Saulo A'dote Kristo'ba ro
(Losi Lazo'bai ro 22:6-16Losi 26:12-18)
1 Tu gi ono si Saulo ugu kyila ndaro ozi 'diufu ro onyana te oso'bai Opi vo lomvo. Nda oyite Kohani Fopara re, 2 ago ejitate taegyi 'dika'daro ta zoitaeriro Damaseka ya ri, tana ondro nda kusu oso'bai Liti Opi ro vo te oko, nda ka'do robe mbara be ànya urune, mànoago ndi 'ditoko be, ago kezi ànya robe kovole Yerusalema ya. 3 Ondro Saulo kate esa loto 'bakici Damaseka ro lomvo oko dori ŋgaeyi ni vokuru yasi lekote gbikyi nda lomvosi. 4 Nda 'dete gyinidri ago eri atate kugu ata nda ri ekye: “Saulo, Saulo! Nya ma eza etaya?”
5 Nda ejitate ekye: “Mi a'di owo ya, Opi?” Nda atate ekye: “Ma Yesu, se nyabe ezana ono owo. 6 Oko miŋga kuru ago nyoyi 'bakici ya, ago itina tase beṛo oyene miri 'da lau.” 7 Lidri se kayi ugu aba Saulo be edreyite, atayi ta kote; ànya eriyi ata te oko niyi kote 'dina 'do ondrene. 8 Saulo ŋgate kuru ni gyini drisi ago pi mi ndaro te, oko ni kote ŋga ondrene. Ago ànya ruyi nda te drí si ago lepeyi nda te Damaseka ya. 9 Nda rite u'duna nätu voondreako, ago tu gi ana si nda nya ago mvu ŋga aza kote.
10 Oso'ba aza Yesu vo orivoya Damaseka ya äzite Anania. Nda ndre rulofo te, se Opi atate ndäri ekye: “Anania!”
Nda zatadrite ekye: “Ma begi ono, Opi.” 11 Opi atate ndäri ekye: “Miŋga ago nyoyi liti se äzi ävuruna Ŋgyero ana drisi, ago zo Yuda ro ya nyeji ta mano aza ni Taresusi yasi äzite Saulo rota. Nda kugu mätu, 12 ago rulofo ya nda ndre mano aza äzite Anania ka eci ago 'ba drí ndaro te nda dri tana nda kogo kondrevo robe.”
13 Anania zatadrite ekye: “Opi, lidri amba ititate märi ta mano ono rota ndi ŋgase cini koziro nda koyebe lidri miro ri Yerusalema ya robe. 14 Ago nda ikyite Damaseka ya drikaca be ni kohanii 'desi resi 'dise cini kabe mi mätu urune.”
15 Opi atate ndäri ekye: “Nyoyi, tana manji nda te ruindune märi, ävuru maro o'bane unine atrai ndi 'bädri'bai ndi lidri Yisaraele robe ri. 16 Ago andivo maro maka'dana ta 'da ndäri anjioko beṛo ndäri ruezane ta maro ta.”
17 Ago Anania oyite, cite zo se Saulo be kigye ana ya, ago 'ba drí ndaro te nda dri, nda atate ekye: “Ädrupi Saulo, Opi Yesu andivona, se ka'darube miri liti dri ikyivoya noŋwa ono ezo ma ni. Nda ezo ma te tana migo mindrevo robe ago nya'do robe twi Tori Alokado be.” 18 Dori ŋga aza laba oso kyiri kä'bägä ti'bi ro ronye e'dete ni mi Saulo ro yasi, ago nda go ndrevote. Nda ŋgate kuru ago abapatisi nda te; 19 ago ŋgaonya onya ndaro vosi oko, mbara ndaro go egote.
Taope Saulo ro Damaseka ya
Saulo rite u'duna fere Taoma'bai Damaseka ya be. 20 Nda oyite dori zoitaeriro ya ago eto taope te ekye Yesu orivoya Ŋgwa Lu ro.
21 'Dise cini keriyi ta ndaro be laroyite ago ejiyitate ekye: “Inye'do nda ṛo ko ni se Yerusalema ya kabe ànya se kabe mano se Yesu ono mätuna ugu tufuna owo ya? Ago nda ikyi ṛo ko noŋwa ta ono ro ugu lidri se kai urune kamba'bai ro ago ànya logone kohanii 'desi re ya?”
22 Oko taope Saulo ro a'dote mbara be ndra, ago nda ka'date ekye Yesu orivoya Mesiya owo ago 'ba Yudai se koribe Damaseka ya te orine titiro ago niyi kote tadri ndaro ozane. 23 U'du amba lävuna vosi oko, Yudai otoyikalate voaloya, ago rayitate Saulo ufune, 24 oko tavoora ànyaro iti tana te ndäri. Kitu ndi ŋgäkyi be si ànya kwayi dereŋwà 'bakici rote tana äfu nda robe. 25 Oko ŋgäkyi alo aza si oso'bai Saulo vo ruyi nda te ago e'bayi nda te vuru koṛiga si vouŋbo tiṛi ro yasi.
Saulo Yerusalema ya
26 Saulo oyite Yerusalema ya ago ojote rudro'bene taeri'bai be. Oko ànya leko taomane ekye nda orivoya taeri'ba yi ago ànya cini te orivoya turituri ro ni ndäri. 27 'Dooko Baranaba ikyite nda opane ago ugu nda te lazo'bai re, nda edre tase Saulo ndre Opi te liti dri ago Opi atate ndäri ana tana te ànyari. Nda iti tase Saulo petate turiako si Damaseka ya ävuru Yesu ro ya ana tana kpate ànyari. 28 Ago 'dooko Saulo rite ànya be ago oyite gbikyi Yerusalema yasi, ugu taope te turiako ävuru Opi roya. 29 Nda atate ago diṛikalate Yudai se kabe ugu Giriki ata ana be, oko ànya ojoyite nda ufune. 30 Ondro taoma'bai kusuyi tase ono tana te oko, ànya uguyi Saulo te Kaisaria ya ago zoyi nda te le Taresusi ya.
31 Ago 'dooko Känisa Yuda ya, Galilaya ya, ndi Samaria ya be a'dote liatokpe. Ŋgaopa Tori Alokado rosi otombate ago otina litite amba, ago rite taoro si Opi ri.
Petero Oyite Luda ndi Yopa be ya
32 Petero abate vo cini yasi, ago tu alo aza si nda oyite lidri Lu ro se rite Luda ya täkyine. 33 Ago lau nda ta mano aza äzite Aenea, se orivoya ciṛiciṛiro ago a'dote mbaraako oŋgane ni kitapara drisi ndroa na te njidriena. 34 Petero atate ndäri ekye: “Aenea, Yesu Kristo ka mi ede. Miŋga kuru nyede kitapara miro.” Dori Aenea ŋgate kuru. 35 Lidri cini se kabe ugu ori Luda ya ndi Saroma ya be ndreyi nda te, ago ànya etayidrite Opi re.
36 Yopa ya lau toko aza äzite Tabita, se orivoya taoma'ba yi. (Ävuru anyaro Giriki si ni Doroka, takacina anjioko kaliŋga.) Anya ozo tu cini anyaro te ugu takado oyevoya ndi ugu ati'ba opa be. 37 Tu gi ana si anya a'dote adravo ro ndi drate. Alasa avo anyaro te ago alalate zo kurusi ya. 38 Yopa ko lozo ni Luda lomvosi, ondro taoma'bai se Yopa ya keriyite ekye Petero orivoya Luda ya oko, ànya zoyi lidri ritu te nda re lazo be ekye: “Rägu nyikyi ndrindri amare.” 39 Ago Petero ŋgate ago oyite ànya yibe. Ondro nda kesate oko, ugu nda te zo kurusi ya, ävuzii cini otokalate nda lomvo lau, kayi ugu liyi ago ka'dayi boŋgoi osoro ndi dhudhui se Doroka ko'dibe 'dooko anya dri lidriidriro ana te ndäri. 40 Petero lofo ànya cini te tesi ni zo yasi, ago sokayate vuru ndi mätute; 'dooko nda zarute avo re ago atate ekye: “Tabita, miŋga kuru!” Anya pi mi anyaro te, ago ondro kondre Petero te oko, anya rite kurusi. 41 Petero ru drí anyaro te ago pa anya te oŋgane kuru. 'Dooko nda zi taoma'bai cini te, tro ävuzii be, ago ozo anya te lidriidriro ànyari. 42 Lazo ta ono ro larirute Yopa cini yasi, ago lidri amba matate Opi ya. 43 Petero rite Yopa ya u'duna amba kyiniede'ba se äzibe Simona ana be.
اهتداء شاول
(أعمال 22‏:6‏-16؛ أعمال 26‏:12‏-18)
1 أمّا شاولُ، فكانَ يَنفُثُ صَدرُهُ تَهديدًا وتَقتيلاً لِتلاميذِ الرّبّ.
فذهَبَ إلى رَئيسِ الكَهنَةِ 2 وطلَبَ مِنهُ رسائِلَ إلى مجامِـعِ دِمَشقَ، ليَعتَقِلَ الرّجالَ والنّساءَ الذينَ يَجدُهُم هُناكَ على مَذهَبِ الرّبّ ويَجيءَ بِهِم إلى أُورُشليمَ.
3 وبَينَما هوَ يَقتَرِبُ مِنْ دِمَشقَ، سَطَعَ حَولَهُ بغتةً نُورٌ مِنَ السّماءِ، 4 فوقَعَ إلى الأرضِ، وسَمِعَ صَوتًا يَقولُ لَه: «شاوُلُ، شاوُلُ، لِماذا تَضطَهِدُني؟» 5 فقالَ شاوُلُ: «مَنْ أنتَ، يا ربّ؟» فأجابَهُ الصوتُ: «أنا يَسوعُ الذي أنتَ تَضْطَهِدُهُ. [صَعْبٌ علَيكَ أنْ تُقاوِمَني». 6 فقالَ وهوَ مُرتَعِبٌ خائِفٌ: «يا ربّ، ماذا تُريدُ أن أعمَلَ؟» فقالَ لَه الرّبّ:] «قُمْ واَدخُلِ المدينةَ، وهُناكَ يُقالُ لَكَ ما يَجبُ أنْ تَعمَلَ». 7 وأمّا رِفاقُ شاوُلَ فوَقَفوا حائِرينَ يَسمَعونَ الصّوتَ ولا يُشاهِدونَ أحدًا. 8 فنهَضَ شاوُلُ عَنِ الأرضِ وفتَحَ عَينَيهِ وهوَ لا يُبصِرُ شيئًا. فقادوهُ بِـيَدِهِ إلى دِمَشقَ. 9 فبَقِـيَ ثلاثةَ أيّامٍ مكفوفَ البَصَرِ لا يأكُلُ ولا يَشرَبُ.
10 وكانَ في دِمَشقَ تِلميذٌ اَسمُهُ حَنانيّا. فناداهُ الرّبّ في الرُؤيا: «يا حَنانيّا!» أجابَهُ: «نعم، يا ربّ!» 11 فقالَ لَه الرّبّ: «قُمِ اَذهَبْ إلى الشّارِعِ المَعروفِ بالمستَقيمِ، واَسألْ في بَيتِ يَهوذا عَنْ رَجُلٍ مِنْ طَرسوسَ اَسمُهُ شاوُلُ. وهوَ الآنَ يُصلّي، 12 فيَرى في الرُؤيا رَجُلاً اَسمُهُ حنانيّا يَدخُلُ ويَضَعُ يَدَيهِ علَيهِ فيُبصرُ». 13 فأجابَهُ حنانيّا: «يا ربّ، أخبَرَني كثيرٌ مِنَ النّاسِ كم أساءَ هذا الرّجُلُ إلى قِدّيسيكَ في أُورُشليمَ. 14 وهوَ هُنا الآنَ ولَه سُلْطَةٌ مِنْ رُؤساءِ الكَهنَةِ أنْ يَعتَقِلَ كُلّ مَنْ يَدعو باَسمِكَ». 15 فقالَ لَه الرّبّ: «إذهَبْ، لأنّي اَختَرتُهُ رَسولاً لي يَحمِلُ اَسمي إلى الأُمَمِ والمُلوكِ وبَني إِسرائيلَ. 16 وسأُريهِ كم يَجبُ أنْ يَتَحَمّلَ مِنَ الآلامِ في سبـيلِ اَسمي».
17 فذهَبَ حنانيّا ودخَلَ البَيتَ ووضَعَ يَدَيهِ على شاوُلَ وقالَ: «يا أخي شاوُلُ، أرسَلَني إلَيكَ الرّبّ يَسوعُ الذي ظهَرَ لَكَ وأنتَ في الطّريقِ التي جِئتَ مِنها، حتى يَعودَ البَصَرُ إلَيكَ وتَمتلـئَ مِنَ الرّوحِ القُدُسِ» 18 فتَساقَطَ مِنْ عَينَيهِ ما يُشبِهُ القُشُورَ، وعادَ البَصَرُ إلَيهِ، فقامَ وتَعَمّدَ. 19 ثُمّ أكَلَ، فعادَت إلَيهِ قِواهُ.
شاول في دمشق
وأقامَ شاوُلُ بِضعَةَ أيّامٍ معَ التلاميذِ في دِمَشقَ، 20 ثُمّ سارَعَ إلى التَبشيرِ في المَجامِعِ بأنّ يَسوعَ هوَ اَبنُ اللهِ. 21 فكانَ السّامِعونَ يَتعجّبونَ ويَقولونَ: «أما كانَ هذا الرّجُلُ في أُورُشليمَ يَضطَهِدُ كُلّ مَنْ يَدعو بِهذا الاسمِ؟ وهَلْ جاءَ إلى هُنا إلاّ ليَعتَقِلَهُم ويَعودَ بِهِم إلى رُؤساءِ الكَهنَةِ؟»
22 لكِنّ شاوُلَ كانَ يَزدادُ قُــوّةً في تَبشيرِهِ، فأثارَ الحيرةَ في عُقولِ اليَهودِ المُقيمينَ في دِمَشقَ بِحُجَجِهِ الدّامِغةِ على أنّ يَسوعَ هوَ المَسيحُ. 23 وبَعدَ مُدّةٍ مِنَ الزّمنِ وضَعَ اليَهودُ خُطّةً ليَقتُلوهُ، 24 فوصَلَ خَبرُها إلَيهِ. وكانوا يُراقِبونَ أبوابَ المدينةِ ليلَ نهارَ لِـيَغتالوهُ، 25 فأخذَهُ التلاميذُ ليلاً ودَلّوهُ مِنَ السّورِ في قُفّةٍ.
شاول في أورشليم
26 ولمّا وصَلَ شاوُلُ إلى أُورُشليمَ حاوَلَ أنْ يَنضَمّ إلى التلاميذِ. فكانوا كُلّهُم يَخافونَ مِنهُ ولا يُصَدّقونَ أنّهُ تِلميذٌ. 27 فجاءَ بِه بَرنابا إلى الرّسُلِ ورَوَى لهُم كيفَ رأى شاوُلُ الرّبّ في الطّريقِ وكَلّمَهُ الرّبّ، وكيفَ بَشّرَ بِشجاعَةٍ باَسمِ يَسوعَ في دِمَشقَ. 28 فأخَذَ يَروحُ ويَجيءُ معَ التلاميذِ في أُورُشليمَ، يُبَشّرُ بِشجاعةٍ باَسمِ الرّبّ. 29 وكانَ يُخاطِبُ اليَهودَ المُتكلّمينَ بِاللغةِ اليونانِـيّةِ ويُجادِلُهُم، فحاوَلوا أنْ يَقتُلوهُ. 30 فلمّا عَرَفَ الإخوَةُ بالأمرِ، أنزَلوهُ إلى قَيصرِيّةَ وأرسلوهُ مِنها إلى طَرسوسَ.
31 وأخذَتِ الكنيسةُ في جميعِ اليَهوديّةِ والجليلِ والسّامِرَةِ تَنعَمُ بالسّلامِ. وكانَت تَنمو وتَسيرُ في خَوفِ الرّبّ، وتَتَكاثَرُ بِمَعونَةِ الرّوحِ القُدُسِ.
بطرس في لدّة ويافا
32 وكانَ بُطرُسُ يَسيرُ في كُلّ مكانٍ، فجاءَ إلى الإخوَةِ القدّيسينَ المُقيمينَ في لُدّةَ، 33 فلَقيَ فيها رَجُلاً اَسمُهُ إينياسُ، وكانَ كَسيحًا يَلزَمُ الفِراشَ مِنْ ثماني سَنواتٍ. 34 فقالَ لَه بُطرُسُ: «يا إينياسُ، شَفاكَ يَسوعُ المَسيحُ، فقُمْ ورَتّبْ فِراشَكَ بـيَدِكَ». فقامَ في الحالِ. 35 ورآهُ جميعُ سكّانِ لُدّةَ وشارونَ، فاَهتَدوا كُلّهُم إلى الرّبّ.
36 وكانَ في يافا تِلميذَةٌ اَسمُها طابـيثَةُ، وباليونانيّةِ دُوركاسُ، أي غَزالةُ، تَصرِفُ كُلّ وقتِها في الأعمالِ الصالِحَةِ وإعانَةِ المُحتاجينَ. 37 فمَرِضَت في ذلِكَ الوقتِ وماتَت. فغَسَلوها ووضَعوها في الغُرفَةِ العُليّا. 38 ولأنّ لُدّةَ قريبةٌ مِنْ يافا، عرَفَ التلاميذُ أنّ بُطرُسَ فيها، فأرسَلوا إلَيهِ رَجُلَينِ يَقولانِ لَه: «تعالَ إلينا ولا تَــتَأخّرْ». 39 فقامَ بُطرُسُ مُسرِعًا ورَجَعَ مَعهُما إلى يافا. فلمّا وصَلَ صَعِدوا بِه إلى الغُرفَةِ العُليا، فاَستَقبَلَتْهُ الأرامِلُ باكياتٍ يُرينَهُ القُمصانَ والثّيابَ التي خاطَتها دُوركاسُ عِندَما كانَت مَعَهُنّ على قَيدِ الحياةِ. 40 فأخرَجَ بُطرُسُ النّاسَ كُلّهُم، وسَجَدَ وصَلّى، ثُمّ اَلتَفَتَ إلى الجُثّةِ وقالَ: «طابـيثَةُ، قُومي!» ففَتَحَت عَينَيها، ولمّا رَأت بُطرُسَ جَلَست. 41 فمَدّ يَدَهُ إلَيها وأنهَضَها، ثُمّ دَعا الإخوَةَ القِدّيسينَ والأرامِلَ وأحضَرها حَـيّةً. 42 فاَنتَشَرَ الخَبرُ في يافا كُلّها، فآمَنَ بالرّبّ عدَدٌ كبـيرٌ مِنَ النّاسِ. 43 وأقامَ بُطرُسُ عِدّةَ أيّامٍ في يافا عِندَ دبّاغٍ اَسمُهُ سِمعانُ.