Dawidi ndi Bataseba be
1 Ondro duru kotite se ni tu 'bädri'bai ro oyiro kyila ya oko, Dawidi zo Yoaba te, dri'bai ndaro be, ndi kyila'bai cini Yisaraele robe, ago ànya peyi Amona'bai te ṛe, ago muyidri 'bakici Raba rote. Oko Dawidi rite Yerusalema ya.
2 Tandrole alo aza si oko Dawidi ŋgate ni u'duvo ndaro drisi ago ugu abate kurusi zo 'desi miri ro drisi, ago ni zo drisi lau nda ndre toko aza te lasavoya; ago toko ana liŋgyi tawi. 3 Ago Dawidi zo lazo te ta ejine kode toko ana a'di owo, ago ologo ta te ndäri ekye: “Anya Bataseba ŋguti Eliama ro, ago toko Yuria Ete'ba ro owo.” 4 Ndi Dawidi zo lazo'bai te anya ezine, ago ondro anya kikyite ndare oko, nda u'dute anya be. (Anya nde la'bi 'di o'baro wäṛiro la'bi vosi dri ndri.) 'Dooko anya gote 'bäru. 5 Ago toko ana kwo ŋgwa te; ago zo lazona te Dawidi ri ekye: “Ma te ŋgwa be.”
6 Dawidi zo lazo te Yoaba ri ekye: “Nyezi Yuria Ete'ba mare.” Ago Yoaba zo Yuria te Dawidi re. 7 Ondro Yuria kesate Dawidi re oko, Dawidi eji nda te tase Yoaba kugu oyena be ta, ago ta a'doro kyila'bai rota, ago ta kyila oyero ta. 8 'Dooko Dawidi atate Yuria ri ekye: “Nyoyi 'bäru mirigä, ago mija pa miro.” Ago Yuria fote tesi ni zo 'bädri'ba ro yasi, ago ŋgapäṛi ni 'bädri'ba resi sote nda vo. 9 Oko Yuria oyi kote 'bäru nda rigä, nda u'dute käläsi zo 'bädri'ba ro ro kala ruindu'bai 'bädri'ba robe. 10 Ondro Dawidi keri tate ekye Yuria oyi kote 'bäru oko, nda atate Yuria ri ekye: “Inye'do nyikyi ṛo ko ni vo lozo yasi ya? Mi'de be ko oyine zo miro ya etaya?”
11 Yuria atate Dawidi ri ekye: “Sänduku Tao'baro Opi ro ndi lidri Yisaraele ro ndi Yuda robe orivoya dhodho ya ago 'desi maro Yoaba ndi ruindu'bai 'desi maro robe kugu ori vo däyi ro ya; inye'do moyina gwo zo maro ya, ŋgaonyane ago ŋgaumvune, ago u'dune toko maro be ya? Oso nyabe gi ori lidriidriro ono ronye mäṛu ma, mänina ko ta ono oyene.” 12 'Dooko Dawidi atate Yuria ri ekye: “Miri kpa dri noŋwa ondro, ago ma'bana mi 'da oyine ondo.” Ago Yuria rite tu gi ana si ago kpa tu kinja si Yerusalema ya. 13 Kyenonosi oko Dawidi eji Yuria te ŋgaonyane ago ŋgaumvune nda be, ago ivu nda te ŋgaumvu si; ago tandrolero oko Yuria fote tesi ago oyite u'dune vo ndaro dri ruindu'bai 'desi ndaro robe, ago oyi kote 'bäru nda rigä.
14 Kyenoŋbo kinjo si oko, Dawidi egyi ta te Yoaba ri, ago zote Yuria be. 15 Nda egyi tate taegyi ana ya ekye: “Mi'ba Yuria ndi mile vose kyila be rritiro kigye 'do roya, nyeŋgye mi kovole ni nda resi ago nye'be nda äfu robe.” 16 Ago Ondro Yoaba kugu drî 'bakici ro umuna te oko, nda 'ba Yuria te vose nda nite kyila'bai mbara be orivoya kigye ana ya. 17 Ago lidri 'bakici ro efoyite tesi yeyi kyila te kyila'bai Yoaba ro be; ago rukä ruindu'bai Dawidi ro äfute. Ago äfu Yuria Ete'ba kpate.
18 'Dooko Yoaba zo lazote ago iti ta cini te Dawidi ri ta kyila rota, 19 ago emba mi lazo'ba rote ekye: “Ondro minde ta cini ta kyila rota itina te 'bädri'ba ri, 20 ago ondro nda koŋgate kyilaro, ago kata te ekye: ‘Mì'debe oyine loto 'bakici lomvosi kyila oyene etaya? Inye'do mìni ṛo ko ànya ka oye ṛo ŋga u'bone tiṛi drisi ya? 21 A'di fu Abimeleka ŋgwa Jerubala ro niya? Inye'do toko aza vo kuni ŋgauyiro ṛo ko ni nda dri tiṛi drisi, nda 'degwo odrane Tebeze ya ya? Mì'debe oyine loto tiṛi lomvo etaya?’ 'Dooko nyata ndäri mikye: ‘Ruindu'ba miro Yuria Ete'ba äfu kpate.’ ”
22 Ndi lazo'ba oyite Dawidi re, ago iti tase cini Yoaba kezo nda be sina itine ana tana te. 23 “Kyila'baazii amaro a'dote mbara be ndra ago efoyite ni 'bakici yasi kyila oyene ama be vo rriro ya; oko mago mäbi ànya te kovole le dereŋwa 'bakici ro kala. 24 'Dooko ŋgau'bo'bai 'boyi ŋgate ämädri tiṛi drisi, ago rukä ruindu'bai miro ro äfute; ago ruindu'ba miro Yuria Ete'ba äfu kpate.”
25 Dawidi atate lazo'ba ri ekye: “Nyata Yoaba ri mikye: ‘Mi'ba tase ono ko'ba mi ko a'done tusuro ndra, tana bando azi be ka 'di toga ro inye; miye mbara miro 'bakici gotane, ago miru.’ Nyotomba nda.”
26 Ondro toko Yuria ro Bataseba keri tate ekye ago anyaro Yuria äfute oko, anya liyite ta ago anyaro rota. 27 Ago ondro tu liyi ro kokyete oko, Dawidi zo lazo te ago ezi anya te zo 'desi miri ro ndaro ya; ago anya a'dote toko ro ndäri, ago ti ŋgwaagoro te ndäri. Oko tase Dawidi koyebe ana tana si Opi kote.
داود وبتشابع
1 ولمَّا جاءَ الرَّبـيعُ، وهوَ وقتُ خُروجِ المُلوكِ إلى الحربِ، أرسلَ داوُدُ يوآبَ والقادةَ معَهُ على رأسِ كُلِّ جيشِ بَني إِسرائيلَ، فسحقوا بَني عَمُّونَ وحاصروا مدينةَ رِبَّةَ. وأمَّا داوُدُ فبَقيَ في أورُشليمَ‌.
2 وعِندَ المَساءِ قامَ داوُدُ عَنْ سريرهِ وتمشَّى على سطحِ القصرِ، فرأى على السَّطحِ ا‏مرأةً تَستحِمُّ وكانَت جميلةً جدًّا. 3 فسألَ عَنها، فقيلَ لَه: «هذِهِ بَتشابَعُ بنتُ أليعامَ، زوجَةُ أوريَّا الحِثِّـيِّ». 4 فأرسَلَ إليها رُسُلا عادوا بها وكانَت ا‏غتَسلت وتَطهَّرت، فدخَلَ علَيها ونامَ معَها، ثُمَّ رجعت إلى بَيتِها. 5 وحينَ أحسَّت أنَّها حُبلى أعلَمتهُ بذلِكَ.
6 فأرسَلَ داوُدُ إلى يوآبَ يقولُ: «أرسِلْ إليَّ أوريَّا الحِثِّيَّ» فأرسَلَهُ. 7 فلمَّا جاءَ سألَهُ داوُدُ عَنْ سلامةِ يوآبَ والجيشِ وعَنِ الحربِ، 8 ثُمَّ قالَ لَه: «إنزِلْ إلى بَيتِكَ وا‏غسِلْ رِجلَيكَ وا‏سترِحْ». فخَرجَ أوريَّا مِنَ القصرِ وتَبِــعتْهُ هديَّةٌ مِنْ عِندِ داوُدَ. 9 فنامَ على بابِ القصرِ معَ الحرَسِ ولم ينزِلْ إلى بَيتِهِ. 10 فلمَّا قيلَ لداوُدَ: «أوريَّا لم يَنزِلْ إلى بَيتِهِ»، دَعاهُ وقالَ لَه: «أما جِئتَ مِنَ السَّفرِ؟ فما بالُكَ لا تنزِلُ إلى بَيتِكَ؟» 11 فأجابَهُ أوريَّا: «تابوتُ العَهدِ ورِجالُ إسرائيلَ ويَهوذا مُقيمونَ في الخيامِ، ويوآبُ وقادَةُ سيِّدي المَلِكِ في البَرِّيَّةِ، فكيفَ أدخُلُ بَيتي وآكُلُ وأشربُ وأنامُ معَ زوجَتي؟ لا وحياتِكَ، لا أفعَلُ هذا». 12 فقالَ لَه داوُدُ: «أقمْ هُنا اليومَ، وغَدا أصرِفُكَ». فبقيَ أوريَّا ذلِكَ اليومَ في أورُشليمَ، 13 وفي اليومِ التَّالي دعاهُ داوُدُ، فأكلَ معَهُ وشربَ حتّى سَكِرَ. ثُمَّ خرَجَ مساءً، فنامَ حيثُ ينامُ الحرَسُ، ولم ينزِلْ إلى بَيتِهِ.
14 فلمَّا طلَعَ الصَّباحُ كتَبَ داوُدُ إلى يوآبَ مكتوبا وأرسَلَهُ بـيَدِ أوريَّا، 15 يقولُ فيهِ: «وجِّهوا أوريَّا إلى حيثُ يكونُ القِتالُ شديدا، وا‏رجِعوا مِنْ ورائِه فيَضرِبَهُ العَدوُّ ويموتُ». 16 وكانَ يوآبُ يحاصِرُ المدينةَ، فعيَّنَ لأوريَّا موضِعا عَلِمَ أنَّ للعدوِّ فيهِ رِجالا أشدَّاءَ. 17 فخرَجَ رِجالُ المدينةِ وحارَبوا يوآبَ، فسقَطَ لداوُدَ بَعضُ القادَةِ ومِنْ بَينِهِم أوريَّا الحِثِّيُّ. 18 فأرسَلَ يوآبُ وأخبَرَ داوُدَ بكلِّ ما جرى في الحربِ. 19 وقالَ يوآبُ للرَّسولِ: «بَعدَما تُخبِرُ الملكَ بكُلِّ ما جرى في الحربِ، 20 وإذا ثارَ غضَبُهُ وقالَ: لماذا دنَوتُم مِنْ سورِ المدينةِ لِتُحاربوا؟ أما تعلَمونَ أنَّ الّذينَ فوقَ السُّورِ يَرمونَكُم بالسِّهامِ؟ 21 مَنْ قتَلَ أبـيمالِكَ بنَ يَروبَّشْثَ؟ أما هيَ ا‏مرأةٌ في تاباصَ رَمتْهُ بِـحَجرِ طاحونةٍ مِنْ فوقِ السُّورِ فقُتِلَ؟ فلماذا دَنوتم مِنَ السُّورِ؟» إذا قالَ لكَ هذا الكلامَ أجِبْهُ: «عبدُكَ أوريَّا الحِثِّيُّ أيضا ماتَ‌».
22 فذهَبَ الرَّسولُ إلى داوُدَ وأخبرَهُ بِـجميعِ ما أمرَهُ بهِ يوآبُ، 23 وقالَ لداوُدَ: «قَويَ علَينا الأعداءُ وخرَجوا لقِتالِنا في البَرِّيَّةِ، فطارَدناهُم إلى بابِ المدينةِ، 24 فرَمانا العَدوُّ بالسِّهامِ مِنْ فوقِ السُّورِ، فماتَ البَعضُ مِنْ قادَةِ المَلِكِ، وقُتِلَ أيضا عبدُكَ أوريَّا الحِثِّيُّ». 25 فقالَ لَه داوُدُ: «هذا ما تقولُ ليوآبَ: «لا يُحزِنُكَ ذلِكَ، لأنَّ السَّيفَ لا يرحَمُ أحدا. تابِــعْ هُجومَكَ على المدينةِ ودمِّرْها. قُلْ لَه ذلِكَ حتّى يتشجَّعَ».
26 وسمِعَت زوجَةُ أوريَّا أنَّ زوجَها ماتَ، فّناحَت علَيهِ. 27 ولمَّا ا‏نتَهَت أيّام مَناحَتِها، أرسَلَ داوُدُ وضَمَّها إلى بَيتِهِ، فكانَت زوجَةً لَه وولدَت لَه ا‏بنا. وا‏ستاءَ الرّبُّ مِمَّا فعلَهُ داوُدُ.