Yesu ka ta Ruonji ro Embana
(Matayo 19:1-12Luka 16:18)
1 'Dooko Yesu e'be vo ana te oyite wari Yuda roya, ago zadri Golo Yaradene rote. Lowa idite ndare kpa to'dina, ago nda emba ànya te oso nda kabe oyena ondoalo ronye. 2 Rukä Parusii ro ikyiyite ndare ago ojoyite nda ojone. Ànya ejiyitate ekye: “Nyiti ta ämäri, inye'do ota letadri gindi mano aza ri toko ndaro onjine ya?”
3 Yesu zatadrite taeji si ekye: “Ota se Musa kozobe ämiri ekye e'di ya?”
4 Tadrioza ànyaro ekye: “Musa ozo ole te manoago ri waraga ruonjiro ozone toko ndaro ri ago anya onjine.”
5 Yesu atate ànyari ekye: “Musa egyi ota ono te ämiri tana orivoya rritiro ami embane. 6 Oko ni eto si, tu 'bädri o'baro si, ‘Lu 'ba ànya ni agoro ago tokoro,’ oso taegyi katabe ronye. 7 ‘Ago tana ta'doro manoago e'bena täpi ndaro ndi endre be 'da ago a'dona gwo kpokoṛo alo toko ndaro be, 8 ago se ritu ono a'dona gwo lomvo alodi ro.’ Ta'dota ànya kote tona ritu oko te lomvo alodi yi. 9 Ka'do inye, beṛo ko mano aza ri 'dise Lu kodro'bete troalo ono lewene.”
10 Ondro ànya koyiyite kovole zo ya oko, taeri'bai ejiyi Yesu te ta tase ono rota. 11 Nda atate ànyari ekye: “'Diaza se konji toko ndaro te ago kogye toko aza te anjioko yetate toko ndaro drisi. 12 Kpa oso inye, toko se konjirute ni ago anyaro ri ago kuru ago aza te anjioko yetate ago drisi.”
Yesu Äṛu Ŋgàga Giṛiŋwà te
(Matayo 19:13-15Luka 18:15-17)
13 Lidri azaka eziyi ŋgàga giṛiŋwà te Yesu re tana nda ko'ba drí ndaro robe ànya dri, oko taeri'bai koziyi lidri kai te. 14 Ondro Yesu kondrete oko, nda a'dote kyilaro ago atate taeri'bai ndaro ri ekye: “Mì'ba ŋgàga giṛiŋwà ikyine mare, ago nyàlaga ànya ko zo, tana Miri 'Bädri'ba Lu ro ro ni se oso nonye kwoi ro. 15 Endaro mata ämiri ono, nda se aza kuru Miri 'Bädri'ba Lu ro ro kote oso ŋgwa giṛiŋwa ronye, ndäri ocine kigye i'do alona.” 16 'Dooko nda ŋgyi ŋgàga kai te kufu ndaro ya, ago 'ba drí ndaro te ànya alo alo drisi, ago äṛu ànya te.
Mano se Ŋgaamba be ana
(Matayo 19:16-30Luka 18:18-30)
17 Ago ondro Yesu kate ugu oyi oko, mano aza imute, sokayate nda kandra, ago eji nda te ekye: “Miemba'ba kado, beṛo märi e'di oyene ma'do robe adri äduako be ya?”
18 Yesu eji nda te ekye: “Nya ma uzi kado etaya? 'Diaza i'do kado e'be gialo Lu ayani. 19 Mini Ota te, se ekye: ‘Mifu läfu ko; miye ta ko ago kode toko drisi; nyukugu ŋga ko; nyikicu 'diaza ko kowe si; nyoco 'di ko; miro täpi miro ndi endre miro be.’ ”
20 Mano ana atate ekye: “Miemba'ba ṛo kyeno agoanji maro si ota se cini kwoi marote.”
21 Yesu ndrevote ŋgye nda dri ŋgalu si ago atate ekye: “Mi toto orivoya lemeri ŋga alodi robe. Nyoyi ago migye ŋgase cini nya'dobe sina ono ago nyozo parata na ati'bai ri, 'dooko nya'dona 'da ŋgadriamba be vo'buyakuru ya; 'dooko nyikyi ago miso mavo.” 22 Ondro nda keri ta ono te oko, mi ndaro e'de ṛo äkpu, ago nda oyite tusuro, tana nda orivoya ŋgadriamba be.
23 Yesu ndrevote gbikyi taeri'bai ndaro drisi ago atate ànyari ekye: “A'dona ndi rritiro lidri ŋgaamba be ri ocine Miri 'Bädri'ba Lu roya!”
24 Taeri'bai laroyi tawi ta ata kwoi rota, oko Yesu ugu atate ekye: “Ŋgàga maro, orivoya rritiro ocine Miri 'Bädri'ba Lu ro roya! 25 Orivoya rritiako gamele ri ocine mi libira ro yasi ni mano ŋgaamba'ba ri ocine Miri 'Bädri'ba Lu roya.”
26 Ta ono 'ba taeri'bai te larone amba ago ejiyi iyi te ekye: “Ka'do inye apana a'di aya ya?”
27 Yesu ndrevote ŋgye ànya dri ago zatadrite ekye: “Ono orivoya rritiro lidri ri oko ko Lu ri, ŋga cini orivoya rritiako Lu ri.”
28 'Dooko Petero atate ekye: “Mindre, mè'be ŋga cini te ago màsote mi vo.”
29 Yesu atate ànyari ekye: “Owo, ago endaro mata ämiri ono 'diaza se kabe 'ba e'be kode ädrupi kode endreŋwa kode endre kode täpi kode ŋgàga kode ämvu ta maro ta ago ta lazokado rota, 30 usuna ŋga amba ndra tu gi yauono ya. Nda usuna zoi, ädrupii, endreŋwà, endrei, ŋgàga ndi ämvui be perena kama alo ndra ago usuna rueza kpa; ago tu kabe ikyi ana ya nda usuna adri äduako 'da. 31 Oko ambana se yau käti ono a'dona 'da äduro, ago ambana se yau äduro ono a'dona 'da käti.”
Yesu ka Odra Ndaro Tana Atana Pere Nina si
(Matayo 20:17-19Luka 18:31-34)
32 Yesu ndi taeri'bai ndaro be kayi ugu oyi liti se kabe oyi Yerusalema ya drisi. Yesu 'dete käti taeri'bai mile, se a'doyite larolaro ro amba; ago lidri se kesobe kovole kai a'doyite turiro. Ndi Yesu ru taeri'bai 'butealo foritu te kpa to'dina pere ago iti ta ŋgase cini ka oyebe a'done ndäri ana tana te ànyari. 33 Nda atate ànyari ekye: “Nyèri, mà te ugu oyi Yerusalema ya vose ozona Ŋgwa Lidri ro 'da kigye kohanii 'desi ndi miemba'bai Ota robe ri ana ya. Ànya openayi vure ndaro 'da odrane ago ozonayi nda 'da Atrai ri, 34 se ugunayi nda 'da, ovonayi to 'da nda lomvo, o'binayi nda 'da, ago ufunayi nda 'da; oko u'du nina si oko nda adrina 'da.”
Taeji Yakoba ndi Yoane be ro
(Matayo 20:20-28)
35 'Dooko Yakoba ndi Yoane be ŋgwàagoro Zebedayo ro, ikyiyite Yesu re, ànya atayite ekye: “Miemba'ba, màle miri ŋga aza oyene ämäri.”
36 Yesu eji ànya te ekye: “Mìle märi e'di oyene ämiri ya?”
37 Ànya zayitadrite ekye: “Ondro mirite giti miro dri 'desi Miri 'Bädri'ba miro roya oko, màle miri ama o'bane orine mibe, azana drígwo miro yasi ago azana gaṛi miro yasi.”
38 Yesu atate ànyari ekye: “Mìni ŋgase nyàbe taeji tana ro ono ko. Inye'do mìnina gindi kofo ruezaro se beṛo märi umvune ono umvune ya? Inye'do mìnina ndi a'done bapatisi se beṛo ma bapatisine sina ono be ya?”
39 Ànya zayitadrite ekye: “Mä̀nina ndi,” Yesu atate ànyari ekye: “Endaro mìmvuna kofo se beṛo märi umvune ono ndi ago abapatisina ami ndi liti se beṛo ma bapatisine sina yasi. 40 Oko 'dise orine drígwo maro ya ago gaṛi maro ya ma ko ni onjina. Vo gi iyi orivoya vo ànya se Lu kedebe tana ro kwoi ro.”
41 Ondro taeri'bai se azaka 'butealo ana keriyi tana te oko, ànya a'doyite kyilaro Yakoba ndi Yoane be be. 42 Ta'dota Yesu zi ànya cini te voaloya ndare ago atate ekye: “Mìni ndi lidri se andrebe 'dimiri'bai luako'bai ro iyi orivoya mbara be ànya dri, ago dri'bai ni cu drikaca be. 43 Caoko, ono ko tase a'done ami lako owo. Ondro ka'do alo aza amiro kolete a'done 'desiro, beṛo ndäri a'done ruindu'ba ro azi ri; 44 ago ondro ka'do alo aza amiro kolete a'done käti, beṛo ndäri a'done iyeäṛi 'di cini ro. 45 Tana ca Ŋgwa Lidri ro ikyi kote tana induru robe ndäri, oko nda ikyite ruindune azii ri ago adri ndaro ozone drî lidri amba ro utweza.”
Yesu Ede Miako'ba se Äzibe Batimayo ana te
(Matayo 20:29-34Luka 18:35-43)
46 Ànya ikyiyite Yeriko ya, ago ondro Yesu ndi taeri'bai ndaro be ndi lowa amba be kate ugu oyi oko miako'ba drilämi'ba aza ävuruna Batimayo ŋgwa Timayo ro rite liti biṛi ya. 47 Ondro nda keritate ekye Yesu Nazareta ro owo oko, nda eto otrete ekye: “Yesu! Ŋgwa Dawidi ro! Nya'do yauni be märi!”
48 Lidri amba 'bidri ndaro te ago atate ndäri a'done titiro. Oko nda go tre ro ndra ekye: “Ŋgwa Dawidi ro, nya'do yauni be märi!”
49 Yesu edrete ago atate ekye: “Mìzi nda.” Ndi ànya ziyi mano se miako'ba ana te, ànya atayite ekye: “Nya'do yai'dwesi, miŋga kuru, nda ka mi uzi.”
50 Dori nda tri boŋgo ndaro te vuru, ŋgate ace, ago ikyite Yesu re.
51 Yesu eji nda te ekye: “Mile märi e'di oyene miri ya?” Miako'ba se ana zatadrite ekye: “Miemba'ba, male vo ondrene kpa to'di.”
52 Yesu atate ndäri ekye: “Nyoyi, taoma miro ede mite kado.”
Dori mi ndaro ndrevote, ago nda sote Yesu vo.
الزواج والطلاق
(متى 19‏:1‏-12، لوقا 16‏:18)
1 وقامَ يَسوعُ مِنْ هُناكَ وجاءَ إلى بلادِ اليهوديّةِ مِنْ عَبرِ الأُردُنِ، فأقبلَت إلَيهِ الجُموعُ وأخَذَ يُعَلّمُهُم كعادَتِهِ.
2 فدَنا بَعضُ الفَرّيسيّينَ وسَألوهُ ليُحرِجوهُ: «أيَحِلّ لِلرّجُلِ أنْ يُطَلّقَ اَمرَأتَهُ؟» 3 فأجابَهُم: «بماذا أوصاكُم موسى؟» 4 قالوا: «أجازَ موسى لِلرَجُلِ أنْ يَكتُبَ لاَمرأتِهِ كِتابَ طَلاقٍ فتُطلّقُ».
5 فقالَ لهُم يَسوعُ: «لِقساوَةِ قُلوبِكُم كَتبَ لكُم موسى هذِهِ الوصيّةَ. 6 فمِنْ بَدءِ الخَليقَةِ جَعلَهُما اللهُ ذكَرًا وأُنثى. 7 ولذلِكَ يَترُكُ الرّجُلُ أباهُ وأُمّهُ ويتّحِدُ باَمرأتِهِ، 8 فيَصيرُ الاثنانِ جسَدًا واحدًا. فلا يكونانِ اَثنَينِ، بل جَسدٌ واحدٌ. 9 وما جَمَعَهُ اللهُ لا يُفَرّقُهُ الإنسانُ».
10 ولمّا دَخَلوا البَيتَ، سألَهُ التلاميذُ عَنْ هذا الأمرِ، 11 فقالَ لهُم: «مَنْ طلّقَ اَمرأتَهُ وتَزوّجَ غَيرَها زنى علَيها، 12 وإنْ طَلّقتِ اَمرأةٌ زوجَها وتَزوّجت غيرَهُ زَنَت».
يسوع يبارك الأطفال
(متى 19‏:13‏-15، لوقا 18‏:15‏-17)
13 وجاءَ إلَيهِ بَعضُ النّاسِ بأطفالٍ ليضَعَ يَدَيهِ علَيهِم، فاَنتَهرَهُمُ التلاميذُ. 14 ورأى يَسوعُ ذلِكَ فغَضِبَ وقالَ لهُم: «دَعُوا الأطفالَ يأْتُونَ إليّ ولا تَمنعوهُم، لأنّ لأمثالِ هَؤُلاءِ مَلكوتَ اللهِ. 15 الحقّ أقولُ لكُم: مَنْ لا يَقبَلُ مَلكوتَ اللهِ كأنّهُ طِفلٌ، لا يَدخُلُهُ». 16 وحضَنَهُم ووضَعَ يدَيهِ علَيهِم وبارَكَهُم.
الرجل الغني
(متى 19‏:16‏-30، لوقا 18‏:18‏-30)
17 وخرَجَ إلى الطّريقِ، فأسرَعَ إلَيهِ رَجُلٌ وسَجَدَ لَه وسألَهُ: «أيّها المُعَلّمُ الصالِحُ، ماذا أعمَلُ لأرِثَ الحياةَ الأبديّةَ؟» 18 فقالَ لَه يَسوعُ: «لماذا تَدعوني صالِحًا؟ لا صالِحَ إلاّ اللهَ وحدَهُ. 19 أنتَ تَعرِفُ الوصايا: لا تَقتُلْ، لا تَزْنِ، لا تَسرِقْ، لا تَشهَدْ بالزّورِ، لا تَظلِمْ، أكرِمْ أباكَ وأُمّكَ».
20 فأجابَهُ الرّجُلُ: «يا مُعَلّمُ، مِنْ أيّامِ صِبايَ عَمِلتُ بِهذِهِ الوصايا كُلّها». 21 فنَظَرَ إلَيهِ يَسوعُ بِمحَبّةٍ وقالَ لَه: «يُعْوزُكَ شيءٌ واحدٌ: اَذهَبْ بِعْ كُلّ ما تَملِكُه ووَزّعْ ثَمنَهُ على الفُقَراءِ، فيكونَ لكَ كَنْزٌ في السّماءِ، وتَعالَ اَتْبَعني». 22 فحَزِنَ الرّجُلُ لِهذا الكلامِ ومَضى كَئيبًا، لأنّهُ كانَ يَملِكُ أموالاً كثيرةً. 23 فنَظَرَ يَسوعُ حولَهُ وقالَ لِتلاميذِهِ: «ما أصعَبَ دُخولَ الأغنياءِ إلى مَلكوتِ اللهِ!» 24 فاَستَغْربَ التلاميذُ كلامَهُ، فقالَ لهُم ثانيةً: «يا أبنائي، ما أصعَبَ الدُخولَ إلى مَلكوتِ اللهِ. 25 فَمُرورُ الجمَلِ في ثَقْبِ الإبرةِ أسهلُ مِنْ دُخولِ الغنيّ إلى مَلكوتِ اللهِ». 26 فزادَ اَستِغرابُهُم وتَساءَلوا: «مَنْ يُمكِنُهُ أنْ يخلُصَ، إذًا؟» 27 فنظَرَ إلَيهِم يَسوعُ وقالَ: «هذا شيءٌ غَيرُ مُمكِنٍ عِندَ النّاسِ لا عِندَ اللهِ، فعِندَ اللهِ كُلّ شيءٍ مُمكِنٌ».
28 فقالَ لَه بُطرُسُ: «ها نَحنُ تَركنا كُلّ شيءٍ وتَبِعْناكَ». 29 فأجابَهُ يَسوعُ: «الحقّ أقولُ لكُم: ما مِنْ أحدٍ ترَكَ بَيتًا أو إخوَةً أو أخواتٍ أو أُمّا أو أبًا أو أولادًا أو حُقولاً مِنْ أجلي ومِنْ أجلِ البِشارَةِ، 30 إلاّ نالَ في هذِهِ الدّنيا، معَ الاضطِهاداتِ، مئةَ ضُعفٍ مِنَ البيوتِ والإخوةِ والأخواتِ والأُمّهاتِ والأولادِ والحُقولِ، ونالَ في الآخِرَةِ الحياةَ الأبديّةَ. 31 وكثيرٌ مِنَ الأوّلينَ يَصيرونَ آخرينَ، ومِنَ الآخِرينَ يَصيرونَ أوّلينَ».
يسوع ينبئ مرة ثالثة بموته وقيامته
(متى 20‏:17‏-19، لوقا 18‏:31‏-34)
32 وكانوا في الطّريقِ صاعِدينَ إلى أُورُشليمَ ويَسوعُ يتَقَدّمُهُم. وكانَ التلاميذُ في حَيرةٍ، والذينَ يَتبَعونَهُ خائِفينَ. فاَنفَرَدَ بالاثني عشَرَ مرّةً أُخرى وأخَذَ يُكلّمُهُم بِما سيَحدُثُ لَه، 33 فقالَ: «ها نَحنُ صاعِدونَ إلى أُورُشليمَ، وسيُسلَمُ اَبنُ الإنسانِ إلى رُؤساءِ الكَهنَةِ ومُعَلّمي الشّريعَةِ، فيَحكُمونَ علَيهِ بالموتِ ويُسلِمونَهُ إلى حُكّامٍ غُرباءَ، 34 فيَستَهزِئونَ بِه، ويَبصِقونَ علَيهِ ويَجلِدونَهُ ويَقتُلونَهُ، وبَعدَ ثلاثةِ أيّامٍ يَقومُ».
طلب يعقوب ويوحنا
(متى 20‏:20‏-28)
35 ودَنا إليهِ يَعقوبُ ويوحنّا، اَبنا زَبْدي، وقالا لَه: «يا مُعَلّمُ، نُريدُ أنْ تُلَبّيَ طَلَبَنا». 36 فقالَ لهُما: «ماذا تُريدانِ أنْ أعمَلَ لكُما؟» 37 فأجابا: «أعطِنا أنْ نَجلِسَ، واحدٌ عَنْ يَمينِكَ وواحدٌ عَنْ شِمالِكَ في مَجدِكَ». 38 فقالَ لهُما يَسوعُ: «أنتُما لا تَعرِفانِ ما تَطلُبانِ: أتقدِرانِ أنْ تَشرَبا الكأسَ التي سأشرَبُها، أو تَقبلا مَعمودِيّةَ الآلامِ التي سأقبَلُها؟» 39 فأجابا: «نَقدِرُ». فقالَ لهُما: «نَعَم، الكأسُ التي أشرَبُها تَشرَبانِها، ومَعمودِيّةُ الآلامِ التي أقبَلُها تقبَلانِها. 40 وأمّا الجُلوسُ عَنْ يَميني أو عَنْ شِمالي، فلا يَحقّ لي أنْ أُعطِيَهُ، لأنّهُ للّذينَ هيّأهُ اللهُ لهُم».
41 وسَمِعَ التلاميذُ العَشرَةُ هذا الكلامَ، فغَضِبوا على يَعقوبَ ويوحنّا. 42 فدَعاهُم يَسوعُ وقالَ لهُم: «تَعلَمونَ أنّ رُؤَساءَ الأُمَمِ يَسودونَها، وأنّ عُظَماءَها يتَسَلّطونَ علَيها. 43 فلا يكُنْ هذا فيكُم، بل مَنْ أرادَ أنْ يكونَ عَظيمًا فيكُم، فلْيكُنْ لكُم خادِمًا. 44 ومَنْ أرادَ أنْ يكونَ الأوّلَ فيكُم، فليَكُنْ لجَميعِكُم عَبدًا. 45 لأنّ اَبنَ الإنسانِ جاءَ لا ليَخدِمَهُ النّاسُ، بل ليَخدِمَهُم ويَفديَ بِحياتِهِ كثيرًا مِنهُم».
شفاء برتيماوس الأعمى
(متى 20‏:29‏-34، لوقا 18‏:35‏-43)
46 ووَصَلوا إلى أريحا. وبَينَما هوَ خارِجٌ مِنْ أريحا، ومعَهُ تلاميذُهُ وجُمهورٌ كبيرٌ، كانَ بَرتيماوُسُ، أي اَبنُ تِيماوُسَ، وهوَ شحّاذٌ أعمى، جالِسًا على جانِبِ الطّريقِ. 47 فلمّا سَمِعَ بأنّ الذي يَمُرّ مِنْ هُناكَ هوَ يَسوعُ النّاصِريّ، أخَذَ يَصيحُ: «يا يَسوعُ اَبنَ داودَ، اَرحَمْني!» 48 فاَنتَهَرَهُ كثيرٌ مِنَ النّاسِ ليَسكُتَ، لكِنّهُ صاحَ بِصوتٍ أعلى: «يا اَبنَ داودَ، اَرحَمني!» 49 فوقَفَ يَسوعُ وقالَ: «نادوهُ!» فنادوا الأعمى وقالوا لَه: «تَشَجّعْ وقُمْ! ها هوَ يُناديكَ!» 50 فألقى عَنهُ عَباءتَهُ وقامَ وجاءَ إلى يَسوعَ. 51 فقالَ لَه يَسوعُ: «ماذا تُريدُ أنْ أعمَلَ لكَ؟» قالَ: «يا مُعَلّمُ، أنْ أُبصِرَ!» فقالَ لَه يَسوعُ: 52 «اَذهَبْ! إيمانُكَ شَفاكَ». فأبصَرَ في الحالِ وتَبِعَ يَسوعَ في الطّريقِ.