Daniele 'Bu Ibi roya
1 Dariyasi ka'da wari'bai kama alo 'buteritu (120) te 'di mirine 'bädri ndaro ya. 2 Nda 'ba täkyi'bai nätu 'desiro te wari'bai kama alo 'buteritu (120) kai dri ta erine ni ànya resi, ukyi 'bädri'ba ezaru 'da ta azaka yasi, Daniele ni aza alona owo. 3 'Dooko Daniele ye losi te kado para ndrani täkyi'bai azi ndi wari'bai be drisi. Tana ta a'do kado ndaro rota, 'bädri'ba 'batate nda o'bane 'desi ro 'bädri cini ndaro dri. 4 'Dooko täkyi'bai ndi wari'bai be 'deyi gwo tavo azaka uṛine ikicu Daniele robe sina 'bädri'ba ri ta 'di miri rota; oko ànya usuyi taenji aza kote nda kicuzana, tana nda orivoya mano 'diri yi, ago ye ŋga aza kote koziro kode ta'diriakosi. 5 Äduro oko lidri kwoi atayite ekye: “Mä̀ni kote taenji aza usune mano gi Daniele ono kicuzana, e'be gialo ämäri ta aza usune se tana 'bedri be ota Lu ndaro robe 'do ayani.”
6 'Dooko täkyi'bai ndi wari'bai kwoi be oyiyite troalo 'bädri'ba re, atayite ndäri ekye: “'Bädri'ba Dariyasi, miri ndi madaro! 7 Ama dri'bai cini 'bädri miro ro, täkyi'bai, wari'bai, tavoäyi'bai ndi dri'bai losi ro yibe, màle tadrite troalo anjioko mi 'bädri'ba ri ota aza o'bane ago ṛo ätine ändä. Mi'ba ota anjioko u'duna ri a'done 'butenätu, ko 'diaza ri lu, kode mano aza mätune, oko toto mi 'bädri'ba mätune ayani. Ondro ka'do 'diaza kepere ota ono te ndi ovone 'bu ibi roya. 8 Ka'do inye mi 'bädri'ba mi'ba ota ono ago minjo ävuru zeleigye, ukyi äläpi 'da to, otana a'done ota Madai'bai ndi Peresia'bai be ro voro, se änina ko forone.” 9 Ta'dota 'bädri'ba Dariyasi egyi ota te ago njo ävuru te zeleigye. 10 Ondro Daniele keritate egyi ota te ago anjo ävuru te zeleigye oko, nda oyite zo ndaro ya. Ya zo ndaro kurusi roya piṛii orivoya se zami Yerusalema driro. Nda so kaya te vuru lau, mätute ago ozo aro'boya te Lu ndaro ri perena nätu kitu alo si, oso nda kabe oyena ondoalo ronye.
11 Kyila'baazii Daniele ro ikyiyite troalo ago usuyi nda te mätu oyevoya Lu ndaro ri. 12 Ndi vo ànyaro cini oyiyite 'bädri'ba re ta ota se ana rota. Ànya atayite ekye: “Inye'do mi 'bädri'ba mi'ba ota ṛo ko ago minjo ävuru ṛo ko zeleigye mikye u'duna 'butenätu ko 'diaza ri mano aza kode lu aza mätune e'be gialo mi 'bädri'ba ayani, ago 'diaza koye kote inye, ṛo ko ovone 'bu ibi ro ya ya?”
'Dooko 'bädri'ba zatadrite ekye: “Ota se a'babe ono edre ndi 'du inye, oso se 'debe ree ota Madai'bai ndi Peresia'bai robe voro, se äni kote forone.”
13 'Dooko ànya atayite 'bädri'ba ri ekye: “'Bädri'ba, mano gi Daniele, se ärube kamba'ba ro ni Yuda yasi ono, ro mi ko ndi ota se minjo ävuru be zeleigye ono be. Nda ka mätu oye perena nätu kitu alo si.”
14 Ondro 'bädri'ba keri ata se kwoi te oko, nda a'dote tusuro ndra, ago usutate Daniele opane ago nda rite 'du tausune rritiro kitu zwi gi dhu liti aza usune Daniele opazana. 15 'Dooko lidri se kwoi egoyite troalo kpa to'dina 'bädri'ba re, ago atayite ndäri ekye: “'Bädri'ba, mini ṛote anjioko ota Madai'bai ndi Peresia'bai robe ya, ota kode tase 'bädri'ba ko'babe ni äni ko läpine.”
16 'Dooko 'bädri'ba ozotate ago ezi Daniele te, ago avo nda te 'bu ibi roya. Ndi nda atate Daniele ri ekye: “Lu miro, se nyabe ugu ruindu rigye ono kopa mi.” 17 Ndi ezi kuni aza te ago a'ba te 'bu kala, ago 'bädri'ba be ŋga taka'daro andivo ndaro ro ndi ŋga taka'daro lidri 'desii ndaro robe te kuni dri, tana ukyi 'diaza opa Daniele 'da. 18 'Dooko 'bädri'ba gote zo'desi miri ro ndaro ya, ago rite teinye ŋgaonya ako ŋgäkyi raa, ezi 'ditoko ndaro azana kote nda re ago rite u'duako.
19 'Buzevo osivoya oko 'bädri'ba ŋgate ago oyite ndrindri 'bu ibi roya. 20 Ondro nda kosate loto 'bu se ana lomvo oko, nda zi läzite lä'bilä'biro Daniele ri ekye: “Daniele, mi ruindu'ba Lu se lidriidriro ono ro ono! Inye'do Lu miro, se nyabe ugu ruindu rigye do a'dote mbara be mi opane ni ibi riya?” 21 Daniele zatadrite ekye: “'Bädri'ba, miri ndi madaro! 22 Lu maro ezo malaika ndaro te ago a'bo kala ibii rote, ànya yeyi ma kote koziro, tana Lu usu mate takozi ako nda mile, ago maye ŋga kozi aza kpa ko mi 'bädri'ba ri.”
23 'Dooko 'bädri'ba a'dote yai'dwe amba si, ago ozotate Daniele ewene tesi ni 'bu yasi. Ta'dota ànya eweyi Daniele te tesi ago usuyi laza aza kote alona nda lomvo, tana nda ma tate Lu ndaro ya. 24 'Dooko 'bädri'ba ozotate ezi lidri se cini kikicuyi Daniele be kai te, ago avo ànya te 'bu ibi roya, tro 'ditoko ànyaro ndi ŋgwai ànyaro yibe. Dri ṛo teinye ànyari osaako ädu 'bu roya oko, ibi ru ànya te ago tosi kowa ànyaro te jinyijinyi.
25 'Dooko 'bädri'ba Dariyasi egyi tate tu'dei cini, lidri beti toto, ndi kala toto ro se kabe ori 'bädri cini ya ri ekye:
“Mede ami cini ri! 26 Ma'ba ota te lidri cini 'bädri maro ya ri Lu Daniele ro turine ago orone.
Tana nda ni Lu lidriidriro yi,
ago orina ndi äduako.
Miri 'bädri'ba ndaro ro perene te i'do alona,
ago drikaca ndaro okyene i'do alona.
27 Nda kani 'diopa, ago kani 'dio'ba dritairo;
nda kani ta rubä ro ndi talaro ro be oyena
vo'buyakuru ya ago 'bädri ya.
Nda pa Daniele teni mbara ibii ro risi.”
28 Daniele a'dote 'desiro tu 'dimiriro Dariyasi ndi Sairasi Peresia'ba ro rosi.
1 فوَرِثَ المَملَكَةَ داريوسَ المادايـي‌، وهوَ ا‏بنُ ا‏ثنَتينِ وسِتِّينَ سنَةً.
دانيال في جب الأسود.
2 وا‏سْتَحسَنَ داريوسُ أنْ يُقيمَ على المَملَكةِ مئةً وعِشرينَ واليا يُديرونَ جميعَ شُؤونِها، 3 على أنْ يَرئِسَهُم ثَلاثَةُ وُزَراءَ، أحدُهُم دانيالُ، فيُؤدُّونَ إليهِمِ الحِسابَ حتّى لا يَلحَقَ المَلِكَ أيُّ ضَرَرٍ. 4 فتَفَوَّقَ دانيالُ على الوُزَراءِ والوُلاةِ لأِنَّ رُوحا بارِعا كانَ فيهِ، حتّى إنَّ المَلِكَ عزَمَ أنْ يُقيمَهُ حاكما على المَملَكةِ كُلِّها. 5 فبحَثَ الوُزَراءُ والوُلاةُ عَنْ عِلَّةٍ على دانيالَ في سياسةِ المَملَكةِ، لكنْ لم يَقدِروا أنْ يَجِدوا ولا جريمَةً، ولا حتّى هَفْوَةً، لأِنَّهُ كانَ أمينا. 6 فقالوا: «لا نَجِدُ عِلَّةً على دانيالَ هذا إلاَّ إذا وجَدْناها في ما لَه صِلَةٌ بِشَريعَةِ إلهِهِ».
7 فا‏جتَمَعوا عِندَ المَلِكِ وقالوا لَه: «أيُّها المَلِكُ داريوسُ، عِشْتَ إلى الأبدِ، 8 تشاورَ جميعُ وُزَراءِ المَملَكةِ والحُكَّامُ والوُلاةُ والأمَراءُ والعُظَماءُ وا‏تَّفَقوا على أنْ تُصدِرَ حُكْما مَلَكيًّا، وتَأمُرَ أمرا مُبْرَما بأنَّ كُلَّ مَنْ يطلُبُ طَلَبا مِنَ إلهٍ أو إنسانٍ إلى ثَلاثينَ يوما، إلاَّ مِنكَ أيُّها المَلِكُ، يُلقَى في جُبِّ الأُسودِ: 9 فالآنَ أيُّها المَلِكُ، أعلِنِ الأمرَ بِمَرسومٍ فلا يَجري تَغيـيرٌ فيهِ، مِثلَما لا يَجري تَغيـيرٌ في شَريعَةِ مادَايَ وفارسَ الّتي لا يتَعَدَّاها أحدٌ». 10 فأصدَرَ المَلِكُ داريوسُ الأمرَ بمَرسومٍ.
11 فلمَّا عَلِمَ دانيالُ بتَوقيعِ المَرسومِ دخَلَ إلى بَيتِهِ، وكانَت نَوافِذُ عِلِّيَّتِهِ مَفتوحَةً جِهَةَ أورُشليمَ، فكانَ يركَعُ على رُكبَتَيهِ ثَلاثَ مرَّاتٍ في اليومِ ويُصلِّي ويَحمَدُ اللهَ كما كانَ يَفعَلُ مِنْ قَبلُ. 12 فا‏جتمعَ أُولئِكَ الرِّجالُ وجاؤوا إليهِ، فوجَدوهُ يطلُبُ ويتَضَرَّعُ أمامَ إلهِهِ. 13 عِندَ ذلِكَ اقتَرَبوا إلى المَلِكِ وكَلَّمُوهُ في الأمرِ الّذي أصدَرَهُ، وقالوا لَه: «أما رَسَمْتَ أمرا بِأنَّ كُلَّ مَنْ طَلَبَ طَلَبا مِنْ إلهٍ أو إنسانٍ إلى ثَلاثينَ يوما، إلاَّ مِنكَ أيُّها المَلِكُ، يُلقَى في جُبِّ الأسودِ؟» فأجابَ المَلِكُ: «أنتُم على صَوابٍ في ما تَقولونَ، وما أمَرْتُ بهِ فهوَ مِثلُ شَريعَةِ مادايَ وفارسَ لا يُخالِفُهُ أحدٌ». 14 فقالوا لَه: «دانيالُ الّذي مِنْ بَني يَهوذا المَسبـيِّينَ لا يُبالي بِكَ أيُّها المَلِكُ ولا بالأمرِ الّذي رَسَمْتَهُ، بل ثَلاثَ مرَّاتٍ في اليومِ يُصلِّي ويطلُبُ مِنْ إلهِهِ».
15 فلمَّا سَمِعَ المَلِكُ هذا الكلامَ حَزِنَ جدًّا وا‏هتَمَّ بِأنْ يُنقِذَ دانيالَ، وأصَرَّ على ذلِكَ إلى غُروبِ الشَّمسِ. 16 فا‏جتَمَعَ أولئِكَ الرِّجالُ عِندَ المَلِكِ وقالوا لَه: «إعلَمْ أيُّها المَلِكُ أنَّ شَريعَةَ مادايَ وفارسَ هيَ أنَّ كُلَّ أمرٍ أو حُكْمٍ يُصدِرُهُ المَلِكُ لا يَتَغَيَّرُ».
17 فأمرَ المَلِكُ فجِـيءَ بدانيالَ وأُلقيَ في جُبِّ الأسودِ. وقالَ المَلِكُ لِدانيالَ: «إلهُكَ الّذي أنتَ مُواظِبٌ‌ على عِبادَتِهِ هوَ يُنقِذُكَ». 18 وجِـيءَ بِـحجَرٍ، فوُضِعَ على فَمِ الجُبِّ، وختَمَهُ المَلِكُ بِـخاتَمِهِ وخاتَمِ عُظَمائِهِ لِئلاَّ يتَغَيَّرَ الرَّأيُ في شأنِ دانيالَ. 19 ثُمَّ مضى المَلِكُ إلى قصرِهِ وباتَ ليلَتَهُ صائِما، ولم تدخُلْ علَيهِ جَواريهِ‌ ونَفَرَ عَنهُ النَّومُ.
20 وفي الفَجْرِ باكِرا قامَ المَلِكُ وأسرَعَ إلى جُبِّ الأسُودِ، 21 ولمَّا ا‏قتَرَبَ مِنَ الجُبِّ نادَى دانيالَ بِصوتٍ ضَعيفٍ وقالَ لَه: «يا دانيالُ عبدَ اللهِ الحَيِّ، لعَلَّ إلهَكَ الّذي أنتَ مُواظِبٌ على عِبادَتِهِ قَدِرَ أنْ يُنقِذَكَ مِنَ الأسودِ». 22 فأجابَهُ دانيالُ: «أيُّها المَلِكُ، عِشْتَ إلى الأبدِ، 23 إلهي أرسَلَ ملاكَهُ فسَدَّ أفواهَ الأسُودِ، فما أساءَت إليَّ لأِنِّي وُجِدْتُ بَريئا أمامَه، وأنا أمامَكَ أيضا أيُّها المَلِكُ ما فعَلْتُ سُوءًا. 24 فطابَت نفْسُ المَلِكِ جدًّا، وأمرَ بإخراجِهِ مِنَ الجُبِّ، فخرَجَ سالِما مِنْ كُلِّ سُوءٍ، لأنَّهُ آمَنَ بِإلهِهِ. 25 وأمرَ المَلِكُ فجيءَ بأولئِكَ الرِّجالِ الّذينَ وَشَوا بدانيالَ وأُلقُوا في جُبِّ الأسودِ، هُم وبَنوهُم ونِساؤُهُم، فما إنْ وصلُوا إلى أرضِ الجُبِّ حتّى بطَشَت بِهِمِ الأسودُ وسحَقَت جميعَ عِظامِهِم.
26 ثُمَّ كتَبَ داريوسُ المَلِكُ إلى جميعِ الشُّعوبِ مِنْ كُلِّ أُمَّةٍ ولسانٍ في الأرضِ كُلِّها: «دُمْتُم سالمينَ. 27 أصدَرْتُ أمرا للنَّاسِ في جميعِ أنحاءِ مَملَكتي أنْ يَهابوا ويَرهَبوا إلهَ دانيالَ، لأنَّهُ هوَ الإلَهُ الحَيُّ القيُّومُ إلى الأبدِ، ومُلْكُهُ لا يَفسُدُ وسُلْطانُه إلى المُنتَهى. 28 هوَ المُنقِذُ المُنَجِّي الصَّانِـعُ المُعجِزاتِ والعجائِبَ في السَّماواتِ والأرضِ، وهوَ الّذي أنقَذَ دانيالَ مِنْ أيدي الأسودِ»‌.
29 فكانَ دانيالُ ناجحا في عَهدِ داريوسَ وفي عَهدِ كورَشَ الفارِسيِّ.