Opeṛe Kanana'bai ro
1 Ondro 'bädri'ba Kanana'bai ro, Arada, se koribe Negebe ya, keritate ekye Yisaraele'bai orivoya ikyivoya liti Atarima ro yasi oko, nda ye kyila te Yisaraele'bai be, ago ru rukä ànyaro te kamba'ba ro. 2 'Dooko Yisaraele'bai äṛurute ruäṛu si OPI ri ekye: “Ondro ka'do mi'ba ama gite lidri ono opene ṛe, 'dooko meperena 'bakicii ànyaro ndi kpeye.” 3 OPI eri dri Yisaraele'bai rote, ago ànya peyi Kanana'bai te ṛe; ta'dota Yisaraele'bai pereyi ànya te kpeye ndi 'bakicii ànyaro be; ta'doro äzi ävuru vose ana rote Orema.
Ini Atala ro
4 Yisaraele'bai e'beyi 'Bereŋwa Oro te, ànya oyiyite liti se kogobe Gyi'desi Okaro ya ana yasi, lepilepiro gbikyi wari Edoma ro lomvosi; ago lidri a'dote yaiŋgyiako liti ya. 5 Ànya atayite koziro Lu lomvo ago Musa lomvo ekye: “Mi'debe ama lofone tesi ni Ezipeto yasi todrane vocowa ono ya tana e'di ya? Tana ŋgaonya i'do ago gyi i'do, ago ya amaro oso tawi ŋgaonya se takaciako ono lomvo.” 6 'Dooko OPI ezi ini äṛiekye te lidri lako, ago ànya siyi lidri te, ago amba Yisaraele'bai ro todrate. 7 Lidri ikyite Musa re, ago atayite ekye: “Màye takozi te, tana màta tate koziro OPI lomvo ago milomvo; nyämätu OPI tana nda kona ini robe ni ama lakosi.” Ta'dota Musa mätute ta lidri rota. 8 Ago OPI atate Musa ri ekye: “Nyede beti ini ro atala ro, ago miyi ce cariro dri, ago 'dise cini ini kosite, oko ondro ka'do nda kondrevote ini atala ro dri nda adrina ndi.” 9 Ta'dota Musa ede beti ini atala rote, ago yite ce cariro dri; ago ondro ini kosi 'diaza te, nda kondrevote ini atala ro dri nda adrite.
Aba Yisaraele'bai ro ni 'Bereŋwa Oro yasi le Vodelero Moaba'bai roya
10 Lidri Yisaraele ro oyiyite ago kyiyi otoyi gawa te Obota ya. 11 'Dooko ànya oyiyite Obota yasi, ago kyiyi otoyi gawa te Iye Abarima ya, vocowa se miäwuäwuro Moaba be, ogone kituituvo yasi ana ya. 12 Ànya oyiyite ni nasi, ago kyiyi otoyi gawa te Vodele Zereda roya. 13 Ago ànya oyiyite ni nasi, ago kyiyi otoyi gawa te lama telesi Golo Arenona ro, se ogone vocowa yasi ana ya, se ketobe ni kishwe Amora'bai be ya 'do; tana Golo Arenona ni orivoya kishwe se lakole Moaba ro Amora'bai be ya owo. 14 Tana ta'doro egyi tana te Buku Kyila OPI ro roya ekye:
“'Ba'desi Waheba wari Sufa roya,
ago vodelero Golo Arenona ro,
15 'Bo'bo vodelero
se kudibe le 'ba'desi Ara ya,
se egone kishwe Moaba be yasi.”
16 Ago ni nasi ànya oyiyite le Bera ya; ana ni orivoya koro se OPI kata tana be Musa ri ekye: “Nyotokala lidri ro voaloya, ago mozona gyi 'da ànyari kigye owo.” 17 'Dooko lidri Yisaraele ro ŋgoyi loŋgo ono te ekye:
“Koro miti gyi miro ri,
ago maŋgona loŋgo ndi rigye!
18 Koro se opii ku'diyi ni ono,
se dri'bai lidri ro ku'diyi ni ono.
Ä'dite dofo 'dimiri ro si,
Ago dambaṛai si.”
Ago ni vocowa yasi ànya oyiyite le Matana ya, 19 ago ni Matana yasi le Naliela ya, ago ni Naliela yasi le Bamota ya, 20 ago ni Bamota yasi le vodelero se kogobe wari Moaba ro drisi; se äni ndi driku'du'du 'bereŋwa Pisega ro ondrene ni kigyesi ana ya.
Opeṛe 'Bädri'ba Siona ndi Ogo be ro
(Otadele 2:26–3:11)
21 'Dooko lidri Yisaraele ro zo lazo'bai te ta itine Siona 'bädri'ba Amora'bai ro ri ekye: 22 “Mi'ba ämäri lävune wari miro yasi. Ämäri lävune ämvu yasi ago ämvu kono ro yasi i'do; ämäri gyi umvune ni koro yasi i'do 'de, mòyina gialo liti 'desi 'bädri'ba ro drisi, madale mä̀lävuna gwo äbi wari miro yasi.” 23 Oko Siona leko lidri Yisaraele ro ri lävune wari ndaro yasi. Nda otokala lidri cini ndaro rote voaloya, ago oyiyite lidri Yisaraele ro gotane vocowa ya, ago ikyiyite Jaaza ya, ago yeyi kyila te Yisaraele'bai be. 24 Oko Yisaraele'bai togayi ànya te bando si, ago ruyi 'bädri ànyaro te, etoni Arenona ya sagwo le Jaboka ya, sagwo Amona'bai rigä, tana Amona'bai gagayi kishwe ànyaro te kadoro. 25 Ta'dota Yisaraele'bai ruyi 'bakicii se cini kwoi te, ago Yisaraele'bai riyite 'bakicii cini Amora'bai ro yasi, Esebona ya ndi 'baŋwà cini ànyaro be yasi. 26 Tana Esebona ni 'bakici Siona 'bädri'ba Amora'bai ro ro. Siona ni se koye kyila be 'bädri'ba käti Moaba robe ago kuru 'bädri cini ndaro be ni nda rigyesi, sagwo le Golo Arenona ya ana owo. 27 Tana ta'doro loŋgo oŋgo'bai ŋgoyi loŋgo te ekye: “Nyikyi ri Esebona ya, mi'ba ago amo anya,
Mi'ba ago amo 'bakici Siona ro.
28 Tana asi etote ni Esebona Siona yasi
asi efote ni 'bakici Siona ro yasi,
pere 'bakici Moaba ro Ara te,
ago tufuyi opii votoŋgoro Arenona rote.
29 Wu, ami lidri Moaba ro!
Epere vo amiro te ami lidri Kemosa mäturo.
Kemosa 'ba ŋgwàagoro ndaro te a'done vo ako,
Ago ndiriŋwa ndaro a'dote kamba'bai ro, Siona 'bädri'ba Amora'bai ro ri.
30 Ta'dota zelevoi ànyaro todra te
Ni Esebona yasi le Dibona ya,
ago mutufu anya te le Nofa ya sago loto Medeba lomvo.”
31 Ta'dota lidri Yisaraele ro riyite 'bädri Amora'bai roya. 32 Ago Musa zo lidri te Jazera marine, ago Yisaraele'bai ruyi 'baŋwà ànyaro te, ago njayi Amora'bai se koriyibe lau ana te. 33 'Dooko ànya zayirute ago oyiyite liti se kogobe Basana ya ana yasi; ago Ogo 'bädri'ba Basana ro ikyite ànya gotane, nda ndi kyila'bai cini ndaro be, kyila oyene Edrei ya. 34 Oko Opi atate Musa ri ekye: “Nyuturi nda ko; tana mozo nda te drì miro ya, ndi lidri cini ndaro be, ndi 'bädri ndaro be; ago miyena ta ndi ndäri oso miyebe Siona 'bädri'ba Amora'bai ro, se koribe Esebona ya ana ri ana ronye.” 35 Ta'dota Yisaraele'bai fuyi Ogo, ŋgwàagoro ndaro ndi lidri cini ndaro be te, alodi ànyaro e'be kote; ago ànya ruyi 'bädri ndaro te.
الإنتصار على الكنعانيـين
1 وسمِعَ الكنعانيُّ ملِكُ عَرادَ‌ المُقيمُ بالجَنوبِ أنَّ بَني إِسرائيلَ جاؤوا على طريقِ أتاريمَ‌، فقاتَلَهُم وسَبى بَعضَهُم. 2 فنَذَر بَنو إِسرائيلَ نَذْرا للرّبِّ وقالوا: «إنْ أسلَمْتَ هؤلاءِ القومَ إلى أيدينا أبَحْنا حُرمَةَ مُدُنِهِم. 3 فسَمِعَ الرّبُّ صوتَ بَني إِسرائيلَ وأسلَمَ الكنعانيِّين إلى أيديهِم فحَلَّلوا إهلاكَهُم، هُم ومُدُنَهُم، وسَمَّوا ذلِكَ الموضِعَ حُرْمةَ‌.
الحية النحاسية
4 ثُمَّ رحَلوا مِنْ جبَلِ هُورَ على طريقِ البحرِ الأحمرِ ليَدوروا مِنْ حَولِ أرضِ أدومَ‌، فبَدَأ الشَّعبُ يَلهَثُ في الطَّريقِ. 5 وتكلَّموا على اللهِ وعلى موسى وقالوا: «لماذا أصعَدْتَنا مِنْ مِصْرَ لِنموتَ في البرِّيَّةِ؟ فلا خُبزَ لنا ولا ماءَ ونُفوسُنا قضَت مِنْ هذا الطَّعامِ القليلِ». 6 فأرسلَ الرّبُّ على الشَّعبِ حيَّاتٍ ناريَّةً، فلَدَغَتِ الشَّعبَ وماتَ قومٌ كثيرونَ مِنْ بَني إِسرائيلَ‌. 7 فجاءَ الشَّعبُ إلى موسى وقالوا: «خَطِئنا حينَ تكَلَّمْنا على الرّبِّ وعلَيكَ، فصَلِّ إلى الرّبِّ حتّى يُزيلَ عنَّا الحيَّاتِ. فصلَّى موسى لأجلِ الشَّعبِ. 8 فقالَ الرّبُّ لموسى: «إصنَعْ لكَ حيَّةً وا‏رفَعْها على ساريةٍ، فكُلُّ مَلدوغٍ يَنظُرُ إليها يَحيا». 9 فصَنعَ موسى حيَّةً مِنْ نُحاسٍ ورفَعَها على ساريةٍ، فكانَ أيُّ إنسانٍ لدَغَتْهُ حيَّةٌ ونظَرَ إلى الحيَّةِ النُحاسيَّةِ يَحيا‌.
من هور إلى وادي موآب
10 ثُمَّ رحَلَ بَنو إِسرائيلَ ونَزَلوا أوبوتَ. 11 ومِنْ أوبوتَ نزَلوا عَيِـيِّ عَبَّاريمَ في البرِّيَّةِ، تُجاهَ مُوآبَ، جِهَةَ مَشرِقِ الشَّمسِ. 12 ورحَلوا مِنْ هُناكَ ونزَلوا وادي زارَدَ. 13 ثُمَّ رحَلوا مِنْ هُناكَ وعبَروا نهرَ أرنونَ ونزَلوا بالبرِّيَّةِ المُتاخمَةِ أرضَ الأموريِّينَ، لأنَّ نهرَ أرنونَ هوَ الحَدُّ الفاصِلُ بـينَ الموآبـيِّينَ والأموريِّينَ. 14 ولذلِكَ يُقالُ في كتابِ حروبِ الرّبِّ‌: «مدينةُ واهِبَ في أرضِ سوفَة وأوديَةِ أرنونَ 15 ومصبِّ الأوديةِ الّذي يَميلُ إلى مدينةِ عارَ ويستَنِدُ إلى تُخُمِ مُوآبَ».
16 ثُمَّ رحَلوا مِنْ هُناكَ إلى بِئْرٍ قالَ الرّبُّ عِندَها يوما لموسى: «إجمَعِ الشَّعبَ حتّى أعطيَهُم ماءً». 17 في ذلِكَ الحينِ أنشَدَ إِسرائيلُ هذا النَّشيدَ:
«أخْرجي يا بِئْرُ ماءَكِ!
غَنُّوا لها.
18 بِئْرٌ حفَرَها الرُّؤساءُ
ووَسَّعَها أشرافُ الشَّعبِ
بالصَّولجانِ والعِصيِّ.
عطِيَّةٌ مِنَ البرِّيَّةِ».
ومِنَ البِئْرِ رحَلوا 19 إلى نَحْليئيلَ، ومِنْ نَحْليئيلَ إلى باموتَ، 20 ومِنْ باموتَ في الوادي الّذي في حقلِ موآبَ، تحتَ رأسِ جبَلِ فِسْجَةَ الّذي يُشرِفُ على الصَّحراءِ.
الإنتصار على سيحون وعوج
21 وأرسلَ بَنو إِسرائيلَ رُسُلا إلى سيحونَ، ملِكِ الأموريِّينَ، يقولونَ لَه: 22 «دَعنا نعبُرُ أرضَكَ، على أنْ لا نميلَ إلى حقلٍ ولا كرمٍ ولا نشربَ ماءَ بِئْرٍ، وإنَّما نسيرُ في الطَّريقِ العامِ‌ إلى أنْ نعبُرَ أرضَكَ». 23 فرفَضَ سيحونُ أنْ يعبُرَ بَنو إِسرائيلَ أرضَهُ، وجمَعَ قومَهُ وخرَجَ للقائِهِم إلى البرِّيَّةِ، ووَصَل إلى ياهَصَ وحارَبَهُم هُناكَ. 24 فضَربَهُ بَنو إِسرائيلَ بحَدِّ السَّيفِ، وا‏مْتَلكوا أرضَه مِنْ أرنونَ إلى يَبّوقَ إلى أرضِ بَني عَمُّونَ، لأنَّ تُخُمَ أرضِ بَني عَمُّونَ كانَ مَنيعا. 25 وأخذَ بَنو إِسرائيلَ جميعَ مُدُنِ الأموريِّينَ، ومِنها حَشْبونُ وجميعُ توابِــعِها، 26 لأنَّ حَشْبونَ هيَ مدينَةُ سيحونَ، ملِكِ الأموريِّينَ، وكانَ حارَبَ ملِكَ موآبَ قَبلا فأخذَ مِنْ يَدِهِ جميعَ أرضِهِ إلى أرنونَ. 27 لذلِكَ يقولُ ضاربو الأمثالِ:
«أُدْخُلوا حَشْبونَ لتُبنى
وتُشَيَّدَ مدينةُ سيحونَ،
28 لأنَّ نارا خرَجَت مِنْ حَشْبونَ
ولهيـبا مِنْ مدينةِ سيحونَ،
فأكَلَت مدينةَ عارٍ في موآبَ
وا‏لتهَمَت مَشارفَ أرنونَ.
29 وَيلٌ لكَ يا شعبَ موآبَ.
هَلَكْتَ يا شعبَ الإلهِ كَموشَ.
جعَلَ بَنيهِ مُشَرَّدينَ
وبَناتِه سَبـيا للملِكِ‌،
لملِكِ الأموريِّينَ سيحونَ.
30 لَكِنْ نيرُ الأموريِّينَ بادَ،
مِنْ حَشْبونَ بادَ إلى ديـبونَ،
ومِنْ نوفَ‌ إلى عندِ ميدبا‌».
31 فأقامَ بَنو إِسرائيلَ بأرضِ الأموريِّينَ، 32 وأرسلَ موسى مَنْ يتَجَسَّسُ مدينةَ يَعزيرَ، فأخَذوا توابِــعَها‌ وطَرَدوا الأموريِّينَ الّذينَ هُناكَ. 33 ثُمَّ تحَوَّلوا وصَعِدوا في طريقِ باشانَ، فخرَجَ عوجُ ملِكُ باشانَ لمُحاربتِهِم، هوَ وجميعُ قومِهِ، في أذْرعي. 34 فقالَ الرّبُّ لموسى: «لا تَخَفْ مِنْ عوجَ، فأنا أسلَمْتُه إلى يدِكَ هوَ وجميعُ قومِهِ وأرضِهِ، تفعَلُ بهِ كما فعَلْتَ بسيحونَ ملِكِ الأموريِّينَ المُقيمِ في حَشْبونَ. 35 فضَربَهُ بَنو إِسرائيلَ، هوَ وبَنوه وجميعُ قومِهِ، حتّى لم يَبقَ لَه شريدٌ، وا‏مْتَلكوا أرضَهُ.