Taoroako Lidri ro
1 “Lidri Yisaraele ro, nyeri! Ondro ono nyà oyete drî Golo Yaradene ro ozane ocine wari tu'dei se 'desipara ago mbara be ndrani andivo amiro drisi ono ro urune. 'Bakicii ànyaro orivoya 'desiro, tiṛi nai abete le kuru. 2 Lidri modona orivoya kacaro ago mbara be; ànya orivoya Anaka'bai dämbäṛäṛä ro, ago nyèri tana te ekye 'diaza unina ko edrene ŋbi zelevoi Anaka ro mile. 3 Oko ondro ono mìni kado anjioko OPI Lu amiro o'dena 'da ami mile oso läriŋbi asi ro ronye. Ondro nyàte ukyi oko nda opena ànya 'da ṛe ni ami milesi, 'dooko minjana ànya 'da tesi ago nyutufuna ànya 'da ndriŋwa, oso OPI ko'ba tana be ronye.
4 “Ondro OPI Lu amiro konja ànya te ni ami milesi oko, andivo amiro nyàta ko mikye: Taŋgye amiro 'bani Opi 'degwo ama ezine wari ono urune. Ko inye, oko OPI ka oye lidri kwoi onjane ni ami milesi tana ànya orivoya undiro. 5 Ko ekye tana ami orivoya kado ago nyà taŋgye oye ayani 'bani OPI ka ami o'ba wari ànyaro urune. Oko nda ka oye ànya onjane tana ànya orivoya undiro ago tana nda käti tao'ba ndaro se nda ko'babe zutui amiro Abarayama, Yisika, ndi Yakoba be ana robe. 6 Ka'do inye ämiri unine, anjioko OPI Lu amiro ka wari kado ono ozona ämiri ko ta taŋgye amiro rota. Ko inye, ami orivoya lidri taeriako'bai.
7 “Miyi ago nyije tase mi'ba OPI Lu amiro be a'done kyilaro vo cowa ya ana tana ko. Ni tuse nyefobe ni Ezipeto yasi madale tuse nyesabe noŋwa ono si, nyogbote Opi be. 8 Ca 'Bereŋwa Sinai ya mì'ba OPI te a'done kyilaro, kyilaro amba nja ami tufune. 9 Moyite 'bereŋwa drî, kuni kalakpaŋwà ro se egyi tao'baro se OPI ko'babe ami yibe ana be drigye ana urune. Marite lau kitu na 'butesu ago ŋgäkyi 'butesu ŋgaonya ako ago gyi umvuako. 10 'Dooko OPI ozo kuniŋwà ritu kalakpaŋwà ro se Lu nda kegyite driŋgwa ndaro si, tase cini nda katabe ämiri ni asi yasi tuse mimbikalabe 'bereŋwa pa ana si ana te märi. 11 Ndi inye, kitu 'butesu ago ŋgäkyi 'butesu kwoi vosi oko OPI ozo kuniŋwà kalakpaŋwà ritu se nda kegyi tao'baro be driigye ana ta märigye.
12 “'Dooko OPI atate märi ekye: ‘Miŋga ago mifo teri vuru ndrindri ni nosi, tana lidri miro se nyolofobe ni Ezipeto yasi kwoi enjirute ago yeyi tate undiro. Ànya nayirute ni tase mata ànya be oyene ono yasi, ànya edeyi lu awi te andivo ànyaro ri.’
13 “Ago OPI ata kpate märi ekye: ‘Mänite lidri kwoi orivoya lidri taeriako'bai. 14 Nye'be ma te dri. Tana male ànya tufune 'dooko 'diaza ri ogone ta ànyaro oyine te i'do tona. 'Dooko ma'bana mi 'da täpi tu'de se 'desipara ago mbaraekye ndrani ànya drisi ono ro.’
15 “Ta'doro mefote vuru ni 'bereŋwa drisi 'dooko 'bereŋwa ka leko asi ro, mäŋgyi kuniŋwà se ritu kalakpaŋwà ro se egyi tao'baro be driigye ana te. 16 Ago mandrete anjioko mìye tate koziro Opi Lu amiro mile logo ede si lu awi ro andivo amiro ri beti 'daŋgo ombato'diŋwa ro ronye. Mìro tase Opi kota amibe sina ono kote. 17 Ta'dota märu kuni kalakpaŋwà ro ritu kai te mavo ànya te vuru ago ànya lifute jinyijinyi ami milesi. 18 Ago ma'dete militi si vuru OPI kandra, kituna 'butesu ago ŋgäkyina 'butesu manya ŋgaonya kote ago mämvu gyi kpa ko, tana mìye tate koziro OPI mile ago mì'ba nda te a'done kyilaro. 19 Ago ma'dote turituriro ni kyila ndra OPI ro ami lomvo ono ri, tana nda a'dote kyilaro ndra nja ami tufune; caoko OPI go eri ta maro te kpa to'di. 20 Ago OPI a'do kpate kyilaro Arona be kpate nja nda ufune ufu, oko maye mätu kpate ta Arona rota kpa tu gi alo ana si. 21 'Dooko märu ŋgase kozipara se nyèdebe, beti 'daŋgo ombato'diŋwa ro se logo yasi ana te ago mavote asi ya. 'Dooko mutufute jinyijinyi, mäyite foda durufu ro, ago mada durufuna se ana te goloŋwa se kabe idi ni 'bereŋwa yasi ana ya.
22 “Mì'ba OPI amiro kpate kyilaro tuse ami be Tabera ya, ago Masa ndi Kiberota Atava ya ana si. 23 Ago ondro nda kozo ami te ni Kadesa Baranea yasi ota si ekye: ‘Nyòyi ago mìru wari se mabe oye ozone ämiri ana.’ Oko nyògbote ota Opi Lu amiro robe; mìma kote nda ya ago mìro nda kote. 24 Nyògbote ṛo OPI be ṛo ni tuse mäni ami be si.
25 “Ta'dota ma'dete militi si vuru OPI kandra kitu 'butesu ago ŋgäkyi 'butesu kai si, tana Opi atate ekye ilete ami tufune. 26 Ago maye mätute makye: ‘OPI Mbarapara, nyutufu lidri modo miro ro ono ko, lidri se mipate ago nyolofote ni Ezipeto yasi mbara ndi aṛi miro be si ono. 27 Miyi ta ruindu'bai miro, Abarayama, Yisika ndi Yakoba be ro; ago mindre ko taeriako, konji, ndi takozi lidri ono ro ayani. 28 Ukyi Ezipeto'bai atayi 'da ekye: Opi orivoya mbaraako lidri ndaro ezine wari se nda ko'ba tana be ànyari ono ya, ago tana ya ndaro orivoya osoro ànya lomvo nda ugu ànya te vocowa ya ànya tufune. 29 Oko ndrana, tana kwoi ni lidri modo miro se nyolofobe ni Ezipeto yasi mbara para miro ndi aṛi be si owo.’
شعب إسرائيل يعصي الرب
1 إسمَعْ يا شعبَ إِسرائيلَ. أنتَ اليومَ تعبُرُ نهرَ الأردُنِّ لتدخُلَ وترِثَ شعوبا أكثرَ وأعظمَ مِنكَ، ومُدُنا عظيمةً مُحصَّنةً إلى السَّماءِ، 2 وقَوما عِظاما طِوالا هُم بَنو عِناقَ‌ الّذينَ عرفتَهُم وسمِعتَ عَنهُمُ القولَ المأثورَ: مَنْ يقفُ أمامَ بَني عِناقَ؟ 3 فا‏علمِ اليومَ أنَّ الرّبَّ إلهَكَ يعبُرُ أمامَكَ كنارٍ آكلةٍ. هوَ يُدمِّرُهُم ويُخضِعُهُم أمامَكَ، فتطردُهُم وتُبـيدُهُم سريعا كما كلَّمَكَ الرّبُّ.
4 لا تقلْ في قلبِكَ إذا بدَّدَهُمُ الرّبُّ إلهُكَ مِنْ أمامِكَ: «لأنِّي شعبٌ صالِحٌ أدخلَني الرّبُّ لأمتَلِكَ هذِهِ الأرضَ، ولأنَّ هؤلاءِ الشُّعوبَ أشرارٌ طردَهُمُ الرّبُّ مِنْ أمامي». 5 فلا بتقواكَ ولا با‏ستقامةِ قلبِكَ جِئتَ لِتمتَلِك أرضَهُم، ولا لأنَّ أولئكَ الشُّعوبَ أشرارٌ طردَهُمُ الرّبُّ إلهُكَ مِنْ أمامِ وجهِكَ، بل لأنَّ الرّبَّ أرادَ أنْ يفيَ باليمينِ الّتي حَلَفَها لآبائِكَ إبراهيمَ وإسحَقَ ويعقوبَ. 6 فا‏علمْ ذلِكَ وتأكَّدْ أنَّ الرّبَّ إلهَكَ لم يُعطِكَ هذِهِ الأرضَ الصَّالحةَ حتّى تمتَلِكَها لأنَّكَ صالحٌ فأنتَ شعبٌ عنيدٌ‌.
7 وا‏ذكروا، يا بَني إِسرائيلَ، ولا تنسَوا كيفَ أغظتُمُ الرّبَّ إلهَكُم في البَرِّيَّةِ. ومُنذُ خُروجِكُم مِنْ أرضِ مِصْرَ حتّى جِئتُم هذا المكانَ لا تزالونَ تـتمرَّدونَ على الرّبِّ. 8 وفي حوريـبَ أغظتُمُ الرّبَّ فكادَ يُفنيكُم. 9 وذلِكَ حينَ صَعِدتُ الجبَلَ لآخُذَ لوحَيِ الحجَرِ، لوحَيِ العَهدِ الّذي قطَعَهُ الرّبُّ معَكُم، فأقمْتُ أربعينَ نهارا وأربعينَ ليلةً، لم آكلْ خُبزا ولم أشربْ ماءً‌ 10 ثُمَّ أعطاني الرّبُّ لوحَيِ الحجَرِ المكتوبَينِ بإصبعِهِ، وعلَيهِما مِثلُ جميعِ الكلامِ الّذي كلَّمَكُمُ الرّبُّ بهِ في الجبَلِ مِنْ وسَطِ النَّار في يومِ ا‏جتماعِكُم هُناكَ. 11 وبعدَ أربعينَ نهارا وأربعينَ ليلةً سلَّمَني الرّبُّ اللَّوحَينِ الحجَريَّينِ، لوحَيِّ العَهدِ 12 وقالَ لي: «قُمِ ا‏نزَلْ سريعا مِنْ هُنا لأنَّ شعبَكَ الّذينَ أخرَجتَهُم مِنْ مِصْرَ فسَدوا وزاغُوا سريعا عنِ الطَّريقِ الّتي رسمتُها لهُم وصنعوا لهُم تِمثالا مَسبوكا».
13 وكلَّمني الرّبُّ فقالَ: «رأيتُ هذا الشَّعبَ فإذا هوَ شعبٌ عنيدٌ. 14 دعْني فأبـيدَهُم وأمحوَ ا‏سمَهُم مِنْ تحتِ السَّماءِ، وأجعَلَكَ أنتَ أُمَّةً أعظمَ وأكثرَ مِنهُم». 15 فرَجَعتُ ونَزلتُ مِنَ الجبَلِ، وهوَ مُضطَرِمٌ بالنَّارِ، ولوحا العَهدِ في يَديَّ. 16 ونظرْتُ فإذا بِكُم خَطِئتُم إلى الرّبِّ إلهِكُم وصنعتُم لكُم عِجْلا مَسبوكا، وزُغتُم سريعا عنِ الطَّريقِ الّتي أوصاكُم بها الرّبُّ. 17 فأخذْتُ اللَّوحَينِ وطرَحتُهُما مِنْ يَديَّ، وكسَّرتُهُما أمامَ عيُونِكُم‌ 18 ثُمَّ تضرَّعتُ أمامَ الرّبِّ كالمرَّةِ الأولى أربعينَ نهارا وأربعينَ ليلةً، لم آكلْ خُبزا ولم أشربْ ماءً بسببِ خطيئتِكُمُ الّتي خَطِئتُموها حينَ صَنعتُمُ الشَّرَّ في نظَرِ الرّبِّ وكدَّرتُمُوهُ، 19 لأنِّي خِفْتُ مِنْ غضَبِ الرّبِّ وغَيظِهِ علَيكُم ليُبـيدَكُم. فسمِعَ ليَ الرّبُّ هذِهِ المرَّةَ أيضا. 20 وأمَّا هرونُ فغضِبَ الرّبُّ علَيهِ جِدًّا حتّى كادَ يُهلِكُهُ، فتَضرَّعتُ إلى الرّبِّ لأجلِهِ في ذلِكَ اليومِ. 21 وأمَّا الّذي خَطئتُم بِهِ، أي العِجْلُ الّذي صنعتُموهُ، فأخذتُهُ وأحرقتُهُ بالنَّارِ، حتّى صارَ ناعما كالغُبارِ، ثمَّ طرحتُ غُبارَهُ في النَّهرِ المُنحَدِرِ مِنَ الجبَلِ.
22 وفي تَبعيرةَ‌ ومَسَّةَ‌ وقبَروتَ هتَّأوةَ‌ أغظتُمُ الرّبَّ. 23 ولمَّا أرسَلَكُمُ الرّبُّ مِنْ قادِشَ برنيعَ‌ لتَصعَدوا وترِثوا الأرضَ الّتي أعطاها لكُم، تمرَّدْتُم على ما أمرَ بهِ الرّبُّ إلهُكُم ولم تَثِقوا بهِ ولم تسمعوا لقَولِه. 24 فَمِنْ يومِ عرَفتُكُم‌ وأنتُم تـتمرَّدونَ على الرّبِّ.
25 فتَضرَّعْتُ أمامَ الرّبِّ مُدَّةَ الأربعينَ نهارا والأربعينَ ليلةً لأنَّهُ هدَّدَكُم بالهَلاكِ. 26 وصلَّيتُ إليهِ وقُلتُ: «أيُّها السَّيّدُ الرّبُّ لا تُهلِكْ شعبَكَ الّذينَ أخذْتَهُم وا‏فتديتَهُم بعَظَمتِكَ وأخرَجتَهُم مِنْ مِصْرَ بـيدِكَ القديرةِ. 27 أُذكُرْ عبـيدَكَ إبراهيمَ وإسحَقَ ويعقوبَ ولا تلتَفتْ إلى قساوةِ قلبِ هذا الشَّعبِ وشرِّهِ وخطيئتِهِ 28 لِئلاَّ يقولَ أهلُ الأرضِ الّتي أخرَجْتَنا مِنها إنَّ الرّبَّ لم يقدرْ أنْ يُدخِلَهُم الأرضَ الّتي وعدَهُم بِها. أبغضَهُم وأخرَجَهُم ليُميتَهُم في البَرِّيَّةِ 29 وهُم يا ربُّ شعبُكَ الّذينَ ا‏ختَرتَهُم لكَ وأخرجتَهم بقوَّتِكَ العظيمةِ وذِراعِكَ المَرفوعةِ.