Yesu Ede Mano Ciṛiciṛiro te
(Matayo 9:1-8Luka 5:17-26)
1 U'du fere vosi oko Yesu oyite kovole Kaperenauma ya, ago lazo larirute ekye nda orivoya 'bäru. 2 Ago lidri amba ikyite voaloya, ago vo ojo kote zo ya, ca käläsi kala. Yesu ka ugu taope ànyari oko 3 lidri su esate, ŋgyiyi mano aza ciṛiciṛiro te kayi nda ezi Yesu re. 4 Tana ta lowa rota, caoko, ànya niyi kote mano ana locine ndare. Ta'dota ànya ṛoyi drî kurusi zo rote gya vose Yesu koribe kigye ana ya. Ondro ànya koṛoyite uŋbo oko, ànya e'bayi mano ana te vuru, u'duu'duro para ndaro dri. 5 Ago ondro Yesu kondre taoma ànyaro te oko, nda atate mano se ciṛiciṛiro ana ri ekye: “Ŋgwa maro, e'be mite takozi miro ta.”
6 Miemba'bai azaka Ota ro se koriyibe lau kai usuyitate andivo ànyaro si ekye: 7 “Nda 'degwo atane inye etaya? Ono orivoya Lu o'da yi! Lu toto ni se kunibe 'di e'bene ta takozi rota owo!”
8 Dori Yesu ni tase ànya kusuyibe ana tana te, ndi nda atate ànyari ekye: “Mì'debe tausune oso 'do ronye ya amiro ya etaya? 9 Ta eŋwani ni rritiako atane mano ciṛiciṛiro ono ri, e'be mite takozi miro ta, kode atane ekye: ‘Miŋga kuru, miru para miro, ago nyaba ya?’ 10 Maka'dana ämiri anjioko Ŋgwa Lidri ro orivoya drikaca be 'bädri ya 'di e'bene takozii ta.” Ndi nda atate mano se ciṛiciṛiro ana ri ekye: 11 “Mata miri, miŋga kuru, miru para miro, ago nyoyi 'bäru!”
12 Mano ana ŋgate kuru, ŋgyi para ndaro te, ago abate dori tesi mile ànya cini ro yasi. Ànya cini laro tawi ago räṛuyi Lu te ekye: “Màndre ta aza kätina ko oso ono ronye alona.”
Yesu Zi Lewe te Osone Nda Vo
(Matayo 9:9-13Luka 5:27-32)
13 Yesu go kpate kovole Fofo Galilaya ro kala. Lowa ikyite ndare, ago nda eto ànya emba te. 14 Ondro nda ka ugu aba oko, nda ndre parata koto'ba aza te Lewe ŋgwa Alepayo ro, orivoya losioyevo ndaro ya. Yesu atate ndäri ekye: “Miso mavo.” Lewe ŋgate kuru ago sote nda vo.
15 Ono vosi Yesu rite ŋgaonya onyane zo Lewe roya. Parata koto'bai amba ndi otapere'bai be soyite Yesu vo, ago amba ànyaro dro'berute nda be ndi taeri'bai ndaro be tara'biza lomvo. 16 Miemba'bai azaka Ota ro se ni Parusii, kondreyite Yesu ka ugu ŋgaonya otapere'bai ndi parata koto'bai be oko, ànya ejiyi taeri'bai ndaro te ekye: “Nda ka ŋgaonya lidri nonye ono be etaya?”
17 Yesu eri ta ànyaro te ago zatadrite ekye: “Ànya se jiŋgyiri ro le 'diede'ba ko, oko gialo ànya se adravoro ayani, mikyi kote lidri se taŋgye'bai ro uzine, oko otapere'bai ayani.”
Taeji ta Akpa rota
(Matayo 9:14-17Luka 5:33-39)
18 Tu alo aza si taeri'ba Yoane Bapatisi'ba ro ndi Parusii be kayite akpa. Lidri azaka ikyiyite Yesu re ago ejiyi nda te ekye: “Tana e'di taeri'bai Yoane Bapatisi'ba ro ndi taeri'bai Parusii robe kayi akpa, oko miro akpayi ko etaya?”
19 Yesu zatadrite ekye: “Inye'do mìma amiro be ŋgwazii se Karama lagye ogyero ya akpanayi ndi ondro kodrogo drigba orivoya ànya yibe ya? Endaro ko inye. Ago oso kodrogo bedri gba orivoya ànya yibe ono ronye, ànya uninayi ko akpane. 20 Oko tu esana 'da ondro äru kodrogo teni ànya resi oko, ago 'dooko ànya akpanayi 'da.
21 “'Diaza lose boŋgo pelepele to'diro ko mi boŋgo uku se kelewabe roya, tana se to'diro 'do mociruna 'da ago owana boŋgo se ukuro 'do gwo ago mina lewana te ndra. 22 'Diaza so vino to'diro ko kuru kyini ro vino ro se ukuro 'do ya, tana vino oṛona kyini 'da, ago vino ndi riti kyini be enjiruna 'da. Beṛo vino to'di osone kuru kyiniro to'di vino roya.”
Taeji ta Sabata rota
(Matayo 12:1-8Luka 6:1-5)
23 Sabata aza si Yesu ugu abate ämvu inya ro yasi. Ondro taeri'bai ndaro kayi ugu aba tro nda be oko, ànya etoyi drî inya ro okyena te. 24 'Dooko Parusii atate Yesu ri ekye: “Mindre, taeri'bai miro kayi tase Ota le be ko oyene Sabata si ono oyena!”
25 Yesu zatadrite ekye: “Inye'do mìzi tase Dawidi koyebe tu ana si se nda lebe ŋga aza onyane ana ṛo ko ya? Nda ndi tro lidri ndaro be orivoya täbiri ro. 26 Ta'dota nda cite zo Lu roya ago nya ambata se ozobe Lu ri ana te. Ta'do a'dote tu Abiatara Kohani Fopara rosi. Se ota amaro voro toto ni kohanii ri ambata ono onyane; oko Dawidi nyate ago ozo kpate lidri ndaro ri.”
27 Ago Yesu atate ànyari ekye: “A'ba Sabata te ta lidri rota; a'ba lidri ko ta Sabata rota. 28 Ta'dota Ŋgwa lidri ro kpani Opi Sabata ro.”
شفاء كسيح في كفرناحوم
(متى 9‏:1‏-8، لوقا 5‏:17‏-26)
1 ورجَعَ يَسوعُ بَعدَ أيّامٍ إلى كَفْرَناحومَ، فسَمِعَ النّاسُ أنّهُ في البَيتِ. 2 فتجَمّعَ مِنهُم عددٌ كبيرٌ ملأَ المكانَ حتى عِندَ البابِ، فوَعظَهُم بِكلامِ اللهِ. 3 وجاءَ إليهِ أربعةُ رِجالٍ يَحمِلونَ كسيحًا. 4 فلمّا عَجِزوا عَن الوُصولِ بِه إليهِ لِكثرَةِ الزّحامِ، نقَبُوا السّقفَ وكشَفوا فوقَ المكانِ الذي كانَ فيهِ يَسوعُ ودلّوا الكسيحَ وهوَ على فراشِهِ. 5 فلمّا رأى يَسوعُ إيمانَهُم قالَ للكسيحِ: «يا اَبني، مَغفورَةٌ لكَ خَطاياكَ!»
6 وكانَ بَينَ الحُضورِ بعضُ مُعَلّمي الشّريعةِ، فقالوا في أنفُسِهِم: 7 «كيفَ يتكَلّمُ هذا الرّجُلُ كلامًا كهذا؟ فهوَ يُجدّفُ! مَنْ يَقدِرُ أن يَغفِرَ الخطايا إلاّ اللهُ وَحدَهُ؟»
8 وعرَفَ يَسوعُ في سِرّه أفكارَهُم، قالَ لهُم: «ما هذِهِ الأفكارُ في قلوبِكُم؟ 9 أيّما أسهَلُ: أنْ يُقالَ لِهذا الكسيح: مَغفورَةٌ لكَ خَطاياكَ، أمْ أنْ يُقالَ لَه: قُمْ واَحمِلْ فِراشَكَ واَمشِ؟ 10 سأُريكُم أنّ اَبنَ الإنسانِ لَه سُلطانٌ على الأرضِ ليَغفِرَ الخَطايا». وقالَ لِلكسيح: 11 «أقولُ لكَ: قُمْ واَحْمِلْ فِراشَكَ واَذهبْ إلى بَيتِكَ!» 12 فقامَ الرّجُلُ وحمَلَ فِراشَهُ في الحالِ وخرَجَ بِمَشْهدٍ مِنَ الحاضِرينَ. فتَعجّبوا كُلّهُم ومَجّدوا اللهَ وقالوا: «ما رأينا مِثلَ هذا في حَياتِنا!»
يسوع يدعو لاوي
(متى 9‏:9‏-13، لوقا 5‏:27‏-32)
13 ورجَعَ يَسوعُ إلى شاطئِ بحرِ الجليلِ. وجاءَهُ جُمهورٌ مِنَ النّاسِ فأخَذَ يُعلّمُهُم. 14 وبَينَما هوَ سائِرٌ رأى لاوِيَ بنَ حَلْفى جالِسًا في بَيتِ الجبايةِ. فقالَ لَه يَسوعُ: «اَتبَعْني!» فقامَ وتَبِعَهُ.
15 وكانَ يَسوعُ يأكُلُ في بَيتِ لاوِي، فجلَسَ معَهُ ومعَ تلاميذِهِ كثيرونَ مِنَ الذينَ تَبِعوهُ مِنْ جُباةِ الضّرائبِ والخاطِئينَ. 16 فلمّا رأى بَعضُ مُعَلّمي الشّريعةِ مِنَ الفَرّيسيّينَ أنّهُ يأكُلُ معَ جُباةِ الضّرائِبِ والخاطِئينَ، قالوا لِتلاميذِهِ: «ما بالُهُ يأكُلُ ويَشربُ معَ جُباةِ الضرائِبِ والخاطئينَ!» 17 فسَمِعَ يَسوعُ كلامَهُم، فقالَ لهُم: «لا يَحتاجُ الأصِحّاءُ إلى طبيبٍ، بلِ المَرضى. ما جِئتُ لأدعُوَ الصّالِحينَ، بلِ الخاطِئينَ».
الصوم
(متى 9‏:14‏-17، لوقا 5‏:33‏-39)
18 وكانَ تلاميذُ يوحنّا والفَرّيسيّونَ صائِمينَ، فَجاءَ بعضُ النّاسِ إلى يَسوعَ وقالوا لَه: «لماذا يَصومُ تلاميذُ يوحنّا وتلاميذُ الفَرّيسيّينَ، ولا يَصومُ تلاميذُكَ؟» 19 فقالَ لهُم: «أتَنْتَظِرونَ مِنْ أهلِ العريسِ أنْ يَصوموا والعريسُ بينَهُم؟ فما دامَ العريسُ بينَهُم، لا يَقدِرونَ أنْ يَصوموا. 20 ولكِنْ يَجيءُ وقتٌ يُرفَعُ فيهِ العريسُ مِنْ بَينِهِم وفي ذلِكَ الوقتِ يَصومونَ. 21 ما مِنْ أحدٍ يَرقَعُ ثوبًا عتيقًا برُقعةٍ مِنْ قماشٍ جديدٍ، لِئلاّ تَنكَمِشَ فتَنتَزع الرُقعةُ الجديدةُ شَيئًا مِنَ الثّوبِ العَتيقِ فيتّسع الخَرْقُ. 22 وما مِنْ أحدٍ يضَعُ خَمرًا جديدةً في أوعِيَةٍ مِنْ جلدٍ عتيقةٍ، لِئلاّ تَشُقّ الخَمرُ الجديدةُ الأوعيةَ، فَتَتلف الخَمرُ والأَوعيةُ معًا. ولكِنْ للخَمرِ الجديدةِ أوعِيَةٌ جديدةٌ!»
السبت
(متى 12‏:1‏-8، لوقا 6‏:1‏-5)
23 ومَرّ في السبتِ بَينَ المزارعِ، فأخَذَ تلاميذُهُ يَقطِفونَ السّنبُلَ وهُم سائِرونَ. 24 فقالَ لَه الفَرّيسيّونَ: «اَنظُرْ! لماذا يَعمَلُ تلاميذُكَ ما لا يَحلّ في السّبتِ؟» 25 فقالَ لهُم: «أما قَرأتُم ما عمِلَ داودُ عِندَما أحوجَهُ الجُوعُ هوَ ورِجالُهُ؟ 26 كيفَ دخَلَ بَيتَ اللهِ في أيّامِ أبياتارَ رئيسِ الكَهنَةِ، فأكَلَ خُبزَ القُربانِ وأعطى مِنهُ رِجالَهُ، وأكْلُهُ لا يَحِلّ إلاّ للكَهنَةِ». 27 وقالَ يَسوعُ: «اللهُ جعَلَ السّبتَ للإنسانِ، وما جعلَ الإنسانَ للسّبتِ. 28 فاَبنُ الإنسانِ سيّدُ السّبتِ أيضًا».