Uti Yisika ro
1 OPI ye Sara te kado oso se nda ko'ba tana be ronye, 2 Sara kwo ŋgwa te ago ti ŋgwa agoro te Abarayama ri ode ndaro si, gya tuse Lu ko'ba tana be nda utine kigye 'do ya. 3 Abarayama zi ävuru ndaro te Yisika. 4 Ago Abarayama lo Yisika te ŋbiṛiro u'du njidriena si, oso Lu kota nda be oyene ronye. 5 Abe Yisika uti 'dooko ndroa Abarayama rote kama alo (100). 6 Ago Sara atate ekye: “Lu 'ba ma te a'done riyä ro ago lägu ugune, vona se cini kabe tana erina uguna lägu ndi tro mabe.” 7 Ago anya ekye: “Aba a'di atana gi'da Abarayama ri ekye Sara ka oye ba ozone ŋgàga riya? Caoko mäti ŋgwa te ndäri le agoambago ndaro si.”
8 Ŋgwa ugu ombate ago ana kala teni ba yasi; ago Abarayama ye karama 'desi te kala ana tu Yisika ro ni ba yasi si.
Usi Agara ndi Isamaele be te
9 Tu alo si Sara ndre Isamaele ŋgwa Agara se Ezipeto'ba ro kutibe Abarayama ri ana te ugu oji oyevoya Yisika ŋgwa anyaro be. 10 Ta'dota anya atate Abarayama ri ekye: “Minja toko ruindu' ba ro ono ndi ŋgwa anyaro be; tana beṛo ko ŋgwa ruindu'ba ono ro ri a'done drimbi'ba ro ŋgwa maro Yisika be.” 11 Ta'do 'ba Abarayama te a'done tusuro, tana Isamaele kpa orivoya ŋgwa ndaro. 12 Oko Lu atate Abarayama ri ekye: “Nyolo'be mi ko ta ŋgaga 'do rota, ago ta toko ruindu'ba ro miro Agara rota; tase cini Sara katabe miri 'do miye oso anya katabe ronye; tana nya oye a'done zelevoi se ma'ba tana be miri 'do be Yisika si. 13 Ago mozona ŋgàga kpa 'da amba ŋgwa toko ruindu'ba ro 'do ri, ta'dota ànya a'dona kpa 'da tu'de aza ro, tana nda kpa orivoya ŋgwa miro.”
14 Ago Abarayama ŋgate ṛo kyenoŋboci, ru ambata te ndi kuru gyi robe, ago ozote Agara ri, yi ŋgwa te kufu anyaro ya, ago zo anya te oyine, ndi anya oyite, ugu wirite vocowa Beraseba ro yasi.
15 Ondro gyi se kuru ya kokyete oko, anya e'be ŋgwa te vuru ce kumvuŋwa aza zele. 16 'Dooko anya oyite, ndi oyi rite vuru pere ni nda resi, ozona a'dona ndi oso mba'damba'da kama alo (100) ronye. Tana anya ekye yile ko odra drî ŋgwa iro ro ondrene, ondro anya korite lau oko, ŋgaga 'degwo otrene liyi amba si.
17 Lu eri liyi ŋgaga rote, ago malaika Lu ro atate Agara ri leni vo'buyakuru yasi ekye: “Agara, rriti miro e'di ya? Nyuturi ko; tana Lu eri liyi ŋgaga rote ni vose nda be kigye ana yasi. 18 Miŋga miŋgyi ŋgaga 'do, ago nyeleye nda; tana ma'bana zelevoi ndaro 'da tu'de 'desi ro.” 19 'Dooko Lu pi mi anyaro te, anya ndre koro gyi rote ago anya oyite ndi so gyi te twi kuru ya, ndi ozo aza te ŋgwa ri umvune. 20 Lu a'dote tro ŋgwa ana be, ndi nda mbate ago rite vocowa Parana roya, ago a'dote äṛigo'ba ro. 21 Endre ndaro gye toko te ndäri ni 'bädri Ezipeto ro yasi.
Tadriole lakole Abarayama ro Abimeleka be ya
22 Tu ana si, Abimeleka oyite Pikola se ni otaozo'ba kyila'bai ndaro ro ana be ago atate Abarayama ri ekye: “Lu orivoya tro mibe ŋgase cini nyabe oyena ya. 23 Ka'do inye yauono nyäṛuru märi noŋwa Lu mile, anjioko ko miri ma odone, ŋgàga maro, ca zelevoi maro; oko oso taoro se mayebe miri ono voro kpa miri oyene inye märi. Kpa wari se miribe kigye ono ya.”
24 Abarayama ekye: “Mäṛuruna ndi.”
25 Ago koro gyi ro se ruindu'bai Abimeleka ro kuruyibe mbarasi ana Abarayama 'ba tana te unine Abimeleka ri. 26 Abimeleka atate ekye: “Musu vona ko, kode a'diyi yeyi ta 'do ni: ca mi mipe tana kote märi, ma tana erina gi leni ondro no.” 27 'Dooko Abarayama ozo timele ndi tii be te Abimeleka ri, ndi ànya riti 'bayi tao'baro te. 28 Ago Abarayama lewe timele tokoro njidrieri te to iṛe. 29 Ago Abimeleka eji nda te ekye: “Timele gi tokoro njidrieri nyelewebe 'do takacina e'di ya?”
30 Abarayama zatadrite ekye: “Timele tokoro njidrieri 'do miri urune miri. Tana nya'do robe tazevoedre'ba ro märi anjioko mä'di koro ono ni.” 31 Tana ta'doro äzi ävuru vo ana rote Beraseba , tana ànya riti yeyi tao'baro ruäṛu si te lau.
32 Ondro ànya ko'bayi tao'baro te Beraseba ya lau oko, Abimeleka ndi Pikola otaozo'ba kyila'bai ndaro robe ŋgayite goyite wari Felesete'bai roya. 33 Abarayama kyi'di ce kundruŋwa se kabe omba siŋgwa ya 'do azana te lau Beraseba ya, ago nda mätu OPI, Lu se äduako ono te. 34 Ago Abarayama rite u'duna amba wari Felesete'bai roya.
مولد إسحق
1 وتفقَّدَ الرّبُّ سارةَ كما قالَ، وفعَلَ لها كما وعَدَ. 2 فحَمَلت سارةُ وولَدت لإبراهيمَ ا‏بنا في شيخوختهِ، في الوقتِ الّذي تكلَّمَ اللهُ عنهُ‌ 3 فسَمَّاهُ إسحَقَ. 4 وختَنَ إبراهيمُ إسحَقَ ا‏بنَهُ وهوَ ا‏بنُ ثمانيةِ أيّامٍ، كما أوصاهُ اللهُ‌. 5 وكانَ إبراهيمُ ا‏بنَ مئةِ سنَةٍ حينَ وُلِدَ إسحقُ. 6 وقالت سارةُ: «اللهُ جعَلَني أضحَكُ، وكُلُّ مَنْ سَمِعَ يضحَكُ لي أيضا‌». 7 وقالت: «مَنْ كانَ يقولُ إنَّ سارةَ ستُرضِـعُ لإبراهيمَ بنَينَ؟ وها أنا وَلَدتُ لَه ا‏بنا في شيخوختِهِ!»
طرد هاجر وإسماعيل
8 وكبُرَ الصَّبـيُّ وفُطِمَ. وأقامَ إبراهيمُ وليمةً عظيمةً في يومِ فِطامِ إسحَقَ.
9 ورأت سارةُ ا‏بنَ هاجرَ المِصْريَّةِ الّذي ولَدتْهُ لإبراهيمَ يلعبُ‌ مع ا‏بنِها إسحَقَ، 10 فقالت لإبراهيمَ: «أُطردْ هذِهِ الجاريةَ وا‏بنَها! فا‏بنُ هذِهِ الجاريةِ لا يَرِثُ معَ ا‏بني إسحَقَ‌». 11 وساءَ إبراهيمَ هذا الكلامُ، لأنَّ إسماعيلَ، كانَ أيضا ا‏بنَه. 12 فقالَ لَه اللهُ: «لا يَسوؤُكَ هذا الكلامُ على الصَّبـيِّ وعلى جاريتِكَ. إسمعْ لكُلِّ ما تقولُهُ لكَ سارةُ، لأنَّ بإسحَقَ يكونُ لكَ نسلٌ‌. 13 وا‏بنُ الجاريةِ أيضا أجعلُهُ أُمَّةً لأنَّهُ مِنْ صُلبِكَ».
14 فبكَّرَ إبراهيمُ في الغدِ وأخذَ خُبزا وقِربةَ ماءٍ، فأعطاهُما لهاجرَ ووضَعَ الصَّبـيَّ على كتِفِها وصرفَها، فمضَت تَهيمُ على وجهِها في صحراءِ بئرَ سَبْعَ.
15 ونفدَ الماءُ مِنَ القِربةِ، فألقت هاجرُ الصَّبـيَّ تَحتَ إحدى الأشجارِ 16 ومضَت فجلسَت قُبَالتَهُ على بُعْدِ رميَتَي قوسٍ وهيَ تقولُ في نفْسِها: «لا أُريدُ أنْ أرى الولدَ يموتُ». وفيما هيَ جالسةٌ رفعت صوتَها بالبُكاءِ.
17 وسَمِعَ اللهُ صوتَ الصَّبـيِّ، فنادى ملاكُ اللهِ هاجرَ مِنَ السَّماءِ وقالَ لها: «ما لكِ يا هاجرُ؟ لا تخافي. سَمِعَ اللهُ صوتَ الصَّبـيِّ حَيثُ هوَ. 18 قُومي ا‏حملي الصَّبـيَّ وخُذي بـيدهِ، فسأجعَلُهُ أمَّةً عظيمةً». 19 وفتحَ اللهُ بصيرتَها فرأت بئرَ ماءٍ، فمضَت إلى البئرِ وملأتِ القِربةَ ماءً وسقتِ الصَّبـيَّ.
20 وكانَ اللهُ معَ الصَّبـيِّ حتى كبُرَ، فأقامَ بالصَّحراءِ، وكان راميا بالقوسِ. 21 وحينَ أقامَ بصحراءِ فارانَ، زوَّجَتْهُ أمُّهُ با‏مرأةٍ مِنْ أرضِ مِصْرَ.
إبراهيم وأبـيمالك في بئر سبع
22 وفي تِلكَ الأيّامِ جاءَ أبـيمالكُ معَ فيكولَ رئيسِ جيشهِ وقالَ لإبراهيمَ: «أرى أنَّ اللهَ معَكَ في كُلِّ ما تعمَلُهُ، 23 فا‏حْلِفْ لي هُنا باللهِ أنَّكَ لا تغدُرُ بـي ولا بذُرِّيَّتي ونسلي، بل تُبادلُني معروفا بمعروفٍ، أنا والأرضَ الّتي تغرَّبتَ فيها». 24 فقالَ إبراهيمُ: «أحلِفُ». 25 وعاتبَ إبراهيمُ أبـيمالكَ بخصوصِ البئرِ التي ا‏غتصَبها منهُ عبـيدُ أبـيمالكَ. 26 فقالَ أبـيمالكُ: «لا أعرفُ مَنْ فعَلَ هذا، فلا أنتَ أخبرْتَني ولا أنا سَمِعْتُ بهِ إلى الآنَ». 27 وأخذَ إبراهيمُ غنَما وبقَرا، فأعطى أبـيمالكَ وقطَعا كِلاهُما عهدا. 28 وأفردَ إبراهيمُ سَبْعَ نِعاجٍ مِنَ الغنَمِ على حِدَةٍ. 29 فقالَ لَه أبـيمالكُ: «ما هذِهِ السَّبْعُ النِّعاجِ الّتي أفردْتَها على حِدَةٍ؟» 30 فأجابَ إبراهيمُ: «سَبْعُ نعاجٍ تأخذُ مِنْ يَدي، شهادةً لي بأنِّي حفَرْتُ هذِهِ البئرَ». 31 وسمَّى ذلِكَ المَوضِعَ بئرَ سَبْعَ‌، لأنَّ فيهِ تمَّ الإِتِّفاقُ.
32 وبَعدَما تعاهدا في بئرِ سَبْعَ، رجَعَ أبـيمالكُ وفيكولُ رئيسُ جيشِه إلى أرضِ الفلِسطيّينَ 33 وغرَسَ إبراهيمُ شجَرا في بئرِ سَبْعَ ودعا هُناكَ با‏سمِ الرّبِّ الإلهِ السَّرمديِّ. 34 وتغرَّبَ إبراهيمُ في أرضِ الفلِسطيِّينَ أيّاما كثيرةً.