Ŋgapäṛi Ävuzi ro
(Marako 12:41-44)
1 Yesu ndrevote ŋgulu ago nda ndre lidri ŋgadriamba be te ŋgapäṛi ànyaro ovovoya vo ŋgapäṛi ro Yekalu roya, 2 ago nda ndre ävuzi ati'ba aza kpate parata kaciro ritu giṛiŋwa ro ovovoya. 3 Ndi nda atate ànyari ekye: “Endaro mata ämiri ono, anjioko ävuzi gi ati'ba ro ono vo ŋga ni amba ndra azii cini ri 4 tana azii kayibe ovona, etayi ŋgadriamba ànyaro azakana kpa, oko anya ca orivoya ati'ba ro oko, ozo se anya kaoye be ŋgaonyane sina ana ro cini.”
Yesu ka Pere Yekalu ro tana Atana
(Matayo 24:1-2Marako 13:1-2)
5 Ago taeri'bai azaka Yesu ro kayi ta obe Yekalu ro se kuni liŋgyiekye si ana tana ata, ndi ŋgapäṛi se adibe Lu ri ana be. Yesu atate ànyari ekye: 6 “Ŋga gi cini nyà be ondrena kwoi, tu esena 'da se änina ko kuni alo aza e'bene vona ya, vona cini eperena 'da vuru.”
Rriti ndi 'Dieza be
(Matayo 24:3-14Marako 13:3-13)
7 Ago taeri'bai ejiyitate ekye: “Miemba'ba, tase cini ono kaoye a'done itu ya? Ago ta e'di a'dona ni ka'daza anjioko tu esate rigye a'doza ya?”
8 Yesu zatadrite ekye: “Mìkwa ŋga, mì'ba 'diaza kodo ami ko. Tana lidri amba ikyina 'da ävuru maro ya, ago anya alo alo atanayi ta 'da ekye: ‘Yi ni Mesiya owo’ ago ‘tu esate.’ Oko mìso ko ànya vo. 9 Nyùturi ko ondro nyèri kporo kyila ro ndi rueza robe te owo tana beṛo ŋga nonye kwoi ri a'done käti oko a'do ko ekye tu äduro esate ti.”
10 Ago Yesu ugu atate ekye: “'Bädri oyena kyila 'da 'bädri azi be, ago tu'dei oyena kyila 'da tu'de azi be. 11 Ägbigbi 'desi a'dona ago vo amba yasi mä'bu ndi adravo be a'dona 'da vo cini yasi ago ŋga beti to 'desi be ikyina 'da ni vokuru ya. 12 Oko teinye dri ŋga kwoi ri a'do ako, äruna ami 'da, ago ezana ami 'da, ago ozona ami 'da ta amiro ojone zotaeriro ya ago avona ami 'da kamba ya, ago ezina ami 'da 'Bädri'bai kandra ndi 'dimiri'bai be ta maro ta. 13 Ono a'dona kandrakado ro ta lazo alokado ro edreza. 14 Ka'do inye, nyède tausu drî amiro ro ṛo nja yau, ko milo'bene kode nyà oye tadri ozane eŋwanye ya? 15 Tana mozona ata ndi tauni be se alo aza kyila'baazii amiro unina ko diṛine kode läpine. 16 Ago uti'bai amiro ozona drí amiro 'da ädrupii amiro be, lidri diri amiro, ndi bereazii amiro be ago azaka amiro äfuna 'da. 17 Ago ya lidri cini ro osona 'da ami lomvo ta maro ta. 18 Oko ca drikyiri alo drî amiro ro ri e'dene vuru i'do alona. 19 Nyèdre ŋgyiri ago mìpana andivo amiro ndi.
Yesu ka Pere Yekalu ro tana Ata
(Matayo 24:15-21Marako 13:14-19)
20 “Ondro mindre kyila'bai kogota Yerusalema te gbikyi oko, 'dooko minina 'da anjioko oyete anya perene. 21 'Dooko ànya se orivoya Yuda ya beṛo umune 'bereŋwai dri, ago ànya se 'bakici ya 'do kofo, ago mi'ba ànya se 'baŋwà ya 'do keci ko 'bakici ya. 22 Tana ono orivoya tu 'dieza ro tana tase cini egyibe taegyi ya ka'do robe ŋgye. 23 A'dona 'da rriti ro tu ana si 'ditoko se kovoro ro ndi endrei se ŋgwà na ka drigba ba ondro ri. Tana rueza 'desi a'dona 'da 'bädri ono ya ago taezaro Lu ro a'dona 'da lidri ono dri. 24 Ago utufuna 'di azaka 'da bando si, ago äruna rukäna 'da kamba'bai ro 'bädri cini yasi, ago luako'bai abana yi 'da Yerusalema yasi, madale saa ànyaro okyena ni.
Ikyi Ŋgwa Lidri ro ro
(Matayo 24:29-31Marako 13:24-27)
25 “Ago rubä a'dona 'da kitu imba ndi 'bi'bi yibe ya. 'Dooko rueza 'desi a'dona 'da 'bädri ya ago tu'de cini lä'bina 'da ni turi gbulä ndi äruu gyi'desi robe ri. 26 Lidri lo'dena 'da vuru ni turi ri ni ŋgase ka ikyi 'bädri dri ana ri, tana mbara vokuru ro kandaruna 'da. 27 'Dooko Ŋgwa Lidri ro efona 'da ikyivoya 'dikolo ya mbara be ndi 'desi ndra be. 28 Ondro ŋga kwoi keto a'dote oko, nyèdre kuru ago nyèŋga dri amiro kuru, tana ŋgaopa amiro te ti.”
Ŋgaemba ni Ce Kyi'du ro yasi
(Matayo 24:32-35Marako 13:28-31)
29 'Dooko Yesu iti lapidriopi ono te ànyari ekye: “Nyùsu ta kyi'du ro ndi ice azaka be ro. 30 Ondro mìndre kyibi ànyaro kate ugu efo oko, mìnite anjioko duru te ti otine. 31 Kpa oso inye, ondro mìndre ŋga kwoi kate ugu a'do oko, mìnina ndi anjioko Miri 'Bädri'ba Lu ro rote ti.
32 “Mìyi ta ono tana anjioko ŋgase cini kwoi a'dona 'da käti teinye dri lidri se ka ugu ori be yauono ri odraako cini. 33 Vo'buyakuru ndi 'bädri be lävuna 'da oko ata maro ri lävune i'do alona.
Mìkwa Ŋga
34 “Mìmba ämidri, nyòzo andivo amiro ko cu ta karama ro ndi ŋga umvu robe ri ndi milo'be ta ori 'bädri ono ro robe, ukyi Tu ana uruna ami 'da ätruku'du, 35 oso abari ronye. Tana kaoye ikyine 'dise cini ka ori 'bädri ya ono dri. 36 Mìkwa ŋga ago nyä̀mätu tu cini si, tana nyà'do robe mbara be voopane ni ŋgase cini kaoye a'done ana yasi, ago edrene mile Ŋgwa Lidri ro roya.”
37 Ago Yesu ugu ŋgaemba te tu cini si Yekalu ya, ago ŋgäkyi cini si nda ka oyi tesi u'dune lutu se äzibe 'bereŋwa Ice Ido ro ro ana dri. 38 Ago kyenoŋbo cini si, lidri cini ikyite Yekalu ya ta ndaro erine.
درهم الأرملة
(مرقس 12‏:41‏-44)
1 وتطَلّعَ يَسوعُ فرَأى الأغنياءَ يُلقُونَ تَبَرّعاتِهِم في صُندوقِ الهَيكَلِ. 2 ورأى أيضًا أرمَلةً مِسكينةً تُلقي فيهِ دِرهَمينِ، 3 فقالَ: «الحقّ أقولُ لكُم: هذِهِ الأرمَلةُ الفَقيرةُ ألقَت أكثَرَ مِمّا ألقاهُ الآخَرونَ كُلّهُم. 4 فَهُم ألقَوا في الصّندوقِ مِنَ الفائِضِ عَنْ حاجاتِهِم. وأمّا هيَ، فمِنْ حاجَتِها ألقَت كُلّ ما تَملِكُ لمَعيشَتِها».
خراب الهيكل ونهاية العالم
(متى 24‏:1‏-14، مرقس 13‏:1‏-13)
5 وتَحدّثَ بَعضُهُم كيفَ أنّ الهَيكَلَ مُزَيّنٌ بِالحِجارَةِ البَديعةِ وتُحفِ النذورِ، فقالَ يَسوعُ: 6 «ستَجيءُ أيّامٌ لَنْ يُتركَ فيها مِمّا تُشاهِدونَهُ حجَرٌ على حجَرٍ، بل يُهدَمُ كُلّهُ».
7 فسألوهُ: «متى يَحدُثُ هذا، يا مُعَلّمُ؟ وما هيَ العلامَةُ التي تَدُلّ على قُربِ حُدوثِهِ؟» 8 فأجابَ: «اَنتَبِهوا لِئَلاّ يُضَلّلَكُم أحَدٌ! سيَجيءُ كثيرٌ مِنَ النّاسِ مُنتَحِلينَ اَسمي، فَيقولونَ: أنا هوَ! وحانَ الوقتُ! فلا تَتبَعوهُم. 9 وإذا سَمِعْتُم بأخبارِ الحُروبِ والثوراتِ فلا تَفزَعوا، لأنّ هذا لا بُدّ أنْ يَحدُثَ في أوّلِ الأمرِ ولكِنْ لا تكونُ الآخِرَةُ بَعدُ».
10 وقالَ يَسوعُ: «سَتقومُ أُمّةٌ على أُمّةٍ ومَمْلكَةٌ على مَمْلكَةٍ، 11 وتقَعُ زَلازِلُ شَديدةٌ، وتَحدُثُ أَوبئَةٌ ومجاعاتٌ في أماكِنَ كثيرةٍ، وتَجري أحداثٌ مُخيفَةٌ، وتَظهَرُ علاماتٌ هائِلةٌ في السّماءِ. 12 وقَبْلَ هذا كُلّهِ، يَعتَقِلُكُمُ النّاسُ ويَضطَهِدونَكُم ويُسْلِمونَكُم إلى المجامِعِ والسّجونِ ويَسوقونَكُم إلى المُلوكِ والحُكّامِ مِنْ أجلِ اَسمي. 13 ويكونُ هذا فُرصَةً لكُم، تَشهَدونَ فيها لِلبِشارةِ. 14 ولا تَهتَمّوا كيفَ تُدافِعونَ عَنْ أنفُسِكُم، 15 لأنّي سأُعطيكُم مِنَ الكلامِ والحِكمةِ ما يَعجِزُ جميعُ خُصومِكُم عَنْ رَدّهِ أو نَقضِهِ. 16 وسيُسَلّمُكُم والدوكُم وإخوتُكُم وأقرباؤُكُم وأصدقاؤُكُم أنفسُهُم إلى الحُكّامِ، ويَقتُلونَ مِنكُم، 17 ويُبغِضُكُم جميعُ النّاسِ مِنْ أجلِ اَسمي. 18 ولكِنْ شَعْرةٌ واحدةٌ مِنْ رؤُوسِكُم لا تقَعُ. 19 وبِثَباتِكُم تَخلُصونَ.
خراب أورشليم ومجيء ابن الإنسان
(متى 24‏:15‏-31، مرقس 13‏:14‏-27)
20 «فإذا رأيتُم أُورُشليمَ تُحاصِرُها الجُيوشُ، فاَعلَموا أنّ خَرابَها قَريبٌ. 21 فمَنْ كانَ في اليهودِيّةِ فلْيَهرُبْ إلى الجبالِ، ومَنْ كانَ في المدينةِ فلْيَخرُجْ مِنها، ومَنْ كانَ في الحُقولِ فلا يَدخُلْ إلى المدينةِ، 22 لأنّ هذِهِ أيّامُ نَقمَةٍ يَتِمّ فيها كُلّ ما جاءَ في الكُتُبِ المُقدّسَةِ. 23 الوَيلُ لِلحَبالى والمُرضِعاتِ في تِلكَ الأيّامِ! فستَنزِلُ النَكبةُ على هذا البَلَدِ وغَضَبُ اللهِ على هذا الشّعبِ، 24 فيَسقُطونَ بِحَدّ السّيفِ، ويُؤخَذونَ أسرى في جَميعِ الأُمَمِ، ويَدوسُ الوَثَنيّونَ أُورُشليمَ إلى أنْ يَتِمّ زَمانُهُم.
25 وستَظهَرُ عَلاماتٌ في الشّمسِ والقَمَرِ والنّجومِ، ويُصيبُ الأُمَمَ في الأرضِ قَلَقٌ شَديدٌ ورُعبٌ مِنْ ضَجيجِ البحرِ واَضطِرابِ الأمواجِ. 26 ويَسقُطُ النّاسُ مِنَ الخَوفِ ومِنِ اَنتظارِ ما سَيحِلّ بالعالَمِ، لأنّ قوّاتِ السّماءِ تَتزَعزَعُ. 27 وفي ذلِكَ الحِينِ يَرى النّاسُ اَبنَ الإنسانِ آتيًا في سحابةٍ بِكُلّ عِزّةٍ وجَلالٍ. 28 وإذا بَدأَتْ تَتِمّ هذِهِ الحوادِثُ، قِفوا واَرْفَعوا رُؤُوسَكُم لأنّ خلاصَكُم قَريبٌ».
مثل شجرة التين
(متى 24‏:32‏-35، مرقس 13‏:28‏-31)
29 وقالَ هذا المثَلَ: «اَنظُروا إلى شجَرَةِ التّينِ وسائِرِ الأشجارِ. 30 فإذا أوْرَقَت، عرَفتُم أنّ الصّيفَ قَريبٌ. 31 وكذلِكَ إذا رأيتُم هذِهِ الأحداثَ وقَعَت، فاَعلَموا أنّ مَلكوتَ اللهِ قَريبٌ. 32 الحقّ أقولُ لكُم: لَنْ يَنقَضي هذا الجِيلُ حتى يَتِمّ هذا كُلّهُ. 33 السّماءُ والأرضُ تَزولانِ وكلامي لَن يَزولَ.
ضرورة الانتباه
34 «اَنتَبهوا لِئَلاّ تَنشَغِلَ قُلوبُكُم بالخَمرةِ والسّكرِ وهُمومِ الدّنيا، فيُباغِتَكُم ذلِكَ اليومُ، 35 لأنّهُ كالفَخّ يُطبِقُ على سكّانِ الأرضِ كُلّهِم. 36 فاَسهَروا وصلّوا في كُلّ حينٍ، حتى تَقدِروا أن تَنجُوا مِنْ كُلّ ما سَيَحدُثُ، وتَقِفوا أمامَ اَبنِ الإنسانِ».
37 وكانَ يَسوعُ في النّهارِ يُعَلّمُ في الهَيكَلِ، وعِندَ المساءِ يخرُجُ لِيَبيتَ في جبَلِ الزّيتونِ. 38 وكانَ الشّعبُ كُلّهُ يُبكّرُ إلَيهِ في الهَيكَلِ ليَسمَعَ كلامَهُ.