Ahaza 'Bädri'ba Yuda ro
(2 'Bädri'bai 16:1-4)
1 Ahaza ka a'do 'bädri'ba ro oko ndroa ndaro te 'buteritu, ago nda mirivote ndroa 'butealo fonjidrialo Yerusalema ya. Nda so kote taoye kado zutu ndaro 'Bädri'ba Dawidi ro voro; oko nda go yete tase kusi OPI ko 'do ayani 2 ago sote taoye 'bädri'ba Yisaraele ro ro voro. Nda ede beti Bala rote logo alaalaro si; 3 za ŋga tägyi tagyiriro te Vodelero Inoma roya, ago za ŋgwàagoro ndaro kpate tori ro lu awi ri, oso taoye se undiro tu'dei se OPI konjabe ni mile lidri Yisaraele ro ro yasi kai kayibe oyena ana ronye. 4 Ahaza lo tori te ago za ŋga tägyi tagyiriro te vo mätu ro Lu uniako'bai ro yasi, ago lutuŋwai drisi, ago ice kundru ro cini zelesi.
Kyila Siria be ago Yisaraele be
(2 'Bädri'bai 16:5)
5 Tana ta takozi se 'Bädri'ba Ahaza koyebe ana rota, OPI Lu ndaro 'ba 'bädri'ba Siria rote nda opene ṛe ago ru lidri Yuda rote amba ago gote sina kamba'bai ro Damaseka ya. 6 OPI 'ba 'bädri'ba Yisaraele ro, Peka ŋgwa Remalia ro, pe Ahaza kpate ṛe ago tufu kyila'bai turiako Yuda rote kutu kama alo 'buteritu (120,000) tu alodi si. OPI, Lu zutui ànyaro ro 'ba tase ono te a'done inye, tana lidri Yuda ro e'beyi nda te. 7 Kyila'ba aza Yisaraele ro se äzibe Zikeri fu ŋgwaago 'Bädri'ba Ahaza ro, Maseya, Azerikama dri'ba zo'desi miri ro ro, ndi Elekana kundueŋga'ba 'bädri'ba robe te. 8 Lidri Yuda ro gica 'bädri'ba azi ànyaro oko, kyila'bai Yisaraele ro ruyi 'ditoko ndi ŋgàga ànyaro be te cini kutu kama ritu (200,000) egoyite sina Samaria ya kamba'bai ro tro ŋgaamba se otopabe ana be.
Nebi Odeda
9 Manoaza ävuruna Odeda, nebi OPI ro yi, nda rite 'bakici Samaria roya. Nda utudri kyila'bai Yisaraele ro se kayibe ego kamba'bai lidri Yuda ro robe ana te 'dooko ànya te ti ocine 'bakici ya, nda atate ànyari ekye: “Tana OPI Lu zutui amiro ro orivoya kyilaro Yuda be, 'bani mi'de gwo ànya opene ṛe, oko yauono nda eri ta tufu se nyutufu ànya be siomba si ono rote. 10 Ago yauono nyà tausu manoàgo ndi 'ditoko Yerusalema ndi Yuda robe o'bane iyeäṛi ro ämiri. Inye'do mini ṛo ko miye takozi kpate OPI Lu amiro riya? 11 Nyeri ta maro! Kamba'bai kwoi orivoya ädrupii ago endreŋwai amiro. Nyè'be ànya koyiyi robe, Lu ezana ami ndi kyila ndaro si.”
12 Ago dri'bai lidri ro azaka su ni 'Bädri Mä'dudrisi yasi, Azaria ŋgwa Jonana ro, Berekia ŋgwa Mesilemota ro, Jehizekia ŋgwa Saluma ro, ndi Amasa ŋgwa Adelai robe leyi taoye kyila'bai ro ono kpa ko. 13 Ànya atate ekye: “Nyèzi kamba'bai kai ko noŋwa! Tana màye takozi ṛote nja OPI ri ago mà'ba nda te a'done kyilaro ama ezane. Ago yauono mile te ŋgase o'bana taenji amaro ndi a'done ndra driya ono oyene.” 14 'Dooko kyila'bai e'beyi kamba'bai ndi ŋgase otopabe be te lidri ndi dri'bai ànyaro be rigye, 15 ndi anji lidri su te boŋgo ozone kamba'bai ri ni ŋgase otopabe yasi. Ànya ozoyi boŋgo ndi katala be te ànyari osone, ozoyi ŋgate amba ànyari onyane ago umvune, ago 'bayi ido ice ido ro rote laza ànyaro yasi. Ŋgyiyi ànya se pari mbaraako abane iyi te doŋgyi si, ago ologo kamba'bai cini te kovole Yuda ya wari Yeriko ro, 'bakici ndiro robe ana ya. 'Dooko Yisaraele'bai goyite 'bäru Samaria ya.
Ahaza ka Asaria'bai Eji ta Ŋgaopa rota
(2 'Bädri'bai 16:7-9)
16 Ago Edoma'bai goyi etoyi kyila oye kpate Yuda be ago ruyi kamba'bai amba te, 17 ta'dota 'Bädri'ba Ahaza eji Tigelata Pilesera, 'Bädri'ba Asaria rote ŋgaopa ezone. 18 Ago tu gi alo ono ya Felesete'bai kayi kpa kyila oye 'ba'desii Yuda ro se lutu pasi aŋgoyasi ndi se ŋgäṛiŋwadrisi ana be. Ànya ruyi 'bakicii Beta Semesa, Ajalona, ndi Gederota be, ago 'bakicii Soko, Timena, ago Gimezo ndi 'baŋwai ànyaro be te, ago riyite 'du kigye lau. 19 OPI ezi rriti te Yuda dri, tana Ahaza 'bädri'ba Yuda ro enji taŋgye lidri ndaro rote ago ro OPI kote. 20 'Bädri'ba Asaria ro ri Ahaza opane ayani, go ga nda ṛo zo ago ezi ṛo rriti ayani nda dri. 21 Ta'dota Ahaza ru logo läguläguro teni Yekalu yasi, zo'desi miri ro yasi, ago ni 'ba dri'bai lidri ro ro yasi, ago ozote 'bädri'ba Asaria ro ri, caoko ono pa nda kote.
Takozi Ahaza ro
22 Ondro rriti ndaro ka'dote kozipara ndra oko, mano gi Ahaza ono ye takozi te OPI ri ndra driya. 23 Nda lo tori te lu Siria'bai se kope nda be ṛe ono ro ri. Nda atate ekye: Lui Siria ro kani 'bädri'ba Siria ro opana, ondro ka'do malo tori te ànyari, ànya opanayi ma kpa. Oko ono ezi ṛo odra ayani nda dri ago tu'de ndaro dri. 24 Ago nda ru lakazà yekalu rote ago tufute jinyijinyi, nda se kala Yekalu rote; be vo tori oloro te vo cini Yerusalema ro yasi. 25 Nda be vo mätu ro Lu uniako'bai rote, 'bakici cini ndi 'ba'desii cini se Yuda ya yasi, nda be vo mätu ro Lu uniako'bai rote, ŋga tägyi tagyiri ro ozazana lu atrai ro ri. Nda ezi kyila OPI, Lu zutui ndaro rote andivo ndaro dri liti ono yasi.
26 Ruka taoye ndaro ro ni etovona ya le ondevona ya, egyi tana te Buku Ambâ ro 'Bädri'bai Yuda ro ndi Yisaraele robe ya. 27 'Bädri'ba Ahaza drate, ago asete Yerusalema ya, oko ko vo 'bädri'bai osero ya. Ago ŋgwa ndaro Ezekia gorite 'bädri'ba ro vo ndaro ya.
آحاز ملك يهوذا
(2مل 16‏:1‏-6)
1 وكانَ آحازُ ا‏بنَ عِشرينَ سنَةً حينَ ملَكَ، وملَكَ سِتَّ عَشْرَةَ سنَةً بِأورُشليمَ، ولم يعمَلْ ما هوَ قَويمٌ في نظَرِ الرّبِّ مِثلَ داوُدَ جَدِّهِ، 2 بلِ ا‏قتَدى بِمُلوكِ إِسرائيلَ، وأقامَ تَماثيلَ مَسبوكةً لِلبَعلِ. 3 وبَخَّرَ في وادي ا‏بنِ هَنُّومَ‌، وأحرقَ بَنيهِ بِالنَّارِ قُربانا لِلبعلِ‌. هذِهِ مَعصيةٌ كانَ يُمارِسُها الأمَمُ الّذينَ طَرَدَهُمُ الرّبُّ مِنْ أمامِ بَني إِسرائيلَ. 4 وذبَحَ وأحرقَ البَخورَ على المُرتفعاتِ والتِّلالِ وتَحتَ كُلِّ شجَرةٍ خضراءَ. 5 فأسلَمَهُ الرّبُّ إلهُهُ إلى يدِ مَلِكِ آرامَ، فهَزَمَهُ وأسَرَ مِنْ شعبِ يَهوذا جَمعا كثيرا وجاءَ بِهِم إلى دِمشقَ. ثُمَّ سَلَّمَهُ الرّبُّ إلى يدِ مَلِكِ إِسرائيلَ الّذي هزَمَهُ هزيمةً عظيمةً. 6 وقتَلَ فَقَحُ بنُ رَمَلْيا مَلِكُ إِسرائيلَ‌ مِنْ جُنودِ يَهوذا الأشِدَّاءِ مئَةً وعِشرينَ ألفا في يومٍ واحدٍ، لأنَّ شعبَ يَهوذا تَركوا الرّبَّ إلَهَ آبائِهِم‌. 7 وقتَلَ زِكْري الّذي مِنْ أفرايمَ مَعَسْيا ا‏بنَ المَلِكِ آحازَ وعَزْريقامَ مُديرَ شُؤونِ قصرِ المَلِكِ وألقانةَ ثاني المَلِكِ في السُّلطةِ. 8 وسَبى إِسرائيلُ مِنْ بَني يَهوذا مئَتَي ألفٍ مِنَ النِّساءِ والبَنينَ والبَناتِ، وأخذوا مِنهُم غَنائِمَ كثيرةً وجاؤوا بِها إلى السَّامِرةِ.
عوديد النبـي
9 وكانَ هُناكَ نبـيٌّ لِلرّبِّ ا‏سمُهُ عُوديدُ، فخَرَجَ لِلقاءِ جيشِ إِسرائيلَ وهُم راجِعونَ إلى السَّامِرةِ وقالَ لهُم: «كانَ الرّبُّ إلهُ آبائِكُم غاضبا على شعبِ يَهوذا فسَلَّمَهُم إلى أيديكُم، لكنَّكُم قتَلتُموهُم بِــغَيظٍ بلَغَ السَّماءَ. 10 والآنَ أنتُم تُريدونَ أنْ تُخضِعوا شعبَ يَهوذا وأورُشليمَ نِساءً ورِجالا وتجعَلوا مِنهُم عبـيدا لكُم. فهَل تَحسِبونَ أنْ لا خطايا لكُم أنتُم أيضا عِندَ الرّبِّ إلَهِكُم؟ 11 فا‏سمَعوا ليَ الآنَ ورُدُّوا المَسبـيِّينَ الّذينَ سَبَيتُموهُم، لأنَّ غضَبَ الرّبِّ طافحٌ علَيكُم». 12 ووقَفَ أيضا أمامَ جيشِ إِسرائيلَ القادِمينَ مِنَ الحربِ أربَعةٌ مِنْ بَني أفرايمَ، وهُم عَزَرْيا بنُ يوحانانَ وبَرَخْيا بنُ مَشَلِّيموثَ ويَحَزْقيَّا بنُ شَلُّومَ وعَماسا بنُ حِدْلايَ 13 وقالوا لهُم: «لا تُدخِلوا المَسبـيِّينَ إلى هُنا. فنحنُ خَطِئنا إلى الرّبِّ بِما فيهِ الكِفايةُ لإثارةِ غضَبِهِ الشَّديدِ، وأنتُم تُريدونَ أنْ تَزيدوا على خَطايانا ومَعاصينا». 14 فسَلَّمَ الجيشُ المَسبـيِّينَ والغَنائِمَ إلى الشَّعبِ ورُؤَسائِهِم جميعا، 15 فقامَ الرِّجالُ الأربَعةُ الّذينَ ذَكرْنا أسماءَهُم وأخَذوا المَسبـيِّينَ وألْبَسوا مِنَ الغَنائِمِ جميعَ العُراةِ بـينَهُم، ألبَسوهم ثيابا وأحذيَةً وناوَلوهُم طَعاما وشرابا، وضَمَّدوا جِراحَهُم وحمَلوا الضُّعَفاءَ مِنهُم على حميرٍ وجاؤوا بِهِم إلى أريحا، مدينةِ النَّخْلِ وسَلَّموهُم إلى بَني قَومِهِم ورَجَعوا إلى السَّامِرةِ.
آحاز يستنجد بأشور
(2مل 16‏:7‏-20)
16 وفي تِلكَ الأيّامِ ا‏ستَنجَدَ المَلِكُ آحازُ تِلغَتْ فِلْناسِر مَلِكِ أشُّورَ، 17 لأنَّ الأدوميِّينَ عادوا فغَزَوا يَهوذا وأخَذوا مِنها أسرى. 18 كما أنَّ الفِلسطيِّينَ ا‏نتَشَروا في مُدُنِ السَّاحِلِ وجنوبِ يَهوذا وا‏حتَلُّوا بَيتَ شمسَ وأيلونَ وجَديروتَ وسوكو وتَوابِــعَها، وتِمنَةَ وتَوابِــعَها، وجِمزو وتَوابِــعَها، وسكَنوا هُناكَ. 19 وحدَثَ ذلِكَ كُلُّهُ لأنَّ الرّبَّ شاءَ أنْ يُذِلَّ يَهوذا بِسبَبِ آحازَ مَلِكِها الّذي ضَلَّلَ شعبَها وخانَ الرّبَّ خيانةً عظيمةً. 20 وجاءَ تِلغَتْ فِلْناسِرُ مَلِكُ أشُّورَ إلى يَهوذا، فضَيَّقَ على آحازَ بدَلَ أنْ يُؤَيِّدَهُ. 21 فأخَذَ آحازُ ذهَبا مِنَ الهَيكلِ وقصرِ المَلِكِ ومِنَ الأعيانِ وأعطاهُ لِمَلِكِ أشُّورَ، ورُغمَ هذا لم يَنتَفِـعْ مِنهُ.
22 وكانَ آحازُ يَزيدُ خيانَتَهُ لِلرّبِّ كُلَّما ا‏شتَدَّ علَيهِ الضِّيقُ. 23 فقَدَّمَ الذَّبائِـحَ لآلِهَةِ دِمشقَ الّتي هَزمَهُ الّذينَ يَعبُدونَها، وقالَ: «بما أنَّ هذِهِ الآلِهَةَ تُعينُ مُلوكَ آرامَ، فهيَ تُعينُني إذا قدَّمْتُ لها الذَّبائِحَ». لكِنَّها كانَت نكْبَةً علَيهِ وعلى شعبِهِ. 24 وجَمعَ آحازُ آنيَةَ الهَيكلِ، وكسَرَها وأغلَقَ أبوابَ الهَيكلِ، وبَنى مذابِـحَ في كُلِّ زاويةٍ في أورُشليمَ. 25 وأقامَ في كُلِّ مُدُنِ يَهوذا مذابِـحَ ليُحرَقَ البَخورُ لِلآلِهَةِ الغريـبةِ، فأغضَبَ الرّبَّ إلهَ آبائِهِ. 26 وما تبَقَّى مِنْ أخبارِهِ وجميعِ أعمالِهِ، مِنْ أوَّلِها إلى آخِرِها مُدَوَّنٌ في سِفرِ مُلوكِ يَهوذا وإِسرائيلَ‌. 27 وماتَ آحازُ‌ ودُفِنَ في مدينةِ داوُدَ، في أورُشليمَ، لكِنَّهُ لم يُدفَنْ معَ آبائِهِ في مقابِرِ المُلوكِ. وملَكَ حِزقيَّا ا‏بنُهُ مكانَهُ.