Yisaraele Pe 'Bädri'ba Ogo te Ṛe
(Oti 21:31-35)
1 “'Dooko, màgo mòyite ogone wari Basana ro driro, 'dooko Ogo 'Bädri'ba Basana ro itwete lidri cini ndaro yibe kyila oyene ama be loto 'ba'desi Edrei lomvo. 2 Oko OPI atate märi ekye: ‘Nya'do ko turiro, tana ma oye nda, lidri cini ndaro, ndi wari cini ndaro be ozone miri. Miye ta kpa ndäri oso miyebe Siona 'bädri'ba Amora'bai ro, se kimiri vobe ni Esebona yasi ana ri ana ronye.’
3 “Ta'dota OPI Lu ama ro ozo Ogo 'Bädri'ba Basana ro, ndi lidri cini ndaro be kpate drì amaro ya; ago mùtufu ànya te kyiti alo aza ànyaro e'be kote. 4 Ago mä̀ru 'bakicii ndaro te kpeye 'bakici alo aza e'be kote uruako ämäri. 'Bakicii se mä̀rube cini orivoya 'butenjidrialo wari cini Aregoba ro ya, se Ogo 'bädri'ba Basana ro kimiribe ana. 5 'Bakicii se cini kwoi abete ṛatara ro tiṛi ogwaekye rosi, dereŋwà be, ago gbolo na dereŋwà osero be, ndi 'baŋwà amba azaka se tiṛi ako iyi be. 6 Mèpere 'ba'desii cini te ago mùtufu lidri na cini te manoàgo, 'ditoko, ndi ŋgàga be, kpa oso màyebe Siona 'bädri'ba Esebona ro ri ronye. 7 Märu tii te ago motopa làkaza se cini motopabe ni 'ba'desii yasi te ämäri.
8 “Tu gi ana si mä̀ru wari 'bädri'ba ritu Amora'bai ro kogobe 'buzele Yaradene ro yasi ana te, etoni 'boboŋwa Arenona roya le 'Bereŋwa Eremona ya. 9 (Sidona'bai ziyi 'Bereŋwa Eremona te Siriona, ago Amora'bai ziyi iro Senira.) 10 Mä̀ru 'bakicii cini se votoŋgoro ya, wari Gilada ro ndi Golo Basana ro be sagwo le 'buzele 'ba'desii Saleka ndi Edrei be ya, cini iyi 'ba'desii ogo 'bädri'ba Basana ro ro.”
11 (Ogo, 'bädri'ba Basana ro ni toto 'dise ke'bebe äduro lidriidriro Refaima ya owo. Kitapara ndaro ede logo si, ocana ojobe ŋgaojo ŋgyero si orivoya kadrakadra su ago käkpuna orivoya ti osana kadrakadra na ritu. Drigba gi orivoya 'bakici Amona'bai ro Raba ya.)
'Bakalai se Koriyibe 'Buzele Golo Yaradene ro yasi
(Oti 32:1-42)
12 “Ondro mä̀ru wari ana rote oko, mozo wari se kogobe 'ba'desi Aroeri roya loto Golo Arenona ro lomvo ndi telesi 'bädri lutu ro Gilada robe ana te tro 'ba 'desii nai be te 'bakalai Rubena ndi Gada robe ri. 13 Ago mozo anjoko Gilada rote ndi Basana be cu, se Ogo kimiribe ana te telesi 'bakalai Manase ro ri, anjioko wari Aregoba ro ṛo cu.”
(Wari cini Basana ro äzite wari Refaima ro. 14 Jaira, ni 'bakala Manase ro yasi ru wari Aregoba rote cu, anjioko, Basana, sagwo le kishwe Gesura ro Maka be ya. Nda zi ävuru 'baŋwai kai rote ävuru modo ndaro ro dri, ca yauono ävuru ànyaro dri ndi 'du 'baŋwai Jaira ro.)
15 “Mozo Gilada te käläsikala Makira ro ri. 16 Ago mozo wari se etoni Gilada yasi sagwo le 'bo'boŋwa Arenona roya ana te 'bakalai Rubena ndi Gada robe ri. Kitoriya na 'do ni kishwedri ànyaro owo, ago kishwedri ànyaro mä'dudrisi ni Golo Jaboka ro, se telesina ni kishwedri Amona'bai be owo. 17 Aŋgoyasi kishwedri ànyaro sate le Golo Yaradene ya, etoni Fofo Galilaya roya sagwo le Gyi'desi Täyiro ya ago le 'Bereŋwa Pisega pa 'buzelesi.
18 “Ago mozo ota te ànyari makye: ‘OPI Lu amiro ozo wari se ono te ämiri urune. Ka'do inye lidri amiro kuru làkaza kyila oyero ago koza teri ŋga kyila oyero be golo tasi, käti ni lidri azaka Yisaraele ro ri. 19 Toto 'ditoko amiro, ŋgàga amiro, ndi ti amiro be ri ni orine kovole 'ba'desii se mozobe ämiri 'do ya. (Mäni ndi ami orivoya tii be amba.) 20 Mìpa Yisaraele'ba azi amiro madale ànya kuruyi wari se OPI kabe ozona ànyari Golo Yaradene tasi ana lutu ago OPI ko'ba ànya orine lau liatokpero, oso nda koyebe ämiri noŋwa ono ronye. 'Do vosi, mi'dena gwo egone wari se mozobe ämiri ono ya.’
21 “'Dooko mata kpate tu ana si Yosua ri makye: ‘Mi modo mindre tase cini OPI Lu amiro koyebe 'bädri'bai se ritu, Siona ndi Ogo be ri ono te; ago nda oyena kpa tase alo ono ayani 'dicini se nyàbe oci wari na ya iyi ri. 22 Nyà'do ko turiro ni ànyari, tana OPI Lu amiro oyena kyila 'da ta amiro ta.’
Aleko Musa ri Ocine Kanana ya
23 “Tu ana si mämätute Opi ri ya cini si makye: 24 ‘Äye OPI Mbarapara, mänite nyeto te toto etovo tase 'desi ago talaro ro se nyabe oyena ono ro ka'dana ayani ma ruendu'ba miro ri märi. Tana lu aza i'do vo'buyakuru ya kode 'bädri ya se unina ndi tase mbaraekye miyebe kwoi oyene! 25 Molo'ba ru miri OPI, mi'ba ma drî Golo Yaradene ro ozane, mandre wari se kado tesi nasi, 'bädri lutu ro se liŋgyiekye ndi 'Bereŋwa Lebanona robe ana robe.’
26 “Caoko OPI a'dote kyilaro mabe ta ami lidri rota ago le kote ta maro erine. Nda go ata ṛo ekye: ‘'Do ojote! Migo nyata ta 'do kote märi tona! 27 Nyoyi mitu driku'du'du 'Bereŋwa Pisega roya ago mindrevo aŋgoya, mä'dudri, ŋgäṛiŋwadri ago 'buzele. Ŋgase iyi mindre kadoro, tana miri drî Golo Yaradene ro ozane te i'do. 28 Oko nyozo ŋgaemba Yosua ri. Nyotomba nda a'done mio'ba be, tana nda lepena lidri ono ni ozane tasi nasi wari se nya oyebe ondrene ana urune.’
29 “'Dooko màrite vodelero se käwumibe 'ba'desi Betepeora be ana ya.”
الانتصار على الملك عوج
1 ثُمَّ تَحوَّلْنا فصَعِدْنا في طريقِ باشانَ، فخرَجَ علَينا عُوجُ مَلِكُ باشانَ بِـجميعِ قومِهِ وحارَبَنا في إذرعي. 2 فقالَ ليَ الرّبُّ: لا تَخَفْهُ، فإنِّي سلَّمتُهُ إلى يَدِكَ، هوَ وجميعَ قومِهِ وأرضِهِ، لِتَفعَلَ بهِ كما فعَلْتَ بسيحون مَلِكِ الأموريِّينَ الّذي كانَ مُقيما بحَشبونَ. 3 فسَلَّمَ الرّبُّ إلهُنا إلى أيدينا عُوجَ مَلِكِ باشانَ أيضا وجميعَ قومِهِ، فضربْناهُ حتّى لم يـبقَ لَه باقٍ. 4 وفَتحنا جميعَ مُدُنِهِ في ذلِكَ الوقتِ. لم تَبقَ مدينةٌ لم نأخُذْها مِنهُم، وعدَدُها ستُّونَ مدينةً في كُلِّ إقليمِ أرجوبَ الّذي هوَ مَملَكةُ عُوجَ في باشانَ 5 وهيَ كُلُّها مُدُنٌ مُحصَّنةٌ بأسوارٍ شامخةٍ وأبوابٍ ومزاليجَ، ما عدا مُدُنَ الفرزِّيِّينَ الكثيرةَ جِدًّا. 6 فحَلَّلْنا في كُلِّ مدينةٍ قَتْلَ جميعِ الرِّجالِ والنِّساءِ والأطفالِ، كما فعَلْنا في مُدُنِ سيحونَ مَلِكِ حَشبونَ. 7 وأمَّا البَهائمُ والمُدُنُ فغَنِمْناها لأنفُسِنا 8 وأخذْنا في ذلِكَ الوقتِ مِنْ أيدي مَلِكَي الأموريِّينَ الأرضَ الّتي في عَبرِ الأردنِّ شرقا، مِنْ وادي أرنونَ إلى جبَلِ حرمونَ‌. 9 وحرمونُ يُسمِّيهِ الصَّيدونيُّونَ سريونَ، والأموريُّونَ يُسمُّونَه سنيرَ. 10 أخذْنا جميعَ مُدُنِ السَّهلِ وكُلَّ جلعادَ وكُلَّ باشانَ إلى سَلخةَ وإذرعي، مدينتَي عُوجَ في باشانَ. 11 وعُوجُ هذا هوَ آخِرُ مَنْ بقيَ مِنَ الرَّفائيِّين، وعرشُهُ‌ الّذي منْ حديدٍ لا يزالُ في مدينةِ ربَّةَ الّتي لبَني عمُّونَ، وطُولُه تِسْعُ أذرعٍ وعَرضُهُ أربعُ أذرعٍ.
الأسباط في عبر الأردن
12 وهذِهِ الأرضُ مَلَكْناها في ذلِكَ الوقتِ، مِنْ عروعيرَ الّتي على وادي أرنونَ، وأعطيتُ نِصفَ جبَلِ جلعادَ بِمُدنِهِ لبَني رَأوبـينَ وبَني جادَ‌، 13 وأعطيتُ نِصفَ سِبْطِ منَسَّى باقي جلعادَ وكُلَّ إقليمِ أرجوبَ الّذي هوَ جميعُ باشانَ مَملكة عُوجَ. وكانت كُلُّ أرضِ باشانَ تُسَمَّى أرضَ الرَّفائيِّينَ. 14 فلمَّا أخذَ يائيرُ بنُ منَسَّى جميعَ إقليمِ أرجوبَ إلى حُدودِ أرضِ الجَشوريِّينَ والمَعكيِّينَ، سَمَّى باشانَ با‏سْمِهِ وهي تُعرَفُ بحؤوثِ يائيرَ إلى يومِنا هذا. 15 وأعطيتُ جلعادَ لِماكيرَ. 16 وأعطيتُ بَني رَأوبـينَ وبَني جادَ مِنْ جلعادَ إلى وادي أرنونَ، وجعَلْتُ وسطَ الوادي حُدودا لأرضِهِم جَنوبا، ووادي يَبُّوقَ حُدودا لها شَمالا وهيَ حدودُ أرضِ بَني عمُّونَ. 17 وأعطيتُهُمُ العرَبةَ والأردُنَّ الّذي يُتاخِمُ أرضَهُم مِنْ كنَّارَةَ إلى بحرِ العرَبةِ، البحرِ المَيتِ، تَحتَ سُفوحِ جبَلِ فسْجةَ نحوَ الشَّرقِ.
18 وقُلتُ لكُم في ذلِكَ الوقتِ: «إنَّ الرّبَّ إلهَكُم أعطاكُم هذِهِ الأرضَ لِتَرثوها، فيَعبُرُ إليها جميعُ الأقوياءِ مِنكُم بسلاحِهِم قُدَّامَ إخوتِكُم بَني إِسرائيلَ، 19 إلاَّ نِساءَكُم وأطفالَكُم وماشيتَكُم، فأنا أعلمُ أنَّ لكُم ماشيةً كثيرةً، فيُقيمونَ في مُدُنِكُمُ الّتي أعطيتُكُم إيَّاها 20 إلى أنْ يُريحَ الرّبُّ إخوتَكُم مِثلَكُم ويرثوا هُم أيضا الأرضَ‌ الّتي أعطاهُمُ الرّبُّ إلهُكُم في عَبرِ الأردنِّ غربا، ثُمَّ ترجِعونَ، كُلٌّ إلى ميراثِهِ الّذي أعطَيتُهُ لكُم». 21 وقلتُ ليَشوعَ في ذلِكَ الوقتِ: «رأت عيناكَ جميعَ ما فعَلَ الرّبُّ إلهُكُم بِهذَينِ المَلِكينِ، سيحونَ وعُوجَ، وكذلِكَ سيفعَلُ الرّبُّ بِـجميعِ المَمالِكِ الّتي أنتَ ستَعبُرُ إليها، 22 فلا تَخَفهُم، لأنَّ الرّبَّ إلهَكُم هوَ المُحاربُ عَنكُم».
موسى يحرم من دخول كنعان
23 وقلتُ للرّبِّ في ذلِكَ الوقتِ مُستَعطِفا: 24 «أيُّها الرّبُّ الإلهُ، بدأتَ تُريني أنا عَبدَكَ، عظَمَتَكَ ويَدَكَ القديرةَ. لا إلهَ في السَّماءِ والأرضِ يصنَعُ مِثلَ أعمالِكَ وجَبروتِكَ. 25 دعْني أعبُرُ فأرى الأرضَ الطيِّبةَ الّتي في عَبرِ الأردُنِّ غربا وذلِكَ الجبَلَ الجميلَ ولبنانَ». 26 ولكنَّ الرّبَّ كانَ غاضِبا عليَّ بسببِكُم ولم يَسمعْ لي، بل قالَ لي: «كفى، لا تَزِدْ في الكلامِ معي في هذا الأمرِ. 27 لَكنِ ا‏صعَدْ إلى رأسِ جبَلِ فسْجةَ وا‏رفعْ عينيكَ غربا وشَمالا وجَنوبا وشَرقا وا‏نظُرْ، لأنَّكَ لا تَعبُرُ هذا الأردُنَّ‌. 28 فا‏ذهبْ إلى يَشوعَ وشَدِّدْ عزيمَتَهُ وشجِّعْهُ لأنَّه هوَ الّذي يعبُرُ أمامَ هؤلاءِ الشَّعبِ ويُملِّكُهُمُ الأرضَ الّتي تراها». 29 ثُمَّ أقمْنا في الوادي قُبالةَ بـيتَ فَغورَ‌.