Ego ni Vomidiro yasi
1 OPI ogo a'dona 'da yauni be lidri ndaro Yisaraele ro ri ago ogo onjina ànya 'da a'done lidri modo ndaro ro kpa to'di. Nda ogo o'bana ànya 'da ogo orine wari modo ànyaro roya, ago atrai ikyinayi 'da orine ànyare lau. 2 Tu'dei amba opanayi lidri Yisaraele ro 'da egone wari se OPI kozobe ànyari ana ya, ago lau atrai se manoàgo ro ago 'ditoko ro indurunayi 'da Yisaraele ri iyeäṛii ro. Ànya se cini kuruyi Yisaraele be iyi Yisaraele ogo uruna te ànya ayani, ago lidri Yisaraele ro mirina 'dise kyenona kezayi ànya be iyi 'da.
'Bädri'ba Babelona'bai ro 'Bädri Avo roya
3 Ondro OPI kozo loli te lidri Yisaraele ro ri ni lomvoluwu ndi rueza ànyaro be risi, ago ni losi se rritiro amba a'ba ànya be oyene mbarasi ana yasi oko, 4 te ànyari 'dolo ugune 'bädri'ba Babelona ro zele ekye:
“'Bädri'ba se siombaekye ono 'dete! Kyila kozipara ndaro kyete! 5 OPI 'ba mbara 'dimiri'bai koziro rote okyene, 6 se ezayi lidri te kyila si teinye edre ako ago e'beyi tu'dei se ànya kopeyibe ṛe iyi ezana kote alona. 7 Äduro yauono vo 'bädri ro kpeye kate loli riyä si ago tokpero, ago 'dicini kayite loŋgo oŋgo riyä si. 8 Ice kyiyi ro te riyä ro ago wirii Lebanona ro kayite riyä oye ta o'de 'bädri'ba ro rota, tana 'diaza te i'do ànya ogane vuru, tana yauono nda te i'do!
9 “'Bädri avo ro kate ruede nja 'bädri'ba Babelona ro urune, ago eŋga torii ànya se kodrabe rote mede ogane ndäri. Torii 'bädri'bai 'bädri cini ro ro kate oŋga ni giti ànyaro drisi. 10 Vo ànya cini ro kayi nda uzi ekye: ‘Yauono mi kpate mbaraako oso ama ronye! Mite alo aza amaro! 11 Driuŋgyi miro avote 'bädri avo roya, ndi uwi kudi miro robe. Nyate u'du u'duvu ŋgwà kumukaa ro ro dri ago nyate dritako patania kyirii rosi.’
12 “'Bädri'ba Babelona'bai ro, mi 'bi'bi liŋgyiekye kyenoŋbo ro, nye'dete ni vo'buyakuru yasi! Kyeno mipe tu'dei te ṛe, oko yauono avo mite vuru gyinidri. 13 Nyusu miro be mikye yituna 'da le vo'buyakuru ya ago yi'bana giti iro le 'bi'bi se ndra kurusi ana kundusi, mikye yirina oso 'bereŋwa se mä'dudrisi se lui kayibe kalakoto driigye ana dri. 14 Nyatate mikye yituna le kuru ndra 'dikolo kundusi ago ya'dona oso nda se Mbaraekye ono ronye. 15 Oko, ago ese mi ṛo vuru 'buociekye 'bädri avo roya.
16 “Ànya se kabe mi ondre upina kala 'da uŋbo mi ondrevoya. Ànya ejinayi ta 'da ekye: ‘Inye'do ono gini mano se kakanda 'bädri be ago ko'ba miri 'bädri'bai robe lä'bine ono owo ya? 17 Inye'do ono gi mano se kotoza 'bädri be vocowa ro ago kepere 'bakici na be ono owo ya? Inye'do ono gi mano se konji kamba'bai kote oyine 'bäru ono owo ya?’ 18 'Bädri'bai cini 'bädri ro asete taorosi, 'budrii ànyaro yasi, 19 oko avo miro avote cowa lozo ni 'budri miro lomvosi. Adro avo kyila'bai se utufube kyila ya kai rote driigye, avote ànya yibe 'bu se kuni cokoworo be ana ya, ago atote ronyoronyo. Äni kote mi osene oso 'bädri'bai azi ronye, 20 tana mi'ba 'bädri miro te a'done tandro ro ago nyutufu lidri modo miro rote, alo aza 'di katidri se koziro miro ono ro unina ko orine lidriidriro. 21 Ka'do inye nyeto Ŋgwàagoro 'bädri'ba ono ro tufu teri ta takozi zutui ànyaro rota, ukyi ànya uruyi 'Bädri 'da ago obeyi 'bakici 'da kigyesi.”
Lu Tufuna Babelona 'da
22 OPI Mbaraekye ekye: “Mogotana Babelona 'da ago mutufu na lidri na 'da. Mutufuna ŋgaga ago kozoi anyaro 'da kpeye. Ma, OPI, matani. 23 Motozana Babelona 'da tayi ro, ago orivo koronya cowa ro ro. Mayona Babelona 'da to'bi beṛi rosi se oyona ŋga cini 'da zwi. Ma, OPI Mbaraekye, matani.”
Lu Tufuna Asaria'bai 'da
24 OPI Mbaraekye äṛurute ekye: “Tase marabe ono a'dona ndi inye. Tase malebe oyene ono ayena ndi inye. 25 Mutufuna Asaria'bai se orivoya wari maro Yisaraele roya iyi 'da, ago mabana 'da ànya drisi 'bereŋwai maro drisi. Juṛu Asaria'bai ro e'dena ni lidri maro drisi ago ŋgaläŋgyi e'dena 'da kyembe ànyaro yasi. 26 Ono ni taora maro ta 'bädri cini rota owo, ago meŋga drì maro te kuru tu'dei cini ezaza.” 27 OPI Mbaraekye orivoya ole be tase ono oyene ago a'di edrena 'da nda ni ya? Nda eŋga drì ndaro te kuru 'di ezaza, ago a'di lagana nda ni ya?
Lu Tufuna Felesete'bai 'da
28 Ono ni lazo aza yi se ayote ndroa se 'bädri'ba Aza kodrabe sina ana si ekye:
29 Ami lidri Filisitia ro, dofo se ko'bi ami be 'do laŋgote, oko ko ämiri a'done yai'dwesi tana ro. Ondro ini alodi aza kodrate, se kozipara ndrana 'do ikyina ṛoni vona ya, ago 'bwo ini na 'do ro tegana ro kokoliri ro. 30 OPI ozona ŋgaonya 'da lidri se ati'bai ro ndaro ono ri ago o'bana lemeri'bai ndi orine londroro. Oko nda ezina mä'bu kozipara 'da ami Felesete'bai dri, ago tufuna anjoko amiro se kabe e'be lidriidriro 'do 'da.
31 Mì'be kuku ami dereŋwai ago nyìliyi ami 'bakicii Nyà'do turituriro ami Felesete'bai, vo amiro cini! Tana äṛubäni kätu ro kate eziikyi ni mä'dudrisi, 'do orivoya kyila'baazii se teinye turi'bai ako ànya lako owo.
32 Mazana tadri lazo'bai se kikyiyibe ni Filisitia yasi ono ro eŋwanyeya? Mitina ta 'da ànyari makye: OPI go nju Zaiona te vona ya ago lidri ndaro se kabe rueza iyi orinayi 'da londroro kigye lau.
العودة من السبـي
1 الرّبُّ سيَرحَمُ بَيتَ إِسرائيلَ، ويعودُ فيَختارُهُم شعبا لهُ. يُريحُهُم في أرضِهِم فيأتيهُمُ الغريـبُ وينضَمُّ إليهِم. 2 والشُّعوبُ الّذينَ أخذوهُم وجاؤُوا بهِم إلى أرضِهِم سيَمتَلِكُهُم بَيتُ إِسرائيلَ في أرضِ الرّبِّ عبـيدا وإماءً. ويَسبونَ الّذينَ سبَوهُم ويستَولونَ على الّذينَ سَخَّروهُم.
هجاء طاغية
3 ويومَ يُريحُكُمُ الرّبُّ مِنْ شَقائِكُم وبُؤسِكُم، ومِنَ العُبوديَّةِ القاسيةِ الّتي ا‏ستُعبِدْتُم بِها‌ 4 تَهجُونَ ملِكَ بابِلَ بهذا النَّشيدِ:
كيفَ زالَ الطَّاغيةُ وزالَ طُغيانُهُ‌!
5 الرّبُّ كسَرَ عصا الأشرارِ المُستَبدِّينَ
6 وهُمُ الّذينَ ضَربوا الشُّعوبَ بغَيظٍ
ضربةً بعدَ ضَربةٍ بغيرِ ا‏نقطاعٍ،
وأرهَبوا الأُمَمَ بغضَبٍ،
وا‏ضطَهدوهُم‌ مِنْ دونِ رَحمةٍ.
7 فا‏ستَراحَتِ الأرضُ كُلُّها وا‏طمَأنَّت،
وا‏نطَلَقَت أصواتُها بالهُتافِ،
8 حتّى السَّروُ وأرزُ لبنانَ
يشمَتانِ بما صِرتَ إليهِ.
يقولانِ أمَّا وأنتَ قُطعتَ،
فلن يصعَدَ علَينا قاطعٌ.
9 عالَمُ الأمواتِ مِنْ أسفلُ يَهتزُّ لكَ
ويستَقبلُ قُدومَكَ بترحابٍ.
أنهضَ لأجلِكَ الأشباحَ،
أشباحَ عُظماءِ الأرضِ،
وأقامَ ملوكَ الأُمَمِ عَنْ عُروشِهِم
10 ليَقولوا كُلُّهُم لكَ:
«ها أنتَ أيضا ضعيفٌ مِثلَنا
وصِرتَ مُماثِلا لنا.
11 جلالُكَ أُنزِلَ إلى عالَمِ الأمواتِ
على أنغامِ أوتارِكَ.
تحتَكَ فِراشٌ مِنَ السُّوسِ،
وفوقَكَ غِطاءٌ مِنَ الدُّودِ».
12 كَيفَ سقَطتِ مِنَ السَّماءِ
يا نجمةَ الصُّبحِ الزَّاهِرةَ!
كيفَ هَوَيتَ إلى الأرضِ
أيُّها القاهِرُ الأُمَمَ‌!
13 كُنتَ تقولُ في قلبِكَ:
سأصعَدُ إلى أعالي السَّماءِ
وأرفَعُ فَوقَ كواكِبِ اللهِ عرشي.
أجلِسُ على جبَلِ الآلِهَةِ،
هُناكَ في أقاصي الشَّمالِ‌
14 وأرتَقي أعالي السَّحابِ.
وأكونُ شَبـيها بالعليِّ».
15 لكنَّكَ ا‏نحَدَرتَ إلى عالَمِ الأمواتِ،
إلى أعماقِ الهاويةِ‌.
16 يتفرَّسُ مَنْ يراكَ ويسألُ:
أهذا الّذي زَلزَلَ الأرضَ؟
أهذا الّذي زَعزَعَ المَمالِكَ؟
17 جعَلَ العالَمَ مِثلَ القَفرِ
ودَكَّ إلى الأرضِ مُدُنَهُ،
وما أطلَقَ أسراهُ إلى بُيوتِهِم».
18 جميعُ مُلوكِ الأُمَمِ رَقَدوا،
كُلُّ واحدٍ بكرامةٍ في قبرِهِ.
19 وأنتَ طُرِحْتَ بعيدا مِنْ قبرِكَ
كما يُطرَحُ الغُصنُ الذَّابِلُ‌.
يُغَطِّيكَ القَتلى المَطعونونَ بالحِرابِ،
السَّاقطونَ على حجارةِ البُورِ،
كالجُثَّةِ داسَتْها الأقدامُ.
20 لن يجمَعَكَ وإيَّاهُم مدفَنٌ،
لأنَّكَ أنتَ دَمَّرْتَ أرضَكَ
وتَسبَّبْتَ بقتلِ شعبِكَ.
نَسلُ الأشرارِ لا يُذكَرُ أبدا،
21 فبَنوهُم يُذبَحونَ بإثْمِ آبائِهِم.
لا يقومونَ ولا يَرِثونَ أرضَهُم،
ولا يَملأُونَ وجهَ العالَمِ مُدُنا. ‌
خراب بابل وأشور
22 وقالَ الرّبُّ القديرُ: «أقومُ علَيهِم وأستَأصِلُ مِنْ بابِلَ الاسمَ والبقيَّةَ الباقيةَ والذُّرِّيَّةَ والنَّسلَ، 23 وأُوَرِّثُها لِلقَنافِذِ‌، وأجمَعُها مُستَنقَعاتٍ لِلمياهِ، وأُكنِّسُها بمِكنَسَةِ الفَناءِ». 24 وحلَفَ الرّبُّ القديرُ: «ما نَويتُهُ سيكونُ، وما قضَيتُ بهِ سيَتمُّ. 25 سأُحَطِّمُ أشُّورَ في أرضي وأدوسُهُ على جِبالي، فيُنزَعُ عَنْ شعبـي نيرُهُ ويُزاحُ عَنْ أكتافِهِم حِملُهُ. ‌
26 ذلِكَ هوَ القضاءُ المَقضيُّ بهِ على كُلِّ الأرضِ، وتِلكَ هيَ اليدُ المرفوعَةُ‌ على كُلِّ الأُممِ».
27 الرّبُّ القديرُ قضَى فمَنْ ينقُضُ؟ ويدُهُ مرفوعةٌ فمَنْ يَرُدُّها.
إنذار للفلسطيـين
28 وفي السَّنةِ الّتي ماتَ فيها الملِكُ آحازُ‌ كانَ هذا الوحيُ:
29 لا تَفرَحي يا كُلَّ فلِسطيَّةَ‌
بأنَّ قَضيـبَ ضارِبِكُمُ ا‏نكسَرَ،
فمِنْ أصلِ الحيَّةِ يخرُجُ الأُفعُوانُ،
ونَسلُهُ ثُعبانٌ طَيَّارٌ.
30 فيما الرّبُّ يُميتُ أصلَكِ بالجوعِ
ويقتُلُ بقيَّتَكِ الباقيةَ.
سيَرعى الفُقَراءُ في مدينتي،
ويُقيمُ البائسونَ مُطمئِنِّينَ‌.
31 ولوِلي يا أبوابُ وا‏صرُخي يا مدينةُ.
ذوبـي مِنَ الخَوفِ يا كُلَّ فلِسطيَّةَ!
لأنَّ جيشا، يأتي مِنَ الشَّمالِ،
وما مِنْ جَبانٍ في صُفوفِهِ‌.
32 بماذا نُجاوبُ رسُلَ فلِسطيَّةَ؟
هوَ الرّبُّ أسَّسَ صِهيَونَ،
وبها يَحتَمي شعبُهُ المِسكينُ.