vo tori oloro te lau OPI ri, ago zi ävuruna te ekye: “OPI ni taliatokpe owo.” (Ca gile tu ono si ono drigi 'du edrevoya Ofera, se ozobe käläsikala Abiezera ro ri ana ya.)
25 Ŋgäkyi ana si OPI atate Gideoni ri ekye: “Miru 'daŋgo täpi miro ro, ago 'daŋgo ṛiri se ndroa na njidrieri 'do, ago nyepere vo tori oloro Bala ro se täpi miro ro 'do, ago miga beti lu tokoro Asera ro se lomvoigye 'do vuru. 26 Ago mibe vo tori oloro Opi Lu miro ri vo donjo 'do dri noŋwa oraoraro kuni si. 'Dooko miru 'daŋgo ṛiri 'do, ago miza cu ŋgapäṛi ozaro ro, tiza na ka'do beti Asera ro se migabe vuru 'do.” 27 'Dooko Gideoni ru ruindu'bai 'butealo ndaro te, ago ye tase OPI katabe ndäri ana te; oko tana nda orivoya turiro ta 'do oyene kitu si, tana ni katidri täpi ndaro ro ri ago ni lidri 'ba'desi ro ri, ta'doro nda yete ŋgäkyi si.
28 Ondro lidri 'ba'desi ro koŋgate kyenoŋboci oko, ànya ndreyi otoga vo tori oloro Bala rote riya vuru ago otoga beti Asera rote riya vuru, ago aza 'daŋgo ṛiri te vo tori oloro se abebe to'diro ana dri. 29 Ago ànya ejiyi iyi te ba alo alo ekye: A'di ye tase ono niya? Ago ànya ṛiyitavote ndi usuyite anjioko Gideoni ŋgwa Yoasa ro ye tase ono ni. 30 'Dooko ànya atayite Yoasa ri ekye: “Nyolofo ŋgwa miro tesi noŋwa, mäfu nda robe! Tana nda pere vo tori oloro Bala roni riya vuru ago toga beti Asera ro se lomvoigyesi 'do ni.”
31 Oko Yoasa atate 'dicini se koŋgabe kyilaro nda be kai ri ekye: “Inye'do nyà ta ata ni ta Bala rota ya? Kode nyà ni nda gaga ya? Nda se kabe ta ata ta Bala rota beṛo ufune teinye vo ri iwiako. Ondro ka'do Bala ka'dote lu yi, mi'ba nda kagaga andivo ndaro. Tana epere vo tori oloro ndaro ayani riya vuru.” 32 Ni tuse ana si ànya ziyi Gideoni te Jerubala , takacina tana Yoasa atate ekye: “Mi'ba Bala kagaga andivo ndaro, tana epere vo tori oloro ndaro ayani.”
33 'Dooko Midiana'bai, Amaleka'bai, ndi lidri cini 'buzelesi be dro'beruyite voaloya, ago zayi drî Golo Yaradene rote ago kyi otoyi gawa te Vodelero Jezerela roya. 34 'Dooko tori OPI ro ikyite Gideoni dri, ago nda vo cekuṛe te lidri käläsikala Abiezera ro ro uziza osone nda vo. 35 Ago nda zo lazo 'bai te wari cini Manase ro yasi; kpa ànya läzine osone nda vo. Ago nda zo lazo'bai kpate 'bakalai Asera, Zebuluna, ndi Nafatali be ro re; ago ànya ikyiyi kpate rudro'bene nda be.
36 'Dooko Gideoni atate Lu ri ekye: “Nyatate mikye yile Yisaraele opane ma si. 37 Ka'do inye, ma kodo ono larana kaladri inya o'bi ro dri, ondro ka'do kyenoŋbo si oko nduruṛi kosote toto kodo ono dri, ago koso kote gyini dri, 'dooko mänina ndi anjioko milete Yisaraele opane ma si oso nyatabe ronye.” 38 Ago a'dote oso 'do ronye. Ondro Gideoni koŋgate kyeno kyenoŋbo kinja si oko, nda zwa kodo te, ago zwa gyi nduruṛi rote ni kodo yasi gyi na ogana ndi twi deŋbele ya. 39 'Dooko Gideoni atate Lu ri ekye: “Nya'do ko kyilaro mabe; mi'ba ma atane pere alodi aza; molo'baru miri, mi'ba märi ta oyene pere alodi aza kodo ono si. Tu ono ya mi'ba kodo a'done fereŋgyele ro, ago mi'ba nduruṛi ri osone gyini cini drisi.” 40 Ago Lu yete inye ŋgäkyi se ana si, tana kyenoŋbo kinja si kodo a'dote fereŋgyele ro, oko nduruṛi udu gyini cini te.
جدعون
1 وعمِلَ بَنو إِسرائيلَ الشَّرَّ في عينَي الرّبِّ، فسَلَّمَهُم إلى قبـيلةِ مِديانَ سبْعَ سِنينَ. 2 فضايَقَهُمُ المِديانيُّونَ‌، فلَجأوا إلى المَغاوِرِ الّتي في الجِبالِ والكُهوفِ والحُصونِ هرَبا مِنهُم. 3 وكانوا إذا زَرَعوا، يصعَدُ إليهِمِ المِديانيُّونَ والعَماليقيُّونَ‌ وأهلُ الصَّحراءِ ويُهاجِمونَهُم. 4 كانوا يُخَيِّمونَ على أرضِهِم ويُتلِفونَ غَلَّةَ الأرضِ إلى مَدخَلِ غَزَّةَ‌ ولا يُبقونَ قُوتا في إِسرائيلَ ولا غنَما ولا بقَرا ولا حميرا. 5 كانوا يصعدونَ بِماشيَتِهِم وخيامِهِم ويأتونَ الأرضَ ويُفسِدونَها وهُم في كثرَةِ الجَرادِ، لا يُعَدُّونَ هُم ولا جِمالُهُم، 6 فذَلَّ بَنو إِسرائيلَ جِدًّا أمامَ بَني مِديانَ وصرَخوا إلى الرّبِّ. 7 ولمَّا صرَخوا إليهِ بِسبَبِ ظُلْمِ المِديانيِّينَ لهُم 8 أرسَلَ الرّبُّ إليهِم نبـيًّا فقالَ لهُم: «هذا ما يقولُ الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ: أصعَدتُكُم مِنْ مِصْرَ وأخرَجتُكُم مِنْ دارِ العُبوديَّةِ 9 وأنقَذتُكُم مِنْ أيدي المِصْريِّينَ ومِنْ أيدي جميعِ ظالِميكُم وطَرَدتُهُم مِنْ وجهِكُم وأعطَيتُكُم أرضَهُم. 10 وقُلتُ لكُم إنِّي أنا الرّبُّ إلهُكُم. لا تعبُدوا آلهَةَ الأموريِّينَ الّذينَ تُقيمونَ بأرضِهِم، فلم تسمَعوا لِصوتي».
11 وجاءَ ملاكُ الرّبِّ وجلَسَ تَحتَ سَنابِلِ البُطمَةِ الّتي في عَفرَةَ‌ وهيَ لِـيوآشَ الأبـيعَزري‌، وكانَ جِدعونُ ا‏بنُهُ يَدوسُ سَنابِلَ الحِنطَةِ في المَعصرَةَِ هرَبا مِنَ المِديانيِّينَ. 12 فتَراءى لَه ملاكُ الرّبِّ وقالَ لَه: «الرّبُّ معَكَ أيُّها الجَبَّارُ». 13 فقالَ لَه جِدعونُ: «ناشَدتُكَ يا سيِّدي. إنْ كانَ الرّبُّ معَنا، فلِماذا أصابَنا ما أصابَنا، وأينَ جميعُ مُعجزاتِهِ الّتي حَدَّثَنا بِها آباؤُنا وقالوا لنا إنَّه أخرَجَنا مِنْ أرضِ مِصْرَ. والآنَ خذَلَنا وجعَلَنا في قبضَةِ بَني مِديانَ». 14 فا‏لتفتَ إليهِ الرّبُّ وقالَ: «أنا الّذي أُرسِلُكَ فا‏ذهَبْ بِقُوَّتِكَ هذِهِ وخَلِّصْ بَني إِسرائيلَ مِنْ قبضَةِ مِديانَ». 15 فقالَ لَه جِدعونُ: «ناشَدتُكَ يا سيِّدي. بِماذا أُخَلِّصُ بَني إِسرائيلَ فقَبـيلتي أضعَفُ قبـيلةٍ في بَني منَسَّى، وأنا الأصغَرُ في بـيتِ أبـي». 16 فقالَ لَه الرّبُّ: «أنا معَكَ وسَتضرِبُ بَني مِديانَ كما لو كانوا رَجُلا واحدا». 17 فقالَ لَه: «إنْ كُنتَ راضيا عليَّ، فأعطِني عَلامةً أنَّكَ أنتَ الّذي تُكَلِّمُني. 18 لا تذهبْ مِنْ هُنا حتّى آتيكَ وأضَعَ تَقدِمَتي أمامَكَ». فقالَ لَه: «أنا هُنا حتّى تعودَ».
19 فدخَلَ جِدعونُ وأعَدَّ جَدْيا مِنَ المعَزِ وقُفَّةَ عجينِ فطيرٍ. وجعَلَ اللَّحمَ في سَلٍّ، ووضَعَ مرَقَ اللَّحمِ في قِدْرٍ، وخرَجَ بِذلِكَ تَحتَ البُطمةِ وأمامَهُ وضَعَ التَّقدِمةَ. 20 فقالَ لَه ملاكُ اللهِ: «خُذِ اللَّحمَ والفطيرَ وضَعهُما على هذِهِ الصَّخرةِ وصُبَّ المرَقَ». ففعَلَ، 21 فمَدَّ ملاكُ الرّبِّ طرَفَ العصا الّتي بِيدِهِ ومَسَّ اللَّحمَ والفطيرَ، فصَعِدَت نارٌ مِنَ الصَّخرةِ وأكلَتِ اللَّحمَ والفطيرَ. وغابَ ملاكُ الرّبِّ عَنْ عينَيهِ. 22 فعَلِمَ جِدعونُ أنَّهُ ملاكُ الرّبِّ، فقالَ: «آهِ، أيُّها الرّبُّ الإلهُ رأيتُ ملاكَ الرّبِّ وجها إلى وجهٍ». 23 فقالَ لَه الرّبُّ: «سالِما تبقى. لا تَخَفْ فإنَّكَ لا تموتُ». 24 فبَنى جِدعونُ هُناكَ مذبَحا للرّبِّ ودَعاهُ يَهوَهُ شَلومَ، وهوَ إلى هذا اليومِ لا يَزالُ في عَفرَةِ الأبـيعَزَريِّينَ.
25 وفي تلكَ اللَّيلةِ ذاتِها قالَ لَه الرّبُّ: «خُذْ ثورَ أبـيكَ وثورا ثانيا ا‏بنَ سبْعِ سِنينَ وا‏هدُمْ مذبَحَ البَعلِ الٍذي لأبـيكَ وا‏قْطَعِ الشَّجَرةَ‌ القريـبةَ، 26 وا‏بنِ للرّبِّ إلهِكَ مذبَحا حسَنَ البُنيانِ على رأسِ هذِهِ الصَّخرةِ. وخُذِ الثَّورَ الثَّاني وقَدِّمْهُ مُحرَقةً على حطَبِ الشَّجَرةِ الّتي تقطَعُها». 27 فأخذَ جِدعونُ عشرَةَ رِجالٍ مِنْ عبـيدِهِ وفعَلَ كما أمرَهُ الرّبُّ. ولأنَّهُ خافَ مِنْ أقرِبائِهِ ومِنْ رِجالِ المدينةِ فعَلَ ذلِكَ ليلا عِوضَ أنْ يفعَلَهُ نهارا.
28 وبَكَّرَ رِجالُ المدينةِ صباحا، فوجَدوا مذبَحَ البَعلِ مَهدوما، والشَّجرةَ القريـبةَ مِنهُ مَقطوعةً، والثَّورَ الثَّانيَ مُقَدَّما على المذبَحِ المَبنيِّ. 29 فقالَ بَعضُهُم لِبَعضٍ: «مَنْ فعَلَ هذا؟» وحينَ سألوا وبَحَثوا قيلَ لهُم إنَّ جِدعونَ بنَ يوآشَ هوَ الّذي فعَلَ هذا. 30 فقالَ أهلُ المدينةِ لِـيوآشَ: «هاتِ ا‏بْنَكَ لِنَقتُلَهُ لأنَّهُ هدَمَ مذبَحَ البَعلِ وقطَعَ الشَّجَرةَ القريـبةَ مِنهُ». 31 فقالَ يوآشُ لجميعِ الحاضِرينَ: «أتُدافِعونَ عَنِ البَعلِ وتُنجِدونَهُ؟ مَنْ يُدافِـعُ عنهُ يُقْتَلُ قَبلَ طُلوعِ الصَّباحِ. إنْ كانَ البَعلُ إلها، فليَنتَقِمْ لِنَفسِهِ مِمَّنْ هدَمَ مذبَحَهُ». 32 ودعا يوآشُ جِدعونَ في ذلِكَ اليومِ يَرُبَّعلَ وقالَ: «لِـينتَقِمْ مِنهُ البَعلُ لأنَّهُ هدَمَ مذبَحَهُ».
33 وتحالَفَ بَنو مِديانَ وبَنو عَماليقَ وأهلُ الصَّحراءِ وعبروا الأردُنَّ وخيَّموا في وادي يزرَعيلَ‌. 34 وحَلَّ روحُ الرّبِّ على جِدعونَ، فنفَخَ في البوقِ فخرَجَ أهلُ أبـيعزَرَ وتَبِــعوه. 35 وأرسَلَ رُسُلا إلى عَشيرَةِ منَسَّى فا‏جتَمَعوا هُم أيضا وتَبِــعوه. وأرسَلَ رُسُلا إلى عشائِرِ أشيرَ وزَبولونَ ونَفتالي فصَعِدوا جميعا وا‏لتَحَقوا بِهِم.
36 وقالَ جِدعونُ للهِ: «إنْ كُنتَ مُخَلِّصَ بَني إِسرائيلَ على يَدي كما قُلتَ، 37 فَها أنا واضِعٌ جَزَّةَ صوفٍ على البَيدَرِ، فإذا سقَطَ النَّدى على الجَزَّةِ وحدَها وكانَ على الأرضِ حَولَها جَفافٌ، عَلِمتُ أنَّكَ مُخَلِّصٌ بَني إِسرائيلَ على يَدي كما قُلتَ». 38 فكانَ كذلِكَ. وبكَّرَ في الغَدِ وعصَرَ الجَزَّةَ فخرَجَ مِنها الماءُ مِلء سَطلٍ. 39 فقالَ جِدعونُ للهِ: «لا تَغضَبْ عليَّ. دَعني أتكَلَّمُ فقط هذِهِ المرَّةَ وأُجَرِّبُ هذِهِ المرَّةَ أيضا بِـجَزَّةِ الصُّوفِ: لِـيكُن على الجَزَّةِ وحدَها جفافٌ وعلى الأرضِ حَولَها نَدىً». 40 ففعَلَ الرّبُّ كذلِكَ في تِلكَ اللَّيلةِ، فكانَ على الجَزَّةِ وحدَها جفافٌ وعلى الأرضِ حَولَها نَدىً.