Kyila'baazi ni Mä'dudrisi
1 Ndroa lisu 'dimiri Jehoiakima ŋgwa Josia ro ro 'Bädri'ba Yuda ro rosi oko, ma Yeremaya musu lazo teni OPI resi ta lidri cini Yuda ro rota. ('Doni ndroa käti ori Nebukadenezara ro 'bädri'ba Babelona dri owo.) 2 Matate lidri cini Yuda ro ndi Yerusalema robe ri makye: 3 “Ndroa na te orivoya 'buteritu fonätu, eto ṛoni ndroa 'butealo fonätu tu 'dimiri Josia ŋgwa Amona ro 'Bädri'ba Yuda ro rosi madale tu ondro ono si, OPI a'dote atavoya märi, ago ma'dote tana itivoya rri ämiri. Caoko mìga bi kote tana ya. 4 OPI ugu ruindu'bai cini ndaro nebii ezona ca, caoko nyèri tana kote ago mìga bi kote tana ya. 5 Ànya atayite ämiri drietane ni ori kozi ndi taoye kozi amiro be yasi, tana nyùgu ori robe wari se OPI kozobe ämiri ndi zelevoi amiro be 'duro ono ya. 6 Ànya atayite ämiri ko lui azaka mätune ago ruindune rigye ago ko OPI o'bane kyilaro lui se nyedebe iyi mätuna si, ukyi nda eza ami 'da. 7 Oko mìgatezo ta OPI ro erine. Mìgo, mì'ba nda ṛo kyilaro lui nyèdebe iyi si ago nyèzi taezaro te andivo amiro dri.
8 “Tana oso, nyèri ta ndaro beko 'do ronye, OPI Mbaraekye ka ata ekye: 9 ‘Ma oye lazo ozone lidri cini se mä'dudrisi ri ndi ruindu'ba maro, 'Bädri'ba Babelona ro Nebukadenezara ri. Ma oye ànya ezine kyila oyene wari Yuda robe ndi lidri na be ndi tu'dei se cini gbikyi iyi be. Ma oye ànya cini tufune ago ànya e'bene tandro ro, ondrena a'dona rritiro amba ago lä'bina 'di lä'bi äduako. 10 Ma'bana totre ànyaro riyä ro ndi a'doro yai'dwesi be 'da okyene ndi totre riyä ro karamai lagye ro robe. Ànya a'donayi 'da ido ako lamba ànyaro ya, ago inya a'dona 'da i'do uyine. 11 E'bena wari ono 'da kpeye tandro ro ago ondrena lä'bina 'di lä'bi, ago tu'dei se cini kwoi indurunayi 'da 'bädri'ba Babelona ro ri ndroa na 'butenjidrieri (70). 12 'Dooko ondro ndroa 'butenjidrieri vosi (70) oko mezana Babelona ndi 'bädri'ba na be 'da ta takozi ànyaro rota. Meperena 'bädri ana 'da ago a'dona 'da tandro ro äduako. 13 Mezana Babelona 'da taezaro se cini manya ozina be ezine tu'dei dri se mata tana be Yeremaya si ana si; taezaro se cini egyi tana be buku ono ya ono. 14 Tana tu'dei amba ndi 'bädri'bai 'desi azaka be o'banayi Babelona'bai 'da a'done iyeäṛii ro. Mozona päläti 'da Babelona'bai ri ta tase ànya koyebe ono rota.’ ”
Vure Lu ro Tu'dei lomvo
15 OPI, Lu Yisaraele ro, atate märi ekye: “Miru kofo vino ro kyila maro ro ono. Nyugu tu'dei se cini mabe mi ozo ànyare iyi ri, ago mi'ba ànya kumvuyi. 16 Ànya umvunayi 'da ago o'bana ànya 'da a'done parapara ro ago drî ànyaro a'dona 'da wiriwiriro ni kyila se ma oyebe ezine ànya dri ana ri.”
17 Ndi märu kofo se ana teni OPI rigyesi, ago mozote tu'dei se cini OPI kozo mabe ànyare ana ri umvune, 18 Ma'ba Yerusalema ndi 'ba'desii cini Yuda robe te umvune, tro 'bädri'bai ndi dri'bai ndaro losiro yibe, tana ànya ka'do robe tandroro, se ondrena a'dona rritiro 'di lä'bilä'biro ago latri ro oso le tu ondro ono si ronye.
19 'Dise cini azaka kumvuyi ŋga be ni kofo ono yasi arabe ni kwoi:
'Bädri'ba Ezipeto ro, losi'bai ndaro dri'bai ndaro losi ro
ndi lidri cini ndaro yibe;
20 atrai se cini koriyibe Ezipeto ya;
'bädri'bai cini wari Uza ro,
ago 'bädri'bai cini wari Felesete'bai roya
(Asekelona, Gaza, Ekerona, ago anjoko se ke'bebe Asedodo ro 'do)
21 lidri cini Edoma, Moaba, ndi Amona robe;
22 'bädri'bai cini Tura ndi sidona robe;
'bädri'bai cini se wari Mediteraneana roya;
23 'bakicii Dedana, Tema, ndi Buza robe;
lidri cini se kayi drikyiri ànyaro olona juṛuŋwa iyi yibe;
24 'bädri'bai cini Arabia ro;
'bädri'bai cini 'bakalai toto se kayibe ori vose rri siŋgwa ro ya ro;
25 'bädri'bai cini Zimiri, Elama, ndi Media robe;
26 'bädri'bai cini se mä'dudrisi, se lozo ago lototi iyi be, azivo azivo.
Tu'de cini se 'bädri ya ri umvune ni kofo ana yasi. Äduro oko, 'bädri'ba Babelona ro ri umvune ni kigyesi.
27 'Dooko OPI atate märi ekye: “Nyata lidri ri mikye ma, OPI Mbaraekye, Lu Yisaraele ro, ma oye ànya o'bane umvune madale tufuna ànya gwo ago o'denayi gwo u'dwene, madale ànya lo'denayi gwo vuru ago uninayi kote oŋgane kuru, ni kyila se mabe ezina ànya dri ana ri. 28 Ago ondro ka'do ànya kogayitezo kofo urune ni mirigyesi ago ŋgase kigye 'do umvune, 'dooko nyata ànyari mikye OPI Mbaraekye atate ekye beṛo ämiri umvune. 29 Mindre, ma oye rriti ezine käti 'bakici modo maro ya. Inye'do ànya kusuyi iro be ànya orina ndi ezaako ya? Ko ànyari orine ezaako, tana ma oye kyila ezine lidri cini se 'bädri ya ono dri. Ma, OPI, Mbaraekye, matani inye.
30 “Mi, Yeremaya, beṛo miri tase cini matabe ànya lomvo ono opene, ago atane ànyari ekye:
‘OPI uhwena 'da ni vokuru yasi
ago uhwena 'da ni orivo alokado ndaro yasi.
Nda ozwona 'da mbarasi lidri ndaro dri;
nda totrena 'da oso lidri se kabe doŋgo kono ro ozwana 'do ronye,
lidri cini 'bädri ya dri.
31 Kporo ndaro oyena 'da waya le ädu 'bädri ro yasi,
tana OPI orivoya vure be tu'dei lomvo.
Nda ezina lidri cini 'da vure ya
ago tufuna 'dise koziro iyi 'da.
OPI atani inye.’ ”

32 OPI Mbaraekye ka ata ekye kandrakozi ka oye ikyine tu'dei cini dri siro siro, ago likuliku 'desi kate kalaoto usine ni ädu 'bädri ro yasi. 33 Tu gi ana si avoi ànyaro se OPI kutufube iyi lo'dena 'da ni sidri ädu telesi 'bädri ro yasi le sidri ädu telesina ya. 'Diaza unina ko ànya liyine, ago änina ko ànya uŋgyine kode osene. Ànya lo'dena 'da vurusi gyini dri oso mure ronye.
34 Mì'be kuku ami dri'bai, nyìliyi ago nyòŋgoṛi ami durufu yasi ami lekye'bai lidri maro ro. Tana tu esate ami tolozana, ago perezana ago utufuna ami 'da oso timelegogoi osweoswe ro ronye. 35 Liti aza a'dona i'do dri'bai ri ago lekye'bai ri voopaza. 36 Nyèri totre dri'bai ro ago liyi lekye'bai lidri ro ro tana OPI pere tu'de amiro te kyila ndaro si 37 ago epere 'bädri amiro se tokpero ono te tandro ro kyila OPI rosi. 38 OPI e'be lidri ndaro te oso ibi kabe ŋgwa giṛiŋwa anyaro e'bena iṛe 'do ronye. 'Bädri amiro tozarute tandro ro tana kyila OPI ro ago yaoso kozipara ndaro rota.
العدو الآتي من الشمال
1 في السَّنةِ الرَّابِــعةِ ليُوياقيمَ‌ بنِ يُوشيَّا مَلِكِ يَهوذا، وهيَ السَّنَةُ الأولى لِنبوخذنَصَّرَ مَلِكِ بابِلَ أوحى الرّبُّ إلى النَّبـيِّ إرميا هذِهِ الكَلِمةَ 2 الّتي تكَلَّمَ بِها على جميعِ شعبِ يَهوذا وسُكَّانِ أُورُشليمَ، قالَ:
3 «مِنَ السَّنةِ الثَّالثةَ عَشْرَةَ لِـيوشيَّا‌ بنِ آمونَ مَلِكِ يَهوذا إلى هذا اليومِ مَضَت ثَلاثٌ وعشرونَ سنَةً على كَلِمةِ الرّبِّ الّتي أوحى بِها إليَّ، فكَلَّمْتُكُم بِها مِرارا وتَكرارا فلم تَسمَعوا. 4 وسبَقَ وأرسَلَ إليكُم عبـيدَهُ الأنبـياءَ‌ فلَم تَسمَعوا ولا مِلْتُم آذانَكُم لِتَسمَعوا. 5 قالَ لكُم: إِرجِعوا عَنْ طَريقِ الشَّرِّ وسُوءِ التَّصَرُفِ، وا‏سكُنوا في الأرضِ الّتي أعطَيتُها أنا الرّبُّ لكُم ولآبائِكُم مِن الأزَلِ إلى الأبدِ، 6 ولا تَتبَعوا آلِهَةً أُخرى، لِتَعبُدوها وتَسجُدوا لها ولا تُغيظوني بِآلِهَةٍ مِنْ صُنعِ أيديكُم لِئلاَّ أُسيءَ إليكُم. 7 فلم تَسمَعوا لي يقولُ الرّبُّ، بل أغظتُموني بِآلِهَةٍ مِنْ صُنعِ أيديكُم مِمَّا أدَّى إلى ضرَرِكُم».
8 لِذلِكَ قالَ الرّبُّ القديرُ: «بِما أنَّكُم ما سَمِعْتُم لِكَلامي 9 فسأُرسِلُ وآخُذُ جميعَ عشائِرِ الشِّمالِ‌ ونبوخذنَصَّرَ مَلِكَ بابِلَ عبدي وأجيءُ بِهِم إلى هذِهِ الأرضِ لِمُحارَبةِ يَهوذا وجميعِ سُكَّانِها والأمَمِ المُجاوِرَةِ لها، فأجعَلُ قَتْلَهُم حَلالا ومَثارَ رُعْبٍ وصفيرِ هُزءٍ وعارا أبديًّا. 10 وأُبطِلُ فيهِم صوتَ الطَّرَبِ وصوتَ الفرَحِ، صوتَ العريسِ وصوتَ العروسِ، صوتَ الطَّاحونَةِ ونورَ السِّراجِ‌. 11 وتكونُ هذِهِ الأرضُ كُلُّها خَرابا وقَفْرا وتَخدُمُ هذِهِ الأمَمُ مَلِكَ بابِلَ سبعينَ سنَةً‌. 12 وعِندَما تَتِمُّ السَّبعونَ سنَةً، أُعاقِبُ مَلِكَ بابِلَ وأُمَّتَهُ على ذُنوبِهِم، كما أُعاقِبُ أرضَ البابِليِّينَ‌ وأجعَلُها خَرابا أبديًّا. 13 وأجلِبُ على سُكَّانِ تِلكَ الأرضِ جميعَ الشُّرورِ الّتي تكَلَّمْتُ بِها علَيها وكُلَّ ما ورَدَ في هذا الكِتابِ وتنَبَّأ بهِ إرميا على جميعِ الأُمَمِ. 14 فأُجازيهِم على أفعالِهِم، وأعمالِهِم، فيكونونَ عبـيدا لأمَمٍ كثيرةٍ ومُلوكٍ عِظامٍ».
15 وقالَ ليَ الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ: «خُذْ كأسَ‌ غضَبـي هذِهِ مِنْ يَدي وا‏سْقِها جميعَ الأمَمِ الّتي أُرسِلُكَ إليهِم، 16 فيَشربونَ ويتَرَنَّحونَ ويفقدونَ صوابَهُم مِنَ السَّيفِ الّذي أُرسِلُهُ بَينَهُم».
17 فأخَذتُ الكأسَ مِنْ يَدِ الرّبِّ وسَقَيتُها جميعَ الأمَمِ الّذينَ أرسَلَني الرّبُّ إليهِم بَدءًا 18 بأُورُشليمَ ومُدُنِ يَهوذا ومُلوكِها ورُؤسائِها، لأجعَلَها خَرابا وقَفْرا وصفيرَ هُزءٍ‌ ولَعنَةً‌ كما في هذا اليومِ. 19 أمَّا الآخَرونَ الّذينَ يَشربونَ الكأسَ فهُم: فِرعَونُ مَلِكُ مِصْرَ وعبـيدُهُ ووُزَراؤُهُ وكُلُّ شعبِهِ 20 والأقوامُ الغريـبةُ‌ بَينَهُم، وكُلُّ مُلوكِ أرضِ عُوصَ‌ ومُدُنِ الفِلِسطيِّينَ في: أشقَلونَ‌ وغَزَّةَ‌ وعَقرونَ‌ وبَقيَّةِ أشدودَ‌، 21 وأدومَ‌ وموآبَ‌ وبَني عَمُّونَ‌، 22 وكُلُّ مُلوكِ صورَ‌ وصيدونَ‌ والجُزُرِ الّتي في عَبرِ البحرِ، 23 ودادانُ‌ وتَيماءُ‌ وبوزُ‌ وكُلُّ مَقصُوصي الشَّعرِ‌ 24 وكُلُّ مُلوكِ العربِ وقَبائِلِ الصَّحراءِ 25 وكُلُّ مُلوكِ زِمْري وعيلامَ ومادايَ 26 وكُلُّ مُلوكِ الشِّمالِ‌ قَريـبُهُم وبَعيدُهُم، وواحِدُهُم بَعدَ الآخَرِ، وكُلُّ المَمالِكِ الّتي على وجهِ الأرضِ. ويكونُ مَلِكُ بابِلَ‌ آخِرَ مَنْ يشربُ.
27 وقالَ الرّبُّ القديرُ إلهُ إِسرائيلَ: «قُلْ لهُمُ إِشرَبوا وا‏سكَروا وقيِّئُوا وا‏سقُطوا ولا تقوموا مِنَ السَّيفِ الّذي سَأُرسِلُهُ بَينَكُم. 28 وإذا رفَضوا أنْ يأخُذوا الكأْسَ مِنْ يَدكَ لِـيَشربوا، فقُلْ لهُم: بل تَشرَبونَ قَسرا 29 فها أنا بَدأتُ أُنزِلُ الشَّرَّ بِهذِهِ المدينةِ الّتي دُعِيَت بِا‏سمي‌، يقولُ الرّبُّ فهل تَنجونَ أنتُم مِنَ العِقابِ؟ لا تَنجونَ مِنَ العِقابِ لأنِّي أجلِب السَّيفَ على جميعِ سُكَّانِ الأرضِ.
30 «وأنتَ فتَنَبَّأْ علَيهِم بِكُلِّ هذا الكَلامِ وقُلْ لهُم:
«الرّبُّ مِنَ العَلاءِ يَزأرُ،
ومِنْ مَسكِنِهِ المُقَدَّسِ يُطلِقُ صوتَهُ.
يزأرُ زَئيرا على رَعيَّتِهِ‌،
وكالدَّائِسينَ بِــعُنفٍ يَهتِفُ عاليا
على جميعِ سُكَّانِ الأرضِ.
31 العَجيجُ بلَغَ أقاصيَ الأرضِ
لأنَّ لِلرّبِّ خِصاما معَ الأمَمِ
فيُحاكِمُ البشَرَ جميعا‌.
ويَدفَعُ الأشرارَ إلى السَّيفِ.
32 «وقال ليَ الرّبُّ القديرُ:
سيَخرُجُ الشَّرُّ مِنْ أُمَّةٍ إلى أُمَّةٍ،
وتَثورُ زَوبَعَةٌ مِنْ أطراف الأرضِ.
33 القَتْلى تَنتَشِرُ في ذلِكَ اليومِ،
مِنْ أقصى الأرضِ إلى أقصاها،
لا يُندَبونَ ولا يُجمَعونَ ولا يُدفَنونَ،
بل يكونونَ زِبْلا على وجهِ الأرضِ‌».
34 ولوِلوا، أيُّها الرُّعاةُ‌ وا‏صرُخوا،
وتَمَرَّغوا في الرَّمادِ يا أسيادَ القطيعِ،
حانَ الوقتُ لِذَبحِكُم وتَبديدِكُم
فتَسقُطونَ كالعُجولِ المُسَمَّنَةِ‌.
35 يَزولُ كُلُّ مَلجأٍ عَنِ الرُّعاةِ
وكُلُّ نَجاةٍ عَنْ أسيادِ القطيعِ.
36 ويُسمَعُ صوتُ صُراخِ الرُّعاةِ
ووَلوَلَةُ أسيادِ القطيعِ.
لأنَّ الرّبَّ دَمَّرَ مراعيَهُم
37 فهَلَكَتْ قُطعانُهُمُ الوادِعَةُ
مِنْ شِدَّةِ غضَبِ الرّبِّ.
38 هجَرَ الشِّبلُ عَرينَهُ‌،
لأنَّ أرضَهُم صارَت خَرابا
مِنَ السَّيفِ الّذي لا يرحَمُ
ومِنْ حِدَّةِ غضَبِ الرّبِّ.