Joaza 'Bädri'ba Yuda ro
(2 'Bädri'bai 23:30-35)
1 Lidri Yuda ro njiyi Joaza ŋgwa Josia rote ago 'bayi nda te 'bädri'ba ro Yerusalema ya. 2 Joaza ka a'do 'bädri'ba Yuda ro oko ndroa ndaro te orivoya 'buteritu fonätu, ago nda mirivote imba nätu Yerusalema ya. 3 'Dooko Neko 'bädri'ba Ezipeto ro ru nda be kamba'ba ro ago 'ba Yuda te talentaro kama alo (100) mo'di ro ndi talentaro alodi logo läguläguro robe ozone. 4 Ago Neko 'ba ädrupi Joaza ro Eliakima te 'bädri'ba Yuda ro ago läpi ävuru ndaro te Jehoiakima; oko Neko ru Joaza te ugute Ezipeto ya.
Jehoiakima 'Bädri'ba Yuda ro
(2 'Bädri'bai 23:36–24:7)
5 Jehoiakima ka a'do 'bädri'ba Yuda ro oko ndroa ndaro te orivoya 'buteritu fonji, ago nda mirivote ndroa 'butealo foalo Yerusalema ya. Nda ye takozi te OPI Lu ndaro ri. 6 Ago Nebukadenezara 'bädri'ba Babelona ro ikyi ye kyila te Yuda be, ru Jehoiakima te, ago embe nda te nyori si ugu nda te Babelona ya. 7 Nebukadenezara oto lakazà Yekalu ro rukäna kpate ago 'bate zo'desi miri ro ndaro ya Babelona ya. 8 Rukä tase Jehoiakima koyebe ro, ndi tase cini koziro ago undiro se nda koyebe be, egyi tana te Buku Ambâ ro 'Bädri'bai Yisaraele ro ro ndi Yuda robe ya. Ago ŋgwa ndaro Jehoiakina gorite 'bädri'ba ro vo ndaro ya.
Jehoiakina 'Bädri'ba Yuda ro
(2 'Bädri'bai 24:8-17)
9 Jehoiakina ka a'do 'bädri'ba Yuda ro oko ndroa ndaro te 'butealo fonjidriana, ago nda mirivote imba nätu ago u'du 'butealo Yerusalema ya. Nda ye kpate takozi ayani OPI ri. 10 Ondro duru kotite oko, 'Bädri'ba Nebukadenezara ru Jehoiakina te kamba'ba ro ago ezite Babelona ya, ago ŋgyi lakazà cini Yekalu rote. 'Dooko Nebukadenezara 'ba täpiazi ndaro Zedekia te 'bädri'ba Yuda ndi Yerusalema be ro.
Zedekia 'Bädri'ba Yuda ro
(2 'Bädri'bai 24:18-20Yeremaya 52:1-3a)
11 Zedekia ka a'do 'bädri'ba Yuda ro oko ndroa ndaro te 'buteritu foalo, ago nda mirivote ndroa 'butealo foalo Yerusalema ya. 12 Nda ye takozi te OPI ri ago eri ata se OPI kabe atana, nebi Yeremaya si ana kote taoro si.
O'de Yerusalema ro
(2 'Bädri'bai 25:1-21Yeremaya 52:3b-11)
13 Zedekia ogbote 'Bädri'ba Nebukadenezara be, se 'ba nda be mbarasi ruäṛune ävuru Lu rosi a'done taoro be. Nda a'dote taeriako ago gatezo drietane, ago egone OPI, Lu Yisaraele ro ri. 14 Ago dri'bai Yuda ro, kohanii, ndi lidri cini be soyite taoye se koziro tu'dei se gbikyi ànya lomvosi kai kayibe oyena lu awi mätu ro ana voro, ta'dota ànya enjiyi Yekalu, se OPI andivona ko'babe alokado ana te. 15 OPI, Lu zutui ànyaro ro ugu nebii ezona te miomba ozone lidri ndaro ri, tana nda le ànya opane ndi Yekalu be. 16 Caoko ànya mawoyi lazo'bai Lu rote, gayi ata ndaro tezo ago guyi nebii ndaro te 'doloro, madale äduro oko OPI a'dote kyilaro ndra lidri ndaro be 'ba ŋgaopa aza a'dote i'do.
17 Ta'dota OPI ezi 'bädri'ba Babelona rote ànya gotane. 'Bädri'ba ana tufu agoànji Yuda rote, ca kpa le Yekalu ya. Nda a'do kote yauni be 'diaza ri, ca 'di ombato'diro kode 'diodeodero, manoagoro kode tokoro, adravo ro kode jiŋgyiri ro. Lu ozo ànya cini te dri ndaro ya. 18 'Bädri'ba Babelona ro topa ŋgate ni Yekalu yasi, lakazà Yekalu ro, ŋgadriamba 'bädri'ba ro ndi dri'bai losi ro ndaro robe, ago ezi ŋga cini kwoi te Babelona ya. 19 Nda za Yekalu ndi 'bakici be te asi si, ndi cini zo'desi na miri robe ndi ŋgadriamba na be, ago tufuyi tiṛi 'bakici rote riya vuru. 20 Nda ugu ànya se lidriidriro kai te Babelona ya, se ànya induruyite iyeäṛi ro ndäri ndi zelevoi ndaro be madale tu oŋga ro 'Bädri'ba Peresia ro rosi. 21 Ta'doro tase OPI katabe kyeno nebi Yeremaya si ana sate mina ya, se ekye: “Wari ana a'dona 'da tandro ro ndroa na 'butenjidrieri, loli Sabata ro se aye kote ana lolizana.”
Sairasi ka Ota ozo Yudai ri Egozana
(Ezera 1:1-4)
22 Ndroa käti a'do Sairasi ro 'bädri'ba Peresia ro ana si oko, OPI 'ba tase nda katabe nebi Yeremaya si ana sate mina ya. Nda 'ba Sairasi te ota kwoi o'bane ago ozone taegyi si uzine ṛeṛe 'bädri cini ndaro yasi ekye:
23 “Ono ni ota Sairasi 'Bädri'ba Peresia ro ro owo. ‘OPI, Lu vo'buyakuru ro, 'ba mate miri'ba 'bädri cini ro ago ozo tate märi Yekalu obene ndäri Yerusalema ya Yuda ya. Ka'do inye, ami se cini orivoya lidri Lu ro ono, nyoyi ri lau, ago OPI Lu amiro ka'do tro ami yibe.’ ”
يوآحاز ملك يهوذا
(2مل 23‏:30‏—24‏:17)
1 فأقامَ شعبُ يَهوذا يوآحازَ بنَ يوشيَّا مَلِكا علَيهِم مكانَ أبـيهِ بأورُشليمَ. 2 وكانَ يوآحازُ ا‏بنَ ثَلاثٍ وعِشرينَ سنَةً حينَ ملَكَ، وملَكَ ثلاثَةَ أشهرٍ بأورُشليمَ. 3 فعَزَلَهُ نَكْوُ مَلِكُ مِصْرَ وفرَضَ على يَهوذا ضَريـبةً قَدْرُها سِتَّةَ عشَرَ قِنْطارا مِنَ الفِضَّةِ، وأربَعةَ عشَرَ رَطْلا مِنَ الذَّهبِ. 4 وأقامَ نَكْوُ مَلِكُ مِصْرَ ألياقيمَ أخا يوآحازَ مَلِكا على يَهوذا وأورُشليمَ، وبَدَّلَ ا‏سمَهُ يوياقيمَ. وأمَّا يوآحازُ فأخذَهُ نَكْوُ وجاءَ بهِ إلى مِصْرَ‌.
يوياقيم ملك يهوذا
5 وكانَ يوياقيمُ‌ ا‏بنَ خمسٍ وعِشرينَ سنَةً حينَ ملَكَ، وملَكَ إحدى عَشْرَةَ سنَةً بأورُشليمَ، وفعَلَ الشَّرَّ في نظَرِ الرّبِّ إلَهِهِ. 6 فزَحَفَ نَبوخذنَصَّرُ مَلِكُ بابِلَ على يَهوذا، وأسَرَ يوياقيمَ وقَيَّدهُ بِسِلسِلَتَينِ مِنْ نُحاسٍ وجاءَ بهِ إلى بابِلَ‌. 7 وأخذَ نَبوخذنَصَّرُ آنيَةً مِنَ الهَيكلِ ووضَعَها في قصرِهِ‌ بِبابِلَ. 8 وما تبَقَّى مِنْ أخبارِ يوياقيمَ وما فعَلَهُ مِنْ مَعصياتٍ وا‏رتكَبَهُ مِنْ شُرورٍ مُدَوَّنٌ في سِفرِ مُلوكِ إِسرائيلَ ويَهوذا. وملَكَ يوياكينُ ا‏بنُهُ مكانَهُ‌.
يوياكين ملك يهوذا
9 وكانَ يوياكينُ ا‏بنَ ثَماني عَشْرَةَ سنَةً‌ حينَ ملَكَ، وملَكَ ثلاثةَ أشهرٍ وعشَرَةَ أيّامٍ بأورُشليمَ، وفعَلَ الشَّرَّ في نظَرِ الرّبِّ: 10 وفي ربـيعِ تِلكَ السَّنةِ أرسلَ المَلِكُ نَبوخذنَصَّرُ رُسُلا إلى أورُشليمَ، فجاؤوا إلى بابِلَ بـيوياكينَ‌ وما كانَ في هَيكلِ الرّبِّ مِنْ آنيةٍ نَفيسةٍ وأقاموا صِدْقيَّا عَمَّ‌ يوياكينَ مَلِكا على يَهوذا وأورُشليمَ‌.
صدقيا ملك يهوذا
(2مل 24‏:18‏—25‏:21، ار 39‏:1‏-10؛ ار 52‏:1‏-27)
11 وكانَ صِدْقيَّا‌ ا‏بنَ إحدى وعِشرينَ سنَةً حينَ ملَكَ، وملَكَ إحدى عَشْرَةَ سنَةً بِأورُشليمَ. 12 وفعَلَ الشَّرَّ في نظَرِ الرّبِّ إلَهِهِ ولم يُصغِ بِـخُشوعٍ لإرميا النَّبـيِّ الّذي كانَ يَنطِقُ بِكلامِ الرّبِّ. 13 وتمَرَّدَ‌ أيضا على المَلِكِ نَبوخذنَصَّرَ الّذي حَلَّفَهُ باللهِ أنْ يُخْلِصَ لَه. وعانَدَ الرّبَّ إلهَ إِسرائيلَ وقَسَّى قلبَهُ ولم يَرجِـعْ إليهِ. 14 وبالَغَ جميعُ رُؤساءِ الكهَنةِ وزُعَماءُ الشَّعبِ في خيانةِ الرّبِّ با‏رتِكابِ مَعاصي الأُمَمِ حَولهُم، ونَجَّسوا بَيتَ الرّبِّ الّذي قَدَّسَهُ الرّبُّ في أورُشليمَ.
سقوط أورشليم
15 ولم يتَوَقَّفِ الرّبُّ إلهُ آبائِهِم عَنْ إنذارِهِم على ألسِنَةِ أنبـيائِهِ لأنَّهُ أشفَقَ على شعبِهِ وعلى هَيكلِهِ. 16 فكانوا يَستَهزِئونَ بِرُسُلِ اللهِ وأنبـيائِهِ ويَحتَقِرونَ كلامَهُ على ألْسِنَتِهِم، حتّى ثارَ غضَبُ الرّبِّ على شعبِهِ ولم يَعُدْ هُناكَ مِنْ عِلاجٍ.
17 فأرسلَ الرّبُّ مَلِكَ بابِلَ‌ لِمُحارَبَتِهِم، فقَتَل خِيرَةَ شُبَّانِهِم بِالسَّيفِ حتّى في بَيتِ مَقْدسِهِم، ولم يُشفِقْ على فَتًى أو عذراءَ، ولا على شيخٍ أو كَهْلٍ مُقْعَدٍ، بل أسلَمَ الرّبُّ الجميعَ إلى يَدِهِ. 18 ونهَبَ جميعَ آنيَةِ الهَيكلِ، الكبـيرةِ والصَّغيرةِ، وكُنوزَهُ وكُنوزَ المَلِكِ وأعوانِهِ وأخذَها إلى بابِلَ. 19 وأحرَقَ بِالنَّارِ هَيكلَ اللهِ وجميعَ قُصورِ أورُشليمَ، وهدَمَ سُورَ المدينةِ، وأتلَفَ كُلَّ نَفيسٍ فيها‌. 20 والّذينَ نَجَوا مِنَ السَّيفِ سَباهُم إلى بابِلَ حَيثُ صاروا عبـيدا لَه ولِبَنيهِ حتى قيامِ دولَةِ الفُرسِ. 21 وبِذلِكَ تَمَّ ما قالَهُ الرّبُّ بِلِسانِ إرمِـيا: «تَبقى الأرضُ بُورا سَبعينَ سنَةً‌، حتّى تُعَوِّضَ عَمَّا فاتَها مِنَ السُّبوتِ الّتي لم تستَرِحْ فيها طُولَ تِلكَ المُدَّةِ‌».
كورش يأمر اليهود بالعودة
22 وفي السَّنةِ الأولى لِكورَشَ مَلِكِ فارِسَ حقَّقَ الرّبُّ ما وعَدَ بهِ على لِسانِ إرميا، إذ ألهَمَ كورَشَ بِأنْ يكتُبَ هذا النِّداءَ ويُذيعَهُ في مَملكَتِهِ كُلِّها: 23 «هذا ما يقولُ كورَشُ مَلِكُ الفُرسِ: أعطانيَ الرّبُّ إلهُ السَّماواتِ جميعَ مَمالِكِ الأرضِ وأوصاني بِأنْ أبنيَ لَه هَيكلا في أورُشليمَ الّتي بـيَهوذا. فمَنْ كانَ مِنكُم مِنْ شعبِهِ، فليَذهَبْ إلى هُناكَ، والرّبُّ إلهُهُ معَهُ‌».