Ota 'Bereŋwa Sinai E'be ro
1 Kwoi ni ata se Musa katabe lidri cini Yisaraele ro ri vocowa ya tasi Golo Yaradene roya owo. 'Dooko ànya orivoya vocowa Sufa lomvo, lakole Parana ro 'ba'desii Tofelea, Labana, Azerota, ndi Dizahaba be roya. 2 Vo 'do ka u'du uru 'butealo foalo abaza ni 'Bereŋwa Sinai yasi le Kadesa Baranea ya liti 'Bereŋwa Seira ro yasi. 3 Ndroa 'butesu se ànya ke'be Ezipeto be, u'du käti imba 'butealo foalo na rosi, Musa iti tase cini OPI kota nda be itine lidri cini ri ana te ànyari. 4 Ta ono a'dote tuse nda kope Siona, 'bädri'ba Amora'bai ro se kimirivobe Esebona ya ago Ogo 'bädri'ba Basana ro, se kimirivobe Asetarota ndi Edrei be ya kai te ṛe ana vosi. 5 Ondro lidri Yisaraele rote orivoya tasi Golo Yaradene roya wari Moaba roya oko, Musa eto ota ono tazevona edrena te.
Nda ekye: 6 “OPI Lu amaro atate ämäri 'Bereŋwa Sinai pa ekye: ‘Mirite madaro 'bereŋwa ono pa. 7 Miŋga teri ago nyugu oyi teri. Nyoyi 'bädri lutu ro Amora'bai roya ago wari se cini lomvoigyesi ana yasi le Araba ya, le 'bädri lutu ro ago vo delero yasi, wari se Negebe ya ya, ago le Gyi'desi Mediteraneana kala. Nyoyi wari Kanana roya ago wari Lebanona ro ya. Nyoyi ndi le golo 'desi ya Golo Eferata ya. 8 Maka'da wari teni ämiri wo, nyòyi ago miru ri wari se ma, OPI, ma'ba tana be ozone zutui amiro, Abarayama, Yisika, Yakoba, ndi zelevoi ànyaro be ri owo.’ ”
Musa ka Vureope'bai Ka'dana
(Ofo 18:13-27)
9 Musa atate lidri ri ekye: “Tuse ama bedri 'Bereŋwa Sinai pa ya mititate ämiri makye: ‘Mänina kote ugu ami lepene iṛe. 10 OPI Lu amiro 'ba ami te litine ta'dota tu ono ya ami te amba oso 'bi'bi vokuru ro ronye. 11 Ka'do inye OPI, Lu zutui amiro ro, ko'ba ami litine pere kutu ro amba ndrani nya'do be yau ono drisi ago käṛu ami oso nda ko'ba tana be ronye. 12 Oko mäŋgyina ŋgaläŋgyi kalaope amiro edena ro iṛe eŋwanyeya? 13 Mìnji lidri tavouni'ba, tauni'ba ndi 'di se ni ta amba te iyi azaka ni 'bakalai cini yasi, ma'ba ànya robe a'done drikaca be ämidri.’ 14 Ago mìletadrina ṛote mikye tase nyata be ono orivoya kadoro oyene ämäri. 15 Ta'dota märu dri'bai 'bakalai amiro ro se tavouni'ba ro ago se ni ta amba te iyi te, ago ma'ba ànya te a'done drikaca be ämidri. Azakana a'done kutu alo (1,000) dri, azaka kama alo (100) dri, azaka 'butenji dri, ago azaka 'butealo dri. Ago maka'da dri'bai losi ro kpate ni 'bakalai cini amiro yasi.
16 “Ago tu gi ana si mozo ŋgaemba ono te vureope'bai amiro ri makye: ‘Ämiri kalaope se kabe a'do lidri amiro lako 'do tana erine. Mìye vure kalaope lakole Yisaraele'bai ritu roya, kode vure lakole Yisaraele'bai aza ro atrai se koribe ami lako 'do be ya ŋgye ro. 17 Nyegyele 'di ko vureopevoya; oko mipe vure 'di giṛiŋwa ro kode 'di 'desi ro cini ojoojoro. Nyà'do ko turiro ni 'diaza ri, tana vureope ni Lu ro. Ondro ka'do vure aza ka'dote rritiro ämiri, nyezi mare, mape vure na 'do robe.’ 18 Ago tu gi alo ana si mata ta ŋgase cini oyene ämiri rote.
Azo Kamari'bai teni Kadesa Baranea yasi
(Oti 13:1-33)
19 “Mè'be 'Bereŋwa Sinai te ago moyite vo cowa se ndräläkäkä uturi turi liti se kabe oyi 'bädri lutu ro Amora'bai roya ana yasi, oso Opi Lu amaro kota ama be ronye, madale masate Kadesa Baranea ya. 20 Ago matate ämiri makye: ‘Yauono nyèsate 'bädri lutu ro Amora'bai roya, se OPI Lu amaro, kozobe ämäri ono ya. 21 Mìndre, OPI Lu amiro ozo wari ono te ämiri. Nyòyi ago mìru oso OPI, Lu zutui amiro kozo ota na be ämiri ronye. Nyà'do ko lä'bilä'biro kode turiro.’
22 “Oko ami cini nyìkyite mare ago nyàtate mikye: ‘Mì'de mazo lidri azaka mileya wari ana marine ämäri, ago ànya kitiyi ta liti se ämäri urune ago beti 'bakicii se lau ana tana robe ämäri.’
23 “Tase ana landrete takado ro, ta'doro manji lidri 'butealo foritu te, ba alo alo ni 'bakala alo alo yasi. 24 Ànya oyiyite 'bädri lutu ro ya le Vodelero Esekola roya ago mariyite. 25 Ànya eziyi doŋgo azaka 'bädri ana rote ämäri, ago logoyi tate ämäri ekye wari se OPI Lu amaro kozobe ämäri ono orivoya kadopara.
26 “Caoko mìgatezo oyine wari se ana ya ago nyògbote ota OPI Lu amiro robe. 27 Nyà'dote driovivoya zo boŋgoro amiro yasi mìkye: ‘Tana ya OPI ro orivoya osoro ama lomvo, nda lofo ama te ni Ezipeto yasi toto ama ozone Amora'bai kwoi ri, ànya kutufuyi ama robe. 28 Mòyinate eŋwaro ya? Ama orivoya ädrupii amaro se màzobe kwoi eŋgayi ya amaro te ekye lidri se kai orivoya mbaraekye ago lombaekye ndrani ämäri drisi, ago 'bakicii ànyaro 'desii ro ago tiṛiwiṛaro be. Màndre lidri dämbäṛäṛäro te lau!’
29 “Oko matate ämiri makye: ‘Nyà'do ko lä'bilä'biro ago turiro ni lidri kai ri. 30 OPI Lu amiro se ka ami lepete ni ono, nda andivona oyena kyila 'da ta amiro ta, oso mìndre nda koyebe Ezipeto ya 31 ago vo cowa ya ana ronye. Mìndrete Opi Lu amiro ezi ami lepe ni liti ndrelekpekpe ono yasi madale esane le vose ono ya, oso täpi kabe ŋgwa ndaro lepena ronye.’ 32 Oko ta nonye ono ka'do ca, caoko mìyi ta kote OPI Lu amiro ya, 33 nda oyi gica ondoalo mile amiro ya vo usune ämiri gawa amiro otoza kigye owo. Nda 'dete mile amiro ya asi cariro si ŋgäkyi si liti ka'daza ämiri ago 'dikolo cariro si kitu si.
OPI Ka Yisaraele Eza
(Oti 14:20-45)
34 “OPI eri driovi amiro te ago a'dote kyilaro, ta'doro nda äṛurute ekye: 35 ‘Alo aza ami gi kovole'bai takozioye'bai ono ro ri ocine wari se kado ma'ba tana be ozone zutui amiro ri ana ya te i'do. 36 Toto Kaleba ŋgwa Jefune ro ocina ni kigye, ago mozona wari se nda kamaribe ana ndi ndäri ago zelevoi ndaro ri tana ndana a'dote 'diriro ma Opi ri.’ 37 OPI a'do kpate kyilaro mabe ta amiro si ago atate ekye: ‘Ca mi Musa, ocine wari ana ya i'do. 38 Oko Yosua ŋgwa Nuna ro kundueŋga'ba miro ocina ni. Nyotomba ndana tana nda lepena Yisaraele ni wari ana urune.’
39 “Ago nda ekye: ‘Oko ŋgaga amiro se mikye kyila'baazii uruna 'do, ŋgaga se drigba giṛiŋwà ro ni ta takado ndi ta takozi robe dri ko ono, ocinayi ni wari se ana ya. Mozona wari ana 'da ànyari, ago ànya urunayi 'da. 40 Oko ami lidri ono, migo kovole vocowa ya, liti se kabe oyi Gyi'desi Okaro roya ana drisi.’
41 “Ndi nyòlogo tate mikye: ‘Màye takozi te OPI lomvo. Oko yauono mòyina ndi kyila oyene oso OPI Lu amaro kota ama be ronye.’ 'Dooko ami alo alo nyède ami te kyila oyene, ago nyùsu tate mìkye a'dona ndi rritiako 'bädri se lutu ro ana urune.
42 “Oko OPI atate märi ekye: ‘Nyata ànyari mikye: Nyoyiko kyila oyene, tana mänina ko a'done tro ami yibe ago kyila'baazii amiro opena ami ndi ṛe.’ 43 Miti tase OPI katabe 'do te ämiri, caoko nyèri tana kote. Nyògbote ota Opi ro be, ago nyòyite 'bädri lutu ro ya driuŋgyi si. 44 'Dooko Amora'bai se koriyibe 'bädri lutu ro ana dri iyi efoyite ämidri oso lowa kumuepe ro ronye ago njayi ami te. Ànya peyi ami te ṛe 'bädri lutu ro Seira roya le Horema ya. 45 Ta'dota mìgo nyègo te kovole ago nyàyodrite OPI ri oko Opi eri driayo amiro kote, ago ti ta amiro kote.
Ndroa se Vocowa ya iyi
46 “'Dooko mìrite madaro Kadesa ya.
1 هذا كلامُ الشَّريعةِ الّذي كلَّمَ بهِ موسى جميعَ بني إِسرائيلَ في البَرِّيَّةِ، في عَبرِ الأردُنِّ شرقا، حينَ كانوا في صحراءِ العرَبةِ، قُبالةَ سُوفَ بَينَ فارانَ وتوفَلَ ولابانَ وحصَيروتَ وذي ذهَبٍ 2 على مسافةِ أحدَ عشَرَ يوما مِنْ جبَلِ حوريـبَ‌، على طريقِ جبَلِ سعيرَ‌ إلى قادِشَ برنيعَ‌. 3 في السَّنةِ الأربعينَ، في الأوَّلِ منَ الشَّهرِ الحادي عشَرَ، كلَّمَ موسى بَني إِسرائيلَ بِـجميعِ ما أمرَهُ الرّبُّ بهِ. 4 وكانَ ذلِكَ بَعدَما ضربَ موسى سيحونَ مَلِكَ الأموريِّينَ المُقيمَ بِـحَشبونَ، وعُوجَ مَلِكَ باشانَ المُقيمَ بِمَدينتَي عشتاروتَ وإذرعي‌. 5 وفي عَبرِ الأردُنِّ شرقا، في أرضِ مُوآبَ، أخذَ موسى يشرحُ كلامَ هذِهِ الشَّريعةِ فقالَ:
6 الرّبُّ إلهُنا كلَّمَنا في جبَلِ حوريـبَ وقالَ: «أَقَمتُم ما فيهِ الكِفايةُ في هذا الجبَلِ، 7 فتحوَّلوا وا‏رْتَحلوا وا‏دْخلوا جبَلَ الأموريِّينَ وكُلَّ ما يجاورُهُ مِنْ صحراءِ العرَبةِ وما يليها مِنَ الجِبالِ والسُّهولِ، إلى الجنوبِ وساحلِ البحرِ، إلى أرضِ الكنعانيِّينَ ولبنانَ حتّى النَّهرِ الكبـيرِ، نهرِ الفُراتِ‌. 8 فأنا الرّبُّ جعَلتُ هذِهِ الأرضَ بَينَ أيديكُم، فا‏دْخلوا وا‏مْلِكوها لأنَّها هيَ الأرضُ الّتي أقسمْتُ لآبائِكُم إبراهيمَ وإسحَقَ ويعقوبَ أنْ أعطيَها لهُم ولِنسلِهِم مِنْ بعدِهِم».
موسى يعين قضاة
9 وقلتُ لكُم في ذلِكَ الوقتِ: «لا أقدِرُ أنْ أَتحَمَّلَكُم وحدي 10 لأنَّ الرّبَّ إلهَكُم كثَّرَكُم حتّى صِرتُمُ اليومَ بعددِ نُجومِ السَّماءِ. 11 زادَكُمُ الرّبُّ إلهُ آبائِكُم ألفَ مرَّةٍ وباركَكُم كما قالَ لكُم، 12 فكيفَ أَتحَمَّلُ وحدي أثقالَكُم وأعباءَكُم وخُصوماتِكُم. 13 هاتُوا مِنْ أسباطِكُم رِجالا حُكماءَ عُقلاءَ معروفينَ، فأصيِّرَهُم رؤساءَ علَيكُم». 14 فأَجَبتُموني: «مِنَ الخَيرِ أنْ نعمَلَ بما تقولُ». 15 فاختَرْتُ مِنْ مشايخِ أسباطِكُم رِجالا حُكماءَ معروفينَ وعيَّنتُهُم رؤساءَ علَيكُم، رؤساءَ فِئاتٍ أفرادُها بَينَ ألفٍ ومئةٍ وخمسينَ وعشرةٍ، ورقباءَ على أسباطِكُم. 16 وقلتُ لِقُضاتِكُم في ذلِكَ الوقتِ: «إِسمعوا دعاوي بني قومِكُم والنَّازلينَ بَينَكُم، واحكُموا بالعَدلِ بَينَهُم. 17 لا تُحابوا أحدا في أحكامِكُم، وا‏سْمَعوا للصَّغيرِ سَماعَكُم للكبـيرِ، ولا تجوروا على أحدٍ لأنَّ الحُكْمَ للهِ وإنْ صَعُبَ علَيكُم أمرٌ فارفَعُوهُ إليَّ حتّى أنظُرَ فيهِ». 18 وأمرتُكُم في ذلِكَ الوقتِ بجميعِ الأمورِ الّتي علَيكُم أنْ تعمَلوها.
19 ثُمَّ رحَلْنا مِنْ حوريـبَ وسَلَكْنا كُلَّ تِلكَ البَرِّيَّةِ الهائِلةِ المُخيفةِ التي رأَيتُموها على طريقِ جبَلِ الأموريِّينَ‌، كما أمَرَنا الرّبُّ إلهُنا، حتّى بلَغْنا إلى قادِشَ برنيعَ‌. 20 فقلتُ لكُم: «جِئتُمُ الآنَ جبَلَ الأموريّينَ الّذي وهَبَه لنا الرّبُّ إلهُنا. 21 أنظروا الأرضَ الّتي جعَلَها الرّبُّ إلهُكُم بَينَ أيديكُم، فاصعَدوا وامْتِلكُوها كما قالَ الرّبُّ إلهُ آبائِكُم. لا تخافوا ولا ترتعِدوا». 22 فَتقدَّمتُم إليَّ جميعُكُم وقلتُم: «نرسِلُ رِجالا قُدَّامَنا يختبِرونَ لنا الأرضَ ويردُّونَ علَينا خبَرا عنِ الطَّريقِ الّذي نصعَدُ فيهِ والمُدُنِ الّتي ندخُلُها. 23 فحَسُنَ هذا الرَّيُ عِندي، فأخذتُ مِنكُم اثنَي عشَرَ رجُلا مِنْ كُلِّ سِبْطٍ رجُلا 24 فذهبوا وصَعِدوا الجبَلَ وجاؤوا وادي أشكولَ‌ وتجَسَّسُوهُ 25 وأخذوا في أيديهِم مِنْ ثَمرِ الأرضِ وحَملُوهُ إلينا، وردُّوا علَينا خبَرا بأنَّ الأرضَ الّتي وهَبَها لنا الرّبُّ إلهُنا صالحةٌ. 26 فرفَضتُمُ الصُّعودَ إليها وخالفتُم أمرَ الرّبِّ إلهِكُم. 27 وتذمَّرتُم في خيامِكُم وقلتُم: «أخرَجَنا الرّبُّ مِنْ مِصْرَ بسببِ بُغضِهِ لنا حتى يُسلِمَنا إلى أيدي الأموريّينَ ويُزيلَنا مِنَ الوجودِ. 28 إلى أينَ نصعَدُ؟ وإخوتُنا الّذينَ أرسلْناهُم ليختَبِروا الأرضَ أذابُوا قلوبَنا بقولِهِم إنَّ القومَ هُناكَ أكثرُ مِنَّا عدَدا وأطولُ قامةً، وإنَّ مُدُنَهُم عظيمةٌ وحُصونَها تَكادُ تبلغُ السَّماءَ. وقالوا أيضا إنَّهُم رَأوا بَني عِناقَ‌ هُناكَ». 29 فقلتُ لكُم: «لا تضطَربوا ولا تخافوا مِنهُم 30 لأنَّ الرّبَّ إلهَكُمُ السَّائرَ أمامَكُم هوَ يُحارِبُ عَنكُم، كما فعَلَ في مِصْرَ أمامَ عُيونِكُم 31 أما رأيتُم في البَرِّيَّةِ كيفَ حَمَلكُم كما يَحمِلُ الأبُ ولدَهُ وقادَكُم في كُلِّ طريقٍ سَلَكتُمُوها حتّى بَلَغتُم إلى هذا المَوضِعِ؟ 32 ولكِنَّكُم في هذا الأمرِ لا تُؤمنونَ بالرّبِّ إلهِكُم 33 السَّائِرِ أمامَكُم في الطَّريقِ لِـيَجِدَ لكُم مكانا تنزِلونَ بهِ. فبالنَّارِ ليلا وبالسَّحابِ نهارا يُريكُمُ الطَّريقَ الّذي به تسلكُونَ».
34 وسَمِعَ الرّبُّ ما قلتُموهُ فغضِبَ وأقسمَ 35 أنْ لن يرى أحدٌ مِنْ هؤلاءِ الّذينَ مِنْ هذا الجيلِ الشِّرِّيرِ تلكَ الأرضَ الصالحةَ الّتي أَقسمتُ أنْ أُعطيَها لآبائِكُم. 36 أمَّا كالِبُ بنُ يفنَّا فهوَ يراها، ولَه ولبنيهِ تُعطَى الأرضُ الّتي وَطِئَها لأنَّه أحسنَ الانقيادَ للرّبِّ. 37 وعليَّ أنا أيضا غضِبَ الرّبُّ بِسبَبِكُم، فقالَ لي: «وأنتَ أيضا لا تدخُلْ إلى هُناكَ، 38 بل يَشوعُ بنُ نونٍ خادِمُكَ هوَ يدخُلُ إلى هُناكَ، فشجِّعْهُ لأنَّه هوَ الّذي يجعَلُ بَني إِسرائيلَ يمتَلِكونَها». 39 وقالَ الرّبُّ لكُم: «أطفالُكُمُ الّذينَ قُلتُم إنَّهُم يكونونَ غنيمةً لأعدائِكُم، وبَنوكُمُ الّذينَ لا يعرفونَ اليومَ خَيرا ولا شرًّا هُم يدخُلونَ إلى هُناكَ، ولهُم أُعطِيها فيمتَلكُونَها. 40 وأمَّا أنتُم فتحوَّلوا وا‏رْحلوا في البرِّيَّةِ على طريقِ البحرِ الأحمرِ».
41 فأجَبتُموني: «خَطِئنا إلى الرّبِّ إلهِنا ولَكنَّنا الآنَ نصعَدُ‌ ونُحاربُ كما أمَرَنا». وحمَلَ كُلُّ واحدٍ مِنكُم سلاحَهُ استعدادا لِصُعودِ الجبَلِ. 42 فقالَ ليَ الرّبُّ: «قُلْ لهُم: لا تصعَدوا ولا تُحارِبوا لأنِّي لا أكونُ معَكُم، ولذلِكَ تنهَزِمونَ مِنْ أمامِ أعدائِكُم». 43 فقلتُ لكُم ذلِكَ فما سَمِعتُم لي، بل تمَرَّدتُم على كلامِ الرّبِّ وتجَبَّرتُم وصَعِدتُمُ الجبَلَ. 44 فخرَجَ علَيكُمُ الأموريُّونَ المُقيمونَ بذلِكَ الجبَلِ، كما تخرُجُ النَّحْلُ، وطَردوكُم إلى حُرمةَ‌ وضربوكُم في سَعيرَ. 45 فرجَعتُم وبكيتُم أمامَ الرّبِّ، فما سمِعَ الرّبُّ لِصَوتِكُم ولا أصغَى إليكُم، 46 فأقمتُم في قادِشَ ما أَقمتُم مِنَ الأيّامِ الكثيرةِ‌.