Boaza Gye Ruta te
1 Boaza oyite dereŋwa kala ago rite vuru lau. Ndi nda ndre 'didiri aza se nda kata tana be ana te lävuvoya nasi, ago Boaza atate ndäri ekye: “Nyikyi noŋwa bereazi maro; ago miri vuru.” Ago nda ikyite ago rite vuru. 2 Boaza zi lidri 'butealo 'desii 'bakici rote, ago atate ànyari orine vuru, ago ànya riyite vuru. 3 'Dooko nda atate 'didiri ndaro se ana ri ekye: “Naomi se kegobe ni 'bädri Moaba ro yasi ono lete gyini fereŋwa se ka'dobe Elemeleki 'didiri amaro ro ana ogyena tesi. 4 Ago ta ikyite ya maro ya makye male tana itine miri. Makye aba migye gyini ono teri ànya se koribe yau ono ago 'di'desii maro milesi. Ondro ka'do milete migye, oko ondro mile kote nyiti tana märi, tana mäni tana robe. Tana 'diaza tona i'do ni mirisi drina utwene, ago 'dise kinjana keso be mi vo ni ma.” Ago 'didiri ana atate ekye: “Magyena ndi.”
5 'Dooko Boaza atate ekye: “Ondro nyate ämvu ogye ni Naomi rigyesi, migyena Ruta Moaba'ba toko avo ro kpa, tana nyolofo drî avo ro robe ago ävuru 'do ka'do robe 'du ävuru katidri avo ro roya.”
6 'Dooko 'didiri kinjo se ana atate ekye: “Mänina kote gyini 'do ogyene, tana ukyi mije drimbi ŋgwai maro ro 'da. Migye ri andivo miro ri. Tana mäni kote ogyene.”
7 Tu kyeno kai si ono ni la'bi se orivoya Yisaraele ya ta ŋga ogye rota ndi ta drî ŋga ro utwero be ro ndi tadriolero troalo rota, ŋgalogye'ba eŋgye mvoka iro gwo ago ozo gwo ŋgaogye'ba ri. Liti ono yasi Yisaraele'bai ka'da tase lakole ànyaro ya te.
8 Ago ondro mano diri se kinjo ana katate Boaza ri ogyene oko, nda eŋgye mvoka ndaro te ago ozote Boaza ri. 9 Ago Boaza atate dri'bai ri ndi lidri cini se lau be ri ekye: “Ami ni tazevoedre'bai tu ono si ono anjioko magye ŋgase a'dobe Elemeleki ro Kiliyona ro ndi Malona robe teni Naomi rigyesi. 10 Ago Ruta Moaba'ba ävuzi Malona ro, magye kpate a'done toko ro märi, tana ävuru avo ro o'baza oriza 'duro ävuru ndaro dri, tana ukyi ävuru avo ro uje 'da ni 'didiri ndaro lakosi, ago ni vose äti nda be kigye yasi. Ami orivoya tazevoendre'bai tu ono si ono.”
11 'Dooko lidri cini se orivoya lau kai, ndi dri'bai be atayite ekye: “Ama orivoya tazevoedre'bai. Ka'do inye OPI ko'ba toko se kabe ikyi zo miro ya ono a'done oso Raele ndi Lea be ronye, se ànya riti tiyi ŋgwà te amba Yakoba ri. Ka'do inye nya'do ŋga be käläsikala Eferati roya ago nya'do liku be Beteleme ya. 12 Ago katidri miro ka'do oso katidri Pereza se Tamara kutibe Yuda ri 'do ro ronye ŋgwai se OPI kabe ozona miri toko ono si ono si.”
Boaza ndi Zelevoi Ndaro be
13 Ago Boaza ru Ruta te 'bäru toko ro ndäri ago anya u'dute ndabe. Ndi OPI äṛu Ruta te ago anya kwo ŋgwa te, ago anya ti ŋgwaagoro te. 14 Ago 'ditokoazi atate Naomi ri ekye: “Räṛu ka'do OPI ri, se e'be mi kote teinye 'didiri ako ono, ago ka'do inye ŋgwa ono ka'do ndi liku be Yisaraele ya! 15 Nda ozona mbara 'da miri ago a'dona 'da mi eca'ba ro a'do tokoadraŋwa miro si; tana toko miro se kulu mi tawi ago se a'dote miri kado ndrani ŋgwàagoro njidrieri drisi ono, ti nda ni.” 16 Ago Naomi ŋgyi ŋgwa te gbo anyaro ya, ago a'dote ŋguni ro ndäri.
17 'Ditokoazi se oriazii anyaro kai ozo ävuru te ndäri ago atayite ekye: “Äti ŋgwaagoro te Naomi ri.” Ànya ziyi ävuru ndaro te Obede.
Nda ni täpi Yisai ro, Yisai ni täpi Dawidi ro.
18 Kwoi ni zelevoi Pereza ro: Pereza ti Ezerona, 19 Ezerona ti Rama, Rama ti Aminadaba, 20 Aminadaba ti Nasona, Nasona ti Salemona, 21 Salemona ti Boaza, Boaza ti Obede, 22 Obede ti Yisai, ago Yisai ti Dawidi.
بوعز يتزوج راعوث
1 وصَعِدَ بُوعَزُ إلى بابِ المدينةِ وجلسَ هُناكَ. فمَرَّ الوَليُّ الّذي تحَدَّثَ عنهُ لِراعوثَ، فقالَ لَه: «تَعالَ يا فُلانُ وا‏جلِسْ هُنا». فجاءَ وجلسَ. 2 ثُمَّ ا‏ستَدعَى بُوعَزُ عشَرَةَ رِجالٍ مِنْ شُيوخِ المدينةِ وقالَ لهُم: «إجلِسُوا هُنا». فجلَسوا. 3 فقالَ للوليِّ: «رجَعَت نُعمَةُ مِنْ موآبَ وهيَ تَبـيعُ حِصَّةَ حقلِ أليمالِكَ نَسيـبِنا، 4 فرَأيتُ أنْ أُخبِرَكَ بِذلِكَ وأقولَ لكَ أنْ تَشتَريَها أمامَ هؤلاءِ الجالِسينَ هُنا وأمامَ شُيوخِ شعبـي، وإلاَّ فأخْبِرْني لأعلَمَ. فحَقُّ الشِّراءِ يعودُ إليكَ وأنا بَعدَكَ». فأجابَهُ: «أنا أشتَري». 5 فقالَ لَه بُوعَزُ: «يومَ تشتري الحقلَ مِنْ يدِ نُعمَةَ تشتَري أيضا راعوثَ‌ الموآبـيَّةَ، ا‏مرأةَ المَيْتِ، لِتُعيدَ ا‏سمَ المَيْتِ إلى ميراثِهِ». 6 فقالَ الوليُّ: «إذا، لا أقدرُ أنْ أشتريَ الحقلَ لِنفْسي، لِئلاَّ يلحَقَ الضَّررُ بِميراثي، فخُذْ أنتَ حَقَّ الشِّراءِ لأنِّي لا أقدِرُ أنْ أشتريَ». 7 وكانَتِ العادَةُ قديما في بَني إِسرائيلَ، عِندَ إثباتِ الشِّراءِ أوِ المُبادلَةِ، أنْ يَخلَعَ البائعُ حِذاءَهُ ويُعطيه للشَّاري. هكذا كانَتِ العادَةُ في بَني إِسرائيلَ‌. 8 فلمَّا قالَ الوليُّ لِبُوعَزَ: «إشتَرِ أنتَ لِنفْسِكَ»، خلَعَ حِذاءَهُ وأعطاهُ لبُوعَزَ‌. 9 فقالَ بُوعَزُ للشُّيوخِ ولجميعِ الجالسينَ هُناكَ: «أنتم شُهودٌ اليومَ أنِّي ا‏شتريتُ مِنْ يدِ نُعمَةَ جميعَ ما لأليمالَكَ ولا‏بنَيهِ كَليونَ ومَحلونَ، 10 وأنِّي ا‏تَّخَذْتُ راعوثَ الموآبـيَّةَ ا‏مرأةَ كَليونَ زَوجَةً لي لأُعيدَ ا‏سمَ المَيْتِ إلى ميراثِهِ، فلا ينقَرِضُ مِنْ بَينِ إخوتِهِ ومِنْ أهلِ‌ مدينتِهِ. أنتُم شُهودٌ اليومَ». 11 فقالَ الشُّيوخُ والحاضِرونَ جميعا في بابِ المدينةِ: «نحنُ شُهودٌ، فليَجعَلِ الرّبُّ المَرأةَ الّتي تَدخُلُ بَيتَكَ كراحيلَ ولَيئَةَ اللَّتينِ بَنَتا بَيتَ إِسرائيلَ‌، فكُنْ صاحِبَ ثَروَةٍ في أفراتَةَ‌، وأقِمْ لكَ ا‏سما في بَيتَ لَحمَ. 12 وليَجعَلْ بَيتَكَ مِنَ النَّسلِ الّذي يَرزُقُكَ الرّبُّ مِنْ هذِهِ الفتاةِ مِثْلَ بَيتِ فارَصَ‌ الّذي ولَدَتْهُ تامارُ لِـيَهوذا».
بوعز ونسله
13 فصارَت راعوثُ زَوجَةً لِبُوعَزَ، ودخَلَ علَيها فأعطاها الرّبُّ أنْ تحبَلَ وتَلِدَ ا‏بنا. 14 فقالتِ النِّساءُ لِنُعمَةَ: «تبارَكَ الرّبُّ الّذي لم يحرِمْكِ اليومَ وليًّا يُذكَرُ ا‏سمُهُ في بَني إِسرائيلَ 15 ويجبُرُ قلبَكِ، ويعُولُكِ في شَيـبَتِكِ. فكَنَّتُكِ الّتي أحَبَّتكِ والّتي ولَدَتهُ خَيرٌ لكِ مِنْ سبعةِ بَنينَ». 16 فأخَذَت نُعمَةُ الصَّبـيَّ وحضَنَتهُ‌ ورَبَّتهُ. 17 وسَمَّتهُ الجاراتُ عوبـيدَ وقُلْنَ: «وُلِدَ لِنُعمَةَ ا‏بنٌ ودَعَوناهُ عوبـيدَ».
18 وهذِهِ مَواليدُ فارصَ: فارصُ ولَدَ حَصرونَ، 19 وحَصرونُ ولَدَ راما، ورامٌ ولَدَ عَمينادابَ، 20 وعَمينادابُ ولَدَ نَحشونَ ونَحشونُ ولَدَ سَلْمونَ 21 وسَلْمونُ ولَدَ بُوعَزَ، وبوعَزُ ولَدَ عُوبـيدَ، 22 وعُوبـيدُ ولَدَ يَسَّى، ويَسَّى ولَدَ داودَ.