Taope 'Bereŋwa dri
1 Yesu kondre lowa te oko nda tute lutu dri, ago nda rite vuru. Ago taeri'bai ndaro otoyikalate ŋgulu nda lomvosi. 2 Ago nda eto ànya emba te ekye:
Riyä se ni Kado
(Luka 6:20-23)
3 “Ànya se kuniyi ndi ànya ätinayi ru toto Lu dri ni kado;
tana ànya ni lidri Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru ro!
Hurting-Article
4 “Ànya se kabe liyi ni kado;
tana Lu i'dwena ànya 'da!
5 “Ànya se mäwuako ni kado;
tana anya uruna 'bädri se Lu ko'ba tana be ana ni drimbi ro!
6 “Ànya se kolebe taŋgye oyene ndra ni ŋgacini drisi ni kado;
tana Lu o'bana ŋga ojona ànya 'da!
7 “Ànya se yauni be azii ri ni kado;
tana Lu a'dona ndi yauni be ànyari!
8 “Ànya se ya wäṛi be ni kado;
tana ànya ondrenayi Lu ndi!
Psalm-34-14
9 “Kasa'bai ni kado;
tana Lu uzina ànya 'da ŋgwai ndaro!
10 “Ànya se ezate ta taŋgye rota ni kado;
tana Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru ro ni ànyaro!
11 “Ami ni kado ondro lidri ka ami o'da ago ka ami eza ago ka ami kicu kowero takozi cini ata si ta maro ta owo. 12 Nyà'do yai'dwesi ago riyä si, tana päläti 'desi a'bate tana ami vo'buyakuru ya. Tana ànya ezayi nebii se käti ni ämiri kpate inye.
Oso'bai Yesu vo oso Täyi ndi Ŋgaeyi be ronye
(Marako 9:50Luka 14:34-35)
13 “Ami orivoya täyi yi 'bädri ri. Oko ondro ka'do täyi kije oci iro te, ago a'bana anya ocine to'di eŋwanye ya? Anya ni kote a'done kado, oko e'be gialo odane cowa ago otone pa si.
14 “Ami orivoya ŋgaeyi yi 'bädri cini ri. 'Bakici se abete lutu dri äni kote da'done. 15 'Diaza eyi lamba kote drî na takone lakaza si; oko ka edrena ŋga lamba edre ro dri, ago eyivote ànya se cini zo yasi ri. 16 Kpa oso inye beṛo ŋgaeyi amiro ri voeyine inye lidri mile, tana ondro ànya kondreyi takado se nyàbe oyena 'do te oko, ànya käräṛuyi Täpi amiro se vo'buyakuru ya ono robe.
Ŋgaemba ta Ota rota
17 “Nyùsu ta ko mìkye ŋgaemba maro orivoya Ota Musa ro ndi ŋgaemba nebii robe pere ro. Mikyi ko ànya perene, oko mikyi ŋgaemba ànyaro o'bane a'done ŋgye. 18 Endaro mata ämiri ono, vo'buyakuru ndi 'bädri be lävuna ndi, oko taegyi giṛiŋwa ca telesi taegyi ro se tipari giṛiŋwa ono unina ko okyene ni Ota yasi madale tase cini beṛo a'done ono a'dona lutu ŋgye. 19 Ondro ka'do, 'diaza koro tase ca tipari ota ya ono kote ago kemba azii kpa gwo oyene inye, nda a'dona ndi tipari Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru roya. Oko nda se kabe Ota oro ago kabe anya emba a'dona 'da 'desiro Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru roya. 20 Ka'do inye, mata ämiri ono, ocine ämiri Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru roya i'do ondro ka'do taŋgye amiro ka'do kote ndrani miemba'bai Ota ro ndi Parusii robe ri owo.
Ŋgaemba ta Kyila rota
21 “Nyèri tase atabe lidri ri kyeno ana te se ekye: ‘Mifu läfu ko, 'dise kufu 'diaza te beṛo ezine vurena opene.’ 22 Oko mata ämiri ono, nda se orivoya kyilaro ädrupi ndaro be ezina 'da vurena opene, nda se kabe ädrupi ndaro o'dana 'do ezina 'da vure'bai kandra, nda se kabe ädrupi ndaro uzina amama 'do a'dona ndi odra ro ndäri oyine gehena ya. 23 Ta'dota ondro ka'do nyate ŋgapäṛi miro ozona Lu ri vo tori oloro dri ago ta kegate midri ndriro anjioko ädrupi miro orivoya ta aza be milomvo, 24 nye'be ŋgapäṛi miro lau vo tori oloro mile, nyoyi ndriŋwa ago nyodro'beru ädrupi miro be, ago 'dooko nyego mi'de gwo ŋgapäṛi miro ozone Lu ri.
25 “Ondro ka'do 'diaza ka'dote ta aza be milomvo ago ka mi ezi vure ya oko, nyède kalaope amiro nda be, dri ṛo teinye ociako vo vure roya, ukyi ondro misate lau oko, nda ozo mi 'da vureope'ba ri, se ozona mi 'da vookwa'ba ri, ago avona mi ndi kamba ya. 26 Endaro mata miri ono, mirina ndi lau, madale nyozona parata se cini drî miro utweza 'do lutu kpeye.
Ŋgaemba ta Taoyero Toko kode Ago Drisi rota
27 “Nyèrite atate ekye: ‘Miye ta ko toko kode ago drisi.’ 28 Oko mata ämiri yauono: 'Diaza se kabe voondre toko aza dri ago le anya uzine iri ye ta ṛote sina toko drisi ya ndaro ya. 29 Ka'do inye ondro ka'do mi drígwo yasi miro kani mi o'ba takozi oyene, nyewe anya tesi ago mivo anya cowa! Ni kadopara miri telesi lomvo miro ro ijene ndrani lomvo miro ovone cu gehena ya ri. 30 Ondro ka'do drí drígwo yasi miro kani mi o'ba takozi oyene, nyätäṛi ätu ago mivo cowa! Ni kadopara miri ŋga alodi lomvo miro ro ijene ndrani lomvo miro ovone cu gehena ya ri.
Ŋgaemba ta Ruonji rota
(Matayo 19:9Marako 10:11-12Luka 16:18)
31 “Ata kpate ekye: ‘'Diaza se kabe toko ndaro onjina beṛo waraga ruonjiro egyine ozone anyari.’ 32 Oko yauono mata ämiri ono, ondro ka'do mano aza ka toko ndaro ojina ta ronyi oyero anyaro ta, nda 'ba anya ni ta oyene ago drisi ondro anya kogo kuru ago aza te owo; ago mano se kabe anya ogye 'do ka kpa taoye toko drisi.
Ota ta Ruäṛu rota
33 “Nyèri tase atabe lidri ri kyeno ana te se ekye: ‘Nyepere tao'ba miro ko, oko miye tase nyäṛurube oyene Opi ri 'do.’ 34 Oko mata ämiri yauono nyäṛuru ko ondro nyate tao'ba oye owo. Nyäṛuru ko vo'buyakuru si, tana ni giti Lu ro owo, 35 ca ko 'bädri si, tana ni vo pa otoro ndaro owo; ca ko Yerusalema si, tana anya ni 'bakici 'Bädri'ba 'desi ro owo. 36 Nyäṛuru kpa ko drî miro si, tana minina ko drikyiri alodi o'bane onjero kode uniro. 37 Nyàta toto mìkye: ‘Owo’ kode ‘Hwa’; ta to aza se nyàbe atana 'do ka ikyi ni Nda se Kozi ono resi.
Ŋgaemba ta Tavologo rota
(Luka 6:29-30)
38 “Nyèri tate se atate ekye: ‘Mi 'bedri mi azi be, ago si 'bedri si azi be.’ 39 Oko yauono mata ämiri; nyòlogo votaro ko 'dise kabe ami oye koziro ri. Ondro ka'do 'diaza koca biṛi drígwo yasi miro te, mi'ba nda koca biṛi gaṛi yasi miro kpa. 40 Ondro ka'do 'diaza ka mi ugu vure ya ososi mivo ta boŋgo miro rota, mi'ba nda kuru dhudhu miro kpa. 41 Ago ondro ka'do alo aza kyila'bai ro kuru mite kate mi gbiri ŋga ndaro uŋgyine jä'dijä'di alo, miŋgyi jä'dijä'di ritu. 42 Ondro ka'do 'diaza keji mite ŋga aza ta, nyozo ndäri; ondro ka'do 'diaza kolete ŋga aza urune tiko ro ni mirigyesi, nyozo ndäri.
Ŋgalu Kyila'baazi ri
(Luka 6:27-28Luka 32-36)
43 “Nyèri tate se atate ekye: ‘Nyulu bereazi miro, oko ya miro koso kyila'baazi miro lomvo.’ 44 Oko yauono mata ämiri: Nyùlu kyila'baazii amiro ago nyä̀mätu ànya se kayibe ami eza ta, 45 tana nyà'do robe ŋgwai ro Täpi amiro se vo'buyakuru ya ana ri. Tana nda 'ba kitu ndaro ni voeyine lidri kozi ndi kado be dri ojoojoro, ago kani 'bu ozo ànya se kabe takado oye ndi ànya se kabe takozi oye iyi ri. 46 Ondro ka'do nyùlu gialo lidri se kabe ami lu ayani Lu ozona ŋgapäṛi eŋwanye ämiri ya? Ca parata koto'bai kayi kpa oyena inye! 47 Ago ondro ka'do nyà mede oye toto bereazii amiro ri ayani, inye'do nyà'dona to ni 'diawi ri eŋwanye ya? Tana taomaako'bai kayi kpa oyena inye! 48 Beṛo ämiri a'done kadoro, kpa oso Täpi amiro vo'buyakuru ya orivoya kadoro 'do ronye.
الموعظة على الجبل
(لوقا 6‏:20‏-23)
1 فلمّا رأى يَسوعُ الجُموعَ صَعِدَ إلى الجبَلِ وجلَسَ. فَدنا إلَيهِ تلاميذُهُ، 2 فأخَذَ يُعلّمُهُم قالَ:
3 «هنيئًا للمساكينِ في الرّوحِ،
لأنّ لهُم مَلكوتَ السّماواتِ.
4 هنيئًا للمَحزونينَ، لأنّهُم يُعزّونَ.
5 هنيئًا للوُدَعاءِ، لأنّهُم يَرِثونَ الأرضَ.
6 هنيئًا للجِياعِ والعِطاشِ إلى الحقّ، لأنّهُم يُشبَعونَ.
7 هنيئًا للرُحَماءِ، لأنّهُم يُرحمونَ.
8 هنيئًا لأنقياءِ القُلوبِ، لأنّهُم يُشاهِدونَ اللهَ.
9 هنيئًا لِصانِعي السّلامِ، لأنّهُم أبناءَ اللهِ يُدْعَونَ.
10 هنيئًا للمُضطَهَدينَ مِنْ أجلِ الحقّ، لأنّ لهُم مَلكوتَ السّماواتِ.
11 هنيئًا لكُم إذا عَيّروكُم واَضطَهَدوكُم وقالوا علَيكُمْ كَذِبًا كُلّ كَلِمةِ سوءٍ مِنْ أجلي.
12 اَفرَحوا واَبتَهِجوا، لأنّ أَجرَكُم في السّماواتِ عظيمٌ. هكذا اَضطَهَدوا الأنبياءَ قبلَكُم.
الملح والنور
(مرقس 9‏:50، لوقا 14‏:34‏-35)
13 «أنتُم مِلحُ الأرضِ، فإذا فسَدَ المِلحُ، فَماذا يُمَلّحُهُ؟ لا يَصلُحُ إلاّ لأَنْ يُرمَى في الخارِجِ فيدوسَهُ النّاسُ.
14 أنتُم نورُ العالَمِ. لا تَخفَى مدينةٌ على جبَلٍ، 15 ولا يُوقَدُ سِراجٌ ويوضَعُ تَحتَ المِكيالِ، ولكِنْ على مكانٍ مُرتَفِعٍ حتّى يُضيءَ لِجميعِ الّذينَ هُمْ في البَيتِ. 16 فلْيُضِىءْ نورُكُم هكذا قُدّامَ النّاسِ ليُشاهِدوا أعمالَكُمُ الصّالِحةَ ويُمَجّدوا أباكُمُ الذي في السّماواتِ.
الشريعة
17 «لا تَظُنّوا أنّي جِئتُ لأُبطِلَ الشّريعَةَ وتَعاليمَ الأنبياءِ: ما جِئتُ لأُبطِلَ، بل لأُكمّلَ. 18 الحقّ أقولُ لكُم: إلى أنْ تَزولَ السّماءُ والأرضُ لا يَزولُ حرفٌ واحدٌ أو نقطةٌ واحدةٌ مِنَ الشّريعةِ حتى يتِمّ كُلّ شيءٍ. 19 فمَنْ خالفَ وَصيّةً مِنْ أصغَرِ هذِهِ الوصايا وعلّمَ النّاسَ أنْ يَعمَلوا مِثلَهُ، عُدّ صغيرًا في مَلكوتِ السّماواتِ. وأمّا مَنْ عَمِلَ بِها وعَلّمَها، فهوَ يُعَدّ عظيمًا في مَلكوتِ السّماواتِ. 20 أقولُ لكُم: إنْ كانَت تَقواكُم لا تَفوقُ تَقْوى مُعَلّمي الشريعةِ والفَرّيسيّينَ، لن تَدخُلوا مَلكوتَ السّماواتِ.
الغضب
21 «سَمِعتُم أنّهُ قِيلَ لآبائِكُم: لا تَقتُلْ، فمَنْ يَقتُلْ يَسْتَوْجِبْ حُكْمَ القاضي. 22 أمّا أنا فأقولُ لكُم: مَنْ غَضِبَ على أخيهِ اَستَوجَبَ حُكمَ القاضي، ومَنْ قالَ لأخيهِ: يا جاهلُ اَستوجبَ حُكمَ المجلِسِ، ومَنْ قالَ لَه: يا أحمقُ اَستوجَبَ نارَ جَهَنّمَ.
23 وإذا كُنتَ تُقَدّمُ قُربانَكَ إلى المَذبَحِ وتذكّرتَ هُناكَ أنّ لأخيكَ شيئًا عليكَ، 24 فاَترُكْ قُربانَكَ عِندَ المَذبَحِ هُناكَ، واَذهَبْ أوّلاً وصالِحْ أخاكَ، ثُمّ تَعالَ وقَدّم قُربانَكَ.
25 وإذا خاصَمَكَ أحَدٌ، فسارِعْ إلى إرْضائِهِ ما دُمْتَ معَهُ في الطّريقِ، لِئلاّ يُسَلّمَك الخَصمُ إلى القاضي، والقاضي إلى الشّرطي، فَتُلقى في السّجنِ. 26 الحقّ أقولُ لكَ: لن تخرُجَ مِنْ هُناكَ حتّى تُوفيَ آخِرَ دِرهَمٍ.
الزنى
27 «وسمِعتُمْ أنّهُ قيلَ: لا تَزنِ. 28 أمّا أنا فأقولُ لكُم: مَنْ نظَرَ إلى اَمرأةٍ لِيَشتَهيَها، زَنى بِها في قلبِهِ. 29 فإذا جَعَلَتْكَ عَينُك اليُمنَى تَخْطَأ، فاَقلَعْها وألْقِها عَنكَ، لأنّهُ خَيرٌ لكَ أنْ تَفقِدَ عُضوًا مِنْ أعضائِكَ ولا يُلقَى جَسدُكَ كُلّهُ في جَهَنّمَ. 30 وإذا جَعَلَتْكَ يدُكَ اليُمنَى تَخطأُ، فاَقطَعْها وألْقِها عنكَ، لأنّهُ خَيرٌ لكَ أنْ تَفقِدَ عُضوًا مِنْ أعضائِكَ ولا يذهَبُ جسَدُكَ كُلّه إلى جَهَنّمَ.
الطلاق
(متى 19‏:9، مرقس 10‏:11‏-12، لوقا 16‏:18)
31 «وقِيلَ أيضًا: مَنْ طَلّقَ اَمرأتَهُ، فلْيُعطِها كِتابَ طَلاقٍ. 32 أمّا أنا فأقولُ لكُم: مَنْ طلّقَ اَمرأتَهُ إلاّ في حالَةِ الزّنَى يجعلُها تَزْني، ومَنْ تَزوّجَ مُطلّقةً زنَى.
حلف اليمين
33 «وسَمِعْتُمْ أنّهُ قيلَ لآبائِكُم: لا تحلِفْ، بل أَوفِ للرّبّ نُذورَكَ. 34 أمّا أنا فأقولُ لكُم: لا تَحلِفوا مُطلَقًا، لا بالسّماءِ لأنّها عرشُ اللهِ، 35 ولا بالأرضِ لأنّها مَوطِىءُ قدَمَيْهِ، ولا بأُورُشليمَ لأنّها مدينةُ المَلِكِ العظيمِ. 36 ولا تحلِفْ برَأْسِكَ، لأنّكَ لا تَقدِرُ أنْ تَجعلَ شَعْرةً واحدةً مِنهُ بيضاءَ أو سوداءَ. 37 فليكُنْ كلامُكُم: «نَعَمْ» أو «لا»، وما زادَ على ذلِكَ فهوَ مِنَ الشّرّيرِ.
الانتقام
(لوقا 6‏:29‏-30)
38 «سَمِعْتُمْ أنّهُ قِيلَ: عَينٌ بِعَينٍ وسِنّ بسِنّ. 39 أمّا أنا فأقولُ لكُم: لا تُقاوِموا مَنْ يُسيءُ إلَيكُم. مَنْ لطَمَكَ على خَدّكَ الأيْمنِ، فحَوِّلْ لَه الآخَرَ. 40 ومَنْ أرادَ أنْ يُخاصِمَكَ ليأخُذَ ثَوبَكَ، فاَتْرُكْ لَه رِداءَكَ أيضًا. 41 ومَنْ سَخّرَكَ أنْ تَمشيَ معَهُ مِيلاً واحدًا، فاَمشِ معَهُ مِيلَيْن. 42 مَنْ طَلَبَ مِنكَ شيئًا فأَعطهِ، ومَنْ أرادَ أَنْ يَستعيرَ مِنكَ شيئًا فلا ترُدّهُ خائِبًا.
محبة الأعداء
(لوقا 6‏:27‏-28‏،لوقا 32‏-36)
43 «سَمِعتُم أنّهُ قِيلَ: أحِبّ قريبَكَ وأبغِضْ عَدُوّكَ. 44 أمّا أنا فأقولُ لكُم: أحِبّوا أَعداءَكُم، وصَلّوا لأجلِ الّذينَ يضْطَهِدونكُم، 45 فتكونوا أبناءَ أبيكُمُ الّذي في السّماواتِ. فهوَ يُطلِعُ شَمْسَهُ على الأشرارِ والصّالحينَ، ويُمطِرُ على الأبرارِ والظّالمينَ. 46 فإنْ كُنتُم تُحِبّونَ الّذينَ يُحبّونكُم، فأيّ أجرٍ لكم؟ أما يعمَلُ جُباةُ الضّرائِب هذا؟ 47 وإنْ كنتُم لا تُسلّمونَ إلاّ على إخوَتِكُم، فماذا عمِلتُم أكثرَ مِنْ غَيرِكُم؟ أما يعمَلُ الوَثَنيّونَ هذا؟ 48 فكونوا أنتُم كاملينَ، كما أنّ أباكُمُ السّماويّ كامِلٌ.