Lazo Zedekia ri
1 OPI atate ma Yeremaya ri tuse Nebukadenezara 'Bädri'ba Babelona ro ndi kyila'bai cini ndaro, ago kyila'bai tu'dei cini ro ndi lidri cini se nda zele kai be, se kayibe Yerusalema ndi 'ba'desii cini se gbikyi lomvoigyesi iyi be gotana ana si. 2 OPI, Lu Yisaraele ro ititate märi oyine atane Zedekia 'Bädri'ba Yuda ro ri ekye: “Ma, OPI, mozona 'bakici ono 'da 'bädri'ba Babelona ro rigye, ago nda ozana 'da riya asi si. 3 Minina ko voopane ni nda rigyesi; äruna mi 'da ago ozona mi 'da nda rigye. Mindrena nda 'da miya miya ago nyatana 'da nda modo ri; 'dooko nyoyina 'da Babelona ya. 4 Ca oko nyeri Zedekia, tase mabe atana ta miro ta ono. Änina ko mi ufune kyila ya. 5 Midrana 'da odra ete si liyaro, ago oso aza ŋga ŋgutruro be zutui miro, se 'bädri'bai ro kai osevoya kyeno ana ronye, lidri azana ŋga ŋgutruro kpa oso inye mi osevoya. Ànya liyinayi 'da midri ago atanayi 'da ekye: ‘Äye 'Bädri'ba amaro drate!’ Tana ma, OPI matani inye.”
6 'Dooko ma Yeremaya mape lazo ono te 'Bädri'ba Zedekia ri Yerusalema ya 7 'dooko kyila'bai 'bädri'ba Babelona ro ro kayite Yerusalema gota. Ago kyila'bai kai azakana kayi kpa Lakisa ndi Azeka be gotana, tana iyi toto ni 'bakicii se obeobero tiṛi si ke'bebe Yuda ya wo.
Oye Iyeäṛii ro Ŋgaodo si
8 OPI atate ma Yeremaya ri tuse 'bädri'ba Zedekia ndi lidri Yerusalema robe leyitadrite iyeäṛii ànyaro e'bene dritai ro 'do vosi, 9 se ekye 'dicini ri iyeäṛii ànyaro se Yudai ro iyi onjine dritairo, manoàgo ro ndi 'ditoko ro be, ukyi 'diaza a'do 'da Yisaraele'ba azi ndaro be iyeäṛi ro. 10 Lidri cini ndi dri'bai ànyaro yibe se leyitadri tadriole ono rote iyeäṛii ànyaro manoàgo ro ago 'ditoko ro onjine dritairo ago kote ogone ànya o'bane iyeäṛi ro tona 'do royi ta ono te ago onjiyi ànya te dritairo. 11 Oko kovolesi oko ànya läpiyi tausu ànyaro te, go ruyi iyeäṛii se anya konjibe iyi te kovole, ago 'bayi ànya te mbarasi a'done iyeäṛii ro kpa to'di.
12 'Dooko OPI atate ma Yeremaya ri, 13 Lu Yisaraele ro, ekye: “Ma'ba tao'baro te zutui amiro be tuse molofo ànya beni Ezipeto yasi ago monji ànya be dritairo ni a'do iyeäṛi ro yasi ana si. Matate ànyari makye 14 ndroa njidrieri cini vosi ànyari Ebere'ba se iyeäṛi ro kindurube ànyari ndroa na njidrialo 'do onjine dritairo. Caoko zutui amiro gayi bi kote ta maro ya ago eriyi ta maro kote. 15 Ga yauro nyä̀läpi tausu drî amiro rote ago mìye tase kusi mabe ono te. Vo ami cini ro miletadrite Yisaraele'bai azi amiro onjine dritairo, ago mì'ba tao'baro te mile maro yasi, Yekalu se abe ma mätu kigye ono ya. 16 Oko 'dooko mìgo nyä̀läpi tausu drî amiro rote kpa to'di ago mìro ma kote. Vo ami cini ro mìgo mìru iyeäṛii se nyonjibe dritairo oso ànya koleyibe ronye kwoi te kovole, ago mìgo nyèzi ànya te mbarasi kpa to'di a'done iyeäṛii ro. 17 Ka'do inye yauono, ma, OPI ma ata makye mìro ma kote; nyòzo dritai kote Yisaraele'bai azi amiro ri. Ta'doro mozona dritai odra ro kyila ya, adravo kozi si, ago mä'bu si 'da ämiri. Ma'bana ya tu'dei cini 'bädri ro ro 'da osone ami lomvo. 18 Ànya se kepereyi tao'ba maro be ago koroyi tao'ba se ànya ko'bayibe makandra 'do, mayena ànya 'da oso 'daŋgo se ànya kätäṛi ya na be ago kälävuyibe kigyesi 'do ronye. 19 Dri'bai Yuda ro ndi Yerusalema robe, tro dri'bai losi ro zo'desi miri ro, kohanii, ndi dri'bai cini lidri robe 'bayi tao'baro te mabe ugu aba si lakole 'daŋgo se ätäṛi yana be ritu ana ro yasi. 20 Mozona ànya 'da kyila'baazii ànyaro rigye, se koleyibe ànya tufune iyi, ago avoi anyaro a'dona 'da ŋgaonya arii ndi koronyai vocowa robe ro. 21 Ago mozona Zedekia 'Bädri'ba Yuda ro ndi dri'bai losi ro ndaro be kpa 'da kyila'baazii se koleyibe ànya tufune iyi rigye. Mozona ànya 'da kyila'bai Babelona'bai ro rigye, se ke'beyi ami gota be iyi. 22 Mozona ota 'da, ago ànya egonayi 'da 'bakici ono ya. Ànya gotanayi 'da, urunayi 'da, ago ozanayi 'da riya asi si. Ma'bana 'ba'desii Yuda ro 'da a'done oso vose awi tandroro se 'diaza ri kote kigye 'do ronye. Ma, OPI, matani.”
رسالة إلى صدقيا
1 قالَ الرّبُّ لإرميا حينَ كانَ نَبوخذنَصَّرُ مَلِكُ بابِلَ وجيشُهُ وجميعُ ممالِكِ الأرضِ الّتي تَخضَعُ لَه وجميعُ الشُّعوبِ يُحارِبونَ أُورُشليمَ وسائِرَ مُدُنِها‌: 2 «إذهَبْ وقُلْ لِصِدْقيَّا مَلِكِ يَهوذا: سأُسَلِّمُ هذِهِ المدينةَ إلى يَدِ مَلِكِ بابِلَ فيُحرقُها بِالنَّارِ، 3 وأنتَ لا تفلتُ مِنْ يَدِهِ، بل تَقَعُ في قَبضَتِهِ وتَقِفُ أمامَهُ وجها إلى وجهٍ ويُكَلِّمكَ وتَذهَبُ إلى بابِلَ. 4 ولكنِ اسمَعْ ما يقولُ الرّبُّ عنكَ يا صِدْقيَّا مَلِكَ يَهوذا: أنتَ لا تموتُ بِالسَّيفِ 5 بل تموتُ بِسلامٍ، وكما كانَ يُحرَقُ البَخورُ لآبائِكَ المُلوكِ الّذينَ ماتوا قَبلَكَ، فكذلِكَ يُحرَقُ لكَ ويَندُبُكَ الشَّعبُ بِقولِهِم: واأسفاه يا سيِّدُ! لأنِّي بذلِكَ أمَرْتُ أنا الرّبُّ».
6 فكَلَّمَ إرميا النَّبـيُّ صِدقيَّا مَلِكَ يَهوذا بِكُلِّ هذا الكلامِ في أُورُشليمَ، 7 حينَ كانَ جيشُ مَلِكِ بابِلَ يُحارِبُ أُورُشليمَ وما بَقيَ مِنْ مُدُنِ يَهوذا‌، أي لخيشَ‌ وعَزيقَةَ‌، وهُما مدينَتانِ مُحَصَّنتانِ.
8 وكَلَّمَ الرّبُّ إرميا بَعدَ أنْ قطَعَ المَلِكُ صِدْقيَّا عَهدا معَ شعبِ أُورُشليمَ على المُناداةِ بِتَحريرِ العبـيدِ، 9 فيُطلِقُ كُلُّ واحدٍ عبدَهُ العِبرانيَّ‌ وأمَتَهُ العِبرانيَّةَ، ولا يَستَعبِدُ أحدٌ يَهوديًّا مِنْ بَني قَومِهِ. 10 فوافَقَ جميعُ الرُّؤساءِ وعامَّةُ الشَّعبِ على هذا العَهدِ وأطلَقوا عَبـيدَهُم أحرارا. 11 لَكِنَّهُم عادوا بَعدَ ذلِكَ وأرجَعوا العبـيدَ والإماءَ الّذينَ أطلقوهُم أحرارا إلى العُبوديَّةِ.
12 فقالَ الرّبُّ لإرميا: 13 «قطَعْتُ عَهدا معَ آبائِكُم يومَ أخرجتُهُم مِنْ أرضِ مِصْرَ، مِنْ دارِ العُبوديَّةِ‌، 14 قُلتُ: كُلَّ سَبعِ سِنينَ أطلِقوا كُلُّ واحدٍ أخاهُ‌ العِبرانيَّ حُرًّا بَعدَ أنْ يكونَ باعَ نَفسَهُ لكَ وخَدَمَكَ سِتَّ سَنواتٍ كاملةٍ، فلم يَسمَعْ لي آباؤُكُم ولا ا‏هتَمُّوا لِكلامي. 15 واليومَ رَجَعتُم أنتُم إلى الطَّريقِ القَويمِ في عينَيَّ، فنادَيتُم بِتحريرِ عبـيدِكُم مِنْ أبناءِ قَومِكُم وقَطَعتُم بذلِكَ عهدا أمامي في الهيكَلِ الّذي دُعيَ با‏سمي‌. 16 ثُمَّ عُدْتُم فنَجَّستُمُ ا‏سمي وأعدتُم عبـيدَكُم وإماءَكُمُ الّذينَ أطلقتُموهُم أحرارا إلى العُبوديَّةِ.
17 «لِذلِكَ بِما أنَّكُم لم تَسمَعوا لِمُناداةِ صِدْقيَّا بأنْ يُحَرِّرَ كُلُّ واحدٍ عبدَهُ الّذي مِنْ إخوَتِهِ أبناءِ قَومِهِ، فها أنا اليومَ أُنادي لكُم بِالحرِّيَّةِ، حرِّيَّةِ الموتِ بِالسَّيفِ والجُوعِ والوَباءِ. يقولُ الرّبُّ. وأجعَلُكُم مَثارَ رُعْبٍ في جميعِ ممالِكِ الأرضِ. 18 وأمَّا الرِّجالُ الّذينَ خالفوا عَهدي ونَقَضوا ما تعاهَدوا علَيهِ أمامي حينَ قطَعوا العِجْلَ شَطرينِ‌ ومَرُّوا بَينَ قطعَتَيهِ. 19 وهُم رُؤساءُ يَهوذا وأُورُشليمَ والخِصْيانُ والكهنَةُ وجميعُ شعبِ هذِهِ الأرضِ، 20 فأسلِّمُهُم إلى أيدي أعدائِهِم، وأيدي الّذينَ يَطلُبونَ حياتَهُم، فتكونُ جُثَثُهُم مأكلا لِطَيرِ السَّماءِ‌ ولوحوشِ الأرضِ. 21 وأُسلِمُ صِدْقيَّا مَلِكَ يَهوذا ووُزراءَهُ إلى أيدي أعدائِهِم، وأيدي الّذينَ يَطلبونَ حياتَهُم، وأيدي جيشِ مَلِكِ بابِلَ‌ الّذينَ رجَعوا عَنكُم. 22 فسآمُرُهُم وأُعيدُهُم إلى هذِهِ المدينةِ فيُحارِبونَها ويأخُذونَها ويَحرقونَها بِالنَّارِ، وأجعَلُ مُدُنَ يَهوذا قَفْرا بلا ساكِنَ فيها.