Ori Tori Lu roya
1 Yauono vure i'do ànya se kabe ori rumora ya Kristo Yesu be lomvo. 2 Tana ota Tori ro se kabe adri ezi ämäri rumora Kristo Yesu be rosi, 'ba ma te a'done dritai ro ni ota takozi ndi odra be ro yasi. 3 Tase Ota ni ko oyene, tana a'do lomvo voro mbaraako si, Lu yete. Nda pe vure takozi se lomvo lidri ro ya te, Ŋgwa modo ndaro ro ezo si, se ikyite lomvo be oso lomvo takozi amba be lidri ro ronye, takozi onane. 4 Lu ye ta ono te tana taŋgye se Ota kolebe ande robe ama se kabe ori Tori voro ya, ago ko a'do lomvo ro voro. 5 Ànya se kabe ori tase a'do lomvo voro ànyaro kabe itina ànyari si, tauni drî ànyaro ro iritate ŋgase a'do lomvo ro kabe olena si. Ànya se kabe ori tase Tori kabe itina ànyari si, tauni drî ànyaro ro iritate tase Tori kolebe si. 6 'Di ritane a'do lomvo ro voro ka odra ezi, 'di ritane Tori si ka adri ndi taliatokpe be ezi. 7 Lidri ka a'do kyila'baazi ro Lu ri ondro a'do lomvo ro ndaro kate ni nda rita owo; tana nda ro ota Lu ro ko, ago ṛo endaro nda ni kote anya orone. 8 Ànya se kabe a'do lomvo voro ànyaro orona ayani tana ni ko Lu usine.
9 Oko mìri ko tase a'do lomvo amiro voro kabe itina voro, oko miri tase Tori kabe itina ämiri voro ayani, ondro endaro Tori Lu ro ka ndi ori ami ya owo. Nda se teinye Tori Kristo ro ako nda i'do ndaro. 10 Oko ondro Kristo ka ori ami ya, Tori orivoya ni adri amiro, tana a'ba ami te ŋgye Lu be, ondro lomvo amiro ka oye ca odrane ta takozi rota owo. 11 Ondro Tori Lu, se keŋga Yesu be ni avo yasi ro ka ori ami ya, 'dooko nda se keŋga Kristo be ni avo yasi ozona adri kpa lomvo oŋgwaoŋgwa amiro ya Tori ndaro se kabe ori ami ya yauono si.
12 Ka'do inye, ädrupii maro, ama orivoya kama be, oko ko ämäri orine oso lomvo amaro kolebe orine voro. 13 Tana ondro nyà ori a'do lomvo amiro ro voro, nyà oye ṛo odrane; oko ondro Tori si mi'ba lomvo amiro takozi oyero kodrate, mirina ndi. 14 Ànya se elepete Tori Lu rosi orivoya Ŋgwà Lu ro. 15 Tana Tori se Lu kozobe ämiri 'ba ami ko iyeäṛi ro ago 'ba ami ko a'done turi ro; oko, Tori kani ami o'ba ŋgwà ro Lu ri, ago mbara Tori rosi mà driayo Lu ri màkye: “Täpi! Täpi maro!” 16 Tori Lu ro dro'be andivo ndaro te tori amaro be tazevoedre si anjioko ama orivoya ŋgwà Lu ro. 17 Ago ama be te orivoya ŋgwà Lu ro ono, mà'dona ndi drimbi se nda ketabe lidri ndaro ri be, ago mà'dona kpa drimbi uruazi ro Kristo be ŋgase Lu ketabe ndäri ta; tana ondro mà ugu rueza Kristo ro la'dona màla'dona räṛu 'desi ndaro ro kpa.
'Desi Tu Mileya ro
18 Mandrebe rueza se màbe rueza tu yauono si ono änina ko ojone alona liŋgyi se oyebe lofone ämäri be. 19 Ŋga cini o'bao'baro kayi ŋgwai Lu ro lofona kote ya cini si. 20 Tana ŋga o'bao'ba ro cini ape vure na te ta anyaro ijene, oko ko ole modo anyaro rosi, oko tana Lu 'ba tana ni a'done inye. Caoko mio'ba drigba orivoya 21 anjioko ŋga o'bao'baro andivona tu alo si oko onjina 'da dritai ro ni iyeäṛi anyaro oŋgwaro yasi ago la'dona riyä liŋgyiekye dritai ro ŋgwà Lu ro ro 'da. 22 Tana mä̀nite anjioko tu yauono si ŋga o'bao'baro cini ka leri lomvo luwu be, oso luwu ŋgwa utiro ronye. 23 Oko ko ŋga o'bao'baro ka toto ni leri, oko ama se Tori be ŋgapäṛi käti Lu ro ronye mà kpa leri ya andivo amaro roya ondro mà te ta kote Lu ri ama o'baza ŋgwà ndaro ro ago mà mio'ba amaro o'ba a'done cu dritai ro. 24 Tana mio'ba si apa ama te, oko ondro mà ŋgase màbe mio'ba tana ro ondreondre 'dooko 'do kote mio'ba endaro yi. Tana a'di ka mio'ba ni ŋga aza se nda kondrebe ta ya? 25 Oko ondro mà mio'ba ŋgase mandre ko ta, mà anya kote yaiŋgyi si.
26 Kpa oso inye Tori ka ikyi ama opane, ama orivoya mbaraako. Tana mäni kote mätune oso se beṛo ämäri mätune ronye; Tori andivo kani ata Lu be ta amaro ta leri si se ata ni kote tazevona edrene. 27 Ago Lu, se kabe voondre le ya amaro ya, nda ni tavousu Tori rote, tana Tori ka ata Lu be ta lidri ndaro rota oso ole ndaro ronye.
28 Mänite anjioko ŋga cini yasi Lu ka losi oye takado ta ànya se kabe nda lu be, ànya se nda kuzibe oso ta ndaro ronye iyi. 29 Ànya se Lu njite ṛo nja nda di kpate to a'done oso Ŋgwa ndaro ronye, tana anjioko Ŋgwa ka'do robe käti ädrupii amba lako. 30 Ka'do inye ànya se Lu dite to, nda zite, ago ànya se nda zite, nda 'bate ŋgye andivo ndaro be, ago nda la'do räṛu 'desi ndaro te ànya yibe.
Ŋgalu Lu ro Kristo Yesu ya
31 Ka'do inye, màtana 'bo gwo ta e'diro ta ono ta ya? Ondro Lu orivoya ama resi, a'di edrena ni ŋbi ama mile ya? 32 Nda se eta Ŋgwa modo ndaro ro kote, oko ozo nda te cu ämäri! Nda ozo Ŋgwa ndaro te, inye'do nda ozona ŋga cini ṛo ko ämäri teinye awi ya? 33 A'di kicuna lidri onjionji Lu ro niya? Lu andivona ka'da ànya ko taenji'ba ro! 34 Ka'do inye, a'di opena vure ànyaro niya? Ṛo ko Kristo Yesu, se drate, kode, se eŋgate adri ya ago rite drígwo Lu ro yasi, se kabe taeji nda si ama ta ono! 35 Ka'do inye, a'di unina ni ama lewene ni ŋgalu Kristo ro resi ya? Inye'do rriti, kode ori gboroto si, kode rueza kode täbiri kode ati'ba kode ozionya kode odra ya? 36 Oso taegyi kabe ata ronye ekye:
“Ta miro ta ama orivoya 'ditoga odra roya ṛo tu cini si;
aye ama te oso timele se abe ugu oyi ufune ronye.”
37 Caoko, ŋga cini kwoi yasi ama orivoya para ŋgaopeṛe be nda se kulu ama be ono si! 38 Tana mäni ṛote endaro anjioko ŋga aza unina ko ama lewene ni ŋgalu ndaro resi; ca odra kode adri, ca malaika ca 'dimiri'bai aza vo'buyakuru ro kode mbarà, ca ŋgase yauono ca ŋgase mileya, 39 ca 'bädri kurusi kode 'bädri vurusi ŋga aza i'do ŋga o'bao'baro cini lakosi a'done mbara be ama lewene ni ŋgalu Lu ro se orivoya amaro Kristo Yesu Opi amaro si ono resi.
حياة الروح
1 فلا حُكْمَ بَعدَ الآنَ على الذينَ هُمْ في المَسيحِ يَسوعَ، 2 لأنّ شريعةَ الرّوحِ الذي يَهَبُنا الحياةَ في المسيحِ يَسوعَ حَرّرَتكَ مِنْ شريعةِ الخَطيئَةِ والموتِ. 3 وما عَجِزَتْ عَنهُ هذِهِ الشريعةُ، لأنّ الجسَدَ أضعَفَها، حَقّقَهُ اللهُ حينَ أرسَلَ اَبنَهُ في جَسَدٍ يُشبِهُ جَسَدَنا الخاطئِ، كَفّارَةً لِلخَطيئَةِ، فحُكِمَ على الخَطيئَةِ في الجسَدِ 4 ليَــتِمّ ما تَــتَطَلّبُهُ مِنّا أحكامُ الشريعةِ، نَحنُ السالِكين سَبـيلَ الرّوحِ لا سَبـيلَ الجسَدِ. 5 فالذينَ يَسلُكونَ سَبـيلَ الجسَدِ يَهتَمّونَ بِأُمورِ الجسَدِ، والذينَ يَسلُكونَ سَبـيلَ الرّوحِ يَهتَمّونَ بأُمورِ الرّوحِ. 6 والاهتمامُ بالجسَدِ مَوتٌ، وأمّا الاهتِمامُ بالرّوحِ فحياةٌ وسلامٌ، 7 لأَنَّ الأصنام بالجسد تمرُّدٌ على الله، فهو لا يخضع لشريعة الله ولا يقدر أن يخضع لها 8 والذينَ يَسلُكونَ سَبـيلَ الجسَدِ لا يُمكِنُهُم أنْ يُرضوا اللهَ.
9 أمّا أنتُم فلا تَسلُكونَ سَبـيلَ الجسَدِ، بَلْ سَبـيلَ الرّوحِ، لأنّ رُوحَ اللهِ يَسكُنُ فيكُم. ومَنْ لا يكونُ لَه رُوحُ المَسيحِ، فما هوَ مِنَ المَسيحِ. 10 وإذا كانَ المَسيحُ فيكُم، وأجسادُكُم ستَموتُ بِسبَبِ الخَطيئَةِ، فالرّوحُ حياةٌ لكُم لأنّ اللهَ برّركُم. 11 وإذا كانَ رُوحُ اللهِ الذي أقامَ يَسوعَ مِنْ بَينِ الأمواتِ يَسكُنُ فيكُم، فالذي أقامَ يَسوعَ المَسيحَ مِنْ بَينِ الأمواتِ يَبعَثُ الحياةَ في أجسادِكُمُ الفانِـيةِ بِرُوحِهِ الذي يَسكُنُ فيكُم.
12 فنَحنُ يا إخوَتي علَينا حَقّ واجِبٌ، ولكِنْ لا لِلجسَدِ حتى نَحيا حَياةَ الجسَدِ. 13 فإذا حَيـيتُم حياةَ الجسَدِ تَموتونَ، وأمّا إذا أمَتّم بالرّوحِ أعمالَ الجسَدِ فسَتَحيونَ. 14 والذينَ يَقودُهُم رُوحُ اللهِ هُمْ جميعًا أبناءُ اللهِ، 15 لأنّ الرّوحَ الذي نِلتُموهُ لا يَستَعبِدُكُم ويَرُدّكُم إلى الخَوفِ، بل يَجعَلُكُم أبناءَ اللهِ وبِه نَصرُخُ إلى اللهِ: «أيّها الآبُ أبانا». 16 ،هذا الرُّوحُ يَشْهَدُ معَ أَرواحنا أَنّنا أَبْناءُ اللهِ. 17 وما دُمنا أبناءَ اللهِ، فنَحنُ الورَثَةُ: ورَثَةُ اللهِ وشُركاءُ المَسيحِ في الميراثِ، نُشارِكُه في آلامِهِ لِنُشارِكَهُ أيضًا في مَجِدِه.
المجد الآتي
18 وأرى أنّ آلامَنا في هذِهِ الدّنيا لا تُوازي المَجدَ الذي سيَظْهَرُ فينا. 19 فالخَليقَةُ تَنتَظِرُ بِفارِغِ الصّبرِ ظُهورَ أبناءِ الله. 20 وما كانَ خُضوعُها لِلباطِلِ بإرادَتِها، بَلْ بإرادةِ الذي أخضَعَها. ومعَ ذلِكَ بَقِـيَ لَها الرّجاءُ 21 أنّها هِـيَ ذاتُها ستَتَحَرّرُ مِنْ عُبودِيّةِ الفَسادِ لِتُشارِكَ أبناءَ اللهِ في حُرّيّتِهِم ومَجدِهِم. 22 فنَحنُ نَعلَمُ أنّ الخَليقَةَ كُلّها تَئِنّ حتى اليوم مِنْ مِثلِ أوجاعِ الوِلادَةِ. 23 وما هيَ وَحدَها، بَلْ نَحنُ الذينَ لَنا باكورَةُ الرّوحِ نَئِنّ في أعماقِ نُفوسِنا مُنتَظرينَ مِنَ اللهِ التّبَنّي واَفتِداءَ أجسادِنا. 24 فَفي الرّجاءِ كانَ خَلاصُنا. ولكِنّ الرّجاءَ المَنظورَ لا يكونُ رَجاءً، وكيفَ يَرجو الإنسانُ ما يَنظُرُه؟ 25 أمّا إذا كُنّا نَرجو ما لا نَنظُرُه، فَبِالصّبْرِ نَنتَظِرُه.
26 ويَجيءُ الرّوحُ أيضًا لِنَجدَةِ ضُعفِنا. فنَحنُ لا نَعرِفُ كيفَ نُصلّي كما يَجبُ، ولكِنّ الرّوحَ يَشفَعُ لَنا عِندَ اللهِ بأنّاتٍ لا تُوصَفُ. 27 واللهُ الذي يرى ما في القُلوبِ يَعرِفُ ما يُريدُهُ الرّوحُ، وكيفَ أنّهُ يَشفَعُ لِلقدّيسينَ بِما يُوافِقُ مَشيئتَه. 28 ونَحنُ نَعلَمُ أنّ اللهَ يَعمَلُ سويّةً معَ الذينَ يُحبّونَهُ لِخَيرِهِم في كُلّ شيءٍ، أُولَئِكَ الذينَ دَعاهُم حسَبَ قَصدِهِ. 29 فالذينَ سبَقَ فاَختارَهُم، سبَقَ فعيّنَهُم ليكونوا على مِثالِ صورَةِ اَبنِهِ حتى يكونَ الابنُ بِكرًا لإخوةٍ كثيرينَ. 30 وهَؤلاءِ الذينَ سبَقَ فعيّنَهُم، دَعاهُم أيضًا، والذينَ دَعاهُم برّرَهُم أيضًا، والذينَ بَــرّرَهُم مَجّدَهُم أيضًا.
محبة الله في المسيح يسوع
31 وبَعدَ هذا كُلّهِ، فماذا نَقولُ؟ إذا كانَ اللهُ مَعَنا، فمَنْ يكونُ علَينا؟ 32 اللهُ الذي ما بَخِلَ باَبنِهِ، بَلْ أسلَمَهُ إلى الموتِ مِنْ أجلِنا جميعًا، كيفَ لا يَهَبُ لنا معَهُ كُلّ شيءٍ؟ 33 فمَنْ يتّهِمُ الذينَ اَختارَهُمُ اللهُ، واللهُ هوَ الذي بَــرّرَهُم؟ 34 ومَنْ يَقدِرُ أنْ يَحكُمَ علَيهِم؟ والمَسيحُ يَسوعُ هوَ الذي ماتَ، بل قامَ، وهوَ الذي عَنْ يَمينِ اللهِ يَشفَعُ لنا. 35 فمَنْ يَفصِلُنا عَنْ مَحبّةِ المَسيحِ؟ أتَفصِلُنا الشّدّةُ أمِ الضّيقُ أمِ الاضطهادُ أمِ الجوعُ أمِ العُريُ أمِ الخطرُ أمِ السّيفُ؟ 36 فالكِتابُ يَقولُ: «مِنْ أجلِكَ نَحنُ نُعاني الموتَ طَوالَ النّهارِ، ونُحسَبُ كغَنَمٍ لِلذَبحِ». 37 ولكنّنا في هذه الشّدائِدِ نَنْتَصِرُ كُلّ الانتصارِ بالّذي أَحَبّنا. 38 وأنا على يَقينٍ أنّ لا الموتَ ولا الحياةَ، ولا الملائِكَةَ ولا رُؤساءَ الملائِكةِ، ولا الحاضِرَ ولا المُستَقبَلَ، 39 ولا قِوى الأرضِ ولا قِوى السّماءِ، ولا شيءَ في الخَليقَةِ كُلّها يَقدِرُ أنْ يَفصِلَنا عَنْ مَحبَةِ اللهِ في المَسيحِ يسوعَ ربّنا.