Daniele Ka ta Rulofo Ndaro ro Tana Iti
Rulofo Koronyai Su ro Daniele ri
1 Ndroa käti a'do Belesazara ro 'bädri'ba ro Babelona ya rosi oko, tori ezitate ma Daniele dri ago mandre rulofo te ŋgäkyi si 'dooko ma u'duvoya para maro dri. 'Dooko ma Daniele megyi ta tori se ana rote vuru, ago tase miti tana azakana te oso nonye: 2 Mandrete rulofo ya ŋgäkyi si oli ka ugu oli lamadri su 'bädri ro yasi ago ka drî gyi gyi'desi bebelebe ro lubina. 3 Ago koronyai 'desiro su efoyite ni gyi'desi bebelebe yasi betina ba toto ni azi risi. 4 Se käti laba oso ibi ronye, oko kufu be oso ägyiribi ronye. Madri ugu ondrena oko, api kufui na te vuru, ago eŋga koronya se ana te kuru ago edrete pa ritu si oso lidri ronye. Ago ozo tausu lidri rote rigye.
5 Mandre koronya ṛiri aza te, laba oso mänyisile ronye, atote rogwo pa zevo ro dri, ago kowa lamapara ro be nätu si ya. Atate rigye ekye: “Nyugu onyana, minya iza oso minibe onyane ronye!”
6 Madri ugu ondrena oko, koronya aza efo kpa te, laba oso kaa ronye, oko kufui be su kunduna ya oso kufui ari ro ronye ago orivoya drîi be su, ago landrebe ozo drikaca te rigye.
7 Ondro madri ugu ondrena oko, mandre koronya lisu efote. Orivoya mbaraekye, kozipara ago turine turi ni rigyesi. Sii logoro 'desiro be, si iza te towate jinyijinyi, ago to anjioko na te pa si: Anya orivoya to ni koronyai se käti kai ri; tana anya orivoya koyi be 'butealo. 8 Madri ugu koyi kwoi ondrena oko, Mandre koyi aza te tegiṛiŋwa ezi efovoya azi lako, eŋgye koyi nätu teni koyi se käti kai yasi vuru, ago koyi se ono orivoya mi be oso mi lidri ro ronye, ago kalana ka ata driuŋgyi si.
Rulofo Nda se kabe Ori Äduako 'do ro
9 Ondro madri ugu voondre oko, ara giti 'desi ro te vo yasi. Nda se kabe ori äduako ana rite alodi aza giti ro dri. Boŋgo ndaro orivoya onjero oso sia ronye, ago drikyiri ndaro onjero oso kodo wäṛi ronye. Giti 'desiro ndaro asilele ro pa ŋguluna ago ka ugu leko asi ro, 10 Asi ka ugu leko ni kigyesi lelele, kutu lidri ro orivoya amba lau ka ruindu ndäri, ago lidri tere'benyero edrete nda kandra. Eto vure ope te, ago äpi bukui te.
11 Mari 'du voondrene tana kporo koyi se giṛiŋwa ana kabe tohwe ana rota. Ago mandre oko äfu koronya lisu se ana te, avo izana te asi lele ya ago jete. 12 Ago äru mbara koronyai anjoko rote, oko e'be ànya te orine tuna fere lidrilidri ro.
13 Rulofo ŋgäkyi si ono ya, mandre ŋga aza te oso ŋgwa lidri ro ronye. Ka eziikyi mare, 'dikolo te lomvona te gbikyi. Nda oyite nda se kabe ori äduako ana re ago edrete nda kandra. 14 Ago ozo drikaca, taoro ndi mbara miri robe te ndäri, tana lidri tu'dei cini, beti toto ro ndi 'di cini kala toto robe kinduruyi robe ndäri, drikaca ndaro orina ndi äduako ago okyena ko, ago miri 'bädri'ba ndaro ro pereruna ko alona.
Edretazevo Rulofo rote
15 Ma Daniele ta rulofo ro se mandrebe ana 'ba mate larolaro ro, ago 'ba mate a'done lä'bilä'biro amba. 16 Ago moyite alo aza 'dise kedreyibe lau kai ro re ago meji nda te taŋgye takaci tase cini ono rota. Ndi nda iti takacina te märi. 17 Nda ekye: “Koronyai se su 'desiro kwoi orivoya ni 'bädri'bai su, se oŋgana 'da ni 'bädri yasi. 18 Oko lidri alokado Lu Fopara Ndra ro urunayi miri 'bädri'ba ro 'da, ago a'dona te ànyaro äduako ago äduako.”
19 'Dooko mejitate male takaci koronya lisu ro unine, se orivoya to ni azi cini risi ana, se orivoya rritiro ago se ka iza osi si logoro si ago konyi atala ro si, towate jinyijinyi ago to anjokona te pasi ana. 20 Ago male kpa ta koyi se 'butealo drî anyaro ya ana ndi koyi aza se koŋgabe kovolesi ko'ba azaka se nätu ana gwo lepine ana ro unine. Se a'dote mi be ago kala be ka tohwe driuŋgyi si ana. Se turina so 'di be ndrani azi drisi ana.
21 Ondro madri ugu ondrena oko, koyi se ana ye kyila te lidri alokado Lu robe, ago pe ànya te ṛe. 22 'Dooko nda se kabe ori äduako ana ikyite, ago ye vure te ta lidri alokado Lu Fopara Ndra rota. Tana tu esate lidri alokado Lu ro ri miri 'bädri'ba ro urune.
23 Ono ni tazevona se edrebe owo ekye: “Koronya se lisu ana ni miri 'bädri'ba lisu ro se ka oyebe oŋgane 'bädri ya owo, se a'dona 'da to ni miri 'bädri'bai cini azi ri. Perena 'bädri cini 'da, ago otona 'da vuru pa si jinyijinyi. 24 Koyi se 'butealo ana ni 'bädri'bai se 'butealo ka oyebe 'bädri ana mirine owo. 'Dooko 'bädri'ba aza oŋgana 'da ànya vosi, nda a'dona 'da to ni se käti kai ri, ago nda opena 'bädri'bai nätu 'da ṛe. 25 Nda atana ta 'da koziro Lu Fopara Ndra lomvo, ago ezana lidri alokado Lu Fopara Ndra ro 'da, nda ojona 'da ota mätu ànyaro ro ndi tu karamai ro be tozane to; ago lidri alokado Lu ro a'dona 'da mbara ndaro zele, ndroa na nätu kpäkyi. 26 'Dooko vure'bai orina 'da vureope, ago äruna mbara drikaca ndaro ro 'da ni nda rigyesi, ago eperena 'da kpeye. 27 Ozona mbara ndi 'desi miri cini 'bädri ya robe 'da lidri alokado Lu Fopara Ndra ro ri. Mbara miri 'bädri'ba ànyaro ro okyena ko alona ago 'dimiri'bai cini 'bädri ya indurunayi ago oronayi ànya 'da.”
28 Ono ni ädu ta ro owo. Ma Daniele ma'dote lä'bilä'biro amba ago beti maro tozarute to; oko ma'ba tase cini kwoi te orine ya maro ya.
رؤى دانيال
1 في السَّنةِ الأولى مِنْ عَهدِ بَلشصَّرَ مَلِكِ بابِلَ، حَلُمَ دانيالُ حُلُما رَآهُ في مَنامِهِ وهوَ على فِراشِهِ، فكتَبَ الحُلُمَ وأخبَرَ بخُلاصَتِهِ.
2 قال: «رَأيتُ في مَنامي ليلا، فإذا برياحِ السَّماءِ الأربَعِ ا‏جتاحَتِ البحرَ الكبـيرَ، 3 فطَلَعَ مِنَ البحرِ أربعَةُ حيواناتٍ عظيمَةٍ يَختَلِفُ بَعضُها عَنِ البَعضِ الآخَرِ‌. 4 الأوَّلُ مِثلُ الأسدِ ولَه جَناحا نَسْرٍ. وبَينَما كُنتُ أنظُرُ إليهِ ا‏قْتُلِـعَ جَناحاهُ، ثُمَّ ا‏رْتَفَعَ على الأرضِ وقامَ على رِجلَيهِ كإنسانٍ، وأُعطِـيَ قلبَ إنسانٍ. 5 وإذا بحيوانٍ آخَرَ شَبـيهٍ بالدُبِّ، فقامَ على جَنْبٍ واحدٍ وفي فَمِهِ ثَلاثُ أَضلُعٍ بَينَ أسنانِهِ فقِـيلَ لَه: قُمْ فَكُلْ لَحْما كثيرا. 6 وبَعدَ ذلِكَ رَأيتُ فإذا بِآخَرَ مِثلِ النَّمِرِ، ولَه أربعَةُ أجنِحَةٍ، طائِرٌ على ظَهرِهِ. وكانَ لِلحيوانِ أربعَةُ رُؤوسٍ وأُعطِـيَ سُلطانا‌. 7 ثُمَّ رَأيتُ في مَنامي في ذلِكَ اللَّيلِ، فإذا بِـحيوانٍ رابِـعٍ هائِلٍ شديدٍ قَويٍّ جدًّا. ولَه أسنانٌ كبـيرةٌ مِنْ حديدٍ، فكانَ يأكُلُ ويَسحَقُ ويَرفُسُ الباقي بِرِجلَيهِ. وهوَ يختَلِفُ عَنْ سائِرِ الحيواناتِ الّتي قَبلَهُ، ولَه عشَرَةُ قُرونٍ‌. 8 فتَأمَّلْتُ القُرونَ، فإذا بِقَرنٍ آخرَ صغيرٍ طلَعَ بَينَها، فقَلَعَ ثَلاثَةً مِنَ القُرونِ الأولى مِنْ أمامِهِ، وإذا بِــعُيونٍ في هذا القَرْنِ كعُيونِ إنسانٍ وبِفَمٍ يَنطِقُ بعَظائِمِ الأمورِ‌. 9 وبَينَما كُنتُ أرى، نُصِبَتْ عُروشٌ، فجلَسَ شيخٌ‌ طاعِنٌ في السِّنِ، وكانَ لباسُهُ أبـيضَ كالثَّلْجِ، وشَعْرُ رَأسِهِ كالصُّوفِ النقيِّ، وعرشُهُ لَهيـبُ نارٍ، 10 وتَخدُمُهُ أُلوفُ أُلوفٍ، وتَقِفُ بَينَ يديهِ رِبْواتُ رِبْواتٍ. فجلَسَ أهلُ القضاءِ وفُتِحَتِ الأسفارُ‌.
11 «وكُنتُ أرى وأسمَعُ صوتَ الأقوالِ العظيمَةِ الّتي يَنطِقُ بها القَرْنُ، إلى أنْ قُتِلَ الحيوانُ الرَّابعُ وبادَ جسمُهُ وجُعِلَ وَقُودا لِلنَّارِ. 12 أمَّا باقي الحيواناتِ فأُزيلَ سُلطانُها، لكنَّها وُهِبَت حياةً تَطولُ إلى زمانٍ مُعَيَّنٍ.
13 «ورَأيتُ في مَنامي ذلِكَ اللَّيلَ، فإذا بِمِثلِ ا‏بْنِ إنسانٍ‌ آتيا على سَحابِ السَّماءِ‌، فأسرَعَ إلى الشَّيخِ الطَّاعِنِ في السِّنِ. فقُرِّبَ إلى أمامِهِ 14 وأُعطِـيَ سُلطانا ومَجدا ومُلْكا حتّى تعبُدَهُ الشُّعوبُ مِنْ كُلِّ أُمَّةٍ ولِسانٍ ويكونَ سُلطانُهُ سُلطانا أبديًّا لا يَزولُ، ومُلْكُهُ لا يتَعَدَّاهُ الزَّمنُ‌.
تفسير الرؤى
15 «فا‏نْزَعَجَت روحي، أنا دانيالُ، في داخِلي وأقلَقَتْني رُؤى مَنامي‌، 16 فا‏قتَرَبْتُ إلى أحدِ الواقِفينَ وسَألْتُهُ عَنْ حقيقةِ ذلِكَ كُلِّهِ، فأخبَرَني وأعلَمَني بتفسيرِ تِلكَ الأمورِ. 17 وهوَ أنَّ هذِهِ الحيواناتِ الأربعَةَ العظيمةَ تَدُلُّ على أربعَةِ مُلوكٍ يَقومونَ مِنَ الأرضِ‌، 18 ثُمَّ يأتي قدِّيسُو اللهِ العليِّ فيأخذونَ المُلْكَ ويَحوزونَهُ إلى أبدِ الآبدينَ‌».
19 «فرغِبْتُ في الاطِّلاعِ على حقيقةِ الحيوانِ الرَّابعِ الّذي كانَ مُختَلِفا عَنْ سائِرِ الحيواناتِ وهائِلا جدًّا، والّذي أسنانُهُ مِنْ حديدٍ، وأظفارُهُ مِنْ نُحاسٍ، وأكلَ وسحَقَ ورفَسَ الباقي برجلَيهِ، 20 وعلى القُرونِ العشَرَةِ الّتي في رأسِهِ، وعلى القَرْنِ الآخرِ الّذي طلَعَ فسَقَطَت مِنْ أمامِهِ ثَلاثةُ قُرونٍ، وكانَ لَه عُيونٌ وفَمٌ يَنطِقُ بعَظائِمِ الأمورِ، ومَنظَرُهُ أضخَمُ مِنْ مَنظَرِ أصحابِهِ. 21 ونَظَرْتُ القَرْنَ فرَأيتُهُ يُحارِبُ القدِّيسينَ ويَغلِبُهُم‌. 22 ولكنْ جاءَ الشَّيخُ الطَّاعِنُ في السِّنِ، وحكَمَ بالعَدلِ‌ لِقدِّيسي اللهِ العليِّ، وحانَ الوقتُ الّذي فيهِ يَحوزونَ المُلْكَ.
23 «وهذا هوَ التَّفسيرُ الّذي أُعطِـيَ لي: الحيوانُ الرَّابعُ يكونُ المَملَكةَ الرَّابعَةَ على الأرضِ، وتكونُ مُختَلِفَةً عَنْ سائِرِ المَمالِكِ، فتأكُلُ الأرضَ كُلَّها وتَدوسُها وتَسحَقُها. 24 والقُرونُ العشَرَةُ الّتي تَحكُمُ تِلكَ المَملَكةَ، هيَ عشَرَةُ مُلوكٍ ثُمَّ يَقومُ بَعدَهُم مَلِكٌ آخَرُ يَختَلِفُ عَنِ الأوَّلينَ ويُخضِعُ ثَلاثَةَ مُلوكٍ، 25 ويَنطِقُ بأقوالٍ ضِدَّ اللهِ العليِّ ويُضايِقُ قِدِّيسيهِ، ويَظنُّ أنَّهُ يُغَيِّرُ الأزمِنَةَ والشَّريعَةَ، وسَيُسَلَّمُ القِدِّيسونَ إلى يدِهِ ثَلاثَ سِنينَ ونِصْفَ السَّنةِ‌. 26 ثُمَّ يَجلِسُ أهلُ القضاءِ، فيُزالُ سُلطانُهُ‌ ويُدَمَّرُ ويُبادُ على الدَّوامِ. 27 ويُوهَبُ المُلْكَ والسُّلطانَ وعظَمَةَ جميعِ المَمالِكِ تَحتَ السَّماءِ كُلِّها لِشعبِ قدِّيسيِّ اللهِ العليِّ، وسيكونُ مُلْكُهُم مُلْكا أبديًّا، ويَخدُمُهُم جميعُ السَّلاطينِ ويَسمعونَ لهُم‌.
28 إلى هُنا نِهايَةُ ما رَأيتُ، فأقلَقَتْني، أنا دانيالُ، أفكاري جدًّا، وتَغَيَّرَت منِّي سِحْنَتي، وحَفِظْتُ هذا كُلَّهُ في قلبـي».