Ede Namana te
1 Namana otaozo'ba kyila'bai 'bädri'ba Siria ro ro, orivoya mano orooro yi ago 'bädri'ba lu nda tawi, tana nda si OPI ozo ŋgaopeṛe te Siria ri. Nda orivoya mano mbaraekye ago turiako yi, oko nda orivoya kari'ba yi. 2 Tu alo aza kyila Siria'bai ro Yisaraele'bai be si, ànya ruyi ŋgutiŋwa alo aza te ni Yisaraele yasi, ago anya a'dote ruindu'ba ro toko Namana ro ri. 3 Tu alo si anya atate toko Namana ro ri ekye: “Aba 'desi maro ka'do gwo nebi se kabe ori Samaria ya ana re, aba nda edena adravo ndaro kari ro ndi.” 4 Ndi Namana oyite 'bädri'ba re, ago iti tase ŋgutiŋwa se ni Yisaraele yasi katabe ana tana te ndäri. 5 Ago 'bädri'ba Siria ro zatadrite ekye: “Nyoyi ri, mazona waraga 'da 'bädri'ba Yisaraele ro ri.”
'Dooko Namana ŋgate, nda ru tonyo mo'di ro kutu 'butenätu (30,000), tonyo logo läguläguro ro kutu njidrialo (6,000) ndi boŋgo 'butealo karama robe. 6 Nda ezi waraga ana te 'bädri'ba Yisaraele ro ri, äzi waraga ana te se ekye: “Mazo waraga ono miri ta ruindu'ba maro Namana rota, tana nyede adravo kari ro ndaro robe.” 7 Ondro 'bädri'ba Yisaraele ro kuzi waraga ana te oko, nda wa boŋgo ndaro te ago atate ekye: “Inye'do ma Lu yi, 'di ufune ago adrine, mano ono ri ukyine ta ezone märi mano se adravo kari robe edene ya? Endaro, mindre gi nda ka vo kalaopero uṛina mabe.”
8 Ondro nebi Elisa keri tate 'bädri'ba Yisaraele ro wa boŋgo ndaro te oko, nda zo lazo te 'bädri'ba ri ekye: “Miwa boŋgo miro te etaya? Mi'ba nda kikyi mare, tana nda kuni robe anjioko nebi orivoya Yisaraele ya.” 9 Ndi Namana ikyite farasii ndaro ndi arabia ndaro yibe, ago ikyi edrete käläsi zo Elisa ro ro kala. 10 Elisa zo ruindu'ba ndaro te ta itine ndäri ekye: “Nyoyi ago mija mi Golo Yaradene ya perena njidrieri, 'dooko lomvo miro ederuna ndi ago nya'dona ndi wäṛiro.” 11 Oko Namana a'dote kyilaro, ugu oyite atabe ekye: “Mindre, musu maro be nda efona tesi mare, ago edrena ago mätuna OPI Lu ndaro gwo, ago okana drì ndaro gwo vona iyi yasi, adravo kari maro ro kederu robe. 12 Inye'do goloi Abana ndi Farapara be, Damaseka ya ana ṛo ko kadopara ndrani goloi cini Yisaraele ro risi ya? Aba maja ma ṛo ko ànya ya ma'do robe wäṛiro ya?” Ndi nda za drite ago oyite kyila si. 13 Oko ruindu'bai ndaro ishweyite loto ago atayite ndäri ekye: “Täpi maro, ondro ka'do aba nebi kota mi gwo ŋga rritiro aza oyene, inye'do milena zo oyene ya? Ŋgase ta amba ro iga e'di, nda ata ṛo ko toto miri ekye: ‘Nyalasa, nya'do robe wäṛiro ya?’ ” 14 'Dooko nda oyite Golo Yaradene ya, ci'di andivo ndaro te gyi ya perena njidrieri, oso nebi Elisa kota nda be ronye; ago lomvo ndaro go a'dote oso lomvo ŋgwa giṛiŋwa ro ronye ago nda a'dote wäṛiro.
15 'Dooko nda gote Elisa re, ndi lidri cini ndaro yibe, kyiyi edreyite nda kandra; ago nda atate ekye: “Yauono mäni ndi lu aza i'do 'bädri cini ya oko toto Lu Yisaraele ya ayani; ka'do inye miru ŋgapäṛi ono ni ma ruindu'ba miro ono rigyesi.” 16 Oko Elisa zatadrite ekye: “Mäṛuru OPI lidriidriro, se mabe ruindu rigye ono si, märi ŋga aza urune i'do.” Namana eji nda gi dhu urune, caoko nda gazo. 17 'Dooko Namana atate ekye: “Ondro mile kote oko, da molo'baru miri, nyozo gyini märi se doŋgi ritu unina ndi uŋgyine. Tana eto ni tu ono si ono märi ŋgapäṛi ozone kode tori olone lu aza ri te i'do oko toto OPI ri ayani. 18 Mi'ba OPI ke'be ma ruindu'ba miro ono ta ta alodi ono rota. Ondro 'bädri'ba maro kate oyi yekalu Rimona roya mätune oko nda 'ba ma nda ugu ni, 'dooko mämätu kpa ka'do inye OPI ke'be ma ta taono rota.” 19 Elisa atate ekye: “Nyoyi liatokpero.”
Oko ondro Namana koyite gafere ni nda resi oko, 20 ruindu'ba Elisa ro Geazi atate andivo iro ri ekye: “'Desi maro e'be Namana Siria'ba te oyine teinye ŋgase nda kezibe uruako ni nda rigyesi. Mäṛuru OPI lidriidriro si, mämuna ndi nda vo, ago märuna ŋga aza ndi ni nda rigyesi.” 21 Ndi Geazi sote Namana vo. Ondro Namana kondre 'diaza te eziimuvoya nda vo oko, nda efote vuru ni arabia ndaro yasi utudri ndaro te, ago ejitate ekye: “Ŋga kozi aza yi ya?” 22 Geazi zatadrite ekye: “Ŋga cini kadoro. Oko 'desi maro ezo ma ni atane miri ekye: ‘Agoànji ritu ni gboko nebii ro yasi ni 'bädri lutu ro Eperaima ro yasi esayite ndri yau; molo'baru miri tonyo mo'di ro kutu nätu (3,000) ndi boŋgo ritu karama robe ozone ànyari.’ ” 23 Namana atate ekye: “Nya'do yai'dwesi tonyo mo'di ro kutu njidrialo (6,000) urune.” Nda ta anya te ànya urune, ago nda embe tonyo mo'di rote gbolo ritu ya, boŋgo ritu karama robe, ago 'ba ànya te ruindu'bai ritu ndaro dri; ago zo ànya lävute sina käti Geazi mile. 24 Ondro ànya kesayite lutu pa oko, Geazi ru gbolo ritu kai teni ruindu'bai rigyesi, ago 'ba ànya te zo ya; ago go zo ruindu'bai ritu Namana ro kai te kovole ndi ànya oyiyite. 25 Nda oyi cite zo ya, ago kyi edrete 'desi ndaro kandra, Elisa eji nda te ekye: “Nya'do gaŋwaroya Geazi?” Nda zatadrite ekye: “Ma ruindu'ba miro moyi ko'de vo aza ya.”
26 Oko Elisa atate ndäri ekye: “Inye'do moyi ṛo ko mibe tori si saa se mano ana kefobe ni arabia ndaro yasi ago egobe drî miro utune 'do siya? Inye'do ono tu parata, boŋgo, doŋgo ice ido ro ro, ämvu ice ido ro ro, timele, ti, ruindu'bai àgoro ndi ruindu'bai ndiriŋwà robe uruna roya? 27 Ka'do inye kari Namana ro ogona te midri ndi zelevoi miro be äduako!” Ndi Geazi fote tesi ni nda kandrasi kari'ba ro, lomvo ndaro a'dote onjero oso siya ronye.
شفاء نعمان من برصه.
1 وكانَ نُعمانُ قائدُ جيشِ مَلِكِ آرامَ رَجُلا مُعَزَّزا مُكرَّما عِندَ سيِّدِهِ، لأنَّ الرّبَّ حقَّقَ على يَدِهِ نَصرا لآرامَ. وكانَ هذا بطَلا شُجاعا، لكِنْ بهِ بَرَصٌ. 2 ومرَّةً خرَجَ الآراميُّونَ إلى الغَزْوِ، فسَبَوا مِنْ أرضِ إِسرائيلَ فتاةً صغيرةً أصبَحَت مِنْ خَدَمِ زَوجَةِ نُعمانَ. 3 فقالَت لِمَولاتِها: «لَو حضَرَ مَولايَ أمامَ النَّبـيِّ الّذي في السَّامِرةِ لَشَفاهُ مِنْ بَرَصِهِ». 4 فأخبَرَ نُعمانُ سيِّدَهُ المَلِكَ بِما قالتِ الفتاةُ. 5 فقالَ لَه المَلِكُ: «إذهَبْ إلى مَلِكِ إِسرائيلَ ومعَكَ رِسالةٌ منِّي إليهِ». فذَهَبَ وأخذَ معَهُ ثَلاثينَ ألفَ قِطعةٍ مِنَ الفضَّةِ، وستَّةَ آلافِ قِطعةٍ مِنَ الذَّهَبِ، وعَشْرَ حِلَلٍ مِنَ الثِّيابِ، 6 والرِّسالَةَ إلى مَلِكِ إِسرائيلَ، وفيها يقولُ مَلِكُ آرامَ: «يَصلُ إليكَ معَ رِسالتي هذِهِ نُعمانُ قائدُ جيشي، فا‏شفِهِ مِنْ بَرَصِهِ». 7 فلمَّا قرأَ مَلِكُ إِسرائيلَ الرِّسالةَ مزَّقَ ثيابَهُ وقالَ: «هل أنا اللهُ أُميتُ وأُحيـي حتّى يطلُبَ إليَّ مَلِكُ آرامَ أنْ أشفيَ رَجُلا مِنْ بَرَصِهِ؟ إعلَموا وا‏شهَدوا كيفَ يتَحَرَّشُ بـي».
8 فلمَّا سَمعَ أليشَعُ رَجُلُ اللهِ بأنَّ مَلِكَ إِسرائيلَ مزَّقَ ثيابَهُ، أرسَلَ إليهِ يقولُ: «لِماذا مزَّقْتَ ثيابَكَ؟ ليحْضرِ الرَّجُلُ إليَّ، فيَعلَمَ أنَّ في إِسرائيلَ نبـيًّا». 9 فأقبَلَ نُعمانُ بِـخَيلِهِ ومَركباتِهِ ووقَفَ على بابِ بَيتِ أليشَعَ. 10 فأرسَلَ إليهِ أليشَعُ يقولُ: «إذهَبْ إلى الأردُنِّ وفي مائِهِ ا‏غتَسِلْ سَبعَ مرَّاتٍ، فيَتَعافى لَحمُك ومِنْ بَرَصِكَ تَطهُرُ». 11 فا‏نصَرَفَ نُعمانُ غاضبا وهوَ يقولُ: «كُنتُ أحسَبُ أنَّهُ يَخرُجُ إليَّ وأمامي يَقفُ وبا‏سمِ الرّبِّ إلهِهِ يَدعو، ويُحَرِّكُ يَدَهُ فوقَ مَوضِعِ البَرَصِ فيَشفيَني. 12 أمَا أبانَةُ وفَرفَرُ، نهرا دِمشقَ، خَيرٌ مِنْ جميعِ مياهِ إِسرائيلَ، فأغتَسِلَ فيها وأطهُرَ؟» وا‏نصَرَفَ راجعا وهوَ في غضَبٍ شديدٍ. 13 فتَقَدَّمَ إليهِ مُرافِقوهُ وقالوا لَه: «يا سيِّدُ، لو أمرَكَ النَّبـيُّ بعمَلٍ صَعبٍ، أمَا كُنتَ تَعمَلُهُ؟ فكيفَ ولم يأمُرْكَ إلاَّ بأنْ تَغتَسِلَ فتَطهُرَ؟» 14 فنَزَلَ نُعمانُ إلى الأردُنِّ، وفي مائِهِ غطَسَ سَبعَ مرَّاتٍ، كما قالَ رَجُلُ اللهِ، فتَعافى لَحمُهُ وصارَ كلَحمِ طِفلٍ وطَهُرَ‌.
15 فرَجَع إلى رَجُلِ اللهِ معَ جميعِ مُرافِقيهِ ووَقَفَ أمامَهُ وقالَ: «الآنَ عَلِمْتُ أنْ لا إلهَ في الأرضِ كُلِّها إلاَّ في إِسرائيلَ، فا‏قبَلْ هديَّةً منِّي يا سيِّدي». 16 فقالَ أليشَعُ: «حَيٌّ هوَ الرّبُّ الّذي أعبُدُهُ لا أقبَلُ شيئا». فألحَّ علَيهِ، فرَفَضَ. 17 فقالَ نُعمانُ: «إذا، أعطِني حِمْلَ بَغلَينِ مِنَ التُّرابِ يا سيِّدي، فأنا لن أُقدِّمَ مُحرقةً ولا ذبـيحةً بَعدَ الآنَ لأيِّ آلِهةٍ، بل لِلرّبِّ‌. 18 لكِنْ فليَصفَحِ الرّبُّ لي إذا رافَقْتُ سيِّدي المَلِكَ إلى بَيتِ رِمُّونَ إلهِ آرامَ لِـيَسجُدَ هُناكَ، وسجَدْتُ معَهُ أيضا». 19 فقالَ لَه أليشَعُ: «إذهَبْ بِسلامٍ». فلمَّا ا‏بتَعَدَ نُعمانُ مسافةَ ميلٍ، 20 قالَ جيحَزي خادمُ أليشَعَ في نفْسِهِ: «رفضَ سيِّدي أنْ يأخُذَ مِنْ يَدِ نُعمانَ الآراميِّ هَديَّةً. حَيٌّ هوَ الرّبُّ، سأتبَعُهُ وآخُذُ مِنهُ شيئا». 21 فأسرَعَ جيحَزي، فرَآهُ نُعمانُ مُسرِعا وراءَهُ فنزَلَ عَنِ المَركبةِ لا‏ستِقبالِه، وقالَ لَه: «أخَيرٌ إنْ شاءَ اللهُ». 22 فأجابَهُ جيحَزي: «خَيرٌ. أرسَلَني إليكَ سيِّدي لأقولَ لَكَ إنَّ ا‏ثنَينِ مِنْ جماعةِ الأنبـياءِ جاءا إليهِ الآنَ مِنْ جبَلِ أفرايمَ، فا‏دفَعْ إليهِما مِنَ الفضَّةِ ثَلاثَةَ آلافِ قِطعَةٍ ومِنَ الثِّيابِ حُلَّتَينِ». 23 فقالَ لَه نُعمانُ: «تفَضَّلْ وخُذْ ستَّةَ آلافٍ». وألحَّ علَيهِ، وصَرَّ الفضَّةَ في كيسَينِ معَ حُلَّتَينِ مِنَ الثِّيابِ، وسلَّمَ الكيسَينِ إلى ا‏ثنَينِ مِنْ رِجالِهِ فحَمَلاهُما وسارا أمامَ جيحَزي. 24 فلمَّا وصلوا التَّلَّةَ‌ الّتي كانَ يُقيمُ فيها أليشَعُ، أخذَ جيحَزي الكيسَينِ مِنْ أيدي الرَّجُلَينِ ووضَعَهُما في بَيتِهِ وصرَفَ الرَّجُلَينِ فرَجَعا. 25 ثُمَّ عادَ إلى أليشَعَ، فسَألَهُ: «أينَ كُنتَ يا جيحَزي؟» فأجابَ: «ما ذهَبْتُ يا سيِّدي إلى هُنا ولا إلى هُناكَ». 26 فقالَ لَه: «كُنتُ في الرُّوحِ هُناكَ حينَ نزَلَ الرَّجلُ عَنْ مَركبتِهِ لا‏ستِقبالِكَ. أهذا وقتٌ لأخذِ الفضَّةِ والثِّيابِ والزَّيتونِ والكُرومِ والغنَمِ والبقَرِ والخدَمِ؟ 27 فليَعلَقْ برَصُ نُعمانَ بِكَ وبِنَسلِكَ إلى الأبدِ». فخرَجَ جيحَزي مِنْ أمامِهِ أبرَصَ كالثَّلجِ.