Kicu'ba Ojo Yesu te
(Matayo 4:1-11Marako 1:12-13)
1 Yesu egote ni Golo Yaradene yasi twi Tori Alokado be ago Tori ugu nda te le vocowa ya, 2 kicu'ba ojo ta ndaro te lau u'duna 'butesu, tu gi cini ana si nda nya ŋga aza kote, ago okyena vosi nda te täbiri ro. 3 Kicu'ba atate ndäri ekye: “Ondro ka'do mini orivoya Ŋgwa Lu ro owo mita kuni ono kotozaru ambata ro.” 4 Oko Yesu zatadrite ekye: “Taegyi atate ekye: ‘Lidri ni ko orine toto alo ambata si.’ ” 5 'Dooko kicu'ba lutu nda te kuru ago ka'da 'bädri cini se abe mirina 'bädri'bai si te ndäri ndriŋwa. 6 Kicu'ba atate ndäri ekye: “Mozona mbara cini ono ndi miri ndi ŋgadriamba cini ono be. Ozo vona te cini märi, ago mozona ndi 'dise mabe onjina ri. 7 Vona cini ono a'dona ndi miro, ka'do ondro nyämätu ma te owo.”
8 Yesu zatadrite ekye: “Taegyi atate ekye: ‘Beṛo miri Opi Lu miro mätune ago ruindune toto ndäri ayani!’ ”
9 'Dooko kicu'ba ugu Yesu te Yerusalema ya ago edre nda te le kuru doṛi Yekalu ro dri, ago atate ndäri ekye: “Ondro ka'do mi ni orivoya Ŋgwa Lu ro owo, nyevo andivo miro vuru ni nosi. 10 Tana taegyi atate ekye: ‘Lu ozona ta 'da malaika ndaro ri ta miro otine.’ 11 Taegyi ata kpate ekye: ‘Ànya okonayi mi 'da drí anyaro ya ukyi kuni oga pa miro 'da.’ ” 12 Oko Yesu zatadrite ekye: “Taegyi atate ekye: ‘Beṛo ko miri ta Opi Lu miro ro ojone.’ ” 13 Ondro kicu'ba konde ta Yesu ro ojona te ta cini yasi oko, nda e'be nda te tiko.
Yesu Eto Losi Ndaro te Galilaya ya
(Matayo 4:12-17Marako 1:14-15)
14 'Dooko Yesu gote Galilaya ya, ago mbara Tori Alokado ro orivoya nda be. Lazo ta ndaro ro larirute wari cini ana yasi. 15 Nda emba ŋga te zoitaeriro ànyaro yasi ago 'dicini räṛu nda te.
Aga Yesu Tezo Nazareta ya
(Matayo 13:53-58Marako 6:1-6)
16 'Dooko Yesu oyite Nazareta ya, vose nda mbate kigye ana ya, ago Sabata si nda oyite oso ondoalo ronye zotaeriro ya. Nda ŋgate kuru Taegyi uzine; 17 ago ozo buku nebi Yesaya rote nda rigye, nda pere buku se oroṛobe ana te ago usu vose egyi ta be kigye ekye:
18 “Tori Opi ro orivoya mädri,
tana nda nji ma ni lazokado ezine ati'bai ri.
Nda zo ma te ta 'dionjiro dritai ro ayone kamba'bai ri,
ago ta voondre logoro ayone miako'bai ri,
'dise kamba'bai ro onjine oyine dritai ro,
19 ago ta ayone anjioko tu esate
se Opi opana lidri ndaro 'da.”
20 Yesu roṛo buku roṛoroṛo rote, ozote kovole ruindu'ba ri, ago rite vuru. Lidri cini zotaeriro ya mi ànyaro lewite nda dri, 21 nda atate ànyari ekye: “Ondro ono vo taegyi ono ya ono tana sate ŋgye mina ya, oso nyèribe uzivona ya ronye.” 22 Ànya cini atayite kado ta ndaro ta ago laroyite ata se kado nda katabe ŋgälä ana tana ro. Ànya atayite ekye: “Inye'do nda ṛo ko ŋgwa Yosepa roya?” 23 Nda atate ànyari ekye: “Mama ndi endaro misina taoni ono mina 'da märi ekye: ‘Ede'ba nyede andivo miro.’ Nyìtina ta kpa 'da märi ta oyene noŋwa 'ba'desi 'ba maro roya oso ŋgase nyèri tana be ayete Kaperenauma ya ronye.” 24 Yesu go ata te ekye: “Endaro mata ämiri ono, äru nebi kote alona 'ba'desi 'ba modo ndaro roya.
25 “Nyèri ta maro, orivoya taŋgye yi anjioko, ävuzii amba orivoya Yisaraele ya tu Eliya rosi, tuse 'bu ku'di kote ndroa na nätu kpäkyi ago mä'bu kozipara 'dete wari cini ya ana si. 26 Caoko azo Eliya kote 'diaza alo re Yisaraele ya, oko toto ävuzi se koribe Zarefata ya wari Sidona roya re ayani. 27 Ago lidri amba orivoya Yisaraele ya se ka ugu rueza ni adravo koziro kyini ro ri tu nebi Elisa rosi; caoko alo aza ànyaro ede kote, oko toto Namana Siria'ba ro ayani.” 28 Ondro lidri zotaeriro ya keri ta ono te oko, ànya a'dote kyilaro. 29 Ànya ŋgayite kuru, ànya seyi Yesu te tesi ni 'ba'desi yasi, ago lutuyi nda te dridopi lutu se abe 'ba'desi ànyaro be driigye ana ro dri. Ànya leyite nda du'dune kärägu yasi, 30 oko nda abate lowa lakosi ago oyite.
Mano se Tori Undiro be ana
(Marako 1:21-28)
31 'Dooko Yesu oyite Kaperenauma 'ba'desi se Galilaya ya ana ya nda emba lidri te kigye lau Sabata si. 32 Ànya cini laro tawi liti se nda emba ŋga be kigye si tana ro, tana nda ata ta te drikaca si. 33 Mano aza orivoya zotaeriro ya tori undiro demona robe nda ya, nda trete ṛeṛe kporo amba si ekye: 34 “A! Yesu Nazareta ro, mile e'di ama be ya? Nyikyi noŋwa ono ama tufune ya? Mäni mi te; mini Lazo'ba Alokado Lu ro owo!”
35 Yesu ta tori te ekye: “Nya'do titiro ago nyefo tesi ni mano ono yasi!” Demona vo mano ana te vuru ànya kandra ago efote tesi ni nda yasi teinye ŋga kozi aza oye ako ndäri.
36 Lidri cini larote ago atate azi ri ekye: “Ata nonye kwoi e'di ya? Drikaca ndi mbara be si mano ono kozo ta be torii undiro ri, ànya efo ndi tesi!” 37 Ago ta iti ta Yesu rota tana larirute vo cini yasi wari ana ya.
Yesu Ede Lidri Amba te
(Matayo 8:14-17Marako 1:29-34)
38 Yesu e'be zotaeriro te ago oyite 'ba Simona roya. Adraŋwa Simona ro orivoya adravo ro driu'bo kozi be; ago ànya peyi ta anyaro te Yesu ri. 39 Nda oyite ago edrete kitapara anyaro lomvo ago ta driu'bo te anya e'bene. Driu'bo e'be anya te, ago anya ŋgate dori kuru ago ozo ŋgaonya te ànyari.
40 Oci kitu ro vosi oko 'dicini se bereazi ànyaro adravoro adravo dritoto be iyi eziyi ànya te Yesu re; nda 'ba drí ndaro te ànya cini lomvo ba alo alo ago ede ànya cini te. 41 Demonai fote tesi ni lidri amba yasi, ugu totrebe ekye: “Mi ni Ŋgwa Lu ro owo!” Yesu ozotate demonai ri ago laga ànya zo atane, tana ànya niyite nda ni Mesiya owo.
Yesu Petate Zoitaeriro yasi
(Marako 1:35-39)
42 Voiwivoya oko Yesu e'be 'ba'desi te ago oyite vo iṛero ya. Lidri eto nda uṛite, ago ondro ànya kusuyi nda te oko, ànya ojoyite nda lagane ni oyivoya ni ànya resi. 43 Oko nda atate ànyari ekye: “Beṛo märi Lazokado Miri 'Bädri'ba Lu ro ro tana opene kpa 'ba'desi azaka yasi, tana ono ni tase Lu kezo mabe oyene owo.”
44 Ago nda petate Zoitaeriro Yuda ro yasi.
الشيطان يجرب يسوع
(متى 4‏:1‏-11، مرقس 1‏:12‏-13)
1 ورجَعَ يَسوعُ مِنْ نَهرِ الأُردُنِ، وهوَ مُمتَلئٌ مِنَ الرّوحِ القُدُسِ، فاَقتادَهُ الرّوحُ في البرّيّةِ 2 أربعينَ يومًا، وإبليسُ يُجرّبُهُ، وما أكَلَ شيئًا في تِلكَ الأيّامِ حتى اَنقَضَت فَجاعَ. 3 فقالَ لَه إبليسُ: «إنْ كُنتَ اَبنَ اللهِ، فقُلْ لهذا الحجَرِ أنْ يَصيرَ خُبزًا». 4 فأجابَهُ يَسوعُ: «يَقولُ الكتابُ: ما بِالخُبزِ وحدَهُ يَحيا الإنسانُ».
5 وأصعَدَهُ إبليسُ إلى جبَلٍ مُرتَفِعٍ وأراهُ في لَحظَةٍ مِنَ الزّمَنِ جميعَ ممالِكِ العالَمِ، 6 وقالَ لَهُ: «أُعطيكَ هذا السّلطانَ كُلّهُ ومَجدَ هذِهِ الممالِكِ، لأنّني أملكُهُ وأنا أُعطيهِ لِمَنْ أشاءُ. 7 فإنْ سَجَدتَ لي يكونُ كُلّهُ لكَ». 8 فأجابَهُ يَسوعُ: «يَقولُ الكِتابُ: لِلرّبّ إلهِكَ تَسجُدُ، وإيّاهُ وحدَهُ تَعبُدُ».
9 وأخذَهُ إبليسُ إلى أُورُشليمَ، وأوقَفَهُ على شُرفَةِ الهَيكَلِ وقالَ لَهُ: «إنْ كُنتَ اَبنَ اللهِ، فألقِ بِنَفْسِكَ مِنْ هُنا إلى الأسفَلِ، 10 لأنّ الكِتابَ يَقولُ: يُوصي اللهُ مَلائكَتَهُ بِكَ لِيحفَظوكَ. 11 وهُم يَحمِلونَكَ على أيديهِم لِئلاّ تَصدِمَ رِجلَكَ بحَجَرٍ». 12 فأجابَهُ يَسوعُ: «ولكِنْ قِيلَ: لا تُجرّبِ الرّبّ إلهَكَ».
13 وبَعدَما جرّبَهُ إبليسُ بِكُلّ تَجرِبَةٍ، فارَقهُ إلى حِينٍ.
الناصرة ترفض يسوع
(متى 13‏:53‏-58، مرقس 6‏:1‏-6)
14 ورجَعَ يَسوعُ إلى الجَليلِ، وهوَ مُمتلِئٌ بِقوّةِ الرّوحِ القُدُسِ، فَذاعَ صِيتُهُ في جميعِ تِلك الأنحاءِ. 15 وكانَ يُعَلّمُ في مَجامِعِهِم، فيُمجّدونَهُ كُلّهُم.
16 وجاءَ يَسوعُ إلى الناصِرَةِ حَيثُ نَشأَ، ودخَلَ المجمَعَ يومَ السّبتِ على عادَتِهِ، وقامَ ليَقرَأَ. 17 فناوَلوهُ كِتابَ النّبيّ إشَعيا، فلمّا فتَحَ الكِتابَ وجَدَ المكانَ الذي ورَدَ فيهِ:
18 «رُوحُ الرّبّ علَيّ
لأنّهُ مَسحني لأُبَشّرَ المساكينَ،
أرسَلَني لأُناديَ لِلأسرى بالحُريّةِ،
وللعُميانِ بِعَودَةِ البصَرِ إليهِم،
لأُحَرّرَ المَظلومينَ
19 وأُعلِنَ الوَقتَ الذي فيهِ
يَقبَلُ الرّبّ شعبَهُ».
20 وأغلَقَ يَسوعُ الكِتابَ وأعادَهُ إلى خادِمِ المَجمَعِ وجَلَسَ. وكانَت عُيونُ الحاضِرينَ كُلّهِم شاخِصَةً إليهِ. 21 فأخَذَ يقولُ لهُم: «اليومَ تَمّت هذِهِ الكَلِماتُ التي تَلَوْتُها على مَسامِعِكُم». 22 فشَهِدوا لَه كُلّهُم، وتَعَجّبوا مِنْ كلامِ النّعمَةِ الذي يَخرُجُ مِنْ فَمِهِ، وقالوا: «أما هوَ اَبنُ يوسُفَ؟»
23 فقالَ لهُم يَسوعُ: «ستَقولونَ لي هذا المثَلَ: يا طبيبُ اَشفِ نفسَكَ: فاَعمَلْ هُنا في وطنِكَ ما سَمِعنا أنّكَ عمِلتَهُ في كَفْرناحومَ». 24 وقالَ لهُم: «الحقّ أقولُ لكُم: لا يُقبَلُ نَبِيّ في وَطَنِهِ. 25 وبِحَقّ أقولُ لكُم: نَعَم، كانَ في إِسرائيلَ كثيرٌ مِنَ الأرامِلِ في زَمَنِ إيليّا، حينَ تَوقّفَ المطَرُ ثلاثَ سنَواتٍ وسِتّةَ أشهُرٍ، فحَدثَتْ مَجاعَةٌ شَديدَةٌ في البِلادِ كُلّها، 26 وما أرسَلَ اللهُ إيليّا إلى واحِدَةٍ مِنهُنّ، بل أرسلَهُ إلى أرمَلَةٍ في صَرَفَةِ صَيدا. 27 وكانَ في إِسرائيلَ كثيرٌ مِنَ البُرصِ في زمَنِ النّبي أليشَعَ، فما طهّرَ اللهُ أحَدًا مِنهُم إلاّ نُعْمانَ السوريّ».
28 فلمّا سَمِعَ الحاضِرونَ في المَجْمَعِ هذا الكلامَ غَضِبوا كثيرًا. 29 فقامُوا، وأخرَجُوهُ إلى خارِجِ المدينةِ، وجاؤوا بِه إلى حافّةِ الجبَلِ الذي كانَت مدينتُهُم مَبنيّةً علَيهِ ليُلقُوهُ مِنها. 30 لكِنّه مَرّ مِنْ بَينِهِم ومَضى.
شفاء رجل فيه روح نجس
(مرقس 1‏:21‏-28)
31 ونَزَلَ إلى كَفْرَناحومَ، وهيَ مدينةٌ في الجَليلِ، وأخَذَ يُعَلّمُ النّاسَ في السّبتِ. 32 فتعجّبوا كُلّهُم مِنْ تَعليمِهِ، لأنّهُ كانَ يتكَلّمُ بِسُلطانٍ. 33 وكانَ في المَجمعِ رَجُلٌ فيهِ رُوحُ شَيطانٍ نَجِسٍ، فصاحَ بأعلى صوتِهِ: 34 «آه، ما لكَ ولنا، يا يَسوعُ النّاصِريّ؟ أجئْتَ لِتُهلِكنا؟ أنا أعرِفُ مَنْ أنتَ: أنتَ قُدّوسُ اللهِ!» 35 فاَنتَهَرَهُ يَسوعُ، قالَ: «اَخرَسْ واَخْرُجْ مِنَ الرّجُلِ!» فصَرَعَ الشّيطانُ الرّجُلَ في وَسْطِ المَجمَعِ وخرَجَ مِنهُ، مِنْ غَيرِ أنْ يُصيبَهُ بأذى. 36 فاَستَغرَبوا كُلّهُم، وقالَ بَعضُهُم لِبَعضٍ: ما هذا الكلامُ؟ بِسُلطانٍ وقُوّةٍ يأمُرُ الأرواحَ النّجِسَةَ فتَخرُجُ».
37 وذاعَ صيتُهُ في تِلكَ الأنحاءِ كُلّها.
شفاء حماة بطرس
(متى 8‏:14‏-17، مرقس 1‏:29‏-34)
38 ثُمّ ترَكَ المَجمعَ ودخَلَ بَيتَ سِمعانَ. وكانَت حَماةُ سِمعانَ مُصابَةً بِحُمّى شَديدةٍ، فتَوسّلوا إلَيهِ مِنْ أجلِها. 39 فدَنا مِنها، واَنتَهَرَ الحُمّى فتركَتْها، فقامَت في الحالِ وأخذَت تَخدُمُهُم.
40 وعِندَ غُروبِ الشّمسِ، جاءَ النّاسُ بِمَرضاهُم إلى يَسوعَ، وكانوا مُصابينَ بِعِلَلٍ مُختَلِفَةٍ، فوضَعَ يَدَيهِ على كُلّ واحدٍ مِنهُم وشفاهُ. 41 وخرَجَتِ الشّياطينُ مِنْ مَرضى كثيرينَ وهيَ تَصرُخُ: «أنتَ اَبنُ اللهِ!» فكانَ يَسوعُ يَنتهِرُها ويَمنَعُها مِنَ الكلامِ، لأنّها عرَفَت أنّهُ المَسيحُ.
يسوع يعلم في المجامع
(مرقس 1‏:35‏-39)
42 وخرَجَ يَسوعُ في الصّباحِ، فذَهبَ إلى مكانٍ مُقفرٍ. وبَحثَ عَنهُ النّاسُ، فلمّا وجَدوهُ تَمسّكوا بِه لِئلاّ يَرحَلَ عَنهُم. 43 فقالَ لهُم: «يَجِبُ علَيّ أن أُبَشّرَ سائِرَ المُدُنِ بِمَلكوتِ اللهِ، لأنّي لِهذا أُرسِلتُ». 44 ومَضى يُبَشّرُ في مجامعِ اليهوديّةِ.