Lu ka Vure 'Dicini ro Ope
1 Nyèri, inye'do nyà vure azii ro ope ya? Mi teinye kalaogavo ako, kode mi'bo a'di owo. Tana ondro nya vure azii ro ope ago 'dooko nya kpa ŋgase ànya kabe loyena 'do oyena ayani, mipe vure andivo miro ṛote. 2 Mä̀nite Lu orivoya ŋgye ondro nda kate vure lidri se kabe ŋga nonye kwoi ro oyene owo. 3 Oko mi, bereazi maro, nya kpa ŋgase nyabe vure azii ro opena tana ro kai oye! Nyusu miro be mipana ŋga gi'da ni vure Lu ro riya? 4 Oko nya takadopara ndaro yauni ro ndi yaiŋgyi be mawona. Endaro minite anjioko Lu orivoya takado be, tana nda ka ruutri mi lepene drietane. 5 Oko mi orivoya yauŋgyiekye taeriako robe, ago ta'doro nyugu taezaro odro modo miro dri tuse para kyila Lu ro ndi taŋgye vure opero ndaro oyebe ka'dane si. 6 Tana Lu ozona ŋga lidri cini ri oso tase nda koyebe ronye. 7 Lidri rukä ka ugu takado oye, ago ka räṛu uṛi ndi taoro be, ndi adri oŋgwaako be. Lu ozona adri äduako 'da ànyari. 8 Lidri azaka kayi ta andivo ànyaro ro oye ago gayi tase taŋgye ro zo, tana osoza tase koziro vo. Kyila Lu ro ndi ozi be ikyina 'da ànya dri. 9 Rueza ndi lomvoluwu be a'dona 'da ànya se cini kayibe tase undiro loye ri, a'dona käti Yudai ri ago kpa Atrai ri. 10 Oko Lu ozona räṛu, taoro ndi taliatokpe be 'da ànya se cini kayibe takado oye ri, ozona käti Yudai ri 'dooko kpa Atrai ri. 11 Tana Lu ka vure 'dicini ro ope ojoojoro.
12 Atrai orivoya Ota Musa ro ako, ànya kayi takozi oye ago jeyite Ota ako. Yudai orivoya Ota be, ànya kayi takozi oye ago a vure ànyari opena Ota si. 13 A'ba lidri kote taŋgye'ba ro Lu be ugu Ota eri si, oko tase Ota kabe atana oyena si. 14 Atrai Ota ako, oko caoko ànya kayi tase Ota kabe atana oyena lomvo voro, ànya orivoya ota modo ànyaro ro, ànya ka'do gica Ota ako owo. 15 Taoye ànyaro ka ka'dana anjioko tase Ota kolebe egyi ṛote ya ànyaro ya. Ya ànyaro ka kpa ka'dana anjioko ta ono orivoya endaro, tana tavousu ànyaro tu azakasi ka ànya kicu ago tu azakasi ka ànya gaga. 16 Ago ndi, oso Lazokado se mabe opena ronye, ono ni tase a'dona 'da Tu äduro si owo Lu Yesu Kristo si opena vure tavousu da'doda'do ro 'dicini ro 'da.
Yudai ndi Ota be
17 Oko mi ni? Nya andivo miro uzi Yuda, nya mi äti Ota lomvo ago nya driuŋgyi ta rumora miro Lu be ya; 18 mini tase Lu kolebe miri oyene ndi, ago mini ta teni Ota yasi tase kado onjiza. 19 Nya tausu mikye yi orivoya lepe'ba yi miako'ba ri, ago ŋgaeyi yi ànya se orivoya vouni ya ri, 20 emba'ba yi amamai ri, ago miemba'ba yi tauniako'ba ri, mini ṛote endaro anjioko Ota ya mi orivoya tauni ndi taŋgye cini be. 21 Nya azii emba, nyemba andivo miro ko etaya? Nya taope mikye: “Nyukugu ŋga ko,” oko mi andivo nyukuguna ŋga kpa ya? 22 Nyata mikye: “Miye ta ko ago kode toko drisi,” oko miyena ta kpa toko kode ago drisi ya? Ya miro oso tawi lu awi lomvo, oko nya kpa ni ŋga Yekalu ro topa ya? 23 Nya driuŋgyi ta a'doro Ota Lu robe ta, oko nya kpa ni driupi ezi Lu dri ugu Ota ndaro perena siya? 24 Taegyi ka ata ekye: “Tana ta ami Yudai rosi, Atrai ka taundi ata Lu lomvo.”
25 Ondro nya Ota oro, oloŋbiṛiro amiro orivoya kado be; oko ondro miro Ota kote, nyà'dona ndi osoago alo ami ṛo ko alona ŋbiṛiro. 26 Ondro Atra, se oloako ŋbiṛiro, ka tase Ota katabe oro, inye'do Lu ndre nda ṛo ko olooloro ŋbiṛiro, ya? 27 Ka'do inye ami Yudai, Atrai opena vure amiro 'da, tana nyà Ota Lu ro perena, nyà'do gica sina egyiegyiro vuru ago alo ami ca ŋbiṛiro owo; oko ànya kayi Ota oro, alo ànya ca ko ŋbiṛiro lomvo voro owo. 28 A'di ni Yuda endaro yi, olooloro ŋbiṛiro ya? Ko orivoya ni mano se Yuda yi a'do tesi si ya, se olo ndaro ŋbiṛiro orivoya a'do lomvo ro voro. 29 Ka'do inye Yuda endaro ni nda se Yuda yi ya yasi, anjioko nda se alobe ŋbiṛiro ya ya, se orivoya ni losi Tori Lu ro ro, ko Ota egyiegyi ro yi. 'Di nonye ono usuna räṛu ni Lu resi, ko ni lidri resi.
دينونة الله
1 لذلِكَ لا عُذْرَ لكَ أيّا كُنتَ، يا مَنْ يَدينُ الآخَرينَ ويَعمَلُ أعمالَهُم، لأنّكَ حينَ تَدينُهُم تَدينُ نَفسَكَ 2 ونَحنُ نَعلَمُ أنّ اللهَ يَدينُ بِالعدلِ مَنْ يَعمَلُ مِثلَ هذِهِ الأعمالِ. 3 وأنتَ، يا مَنْ يَدينُ الذينَ يَعمَلونَها ويَفعلُ مِثلَهُم، أتَظُنّ أنّكَ تَنجو مِنْ دَينونَةِ اللهِ؟ 4 أم إنّكَ تَستَهينُ بِعَظيمِ رأفتِهِ وصَبرِهِ واَحتمالِهِ، غَيرَ عارِفٍ أنّ اللهَ يُريدُ بِرأْفَتِهِ أنْ يَقودَكَ إلى التّوبَةِ؟ 5 ولكنّكَ بِقساوَةِ قَلبِكَ وعِنادِكَ تَجمعُ لِنَفسِكَ غَضَبًا لِـيومِ الغَضَبِ، حينَ تَنكَشِفُ دَينونَةُ اللهِ العادِلَةُ، 6 فيُجازي كُلّ واحدٍ بأعمالِهِ، 7 إمّا بِالحياةِ الأبدِيّةِ لِمَنْ يُواظِبونَ على العَمَلِ الصّالِـحِ ويَسْعَوْنَ إلى المَجدِ والكَرامَةِ والبَقاءِ، 8 وإمّا بالغَضَبِ والسّخْطِ على المُتَمَرّدينَ الذينَ يَرفُضونَ الحقّ ويَنقادونَ لِلباطِلِ. 9 والوَيلُ والعَذابُ لِكُلّ إنسانٍ يعمَلُ الشّرّ مِنَ اليَهودِ أوّلاً ثُمّ اليونانيّينَ، 10 والمَجْدُ والكَرامةُ والسّلامُ لِكُلّ مَنْ يَعمَلُ الخَيرَ مِنَ اليَهودِ أوّلاً ثُمّ اليونانيّينَ، 11 لأنّ اللهَ لا يُحابـي أحدًا. 12 فالذينَ خَطِئوا وهُمْ بِغيرِ شريعةِ موسى، فَبِغيرِ شريعةِ موسى يَهلِكونَ. والذينَ خَطِئوا ولَهُم شريعةُ موسى، فبِشريعةِ موسى يُدانُونَ. 13 وما الذينَ يَسمَعونَ كلامَ الشّريعةِ هُمُ الأبرارُ عِندَ اللهِ، بَلِ الذينَ يَعمَلونَ بأحكامِ الشّريعةِ هُم الذينَ يَتَبرّرونَ. 14 فغَير اليَهودِ مِنَ الأُمَمِ، الذينَ بلا شريعةٍ، إذا عَمِلوا بالفِطرةِ ما تأمُرُ بِه الشريعةُ، كانوا شريعةً لأنفُسِهِم، معَ أنّهُم بِلا شَريعةٍ. 15 فيُـثبِتونَ أنّ ما تأمُرُ بِه الشريعةُ مكتوبٌ في قُلوبِهِم وتَشهَدُ لهُم ضمائِرُهُم وأفكارُهُم، فهيَ مرّةً تَــتّهِمُهُم ومرّةً تُدافِـعُ عَنهُم. 16 وسيَظهَرُ هذا كُلّهُ، كما أُبشّرُكُم بِه، يومَ يَدينُ اللهُ بِالمَسيحِ يَسوعَ خفايا القُلوبِ.
اليهود والشريعة
17 وأنت، يا من تُسمّي نفسَك يهوديّا، وتتّكلُ على الشريعةِ، وتفتخرُ باللهِ 18 وتعرِفُ مشيئتَهُ، وتُمَيّزُ ما هوَ الأفضَلُ بِما تَعَلّمتَهُ مِنَ الشريعةِ، 19 وتَعتَقِدُ أنّكَ قائِدٌ لِلعُميانِ ونُورٌ لِمَنْ هُمْ في الظلامِ 20 ومُؤدّبٌ لِلأغبِـياءِ ومُعَلّمٌ لِلبُسطاءِ، لأنّ لكَ في الشريعةِ كمالَ المعرِفَةِ والحقيقَةِ. 21 أنتَ، يا مَنْ يُعَلّمُ غَيرَهُ، أما تُعَلّمُ نَفسَكَ؟ تُنادي: لا تَسرِقْ، وتَسرِقُ أنتَ؟ 22 تَقولُ: لا تَزْنِ، وتَــزني؟ تَستَنكِرُ الأصنامَ وتنهَبُ هياكِلَها؟ 23 تَفتَخِرُ بالشريعةِ وتُهينُ اللهَ بِعُصيانِ شريعَتِهِ؟ 24 فالكِتابُ يَقولُ: «بِسببِكُم يَستَهينُ النّاسُ باَسمِ اللهِ بَينَ الأُممِ».
25 إنْ عَمِلتَ بالشريعةِ كانَ لِخِتانِكَ فائدةٌ، ولكِنْ إذا خالَفْتَ الشريعةَ صِرتَ في عِدادِ غَيرِ المَخْتونينَ. 26 وإذا كانَ غَيرُ المَختونينَ يُراعُونَ أحكامَ الشريعةِ، أفَما يَعتَبرُهُمُ اللهُ في عِدادِ المَختونينَ؟ 27 ومَنْ عَمِلَ بالشريعةِ، وهوَ غَيرُ مَختونِ الجسَدِ، أفَلا يَحكُمُ علَيكَ أنتَ اليَهوديّ الذي يُخالِفُ الشريعةَ ولَه كِتابُها والخِتانُ؟ 28 فما اليَهوديّ هوَ اليَهوديّ في الظّاهِرِ، ولا الخِتانُ هوَ ما ظهَرَ في الجسَدِ، 29 وإنّما اليَهوديّ هوَ اليَهوديّ في الباطِنِ، والخِتانُ هوَ خِتانُ القَلبِ بالرّوحِ لا بِحُروفِ الشريعةِ. هذا هوَ الإنسانُ الذي يَنالُ المَديحَ مِنَ اللهِ لا مِنَ البشَرِ.