Lazo Yeremaya ro Katidri 'Bädri'ba Yuda ro ro ri
1 OPI atate ma Yeremaya ri oyine zo'desi miri ro 'bädri'ba Yuda ro, roya ago atane ndäri ekye: 2 “Nyeri ata OPI ro mi 'bädri'ba Yuda ro se zelevo Dawidi ro ono, mi, dri'bai losiro miro ago lidri miro se kabe eci dereŋwai yasi iyi. 3 Mìye tase ŋgye ago 'diri 'do ayani. Nyàgaga 'dise abe ocona 'do ni 'dise kabe nda oco 'do ri. Mìye 'di atrai, kyemvoi, kode ävuzii ko koziro kode siomba si; ca nyùtufu 'dise taenjiako iyi ko vo alokado ono ya. 4 Endaro ondro ka'do mìro ota se ono te, 'dooko zelevoi Dawidi ro uguna a'do ndi 'bädri'bai ro. Ago ànya, ndi dri'bai losi ro ànyaro yibe ndi lidri ànyaro yibe ugunayi lämu ndi rri arabia ndi farasii be si dereŋwai zo'desi miri ro ro yasi. 5 Oko ondro ka'do mìro ota maro kote, 'dooko ma ruäṛu ämiri anjioko zo'desi miri ro ono a'dona ndi tandro ro. Ma, OPI, matani.”
6 Ta zo'desi miri ro 'bädri'ba Yuda ro rota, OPI ekye: “Märi, zo'desi miri ro 'bädri'ba Yuda ro ro liŋgyi tawi oso wari Gilada ro ronye ago oso dridopi 'bereŋwai Lebanona ro ronye; oko ma'bana 'da voawi ro 'diaza ri orine kigye i'do. 7 Mazona lidri 'da perene. Vo ànya cini ro ezina koloŋwai 'da, toganayi läŋgyirii cini anyaro wiri ro ana 'da vuru, ago ovonayi ànya 'da asi ya.
8 “Kovolesi oko atrai amba lävunayi 'da 'bakici ana lomvosi ago ejinayi iyi 'da ekye: ‘Tana e'di OPI ye ŋga nonye ono gwo 'bakici 'desi ono ri nonye ni ya?’ 9 'Dooko ànya ogo ozanayi tadrina gwo ekye: ‘Tana ànya e'be tao'baro ànyaro se OPI Lu ànyaro be ono te, ago mätuyite ago induruyite lui azaka ri.’ ”
Lazo Yeremaya ro ta Joaza rota
10 Ami lidri Yuda ro,
nyiliyi ko ta 'Bädri'ba Josia se kodrate ana rota;
mi'be lu'be ko ta ndaro rota.
Oko nyiliyi amba ta Joaza,
ŋgwa ndaro se abe oye urune lozo ana rota ayani;
tana anya unina kote egone,
wari se äti nda be kigye ono ondrene.
11 OPI ka ata ta ŋgwa Josia ro Joaza, se koribe vo täpi ndaro roya 'bädri'ba Yuda ro se koyibe ni nosi ana rota ekye: “Nda ni kote egone noŋwa cu alona. 12 Nda odrana te 'bädri se ànya kuruyi nda be kamba'ba ro kigye ana ya, ago ndäri ogone wari ono ondrene te i'do alona.”
Lazo Yeremaya ro Ta Jehoiakima rota
13 Mano se kabe zo ndaro obena ta'diriako si 'do,
ago se kabe zo ya kurusi obena taŋgyeako si 'do;
se kabe oriazii ndaro o'bana losi oyene awi
ago kozo päläti ànyaro ko 'do te orivoya kandrakozi be.
14 Mano se kabe ata ekye:
“Mabena zo 'desi 'da andivo maro ri
zo ya kurusi bäräŋgälä be,” 'do orivoya kandrakozi be.
Se nda toṛo vouŋbo te zo ndaro yasi,
raa drina te ice wiri rosi
ago 'bi lomvona te okaro.
15 Inye'do mimabe mi 'bädri'ba yi
tana mi'ba zo be ice wiri rosi 'do roya?
Täpi miro ri ori riyäsi ndi,
ago ye ta'diri ndi taŋgye be ndi.
Ta'doro ta cini a'do ndi kadoro nda be.
16 Nda pe vure ati'bai ndi lemeri'bai be rote kadoro,
ago ta cini a'dote kadoro ndäri.
Anjioko 'doni takaci OPI ororo owo.
17 Oko nya miro toto alo voondre ago yao'ba ŋga usune ta'diriakosi;
taenjiako'bai tufune,
ago lidri miro ezane siomba si.
OPI atani inye.
18 Tana ta'doro, OPI ka ata ta Jehoiakima 'bädri'ba Yuda ro ŋgwa Josia ro rota ekye:
“'Diaza unina ko ruṛu o'bene ta odra ndaro rota
kode atane ekye: ‘Äye ädrupi maro.’ Kode ‘Äye endreŋwa.’
'Diaza unina ko liyine kode kukuo'bene nda ta ekye:
‘Äye opi maro! Äye 'bädri'ba maro!’
19 Asena nda 'da oso farasi ronye,
esena nda 'da ago avona nda 'da
le dereŋwai Yerusalema ro kundusi.”
Lazo Yeremaya ro ta Kandrakozi Yerusalema ro rota
20 Ami lidri Yerusalema ro, nyoyi totrene Lebanona ya
nyoyi liyine wari Basana roya
mizi läzi ni 'bereŋwai Abarima ro yasi,
tana utufu beraazii cini amiro te kpeye.
21 Tuse nyà'dobe kado ana si OPI atate ämiri,
oko migatezo tana erine,
'doni tase nyà'dobe oyevonaya ṛo ni ombato'di amiro si owo;
miro OPI kote cu alona.
22 Oli onjana dri'bai amiro 'da lozo,
äruna beraazii amiro 'da kamba'bai ro,
'dooko nyà'dona 'da driupi ro ago wiriwiri ro ta tase cini mìyebe koziro ono rota.
23 Ami lidri Lebanona ro nyòloli tokpero ice wiri ro yasi;
nyèlerina 'da ondro lomvoluwu kuru ami te owo,
lomvoluwu se orivoya oso ŋgwa uti 'ditoko ro ronye 'do.
Vure Lu ro Jehoiakina lomvo
24 OPI atate 'Bädri'ba Jehoiakina, ŋgwa Jehoiakima 'Bädri'ba Yuda ro ro ri ekye: “Endaro oso ma be Lu lidriidriro yi ono ronye, ondro ka'do nya'do gica oso mäŋgusi taka'daro ronye drigwo maro ya oko, matrina mi 'da vuru, 25 ago mozona mi 'da lidri se koleyibe mi ufune iyi ri, lidri se nyùturibe iyi. Mozona mi 'da Nebukadenezara 'Bädri'ba Babelona ro ndi kyila'bai ndaro be rigye. 26 Ma oye mi onjane ndi endre miro be midiro. Nyòyina 'da 'bädri se äti ami ko kigye ana ya, ago mìdrana 'da lau. 27 Mìṛina vo 'da egone 'bädri ono ya kpa to'dina, caoko ämiri egone te i'do alona.”
28 Matate makye: “Inye'do 'Bädri'ba Jehoiakina a'dote oso lakaza se kilifute se 'diaza lekote 'do ronye ya? Tana e'di a'debe nda ndi ŋgàga ndaro be urune midiro wari se ànya kuniyi ko ana ya ni ya?”
29 Äye wari, wari, wari!
Nyeri tase OPI katabe ono!
30 OPI kani ata nonye ekye: “Mano gi ono ape vure ndaro ṛote ŋgàga ndaro ri todrane,
ṛoko takado aza ri a'done manona 'do ri.
Nda a'dona 'da zelevoi ako Yuda mirine vo Dawidi roya.”
كلمة الرب إلى قصر ملك يهوذا
1 وقالَ ليَ الرّبُّ: «إِنْزِلْ‌ إلى قصرِ مَلِكِ يَهوذا 2 وقُلْ لَه: إِسمَعْ كَلِمَةَ الرّبِّ يا مَلِكَ يَهوذا الجالِسَ على عرشِ داوُدَ، أنتَ وعَبـيدُكَ وشعبُكَ الدَّاخلونَ مِنْ هذِهِ الأبوابِ: 3 أحكُموا بِالعَدلِ وأنقِذوا المَظلومَ مِنْ يَدِ الظَّالِمِ، ولا تَضطَهِدوا الغريـبَ واليَتيمَ والأرمَلَةَ، ولا تَجوروا علَيهِم، ولا تَسفِكوا الدَّمَ البَريءَ في هذا المَوضعِ. 4 فإنْ عَمِلْتُم بِهذا الكَلامِ، يَبقى على عرشِ داوُدَ مُلوكٌ يَركَبونَ على عَجلاتٍ وخَيلٍ ويَدخُلونَ مِن أبوابِ هذا القصرِ، هُم وعَبـيدُهُم وشعبُهُم. 5 وإنْ كُنتُم لا تَسمَعونَ لِهذا الكَلامِ، فَبِنَفسي، أقسَمتُ أنا الرّبُّ سأجعَلُ هذا البَيتَ خَرابا».
6 وقالَ الرّبُّ على بَيتِ مَلِكِ يَهوذا: «أنتَ لي كجِلعادَ‌ وكرأسِ لبنانَ. لكنِّي أجعلُكَ قَفرا ومدينةً لا ساكِنَ فيها. 7 وأُرسِلُ علَيكَ مَنْ يُدَمِّرونَكَ، كُلَّ واحدٍ بِسلاحِهِ، فيَقطَعونَ نُخبَةَ أرزِكَ‌ ويُلقونَها في النَّارِ. 8 فتَمُرُّ أُمَمٌ كثيرةٌ بِهذِهِ المدينةِ، فيقولُ الواحدُ للآخَرِ: لماذا فعَلَ الرّبُّ هكذا لهذِهِ المدينةِ؟ 9 فيُجيـبُهُ: لأنَّ سُكَّانَها ترَكوا عَهدَ الرّبِّ إلهِهِم وسَجدوا لآلِهةٍ أُخرى وعَبدوها».
شلوم بن يوشيا
10 لا تبكوا على المَيتِ‌ ولا تَندُبوهُ، بلِ إِبكوا بُكاءً مُرًّا على الذَّاهِبِ الّذي لا يَرجِـعُ مِنْ بَعدُ ولا يرَى أرضَ ميلادِهِ.
11 وقالَ الرّبُّ على شَلُّومَ بنِ يُوشيَّا الّذي ملَكَ على يَهوذا مَكانَ أبـيهِ وخرَجَ مِنْ هذا الموضعِ: «لا يرجِـعُ إلى هُنا مِنْ بَعدُ، 12 بل في الموضعِ الّذي سُبِـيَ إليهِ يموتُ ولن يرَى هذِهِ الأرضَ».
توبـيخ يوياقيم
13 ويلٌ لِمَن يَبني بَيتَهُ بِالظُّلمِ ويُعَلِّي غُرَفَهُ بِــغَيرِ حَقٍّ! يَستَخدِمُ الآخَرينَ بِلا أُجرَةٍ ولا يُوفي أحدا عَنْ عمَلِه. 14 ويقولُ: «أبني لي بَيتا واسِعا وغُرَفا فَسيحَةً». فيَفتَحُ لَه نَوافِذَ ويُغَلِّفُهُ بِالأرزِ ويَدهَنُهُ بِلونِ القِرمِزِ. 15 أتكونُ عَظَمَةُ مُلكِكَ أنْ يُفاخِرَ بِالأرزِ؟ أما ا‏كتَفى أبوكَ‌ بِأنْ أكَلَ وشَرِبَ 16 وأجرى الحَقَّ والعَدلَ وقضى لِلبائِسِ والمسكينِ، فكانَ في خَيرٍ؟ ألاَ يَدُلُّ ذلِكَ على أنَّهُ كانَ يَعرِفُني؟ 17 أمَّا أنتَ فعَيناكَ وقلبُكَ على المَكْسَبِ الخَسيسِ وسَفْكِ الدَّمِ البَريءِ والظُّلْمِ والعُنْفِ. 18 لذلِكَ قالَ الرّبُّ على يوياقيمَ‌ بنِ يوشيَّا مَلِكِ يَهوذا: «لا يُناحُ علَيهِ فيُقالُ: آها يا أخي! أو آها، يا أُختي! ولا يُقالُ: آها يا سيِّدُ! أو آها يا مَلِكي! 19 بل يُسحَبُ ويُطرَحُ بَعيدا عَن أبوابِ أُورُشليمَ ويُطمَرُ هُناكَ طَمْرَ الحمارِ».
مصير أورشليم
20 إصعَدي إلى لبنانَ‌ وا‏صرُخي،
وفي باشانَ‌ ا‏رفعي صوتَكِ،
وليُسمَعْ صُراخُكِ في عباريمَ‌
لأنَّ جميعَ مُحبِّيكَ‌ ا‏نسَحَقوا
21 كلَّمتُكِ في أيّامِ عِزِّكِ،
فَقُلتِ لي: لا أسمَعُ،
هذا طريقُكِ مُنذُ صِباكِ
أنَّكِ لا تَسمَعينَ لِصوتي،
22 ستَذهَبُ الرِّيحُ بِـجميعِ رُعاتِكِ
ويَذهَبُ مُحبُّوكِ إلى السَّبـي،
فتَخزَينَ في ذلِكَ الحينِ وتَخجَلينَ
جَزاءَ كُلِّ ما فعَلْتِهِ مِنْ شَرٍّ.
23 يا ساكِنَةَ لبنانَ يا الّتي
صَنَعَت مِنْ أرزِهِ عشًّا لها‌،
كم تَئِنِّينَ حينَ يأتيكِ الوَجَعُ
في مَخاضٍ كالّتي تَلِدُ.
الحكم على يوياقيم
24 وقالَ الرّبُّ لِكُنْيا‌ بنِ يوياقيمَ مَلِكِ يَهوذا: «لو كُنتَ خاتَما في يَدي اليُمنى لنَزَعتُكَ مِنها 25 وجعَلتُكَ في أيدي الّذينَ يطلُبونَ حياتَكَ والّذينَ تَخافُ مِنهُم، وفي يَدِ نَبوخذنَصَّرَ مَلِكِ بابِلَ وأيدي جيشِهِ‌ 26 ولَقَذَفتُكَ أنتَ وأُمُّكَ إلى أرضٍ غَيرِ الّتي وُلِدْتُما فيها وهُناكَ تَموتانِ. 27 والأرضُ الّتي تشتاقانِ إلى الرُّجوعِ إليها لا تَرجعانِ إليها».
28 أوعاءُ خزَفٍ مَكسورٍِ لا نَفْعَ مِنهُ، هذا الرَّجُلُ كُنْيا، أو إناءٌ لا يَرغَبُ فيهِ أحدٌ؟ ما بالُهُ قُذِفَ هوَ ونَسلُهُ وأُلقوا إلى أرضٍ لا يَعرِفونَها؟
29 يا أرضُ، يا أرضُ، يا أرضُ ا‏سمَعي ما قالَ الرّبُّ: 30 «كُتِبَ على هذا الرَّجُلِ أنْ يَفقِدَ بَنيهِ، وأنْ لا يَنجَحَ في حياتِهِ، وأنْ لا يكونَ لَه مِنْ نَسلِهِ أحدٌ يَجلِسُ على عرشِ داوُدَ ويَحكُمُ في يَهوذا مِنْ بَعدُ».