Yisika ka Ori Gerara ya
1 Mä'bu aza 'dete wari ana ya, ana kpa to ni se tu Abarayama rosi ri. Yisika oyite Abimeleka 'bädri'ba Felesete'bai ro re Gerara ya. 2 OPI loforute ndäri ago atate ekye: “Nyoyi ko Ezipeto ya: miri wari se ma oye tana itine miri ono ya: 3 miri noŋwa ago ma'dona ndi tro mibe, ago mäṛuna mi 'da, ago ma oye wari cini ono ozone miri ndi zelevoi miro be, ago mätina tao'ba se ma'babe Abarayama täpi miro ri ono ndi. 4 Ago militina zelevoi miro 'da oso 'bi'bii vo'buyakuru ro ronye, ago mozona wari ono 'da cini ànyari, tu'dei cini ejinayi ma 'da ànya äṛune oso mäṛu zelevoi miro be ronye. 5 Tana Abarayama ro ma te ago äti ota maro ndi tase marabe be.”
6 Ta'dota Yisika rite Gerara ya. 7 Ondro lidri vo ana ro kejiyi nda te ta toko ndaro rota oko, nda atate ekye: “Anya orivoya endreŋwa maro:” tana nda turi turi atavoya ekye: “Anya orivoya toko maro,” tana nda ekye: “Ukyi lidri vo ana ro ufuyi ma 'da ta Rebeka rota.” Tana anya liŋgyi tawi. 8 Ondro Yisika korite lau tuna amba oko, tu alo aza si Abimeleka 'bädri'ba Felesete'bai ro kondrevote vouŋbo yasi oko, ndre Yisika te ojivoya Rebeka toko ndaro be. 9 Abimeleka zi Yisika te atate ndäri ekye: “Endaro anya orivoya toko miro; oko mi'debe atana mikye anya endreŋwa miro eŋwanye ya?”
Yisika zatadrite ekye: “Tana makye ukyi äfu ma 'da ta anyaro ta.”
10 Ago Abimeleka atate ekye: “Miye 'do e'diyi ämäri inye niya? Aba nonye ono lidri azaka u'duna mu'du toko miro be, se 'dooko aba nyezi taenji te ämädri.” 11 Ndi Abimeleka emba mi lidri cini rote ekye: “Nda se aza koye mano ono ndi toko ndaro be te koziro ndi 'dina 'do ufune.”
12 Yisika so ämvu te wari se ana ya, ago lo drí inya rote ndroa alo ana ya perena kama alo ndrani se nda kezi osona be ana ri. Tana OPI äṛu nda te. 13 Ago nda a'dote ŋga be amba, ago ugu ŋga usu te ndra, madale nda a'dote ŋgaamba'ba ro ndra. 14 Ago nda a'dote äṛi timele ro ndi tii robe amba ago ruindu'bai be nyalakpa, ta'dota Felesete'bai 'bayi mawi te nda be. 15 Ta'dota ànya tisiyi mi koro gyi ro se cini ruindu'bai täpi ndaro Abarayama ro ku'diyibe ṛo tuse Abarayama drigba dri lidriidriro ana si iyi rote, ago lagayi ànya tezo ondivona ya.
16 'Dooko Abimeleka atate Yisika ri ekye: “Nyoyi ri ni 'bädri amaro yasi, tana mbara miro te ndrani ämädrisi.” 17 Ndi Yisika narute ni lau ago kyi oto gawa ndaro te vodele Gerara roya, ndi rite lau. 18 Yisika go ava koro gyi ro se ä'dibe ṛo tu Abarayama täpi ndaro rosi ana kpate to'di; tana Felesete'bai tisiyi mina te odra Abarayama ro vosi, ago nda go zi ävurunai kpate oso se täpi ndaro kuzibe ana ronye. 19 Ago ruindu'bai Yisika ro 'diyi koro aza kpate vodele ya, ago eto gyi utite. 20 Ago lekye'bai Gerara ro peyikalate lekye'bai Yisika ro yibe, ànya ekye: “Gyi ono orivoya amaro.” Ta'dota Yisika zi ävuru koro ana rote Yisika (anjioko kalaope) tana ànya peyikala te driigye.
21 Ago runidu'bai Yisika ro 'diyi koro aza kpate, ago ànya peyikala kpate driigye, ta'dota nda zi ävuruna te Sitena anjioko kyila. 22 Nda narute ni nasi, ago oyi 'di koro aza kpate. Se ana apekala kote driigye, ta'dota nda zi ävuruna te Robota anjioko Drîtai. Nda atate ekye: “Yauono OPI ozo drîtai te ämäri orine wari ono ya, ago militina ndi amba noŋwa.”
23 Yisika oyite ni nasi le Beraseba ya. 24 Ago ŋgäkyi gi ana si OPI loforute ndäri ago atate ekye: “Ma ni Lu se täpi miro Abarayama ro ono owo; nyuturi ko, tana ma orivoya tro mibe, ago mäṛuna mi ndi, ago ma'bana zelevoi miro ndi a'done nyalakpa ta tao'ba maro se ruindu'ba maro Abarayama be ana rota.” 25 Ago Yisika be vo tori oloro te lau; ago nda mätu OPI te, ago nda oto gawa ndaro te lau; ago ruindu'bai ndaro 'diyi koro aza te lau.
Tadriole Lakole Yisika ro Abimeleka be ya
26 'Dooko Abimeleka ikyite ni Gerara yasi, ndi tavo ata'ba ndaro Auzata ndi Pikola otaozo'ba kyila'bai ndaro ro yibe Yisika ondrene. 27 Ndi Yisika eji ànya te ekye: “Tana e'di nyìkyi ma se ya amiro osoro lomvoigye, ago mìnja be ni 'bädri amiro yasi ono ondrena niya?” 28 Ànya zayitadrite ekye: “Yauono màndrete ŋbelero anjioko OPI orivoya tro mibe, 'dooko màkye ni kado tao'baro ri a'done lakole amaro mibe ya. Mi'de mà'ba tao'baro ri yau mibe; 29 anjioko ko miri ŋgakozi aza oyene ämäri kpa oso màye ŋgakozi aza ko miri 'do ronye, oko màye mi te kadoro ago màzo mi te liyaro ago yauono OPI äṛu mite.” 30 Ndi Yisika ye karama te ànyari, ago ànya nyayi ŋgate ago mvuyi ŋga kpate. 31 Kyenoŋbo kinjo si ṛo kyenoŋboci oko, ànya 'bayi tao'baro te ba alo alo ruäṛu si. Ago Yisika ye mede te ànyari ndi ànya oyiyite liatokpero.
32 Ago kpa tu alona 'do si ruindu'bai Yisika ro ikyiyite peyi ta koro se ànya ku'diyibe ana rote ndäri, ago atayite ndäri ekye: “Musu gyi te.” 33 Ago nda zi ävuruna te Siba, anjioko Ruäṛu; tana ta'doro äzi ävuru 'bakici ana rote Beraseba le tu ondro ono si ono.
'Ditoko Esau ro se Atrai ro ana
34 Ondro ndroa Esau rote 'butesu oko, nda gye ndiriŋwà ritu Ete'bai rote Yudita ŋguti Beri ro ndi Basemata ŋguti Elona robe. 35 Ànya 'bayi ori Yisika ndi Rebeka be rote a'done tusuro amba.
إسحق في جرار
1 وكانَ في الأرضِ جُوعٌ غيرُ الجُوعِ‌ الأوَّلِ الّذي كانَ في أيّامِ إبراهيمَ، فذهبَ إسحَقُ إلى أبـيمالِكَ، مَلِكِ الفلِسطيِّينَ في جَرارَ‌. 2 فتراءى لَه الرّبُّ وقالَ: «لا تَنْزِلْ إلى مِصْرَ، بلِ ا‏سكُنْ في الأرضِ الّتي أدُلُّكَ علَيها. 3 تغَرَّبْ بهذهِ الأرضِ وأنا أكونُ معَكَ وأُبارِكُكَ، فأُعطيَ لكَ ولِنسلِكَ جميعَ هذِهِ البِلادِ، وأفي باليمينِ الّتي حلَفتُها لإبراهيمَ أبـيكَ، 4 وأُكثِّرُ نسلَكَ كنجومِ السَّماءِ وأُعطيهم جميعَ هذِهِ البلادِ، ويتباركُ فيهم جميعُ أُمَمِ الأرضِ‌، 5 لأنَّ إبراهيمَ سَمِعَ كلامي، وحفِظَ أوامري ووصايايَ وفرائِضي وشرائعي». 6 فأقامَ إسحَقُ في جَرارَ.
7 وسألَهُ أهلُ جَرارَ‌ عَنِ ا‏مرأتِهِ فقالَ: «هيَ أُختي»، لأنَّهُ خافَ أنْ يقولَ: «هيَ ا‏مرأتي»، لِئلاَّ يَقْتُلوهُ بسببِها وكانَت جميلةَ المَنظَرِ‌. 8 ولمَّا مضَى على إقامتِهِ هُناكَ وقتٌ طويلٌ حدَثَ أنَّ أبـيمالِكَ، مَلِكَ الفلِسطيِّينَ أَطَلَّ مِنْ نافذةٍ لَه ونظرَ فرأى إسحَقَ يُداعِبُ رِفقةَ ا‏مرأتَهُ. 9 فدَعاهُ وقالَ لَه: «إذا هيَ ا‏مرأتُكَ، فلماذا قلتَ إنَّها أُختُكَ؟» فقالَ إسحَقُ: «لأنِّي ظَننتُ أنَّني رُبَّما أهلِكُ بسببِها». 10 فقالَ أبـيمالِكُ: «ماذا فعَلتَ بِنا؟ لولا قليلٌ لضاجعَ أحدُ أبناءِ شعبِنا ا‏مرأتَكَ فنُذنبَ». 11 وأوصى أبـيمالِكُ جميعَ الشَّعبِ قالَ: «مَنْ مسَّ هذا الرَّجلَ أو ا‏مرأتَهُ فموتا يموتُ».
12 وزرعَ إسحَقُ في تِلكَ الأرضِ، فحصدَ في تِلكَ السَّنةِ مئةَ ضِعفٍ، وباركَهُ الرّبُّ 13 فعظُمَت مكانتُهُ وتزايدَت إلى أنْ صارَ رَجُلا عظيما جدًّا. 14 وكانَت لَه ماشيةُ غنَمٍ وماشيةُ بقَرٍ وعبـيدٌ كثيرونَ، فحسَدَهُ الفلِسطيّونَ.
الآبار بـين جرار وبئر سبع
15 وردَمَ الفلِسطيّون جميعَ الآبارِ الّتي حفرَها عبـيدُ أبـيه إبراهيمَ في أيّامِهِ وملأُوها تُرابا. 16 وقالَ أبـيمالِكُ لإسحَقَ: «أخرُجْ مِنْ عِندِنا لأنَّكَ صِرتَ أعظمَ مِنَّا كثيرا». 17 فخرَجَ إسحَقُ مِنْ هُناكَ ونزَلَ في وادي جَرارَ وأقامَ فيهِ. 18 وعادَ إسحَقُ فحفرَ آبارَ الماءِ التي رَدمَها الفلِسطيّونَ بَعدَ موتِ إبراهيمَ أبـيهِ، وكانَت حُفِرَت في أيّامِهِ. وسَمَّاها إسحَقُ بالأسماءِ الّتي كانَ سَمَّاها بها أبوهُ.
19 وحفرَ عبـيدُ إسحَقَ في الوادي فَوجدوا هُناكَ نبعَ ماءٍ، 20 فتخاصمَ رُعاةُ جَرارَ معَ رعاةِ إسحَقَ قائِلينَ: «هذا الماءُ لنا». فسمَّى إسحَقُ البِئرَ عِسِقَ‌، لأنَّهم تنازعوا علَيها. 21 وحَفروا بِئْرا أُخرى فتخاصموا علَيها أيضا، فسمَّاها سِطْنَةً‌ 22 وحَفروا بِئرا أخرى فما تخاصموا علَيها، فسمَّاها رَحوبوتَ‌، وقالَ: «الآنَ رَحُبَ الرّبُّ لنا لنَكثُرَ في الأرضِ».
23 وصَعِدَ إسحَقُ مِنْ هُناكَ إلى بئرَ سَبْعَ، 24 فتراءى لَه الرّبُّ في تِلكَ اللَّيلةِ وقالَ لَه: «أنا إلهُ إبراهيمَ أبـيكَ. لا تَخفْ، فأنا مَعكَ وأبارِكُكَ وأُكثِّرُ نسلَكَ مِنْ أجلِ عبدي إبراهيمَ». 25 فبنى إسحَقُ هُناكَ مذبَحا ودعا با‏سمِ الرّبِّ. ونصَبَ هُناكَ خَيمَةً وحفرَ رِجالُه بِئرا.
الحلف بـين إسحق وأبـيمالك
26 وجاءَ إليهِ أبـيمالِكُ‌ مِنْ جَرارَ ومَعهُ آحزّاتُ مُرافِقُه، وفيكولُ قائدُ جيشِهِ. 27 فقالَ لهُم إسحَقُ: «ما بالُكُم جِئتُم إليَّ وأنتُم أبغضتموني وصرفتموني مِنْ عِندِكُم؟» 28 فقالوا: «الآنَ رأينا أنَّ الرّبَّ معَكَ، فقُلنا: لِـيكُنْ حِلفٌ بَينَنا وبَينَكَ، ولنقطَعْ معَكَ عَهدا 29 أنْ لا تُسيءَ إلينا، بل تُعاملُنا بالحُسنَى كما عامَلْناكَ وصرَفْناكَ بسلامٍ. أنتَ الآنَ مُبارَكٌ مِنَ الرّبِّ». 30 فأقامَ لهُم إسحَقُ وليمةً، فأكلوا وشبِــعوا، 31 وبكّروا في الغدِ فتحالفوا. وصرفَهُم إسحَقُ، فمضَوا مِنْ عِندهِ بسلامٍ.
32 وفي ذلِكَ اليومِ جاءَ عبـيدُ إسحَقَ فأخبروهُ عنِ البئرِ الّتي حفروها، قالوا: «وَجَدْنا ماءً». 33 فسمَّاها إسحَقُ شِبْعَةَ‌ فصارَ ا‏سمُ المدينةِ بئرَ سَبْعَ إلى هذا اليومِ.
34 ولمَّا صارَ عيسو ا‏بنَ أربعينَ سنَةً تزوَّج يهوديتَ بنتَ بـيري الحثِّيِّ وبَسمةَ بنتَ إيلونَ الحثِّيِّ، 35 فكانتا لإسحَقَ ورِفقةَ خَيـبةً مُرَّةً.