1 “Ondro ka'do mindre ti Yisaraele'ba azi miro ro kode timele ndaro te abavoya wayiro oko, ko miri orine tana otiako; be miri urune logone kovole ndäri. 2 Oko ondro ka'do kuzupina ka'dote lozo, kode ondro ka'do mini kuzupina kote, 'dooko nyezi 'bäru mirigä. Mi'ba kori mibe madale ondro kuzupina kate ezi uṛina oko nyozo ŋga ndaro. 3 Ago kpa miri oyene inye doŋgyi, boŋgo kode ŋga aza se Yisaraele'ba azi miro ro se kujebe oko nyusu be 'do ri. Miri ko tana otiako. 4 Ondro ka'do doŋgyi kode ti Yisaraele'ba azi miro ro ko'dete vuru liti dri, miri ko tana otiako; mipa nda nyèŋga koronya na 'do kpa to'di pa dri.
5 “Ko 'ditoko ri boŋgo manoàgo ro osone, ago kpa ko manoàgo ri boŋgo 'ditoko ro osone; tana ya OPI Lu amiro ro orivoya osoro lidri gi kabe ta loye inye 'do lomvo.
6 “Ondro ka'do nya ugu aba oko, nyusu zo ari ro gwo ce dri kode gyini dri, endre na vute 'bo dri kode ŋgwà dri, be ro ko miri endre na urune ŋgwà na be. 7 Miruna ŋgwai ari ro ndi, oko beṛo miri endre na e'bene oyine, tana takado ka'do robe miri ori miro ya ago miri robe madaro.
8 “Ondro nyate zo to'di obe oko, be miri tiṛi obene gbikyi sidri zo kurusi miro ro yasi. 'Dooko 'diaza ke'de ago kodra ca, 'do kote taenji miro.
9 “Ko ämiri kwari aza kyi'dine tro kono be ämvu alodi ya, ukyi doŋgo kono ro ndi ŋgase cini azaka kabe owa kigye iyi be a'do 'da undiro.
10 “Ko ämiri ti embene doŋgyi be voaloya ämvu osoza.
11 “Ko ämiri boŋgo se a'dibe odro'bebe 'bi ndi kodo 'bilindriro be si 'do osone.
12 “Be ämiri bindi losene cukudri su boŋgo se nyàbe osona yasi.
Ota ta A'doro Wäṛiro ro
13 “Aba ondro ka'do manoaza kogye ŋguti aza gwo tokoro, ago kovolesi oko nda go gatezo anya ro, 14 ta'dota nda iti ta gwo anya lomvo koziro kowe si, ago kenji ävuru anyaro gwo ekye: ‘Tuse magye anya be mu'du be anya be musu a'do anyaro kodrodri ro ko'de.’
15 “Ondro ka'do ta 'do ka'dote oso inye oko, 'dooko täpi ŋguti ro ndi endre anyaro be ri boŋgo se kari kenjibe tu lagye rosi se kaka'dabe ŋguti ana orivoya ŋguti kodroŋwa yi 'do ezine, ago ànyari ka'dane dri'bai 'ba'desi ro ri vo vure roya. 16 Ago täpi ŋguti ro ri atane dri'bai ri ekye: ‘Mozo ŋguti maro te mano ono ri ogyene, ago yauono nda go ga anya tezo. 17 Nda iti tate koziro anya lomvo kowe si, ekye tuse igye ŋguti maro be si, yusu anya kote ŋguti kodroŋwa ro. Oko ono ni taka'dana yi anjioko ŋguti maro orivoya ŋguti kodroŋwa yi,’ Ndi ànya ka'do nayi boŋgo se kari kenjibe tu lagye rosi gwo dri'bai ri. 18 'Dooko dri'bai 'ba'desi ro ri ago na 'do urune ago nda o'bine. 19 Kpa ànyari nda o'bane tonyo mo'di ro kama alo ozone täpi ŋguti ro ri taezaro ro, tana mano 'do enji ävuru ŋguti Yisaraele'ba ro rote. Ago anya a'dona te 'du toko ndaro, ago ndäri anya onjine te i'do alona madale ori ndaro äduna ya.
20 “Oko ondro ta ka'dote taŋgye yi, ago taka'daro ŋguti na 'do ro a'doro ŋguti kodroŋwa ro ka'dote i'do, 21 'dooko ànyari anya ezine käläsi zo täpi anyaro ro kala, ago manoàgo 'bakici ro ri anya ovone ṛi kuni si. Tana anya ye tase driupiro 'do te lidri Yisaraele ro amaro lako ronyi oye si zo täpi anyaro roya teinye dri anya ogyeako. Mìnana tase undiro nonye ono ni ami lako liti 'do yasi.
22 “Ondro ka'do äru manoaza te taoyevoya toko manoaza robe, beṛo ànya riti ufune. Tana mìnana tase undiro nonye ono ni Yisaraele ya liti 'do yasi.
23 “Ondro ka'do äru manoaza te 'ba'desi ya taoyevoya ŋguti se ulu'bute mano to aza ri 'do be, 24 'dooko be ämiri ànya riti lofone tesi dereŋwa 'ba'desi roya ago ämiri ànya ovone ṛi kuni si. Be ŋguti na 'do ri odrane tana anya tre kote ta ŋgaopa rota, anya gica 'ba'desi ya owo. Ago be mano 'do ri odrane tana nda yetate ŋguti se ulu'bute mano to aza ri 'do be. Mìnana tase undiro nonye ono ni ami lako liti 'do yasi.
25 “Ondro ka'do manoaza kotopa ŋguti aza se ulu'bute 'do te mbarasi tesi vo cowa aza ya, 'dooko toto manona 'do ufune ayani; 26 oko ŋga aza oyene ŋguti na 'do ri i'do, tana anya ye takozi aza se odra egyero 'do ko. Vure nonye ono ojo rere oso manoaza se gota manoaza gwo ago fu nda gwo 'do ronye. 27 Oko tana mano 'do topa ŋguti se ulu'bute 'do te mbarasi tesi vo cowa ya, ago anya ko'be ruṛu ca ta ŋgaopa rota, caoko 'diaza i'do anya opane.
28 “Ondro ka'do äru manoaza te taoyevoya mbarasi ŋguti se lu'buako 'do be, 29 'dooko ndäri lagye ogyene täpi ŋguti na 'do ro ri tonyo mo'di ro 'butenji, ago te anya ri a'done toko ro ndäri, tana nda topa anya te mbarasi. Ndäri anya onjine te i'do madale ori ndaro äduna ya.
30 “Ko manoaza ri täpi ndaro o'bane driupiro taoye si toko täpi ndaro ro aza be.
1 إذا رأيتَ ثورَ أحدٍ مِنْ بَني قومِكَ أو خروفَهُ ضالا وعَلِمْتَ لِمَنْ هوَ، فأعِدْه إليه. 2 فإنْ لم يكُن قريـبا مِنكَ، أو لم تكُنْ تعرِفُهُ، فأدخِلِ الثَّورَ أوِ الخروفَ إلى بَيتِكَ حتّى يطلُبَهُ صاحِبُهُ فتُعيدُه إليهِ. 3 وا‏عْمَلْ هكذا بِالحمارِ وبِالثَّوبِ وبِكُلِّ ما يَفقُدُه أحدٌ مِنْ بَني قومِكَ إنْ وجَدتَهُ وعَلِمْتَ لِمَنْ هوَ. 4 وإذا رأيتَ حمارَ أحدٍ مِنهُم أو ثورَهُ واقِعا في الطَّريقِ، فلا تـتَغافَلْ عَنهُ بل ساعِدْهُ على إنهاضِهِ‌.
5 لا يلبَسُ الرِّجالُ لِباسَ النِّساءِ، ولا النِّساءُ لِباسَ الرِّجالِ. كُلُّ مَنْ يفعَلُ ذلِكَ يَعيـبُهُ الرّبُّ إلهُكُم.
6 إذا صادَفتَ عشَّ طائرٍ في الطَّريقِ، في شجرَةٍ أو على الأرضِ، فيهِ فِراخٌ أو بَيضٌ والأمُّ حاضِنةٌ لِلفِراخِ أوِ البَيضِ، فلا تأخُذِ الأمَّ معَ الفِراخِ. 7 بل أطلِقِ الأمَّ وخُذِ الفِراخَ لكَ، فتَلقى خَيرا وتطولَ أيّامُكَ.
8 إذا بنَيتَ بَيتا جديدا، فا‏صنَع سُورا لِسَطحِكَ لِئلاَّ تجعَلَ بَيتَكَ سبَبا لِسَفْكِ الدَّمِ إنْ سقَطَ عَنهُ أحدٌ.
9 لا تزرَعْ كرمَكَ زَرعا آخَرَ لِئلاَّ تُحرَمَ الزَّرعَ الّذي تزرَعُهُ وغَلَّةَ الكرمِ جميعا. 10 لا تفلَحْ على ثورٍ وحمارٍ مَعا. 11 لا تلبَسْ ثوبا مُختَلَطا مِنْ صُوفٍ وكتَّانٍ مَعا‌. 12 وا‏صنَع لكَ أهدابا في أربعةِ أطرافِ ثوبِكَ الّذي ترتَديهِ‌.
13 إذا تزَوَّجَ رجُلٌ ا‏مرَأةً وضاجَعَها ثُمَّ أبغَضَها 14 فنسَبَ إليها عِلَّةً وأذاعَ عَنها سُمْعَةً سَيِّئَةً، فقالَ: «أخَذْتُ هذِهِ المَرأةَ، فلمَّا ا‏قتَرَبْتُ مِنها لم أجِدْها بِكْرا. 15 فعلى أبـيها وأُمِّها أنْ يأخُذا علامةَ بكارَتِها إلى شُيوخِ المدينةِ في ا‏جْتِماعِهِم عِندَ بابِ المدينةِ 16 ويقولُ أبوها لِلشُّيوخِ: «أعطَيتُ ا‏بْنَتي لِهذا الرَّجُلِ زَوجَةً فأبغَضَها 17 وهوَ الآنَ يَنسِبُ إليها عِلَّةً فيقولُ إنَّهُ لم يَجِدِ ا‏بْنَتي بِكْرا ولكِنْ هذِهِ هيَ علامةُ بكارَةِ ا‏بْنَتي». ويَبسِطُ الوالِدانِ ثوبَ نَومِها أمامَ شُيوخِ المدينةِ. 18 فيأخُذُ الشُّيوخُ ذلِكَ الرَّجلَ ويُؤدِّبونَه 19 ويُغَرِّمونَه مئَةً مِنَ الفِضَّةِ ويُعطونَها لأبـي الفتاةِ تعويضا عَنِ السُمْعَةِ السَّيِّئةِ الّتي أذاعَها الرَّجُلُ على بِكْرٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ، وتكونُ الإبنَةُ لَه زوجَةً ولا يَقدِرُ أنْ يُطَلِّقَها كُلَّ أيّامِ حياتِهِ. 20 أمَّا إذا كانَ الأمرُ صحيحا ولم تكُنِ الفتاةُ بِكْرا، 21 يُخرِجُ شُيوخُ المدينةِ الفتاةَ إلى بابِ بَيتِ أبـيها. وهُناكَ يَرجُمُها جميعُ أهلِ مدينتِها بِالحجارةِ حتّى تموتَ، لأنَّها ا‏رْتكَبَت حَماقَةً في بَني إِسرائيلَ بِفُجورِها في بَيتِ أبـيها. هكذا تُزيلونَ الشَّرَّ مِنْ بَينِكُم.
22 وإنْ وُجِدَ رَجُلٌ يُضاجِـعُ ا‏مرَأةً لها زوجٌ، فكِلا الرَّجُلِ المُضاجِـعِ والمَرأةِ يُقتَلانِ. هكذا تُزيلونَ الشَّرَّ مِنْ بَني إِسرائيلَ.
23 وإذا كانَت فتاةٌ بِكْرٌ مخطوبةً لِرجُلٍ، فصادَفَها رَجُلٌ في المدينةِ فضاجَعَها، 24 فأخرِجوهُما إلى بابِ تِلكَ المدينةِ‌ وا‏رْجُموهُما بِالحجارةِ حتّى يموتا، لأنَّ الفتاةَ لم تصرُخْ صُراخَ النَّجدةِ وهيَ في المدينةِ، ولأنَّ الرَجُلَ ضاجَعَ فتاةً مخطوبةً لِرَجُلٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ. هكذا تُزيلونَ الشَّرَّ مِنْ بَينِكُم.
25 فإنْ صادَفَ الرَّجُلُ الفتاةَ المخطوبةَ في الحقلِ فأمسَكَها وضاجَعَها، يُقتَلُ الرَّجُلُ وحدَهُ. 26 وأمَّا الفتاةُ فلا تُعاقَبُ لأنَّ لا خطيئةَ علَيها توجِبُ القَتلَ، وإنَّما يكونُ ما حدَثَ كما إذا وثَبَ رَجُلٌ على آخَرَ فقتَلَهُ. 27 فالفتاةُ المخطوبةُ رُبَّما تكونُ صرَخَت حينَ صادَفَها الرَّجُلُ في الحقلِ، فلم يكُنْ مَنْ يُخَلِّصُها.
28 وإذا صادَفَ رَجُلٌ فتاةً بِكْرا لم تُخطَبْ، فأمسَكَها وضاجَعَها فا‏نكَشَفَ أمرُها 29 يُعطي ذلِكَ الرَّجُلُ لأبـي الفتاةِ خمسينَ مِنَ الفِضَّةِ، وتكونُ لَه زَوجَةً في مُقابِلِ مُضاجعَتِهِ لها، ولا يُطَلِّقُها كُلَّ أيّامِ حياتِهِ‌.