Aka'da Yosua te vo Musa roya
1 Musa ugu ta kwoi atate madaro lidri cini Yisaraele ro ri, 2 ago atate ànyari ekye: “Yauono ndroa maro te orivoya kama alo 'buteritu (120) ago mojo kote a'done dri'ba amiro. Ago para ndrana, OPI atate märi ekye: ‘Miri drî Golo Yaradene ro ozane i'do.’ 3 OPI Lu amiro andivona oyina 'da käti ami mile ago tufuna tu'dei se kayi ori lau kai 'da, tana mìru wari ànyaro robe; ago Yosua a'dona 'da dri'ba ro ämiri, oso OPI katabe ronye. 4 OPI oyena lidri se kai ri oso nda koyebe Siona ndi Ogo, 'bädri'bai Amora'bai ro ri, ago kepere 'bädri ànyaro be ana ronye. 5 OPI o'bana ami 'da ànya opene ṛe, 'dooko ämiri tase mata amibe sina 'do modona oyene ayani ànyari. 6 Nyà'do mbararo ago agoagoro. Nyùturi ko ni ànyari. Tana Lu amiro, OPI andivona a'dona ndi tro amibe. Nda unina ko ta amiro ijene kode ami e'bene.”
Psalm-71-5
7 'Dooko Musa zi Yosua te ago atate ndäri lidri cini Yisaraele ro milesi ekye: “Nya'do mbararo ago agoagoro; tana nya oye ni lidri kwoi lepene ukyine wari se OPI ko'ba tana be zutui ànyaro ri ana urune. 8 OPI andivona lepena mi 'da ago a'dona ndi tro mi be. Nda unina ko ta miro ijene ago mi e'bene; ka'do inye nya'do ko lä'bilä'biro ago turiro.”
Ota Uzine Ndroa Njidrieri cini si
9 Ta'dota Musa egyi ota OPI rote ago ozote kohanii se Lewe'bai ro se ni vo ondre'bai Sänduku Tao'baro OPI ro ro kai rigye, ndi dri'bai cini Yisaraele robe rigye. 10 Ago nda ozo ota se ono te ànyari ekye: “Ädu ndroa njidrieri cini roya, ondro ndroa se a'ba tana be yuŋgu e'beza 'do kosate oko, mizi ota ono ṛeṛe tu Karama Kpakpa rosi. 11 Ondro lidri Yisaraele ro cini kikyiyite OPI Lu amiro mätune vose mätu ro ana ya oko, miri ota ono uzine eṛine ànyari. 12 Mimbikala lidri ro, manoàgo, 'ditoko, ndi ŋgàga giṛiŋwà be, ndi 'diatra ro se kabe ori 'ba'desii amiro yasi iyi be, tana ànya keriyi robe ago kuniyi ta OPI Lu amiro oro ro robe ago koroyi ŋgaemba ndaro ono robe 'diriro. 13 Ago tana zelevoi amiro se kuniyi ta ota OPI Lu amiro ro ko iyi keriyi robe. Ta'dota ànya uninayi ta nda oro ro ndi tu cini ori ànyaro ro wari se nyà oyebe ukyi urune Golo Yaradene tasi ana ya ana si.”
Ŋgaemba Ädu OPI ro Musa ri
14 'Dooko OPI atate Musa ri ekye: “Yauono tu odra miro ro te orivoya ti. Mizi Yosua ago nyezi nda Mutuguṛi ya, tana mozo drikaca robe ndäri.” 'Dooko Musa ndi Yosua be oyiyite Mutuguṛi ya, 15 ago OPI efote ànyare lau 'dikolo cariro ya ago 'dikolo cariro edrete käläsi Mutuguṛi ro lomvo.
16 Ago OPI atate Musa ri ekye: “Nyata oye odrane yauro, ago odra miro vosi lidri ono mätunayi lui awi wari se ànya kayi oyebe ocine kigye ono ro 'da. Perenayi tao'baro maro se ma'babe anya yibe ono 'da. 17 Ondro koyeyite oso inye, 'dooko ma'dona ndi kyilaro ànya yibe; me'bena ànya ndi, ago utufuna ànya 'da. Rriti amba koziro para ikyina 'da ànya dri, 'dooko ànya o'dena gwo atane tu ana si ekye: ‘Rriti kwoi kabe a'do ämädri ono tana Lu amaro te i'do ama lako.’ 18 'Dooko magana tezo ànya opane, tana ànya yeyi tate undiro ago mätuyi lui azaka te.
19 “Ka'do inye, nyegyi loŋgo ono vuru, ago nyemba lidri Yisaraele ro sina; mi'ba anya koŋgo tana ka'do robe tazevoedreza märi ànya lomvo. 20 Ondro mugu ànya tele wari se kado ŋgaamba be ana ya, oso ma'ba tana be zutui ànyaro ri ronye ago ondro ànya ka'do te ŋgaonya se cini ànya kolebe iyi be, oko ànya onaruna 'da ago mätunayi lui azaka 'da. Ànya oganayi ma 'da zo ago perenayi tao'baro maro 'da. 21 Ago ondro rriti amba ko'dete ànya dri oko loŋgo gi ono edrena tazevo ni ànya lomvo, tana zelevoi ànyaro ijena oŋgona ko ca yau, teinye märi ànya ugu ako wari se ma'ba tana be ozone ànyari ana ya ono, mäni tase ànya kayibe usuna ono ṛote.”
22 Musa egyi loŋgo se ana te 'bu'dä tu gi ana si, ago embate lidri Yisaraele ro ri.
23 'Dooko OPI zi Yosua ŋgwa Nuna rote ago atate ndäri ekye: “Nya'do mbararo ago agoagobe. Miri ni lidri Yisaraele ro lepene le wari se ma'ba tana be ozone ànyari ana ya, ago ma'dona ndi tro mibe.”
24 Ondro Musa konde ota ono egyinate cini buku ya oko, 25 nda atate kohanii se Lewe'bai ro, se ni voondre'bai Sänduku Tao'baro OPI ro ro kai ri ekye: 26 “Mìru buku ota OPI ro ro ono, ago mì'ba lama telesi Sänduku Tao'baro OPI Lu amiro roya, tana kori robe lau tazevoedreza ami lomvo. 27 Tana mäni a'do amiro taeriako ago ogbo'bai ro ono tana te. Ondro ka'do nya'dote ogbovoya OPI be 'dooko madri lidriidriro ami lako, ka'do inye odra maro vosi a'dona ndra mu'du eŋwanye. 28 Mimbikala dri'bai cini 'bakalai amiro ro ndi dri'bai losiro be, makandra, tana miti ta kwoi robe ànyari; ago mäzi vo'buyakuru ndi 'bädri be robe tazevoedrene ànya lomvo. 29 Tana mäni ndi odra maro vosi nyàoye a'done koziro ago nyàoye tase membabe ämiri ono ogane zo. Ago ànya kayi oye dri o'bene rriti be tuse kabe ikyi mileya kai si, tana nyaoye tase undiro Opi mile 'do oyene ago nda o'bane kyilaro tase nda kole ko iyi loyena si.”
Loŋgo Musa ro
30 'Dooko Musa go ayo loŋgo se ana te ndi ädu ya lidri cini Yisaraele ro se kombikalabe ana ri erine.
يشوع يخلف موسى
1 وتابعَ موسى كلامَهُ إلى جميعِ بَني إِسرائيلَ 2 فقالَ لهُم: «أنا اليومَ ا‏بنُ مئَةٍ وعِشرينَ سنَةً، لا أقدِرُ بَعدُ على الرَّواحِ والمَجيءِ‌. والرّبُّ قالَ لي: لن تعبُرَ هذا الأُردُنَّ. 3 فالرّبُّ إلهُكُم يعبُرُ أمامَكُم، وهوَ يُزيلُ تِلكَ الأُمَمَ مِنْ أمامِكُم فتَرِثونَها. ويَشوعُ هوَ يَقودُكُم في عُبورِكُم كما قالَ الرّبُّ. 4 ويفعَلُ الرّبُّ بِتلكَ الأُمَمِ كما فعَلَ بسيحونَ وعوجَ، مَلِكَيِ الأموريِّينَ، فدَمَّرَ أرضَهُما‌. 5 فمتى أسلَمَهُمُ الرّبُّ إلى أيديكُم تفعَلونَ بِهِم حسَبَ جميعِ الوصايا الّتي أمرتُكُم بِها. 6 تشَجَّعوا وتقَوَّوا ولا تخافوا مِنهُم ولا ترهَبوهُم لأنَّ الرّبَّ إلهَكُم سائِرٌ معَكُم، لا يُهمِلُكُم ولا يَترُكُكُم».
7 ثُمَّ دعا موسى يَشوعَ وقالَ لَه أمامَ عيونِ جميعِ بَني إِسرائيلَ: «تشَجَّعْ وكُنْ قويًّا، فأنتَ تدخُلُ معَ هؤلاءِ الشَّعبِ إلى الأرضِ الّتي أقسَمَ الرّبُّ لآبائِكُم أنْ يُعطيَها لهُم، وأنتَ تُمَلِّكُهُم إيَّاها. 8 والرّبُّ سائرٌ أمامَكَ، وهوَ يكونُ معَكَ‌، ولا يُهمِلُكَ ولا يَترُكُكَ، فلا تَخَفْ ولا ترهَبْ».
حتّى تقرأ الشريعة
9 وكتَبَ موسى هذِهِ الشَّريعةَ وأعطاها لِكهَنةِ بَني لاوي، حامِلي تابوتِ عَهدِ الرّبِّ، وسائرِ شُيوخِ بَني إِسرائيلَ، 10 وقالَ لهُم: «في نِهايةِ السَّبعِ السِّنينَ، في ميعادِ سنَةِ الإِعفاءِ مِنَ الدُّيونِ‌، في عيدِ المَظالِّ‌ 11 حينَما يأتي جميعُ بَني إِسرائيلَ ليَرَوا وجهَ الرّبِّ إلهِهِم في الموضِعِ الّذي يختارُهُ، تُقرَأُ هذِهِ الشَّريعةُ على مَسامِعِهِم جميعا. 12 إجمَعوا الشَّعبَ، رِجالا ونِساءً وأطفالا، والغريـبَ الّذي في مُدُنِكُم، لِـيَسمَعوا ويتَعَلَّموا ويَتَّقوا الرّبَّ إلهَكُم، ويَحرِصوا على العمَلِ بجميعِ كلامِ تِلكَ الشَّريعةِ 13 وليَسمَعْ بَنوهُمُ الّذينَ لم يعلَموا ويتَعلَّموا مخافَةَ الرّبِّ إلهِكُم كُلَّ الأيّامِ الّتي تحيَونَها في الأرضِ الّتي أنتُم تعبُرونَ الأُردُنَّ إليها لتَمتَلِكوها».
وصايا الرب الأخيرة لموسى
14 وقالَ الرّبُّ لِموسى: «قَرُبَ يومُ وَفاتِكَ، فا‏دْعُ يَشوعَ وقِفْ معَهُ في خَيمَةِ الاجتماعِ لأتلوَ علَيهِ وصيَّتي». فذَهبَ موسى ويَشوعُ ووَقَفا في خَيمَةِ الاجتماع. 15 فتَراءَى الرّبُّ في الخَيمَةِ، في عمودِ سحابٍ‌ ووقَفَ على بابِ الخيمَةِ. 16 وقالَ الرّبُّ لِموسى: «ستَرقُدُ معَ آبائِكَ، وهؤلاءِ الشَّعبُ سيَقومونَ عليَّ ويَفجُرونَ با‏تِّباعِ آلِهةٍ غريـبةٍ في الأرضِ الّتي هُم داخِلونَ إليها، ويترُكونَني ويَنقُضونَ عَهدي الّذي قطَعتُهُ معهُم. 17 فيَشتَدُّ غضَبـي علَيهِم في ذلِكَ الوقتِ، وأترُكُهُم وأحجُبُ وجهي عَنهُم، فيَصيرونَ مأكَلا وتُصيـبُهُم شُرورٌ وأضرارٌ كثيرةٌ، فيَقولونَ في ذلِكَ اليومِ: أصابَتنا هذِهِ الشُّرورُ لأنَّ إلهَنا لم يَعُدْ فيما بَينَنا. 18 وأنا أحجُبُ وجهي في ذلِكَ اليومِ بِسبَبِ جميعِ السَّيِّئاتِ الّتي فعَلوها حينَ مالوا إلى آلِهةٍ أُخرى. 19 فالآنَ ا‏كتُبْ هذا النَّشيدَ‌ ولَقِّنْهُ بَني إِسرائيلَ لِـيكون في ذاكِرَتِهِم‌ شَهادةً لي علَيهِم 20 حينَ أُدخِلُهُمُ الأرضَ الّتي أقسَمتُ لآبائِهِم علَيها، وهيَ أرضٌ تَدُرُّ لبَنا وعسَلا‌، فيأكُلونَ ويشبَعونَ ويسمَنونَ ويميلونَ إلى آلِهةٍ أُخرى ويعبُدونُها ويستَهينونَ بـي وينقُضونَ عَهدي. 21 فإذا أصابَتهُم شُرورٌ وأضرارٌ كثيرةٌ، يُنشِدونَ هذا النَّشيدَ أمامي شاهدا علَيهِم، لأنَّهُ لن يُنسَى مِنْ ذاكِرةِ ذُرِّيَّتِهِم. فأنا أعلَمُ ما يَجولُ في خَواطِرِهِمِ اليومَ، مِنْ قَبلِ أنْ أُدخِلَهُمُ الأرضَ كما أقسَمتُ». 22 فكتبَ موسى النَّشيدَ في ذلِكَ اليومِ ولَقَّنَهُ بَني إِسرائيلَ.
23 ثُمَّ قالَ موسى لِـيشوعَ بنِ نُونٍ: «تشَجَّعْ وكُنْ قَويًّا‌، فأنتَ تُدخِلُ بَني إِسرائيلَ الأرضَ الّتي أقسَمتُ لهُم علَيها، وأنا أكونُ معَكَ».
24 ولمَّا فرَغَ موسى مِنْ تدوينِ كلامِ هذِهِ الشَّريعةِ كُلِّها في سِفرٍ، 25 قالَ لِلاَّويِّينَ، حامِلي تابوتِ عَهدِ الرّبِّ: 26 خُذوا سِفرَ الشَّريعةِ هذا وضَعوهُ إلى جانِبِ تابوتِ عَهدِ الرّبِّ إلهِكُم، فيكونَ هُناكَ علَيكُم شاهدا. 27 فأنا أعلَمُ تمَرُّدَكُم وعِنادَكُم لأنِّي، وأنا معكُم في الحياةِ، تمَرَّدتُم على الرّبِّ، فكيفَ بَعدَ موتي؟ 28 إجمَعوا إليَّ شُيوخَ أسباطِكُم وقادَتَكُم حتّى أتلوَ على مَسامِعِهِم هذا الكلامَ، وأُشهِدَ علَيهِمِ السَّماءَ والأرضَ. 29 فأنا أعلَمُ أنَّكُم بعدَ موتي ستَفسِدونَ وتحيدونَ عَنِ الطَّريقِ الّتي أوصَيتُكُم بِها، فيَنزِلُ بِكُمُ الشَّرُّ في آخِرِ الأيّامِ إذا فعَلتُم ما هوَ شَرٌّ في نظَرِ الرّبِّ حتّى تُكدِّروهُ بأعمالِ أيديكُم».
نشيد موسى
30 وتلا موسى على مَسامِـعِ كُلِّ جماعةِ بَني إِسرائيلَ كلامَ هذا النَّشيدِ كُلَّه: