Yesu ka ta Ruonji ro Embana
(Marako 10:1-12)
1 Ondro Yesu konde ta kwoi atana te oko, nda e'be Galilaya te ago oyite wari Yuda roya Golo Yaradene tasi. 2 Lowa du sote nda vo, ago nda ede ànya te lau.
3 Rukä Parusii ro ikyiyite ndare ago ojoyite ta ndaro ojone ugu taeji si ekye: “Inye'do Ota letadri gindi mano aza ri toko ndaro onjine oso nda kolebe ronye ta ta azaka rota ya?”
4 Yesu zatadrite ekye: “Inye'do mìzi taegyi ṛo ko se katabe ekye ṛoni etosi O'ba'ba 'ba lidri ni agoro ago tokoro ya? 5 Ago Lu atate ekye: ‘Tana ta'doro manoago e'bena täpi ndaro ndi endre be 'da ago a'dona gwo kpokoṛo alo toko ndaro be, ago se ritu ono a'dona gwo lomvo alodi ro.’ 6 Ta'dota ànya kote tona ritu, oko te lomvo alodi yi. Ka'do inye beṛo ko mano aza ri 'dise Lu kodro'bete troalo ono lewene.”
7 Parusii ejiyi nda te ekye: “Ka'do inye, Musa ko'debe ota ozone manoago ri waraga ruonjiro ozone toko ndaro ri anya onjine etaya?”
8 Yesu zatadrite ekye: “Musa ozotate ämiri 'ditoko amiro onjine tana orivoya rritiro ami embane. Oko etosi ko oso inye. 9 Ka'do inye, mata ämiri ono, 'diaza se kabe toko ndaro onjina ta ta aza rota oko ko ta'diriako ta, anjioko yetate toko drisi ondro ka'do nda kogye toko aza te owo.”
10 Taeri'bai ndaro atayite ndäri ekye: “Ondro ka'do ta ka'do bete a'done inye lakole manoago ro ndi toko ndaro be ya, ni kadopara ko ruogyene.”
11 Yesu zatadrite ekye: “Ta ŋgaembaro se ono tana di ko 'di cini, oko toto ànya se Lu kozobe ànyari 'do ayani. 12 Tana tase lidri ko'de be ko ruogyene tana orivoya ba toto; azaka ätibe ṛo orine inye; azaka lidri eŋgye ànya ni roti ro; ago azaka gyeru ko ta Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru ro rota. Mi'ba nda se kuni ndi ta ŋgaembaro ono urune koye ndi inye.”
Yesu Äṛu Ŋgàga Giṛiŋwà te
(Marako 10:13-16Luka 18:15-17)
13 Lidri azaka eziyi ŋgàga giṛiŋwa te Yesu re ndäri drí ndaro o'bane ànya lomvo ago mätune ànya ta, oko taeri'bai koziyi lidri te. 14 Yesu atate ekye: “Mì'ba ŋgàga giṛiŋwa ikyine mare, ago nyàlaga ànya ko zo, tana Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru ro ni se oso nonye kwoi ro.”
15 Nda 'ba drí ndaro te ànya lomvo 'dooko oyite.
Mano Agoanji se Ŋgaamba be ana
(Marako 10:17-31Luka 18:18-30)
16 Tu aza si mano aza ikyite Yesu re, nda ejitate ekye: “Miemba'ba, tase kado beṛo märi oyene a'doza adri äduako be ni e'di ya?”
17 Yesu zatadrite ekye: “Nya ma eji ta tase kado rota etaya? 'Di Alodi orivoya se toto ni kado. Nyäti ota ondro ka'do mile gindi ocine adri ya owo.”
18 Nda ejitate ekye: “Ota eŋwani ya?” Yesu zatadrite ekye: “Mifu läfu ko, miye ta ko ago kode toko drisi; nyukugu ŋga ko; nyikicu 'diaza ko kowe si; 19 miro täpi miro ndi endre miro be; ago nyulu oriazi miro oso nyabe andivo miro lu ronye.”
20 Agoanji se ana zatadrite ekye: “Maro ota se cini kwoi te. Oko azana se märi oyene ni eŋwani ya?”
21 Yesu atate ndäri ekye: “Ondro ka'do milete a'done kadoro, nyoyi ago migye ŋgase cini nya'dobe sina ono ago nyozo parata na ati'bai ri, 'dooko nya'dona 'da ŋgadriamba be vo'buyakuru ya, 'dooko nyikyi ago miso mavo.”
22 Ondro agoanji ana keri ta ono te oko, nda oyite tusu ro, tana nda orivoya ŋgadriamba be.
23 'Dooko Yesu atate taeri'bai ndaro ri ekye: “Endaro mata ämiri ono; a'dona ndi rritiro amba lidri se ŋgaamba be ri ocine Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru roya. 24 Medelena kpa to'di; orivoya rritiako gamele ri ocine mi libira ro yasi ni mano ŋgaamba'ba ri ocine Miri 'Bädri'ba Lu roya.”
25 Ondro taeri'bai keriyi ta ono te oko, ànya laroyi tawi. Ànya ejiyitate ekye: “Ka'do inye, apana a'di aya ya?”
26 Yesu ndrevote ŋgye ànya dri ago zatadrite ekye: “Ono orivoya rritiro lidri ri oko Lu ri ŋga cini orivoya rritiako.”
27 'Dooko Petero ata ṛo ṛeṛe ekye: “Mindre, mè'be ŋga cini te ago màsote mivo. Oko ŋgase mà'dona sina e'di ya?”
28 Yesu atate ànyari ekye: “Endaro mata ämiri ono, ondro Ŋgwa Lidri ro korite giti 'desi ndaro ro dri Tu To'di ana ya oko, 'dooko ami se 'butealo foritu oso'bai mavo ono mìrina kpa 'da gitii dri, 'bakalai 'butealo foritu Yisaraele ro mirine. 29 Ago vona cini se kabe zoi kode ädrupii kode endreŋwà kode täpi kode endre kode ŋgàga kode ämvui e'bena ta maro ta usuna ŋga perena kama alo ndra ago ozona adri äduako 'da ndäri. 30 Oko ambana se yau käti ono a'dona 'da äduro, ago ambana se yau äduro ono a'dona 'da käti.
الزواج والطلاق
(مرقس 10‏:1‏-12)
1 ولمّا أتَمّ يَسوعُ هذا الكلامَ، تَرَكَ الجَليلَ وجاءَ إلى بِلادِ اليَهودِيّةِ مِنْ عَبرِ الأُردُنِ. 2 فتبِعَتْهُ جُموعٌ كبيرةٌ، فشَفاهُم هُناكَ.
3 ودَنا إلَيهِ بَعضُ الفَرّيسيّينَ وسألوهُ لِيُحرِجوهُ: «أيَحِلّ لِلرّجُلِ أنْ يُطلّقَ اَمرأتَهُ لأيّ سَبَبٍ كانَ؟» 4 فأجابَهُم: «أما قَرأْتُم أنّ الخالِقَ مِنَ البَدء جعَلَهُما ذكَرًا وأُنثى 5 وقالَ: لذلِكَ يَترُكُ الرّجُلُ أباهُ وأُمّهُ ويَتّحِدُ باَمرأتَهِ، فيَصيرُ الاثنانِ جسَدًا واحدًا؟ 6 فلا يكونانِ اثنينِ، بل جسَدٌ واحدٌ. وما جمَعَهُ اللهُ لا يُفرّقُهُ الإنسانُ».
7 وسألَه الفَرّيسيّونَ: «فلِماذا أوصى موسى بأنْ يُعطيَ الرّجُلُ اَمرأتَهُ كِتابَ طَلاقٍ فتُطلّقُ؟» 8 فأجابَهُم يَسوعُ: «لِقساوَةِ قُلوبِكُم أجازَ لكُم موسى أنْ تُطلّقوا نِساءَكُم. وما كانَ الأمرُ مِنَ البَدءِ هكذا. 9 أمّا أنا فأقولُ لكُم: مَنْ طلّقَ اَمرأتَهُ إلاّ في حالَةِ الزّنى وتزَوّجَ غَيرَها زنى».
10 فقالَ لَه تلاميذُهُ: «إذا كانَت هذِهِ حالُ الرّجُلِ معَ المرأةِ، فخَيرٌ لَه أنْ لا يتَزوّجَ». 11 فأجابَهُم يَسوعُ: «لا يَقبلُ هذا الكلامَ إلاّ الّذينَ أُعطِيَ لهُم أن يَقبَلوهُ. 12 ففي النّاسِ مَنْ ولَدَتْهُم أُمّهاتُهُم عاجِزينَ عَنِ الزّواجِ، وفيهِم مَنْ جَعلَهُمُ النّاسُ هكذا، وفيهِم مَنْ لا يَتزَوّجونَ مِنْ أجلِ مَلكوتِ السّماواتِ. فمَنْ قدِرَ أنْ يَقبَل فليَقبَلْ».
يسوع يبارك الأطفال
(مرقس 10‏:13‏-16، لوقا 18‏:15‏-17)
13 وجاءَهُ بَعضُ النّاسِ بأطفالٍ ليَضَعَ يَدَيْهِ علَيهِم ويُصلّيَ، فاَنتهَرَهُمُ التّلاميذ. 14 فقالَ يَسوعُ: «دَعُوا الأطفالَ يأْتُونَ إليّ ولا تَمنَعوهُم، لأنّ لأمثالِ هؤلاءِ مَلكوتَ السّماواتِ». 15 ووضَعَ يَدَيْهِ علَيْهِم ومَضى مِنْ هُناكَ.
الشاب الغني
(مرقس 10‏:17‏-31، لوقا 18‏:18‏-30)
16 وأقبَلَ إليهِ شابٌ وقالَ لَه: «أيّها المُعَلّمُ، ماذا أعمَلُ مِنَ الصّلاحِ لأنالَ الحَياةَ الأبدِيّةَ؟» فأجابَهُ يَسوعُ: « 17 لِماذا تَسألُني عمّا هوَ صالِحٌ؟ لا صالِحَ إلاّ واحدٌ. إذا أَرَدْتَ أنْ تَدخُلَ الحياةَ فاَعمَلْ بالوصايا». 18 فقالَ لَه: «أيّ وصايا؟» فقالَ يَسوعُ: «لا تَقتُلْ، لا تَزْنِ، لا تَسرِقْ، لا تَشهَدْ بالزّورِ، 19 أكرِمْ أباكَ وأُمّكَ، أحِبّ قريبَكَ مِثلما تُحبّ نَفسَكَ».
20 فقالَ لَه الشّابُ: «عَمِلتُ بِهذِهِ الوصايا كُلّها، فما يَعوزُني؟» 21 أجابَهُ يَسوعُ: «إذا أردتَ أنْ تكونَ كامِلاً، فاَذهَبْ وبِعْ ما تملِكُهُ ووَزّعْ ثمَنَهُ على الفُقراءِ، فيكونَ لكَ كنزٌ في السّماواتِ، وتعالَ اَتْبَعْني!»
22 فلمّا سَمِعَ الشابُ هذا الكلامَ. مَضى حَزينًا لأنّهُ كانَ يملِكُ أموالاً كثيرةً.
23 وقالَ يَسوعُ لِتلاميذِهِ: «الحقّ أقولُ لكُم: يَصعُبُ على الغنيّ أنْ يَدخُلَ مَلكوتَ السّماواتِ. 24 بل أقولُ لكُم: مُرورُ الجمَلِ في ثَقبِ الإبرةِ أسهَلُ مِنْ دُخولِ الغنيّ مَلكوتَ اللهِ».
25 فتعجّبَ التّلاميذُ كثيرًا مِنْ هذا الكلامِ وقالوا: «مَنْ يُمكِنُهُ أنْ يَخلُصَ، إذًا؟» 26 فنَظَرَ إلَيهِم يَسوعُ وقالَ لهُم: «هذا شيءٌ غيرُ مُمكنٍ عِندَ النّاسِ، أمّا عِندَ اللهِ فكُلّ شيءٍ مُمكِنٌ».
27 وقالَ لَه بُطرُسُ: «ها نَحنُ تَركْنا كُلّ شيءٍ وتَبِعْناكَ، فماذا يكونُ نَصيبُنا؟»
28 فأجابَ يَسوعُ: «الحقّ أقولُ لكُم: متى جلَسَ اَبنُ الإنسانِ على عَرشِ مَجدِهِ عِندَ تَجديدِ كُلّ شيءٍ، تَجلِسونَ أنتُم الّذينَ تَبِعوني على اَثني عشَرَ عَرشاً لتَدينوا عَشائرَ إِسرائيلَ الاثني عشَرَ. 29 وكُلّ مَنْ ترَكَ بيوتًا، أو إخوَةً أو أخواتٍ، أو أبًا، أو أُمّا، أو أبناءً، أو حُقولاً مِنْ أجلِ اَسمي، يَنالُ مِئةَ ضِعفٍ ويَرِثُ الحياةَ الأبديّةَ. 30 وكثيرٌ مِنَ الأوّلينَ يَصيرونَ آخِرينَ، ومِنَ الآخِرينَ يَصيرونَ أوّلينَ.