1 Ànya eziyi Sänduku Tao'baro te, 'bayite zo boŋgo ro se Dawidi kotobe rigye ana ya. 'Dooko ànya loyi ŋgapäṛi ozaro ndi ŋgapäṛi rumora robe te Opi ri. 2 Ondro Dawidi konde oza ŋgapäṛi rote ndi ŋgapäṛi rumora ro robe oko, nda äṛu lidri te ävuru Opi rosi, 3 ago lanji ŋgaonya te ànya cini ri. Nda ozote manoàgo ndi 'ditoko se cini Yerusalema ya ri, dri duŋguṛu ambata ro alo, iza juṛu alo ndi doŋgo ewiewi azaka be 'dialo alo ri.
4 Dawidi ka'da lewe'bai azaka te mätu Opi Lu Yisaraele ro ro lepene, Sänduku Tao'baro kandra, loŋgo oŋgo si ago nda räṛu si. 5 Anji Asafa te dri'ba ro ànyari, kundueŋga'ba ndaro ni Zakaria; 'dooko Jiela, Semiramota, Jehiela, Matatia, Eliaba, Benaya, Obededoma ndi Jiela be ni kudi o'bine; Asafa ni araca o'bine, 6 ago kohanii ritu Benaya ndi Jaziela be ni cekuṛe ovone 'duro Sänduku Tao'baro mile.
7 'Dooko Dawidi ozo drikaca te Asafa ndi Lewe'bai azi ndaro be ri ni loŋgo räṛu ro oŋgone käti.
Loŋgo Räṛu ro
(Räṛu 105:1-15Räṛu 96:1-13Räṛu 106:1Räṛu 47-48)
8 Nyozo aro'boya Opi ri, nyayo ta 'desi ndaro ro;
tase nda koyebe nyiti tana tu'dei ri.
9 Miŋgo loŋgo räṛu ro Opi ri;
nyiti ta losi se cini nda koyebe ono ro.
10 Nya'do yai'dwesi tana ama orivoya ndaro;
mi'ba ànya se cini kabe Opi mätu ka'do riyä si!
11 Nyoyi Opi re ta ŋgaopa rota,
ago nyämätu nda 'duro!
12 Talaro ro se cini Opi koyebe ono miyi tana
ndi vure se cini nda koyebe be.
13 Ami zelevoi Yakoba ruindu'ba ndaro ro;
zelevoi Yisaraele, se Opi konjibe ono ro,
14 Opi nda ni orivoya Lu amaro owo;
ota ndaro orivoya vo 'bädri cini ro ri.
15 Nyije tao'ba ndaro tana ko cu alona,
se nda 'bate orine äduako,
16 tao'baro se nda ko'babe Abarayama be ana,
tao'ba se nda ko'babe Yisika ri ana.
17 Opi 'ba tao'baro aza te Yakoba be,
se anjioko koye orine äduako.
18 Nda ekye: “Mozona 'bädri Kanana ro 'da miri,
a'done drimbi ro modo miro ri.”

19 Oti lidri miro ro toto orivoya fereŋwa,
ago atrai ro 'bädri ro 'bädri kanana roya.
20 Aba'bai ro 'bädri yasi
'bädri se abe mirina 'bädri'bai si yasi le azana ya.
21 Oko Opi le kote 'diaza alo ri ànya ezane;
nda ozo miomba te 'bädri'bai ri ta ànyaro ta.
22 Ekye: “Miye ŋgakozi ko ruindu'bai maro onjionji ro iyi ri,
mido nebii maro iyi ko.”

23 Miŋgo loŋgo Opi ri, lidri cini 'bädri ya ono!
Nyayo tase nda kopa ama be ono tana tu cini si.
24 Nyayo 'desi ndaro tana tu'dei ri,
taoye mbaraekye ndaro tana lidri cini ri!
25 Opi orivoya 'desipara ago ṛo räṛune ndra;
nda orone ṛo ndrani lui cini drisi.
26 Tana lui tu'dei cini azaka ro toto orivoya ŋgaedeedero yi;
oko Opi 'ba vo'buyakuru ni.
27 Nyikyi nda kandra taoro si ta 'desi ndaro rota;
mbara ndi riyä be orivoya orivo ndaro ya.

28 Nyäräṛu Opi ami lidri cini 'bädri ya ono
nyäräṛu 'desi ndaro ndi mbara ndaro be!
29 Nyäräṛu ävuru liŋgyiekye Opi ro;
nyezi ŋgapäṛi, ago nyikyi Yekalu ndaro ya.
Nyändi Opi kandra ondro nda kefote a'do alokado ndaro ya owo;
30 nyälä'bi nda kandra, lidri cini 'bädri ro;
nda nju 'bädri ni ŋgyiri usweako.
31 'Bädri ndi vokuru be ka'do yai'dwesi,
Nyitita tu'dei ri mikye: “Opi orivoya 'bädri'ba yi!”
32 Gyi'desi miye kporo, ndi ŋgase cini miya iyi yibe.
Lowo nya'do riyä ro, ndi ŋgase cini miya iyi yibe!
33 Ice cini vocoko ro otrenayi 'da ta riyä rota Opi kandra,
ondro nda kikyite 'bädri mirine owo.

tana ŋgalu 'duro ndaro orivoya äduako!
35 Nyata ndäri mikye: “Mipa ama Lu Opa'ba amaro;
nyotokala amaro ago mipa ama ni tu'dei rigyesi,
tana mozo aro'boya robe
ago märäṛu ävuru alokado miro robe.”
36 Nyäräṛu Opi Lu Yisaraele ro!
Nyäräṛu nda yau ago äduako!

'Dooko lidri cini atate ekye: “Amen!” ago nyäräṛu Opi.
Mätuoye Yerusalema ndi Gibeona be ya
37 'Bädri'ba Dawidi 'ba Asafa ndi Lewe'bai azi ndaro be te 'du dri'ba mätu se abe oyena vose a'ba Sänduku Tao'baro Opi robe kigye ya ana ro. Ànyari kama ànyaro oyene ba tu ro tu ro, 38 Obededoma ŋgwa Jedutuna ro ndi lidri ndaro 'butenjidrialo fonjidriena 'bakalai ndaro robe ri ni ànya opane, Osa ndi Obededoma be ni dri'bai dereŋwa gaga'bai ro. 39 Kohani Zadoka ndi kohanii azi ndaro yibe, ni dri'bai mätu Opi ro se Gibeona ya ro, 40 ŋgapäṛi ozaro tori ro ozane cu Opi ri vo tori ozaro dri 'duro kyenoŋbo si ago tandrole si, oso se egyite Ota se Opi kozobe Yisaraele ri ana ya ana ronye. 41 Emana, Jedutuna ndi 'diazaka be orivoya ànya yibe lau, se anjite loŋgo räṛu ro oŋgone Opi ri, ta ŋgalu 'duro ndaro tana ro. 42 Emana ndi Jedutuna be kpani orivoya dri'bai cekuṛe ndi araca be ro ndi lakazà azaka se ondro ate loŋgo räṛu ro oŋgona oko abe loŋgo oŋgo sina iyi ro. Lidri käläsikala Jedutuna ro ro ni dri'bai dereŋwa gaga ro.
43 'Dooko lidri cini oyiyite 'ba ànyaro yasi, ago Dawidi gote 'ba ndaro ya orine tuna fere 'di katidri ndaro ya yibe.
(مز 105‏:1‏-15؛ مز 96؛ مز 106‏:1‏،مز 47‏-48)
1 وأخَذوا تابوتَ العَهدِ ووضَعوهُ وسَطَ الخَيمةِ الّتي نَصَبَها لَه داوُدُ، وقدَّموا مُحرَقاتٍ وذبائحَ سلامَةٍ أمامَ الرّبِّ. 2 ولمَّا فرَغَ داوُدُ مِنْ تقديمِ المُحرَقاتِ وذبائِـحِ السَّلامةِ، بارَكَ الشَّعبَ با‏سمِ الرّبِّ 3 ووَزَّعَ على كُلِّ واحدٍ مِنهُم، رِجالا ونِساءً، رغيفَ خُبزٍ وكَمشَةً مِنَ البَلَحِ والزَّبـيبِ‌.
4 وأقامَ داوُدُ مِنَ اللاَّويِّينَ خُدَّاما أمامَ تابوتِ العَهدِ ليَذكُروا ويَحمَدوا الرّبَّ إلهَ إِسرائيلَ ويُسَبِّحُوهُ. 5 وذلِكَ بِقيادةِ آسافَ بالصُّنوجِ يُساعِدُه زَكَريّا، ومُشارَكةِ يَعيئيلَ وشميراموثَ ويَحيئيلَ ومَّتَثْيَّا وأليآبَ ونبايا وعوبـيدَ أدومَ ويَعْزئيلَ بآلاتٍ مِنَ الرَّبابِ والقيثاراتِ، 6 وبَنايا ويَحزيئيلَ الكاهِنينِ بالأبواقِ دائما أمامَ تابوتِ العَهدِ. 7 وفي ذلِكَ الحينِ كلَّفَ داوُدُ آسافَ وأفرادَ فِرقَتِهِ بِتَسبـيحِ الرّبِّ بِهذا النَّشيدِ:
نشيد حمد
8 إحمَدُوا الرّبَّ وا‏دعوا بِا‏سمِهِ
وفي الشُّعوبِ بِأعمالِهِ حَدِّثوا.
9 أنشِدوا لَه ورَتِّلوا
وتأمَّلوا في جميعِ عجائِبِه.
10 تَباهَوا با‏سمِهِ القُدُّوسِ،
ولتَفرَحْ قلوبُ طالِبـي الرّبِّ.
11 ا‏طلُبوا الرّبَّ وعِزَّتَهُ،
وا‏لتَمِسُوا وجهَهُ كُلَّ حينٍ.
12 أذكُروا عَجائِبَهُ الّتي صنَعَ،
آياتِهِ وأحكامَ فَمِهِ،
13 يا نَسلَ إِسرائيلَ‌ عَبدِهِ،
يا بَني يَعقوبَ الّذي ا‏ختارَهُ.
14 هوَ الرّبُّ إلهُنا.
في الأرضِ كُلِّها أحكامُهُ.
15 ا‏ذكُروا إلى الأبدِ عَهدَهُ،
وصيَّتَهُ إلى ألفِ جيلٍ،
16 العَهدَ الّذي قطَعَهُ معَ إبراهيمَ،
واليمينَ الّتي حلَفَها لإسحَقَ.
17 جعَلَهُ فريضَةً ليَعقوبَ،
لإِسرائيلَ عَهدا أبديًّا.
18 قالَ: «لكَ أُعطي أرضَ كنعانَ
قِسْمَةَ مِـيراثٍ لبنيكَ‌».
19 حينَ كانوا عددا يُحْصى
قليلينَ وغُرَباءَ فيها،
20 مُتَنَقِّلينَ مِنْ أُمَّةٍ إلى أُمَّةٍ،
ومِنْ مَملَكةٍ إلى مَملَكةٍ.
21 لم يَدَعِ الرّبُّ أحدا يَظلِمُهُم
وأنذَرَ مُلوكا مِنْ أجلِهِم،
22 قالَ: «لا تَمَسُّوا الّذينَ ا‏ختَرْتُهُم،
ولا تُسيئُوا إلى أنبـيائي‌».
23 رَنِّموا للرّبِّ يا جميعَ الأرضِ،
بَشِّروا مِنْ يومٍ إلى يومٍ بِـخلاصِهِ.
24 حدِّثوا في الأمَمِ بِمَجدِهِ،
وفي جميعِ الشُّعوبِ بِــعَجائِبِه.
25 الرّبُّ عظيمٌ فهَلِّلوا لَه
ومَرهوبٌ فَوقَ جميعِ الآلِهةِ.
26 جميعُ آلِهةِ الشُّعوبِ أصنامٌ
والرّبُّ صانِـعُ السَّماواتِ.
27 المَجدُ والجَلالُ أمامَ وجهِهِ،
وفي مَقامِهِ العِزَّةُ والبَهاءُ،
28 إعتَرِفوا للرّبِّ يا قبائِلَ الشُّعوبِ،
إعتَرِفوا للرّبِّ بالمَجدِ والعِزَّةِ،
29 إعتَرِفوا لَه بِمَجدِ ا‏سمهِ.
تَعالَوا بِتَقدِمةٍ إلى أمامِهِ.
ولَه ا‏سجدوا في بَهاءِ قُدْسِهِ.
30 إرتَعِدوا مِنهُ يا جميعَ الأرضِ.
هوَ ثَبَّتَ العالَمَ، فلن يتَزَعزَعَ.
31 فلتَفرَحِ السَّماواتُ وتَبتَهِـجِ الأرضُ،
وَليُنادَ في الأمُمِ: «مَلِكٌ هوَ الرّبُّ».
32 لِـيَعِـجَّ البحرُ وكُلُّ خليقةٍ فيهِ،
وَلتَبتَهِـجِ البرِّيَّةُ وكُلُّ ما فيها.
33 لِـيُرَنِّمْ شجَرُ الغابِ أمامَ الرّبِّ
حينَ يأتي لِـيَحكُمَ في الأرضِ.
34 ا‏حمَدوا الرّبَّ لأنَّهُ صالحٌ،
وإلى الأبدِ رحمَتُه‌.
35 قولوا: «خَلِّصْنا يا اللهُ مُخَلِّصَنا،
وا‏جمَعْنا ومِنَ الأمَمِ أنقِذْنا
لِنَحمَدَ ا‏سمَكَ القُدُّوسَ
ونُفاخِرَ يا ربُّ بالتَّهليلِ لكَ».
36 تَبارَكَ الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ،
تَبارَكَ مِنَ الأزَلِ إلى الأبدِ.
فقالَ جميعُ الشَّعبِ: «آمينَ»، وهَلَّلوا للرّبِّ.
العبادة في أورشليم وجبعون
37 وترَكَ داوُدُ آسافَ وفِرقَتَهُ هُناكَ، أمامَ تابوتِ عَهدِ الرّبِّ، لِـيَقوموا بالخِدمةِ كُلَّ يومٍ بِلا ا‏نقِطاع، 38 على أنْ يُساعِدَهُم أدومُ بنُ يَديثونَ معَ أنسِبائِهِ الثَّمانيةِ والسِّتينَ. وكانَ عوبـيدُ أدومَ وحوسَةُ بوَّابَينِ. 39 أمَّا صادوقُ الكاهِنُ وأنسِباؤُهُ الكهَنةُ، فتَرَكهُم داوُدُ أمامَ مَسكِنِ الرّبِّ على التَّلِّ الّذي في جَبعونَ‌ 40 ليقَدِّموا مُحرقاتٍ للرّبِّ على المذبَحِ صباحا ومساءً بِلا ا‏نقِطاعٍ، على حسَبِ ما هوَ مكتوبٌ في شريعةِ الرّبِّ الّتي أمرَ بِها بَني إِسرائيلَ. 41 وكانَ معَهُم هَيمانُ ويَدُوثونُ وسائِرُ الّذينَ ا‏ختِـيروا مِمَّنْ سبَقَ ذِكْرُ أسمائِهِم ليَحمَدوا الرّبَّ لأنَّ رحمَتَهُ إلى الأبدِ. 42 وكانَ على هَيمانَ ويدوثونَ أنْ يتَوَلَّيا أمرَ الصُّنوجِ والأبواقِ وآلاتِ الغِناءِ عِندَ الإنشادِ للهِ. وأمَّا بَنو يَدُوثونَ فكانوا بوَّابِينَ.
43 ثُمَّ ا‏نصَرَفَ جميعُ الشَّعبِ، كُلُّ واحدٍ إلى بَيتِهِ، ورجَعَ داوُدُ لِـيُقيمَ معَ أهلِ بَيتِهِ‌.