Yauni Lu ro Yisaraele dri
1 Ma taeji makye: Inye'do Lu ga lidri modo ndaro ro tezo ya? Endaro i'do inye! Ma andivo orivoya Yisaraele'ba yi, zelevo Abarayama ro, 'di 'bakala Benjamina ro ro. 2 Lu ga lidri ndaro ko tezo, se nda konjibe ṛoni etosi ono, mini tase taegyi kabe atana ni vose Eliya eji Lu be Yisaraele lomvo rota se ekye: 3 “Opi, ànya tufuyi nebii miro te ago togayi voi tori oloro miro te riya; e'bete toto alodi ma, ago ànya kayi ugu ruutri ma ufune.” 4 Lu zatadri ndaro te eŋwanye ya? “Meta lidri kutu njidrieri (7,000) te andivo maro ri se mätuyi lu awi Bala kote.” 5 Kpa oso inye yauono; oti giṛiŋwa ànya se Lu konjibe tai'dwero ndaro si ro orivoya. 6 Ŋgaonji ndaro änjute tai'dwero ndaro dri, ko tase ànya koyebe dri. Tana ondro ka'do tai'dwero Lu ro änju gwo tase lidri kabe oyena dri, 'dooko yauni ndaro a'dona ko tai'dwero endaro yi.
7 'Do eŋwanye ya? Lidri Yisaraele ro usuyi ŋgase kayibe ugu uṛina kote. Toto gboko giṛiŋwa se Lu konjibe usute ni; ago anjokona a'dote tuṛu ro läzi Lu ro eriako. 8 Oso taegyi kabe ata ronye ekye: “Lu 'ba tauni drî ndi ya ànyaro robe te a'done tauniako, gile tu ono si ono ànya niyi ko voondrene kode ta erine.” 9 Ago Dawidi ekye:
“Mi'ba karamai ànyaro kuru ànya ago ka'do abari ro ànyari;
mi'ba ànya kolo'deyi ago eza ànya.
10 Mi'ba mi ànyaro kuni tana ànya ka'doyi robe voondreako;
ago mi'ba ànya keŋgoru rriti ànyaro zele tu cini si”.
11 'Dooko ma taeji makye: Ondro Yudai käpäliyite oko, inye'do utufu ànya gindi ya? Ko inye! Tana ànya yeyi takozi te, ŋgaoparo ikyite Atrai ri, ko'ba Yudai robe a'done yaoko be ànya be. 12 Takozi Yudai ro ezi äṛu 'desi te 'bädri ri, ago o'de ànyaro ezi äṛu 'desi te Atrai ri. Ka'do inye, äṛu a'dona te ndra ondro oti Yudai ro olocite kpeye kigye owo.
Ŋgaoparo Atrai ro
13 Ma ugu ata yauono ämiri Atrai: oso mabe orivoya ni lazo'ba Atrai ro ono ronye, ma'dona ndi driuŋgyi be losi maro ya. 14 Kode azaya ma'ba lidri beti modo maro ro robe yaoko be, ago ma'do robe mbara be rukä ànyaro opane. 15 Tana ondro Lu koga ànya tezo oko, otoza lidri teni kyila'baazii Lu ro ro a'done bereazii ndaro ro. Äru ànya te oko, 'dooko te e'di a'dona gwo ya? Adri a'dona gwo avo ri!
16 Ondro kye'begye käti ambata ro ozote Lu ri, 'dooko duŋguṛuna kpate orivoya cu ndaro; ago ondro pajii ce ro ozote Lu ri; gwoṛii kpate orivoya ndaro. 17 Rukä gwoṛii ice ido ro ro se ikyi'dibe kyi'di ro aŋgote vuru, ago gwoṛi ice ido ro vocowa ro ro ikicute lomvoigye. Ami Atrai nyàlaba oso ice ido ro ro se vocowaro ono ronye, ago yauono nyà ŋgadriamba ice ido ro ro se ikyi'dibe kyi'di ro la'dona. 18 Ka'do inye, beṛo ko ämiri ànya se aŋgote oso gwoṛii ronye mawone. Minina a'dona driuŋgyi be eŋwanye ya? Ami orivoya gwoṛi yi, nyà ko ni pajii äti, pajii kayi ni ami äti.
19 Oko nyàtana 'da mikye: “Owo, oko gwoṛii aŋgote vuru, vo ozoza märi.” 20 'Do orivoya endaro. Aŋgo ànya te vuru tana ànya mayi kote, nyà ori tana mima ta yi. Oko nyà'do ko driuŋgyi be tana ro, nya'do turi be. 21 Lu e'be Yudai kote ezaako, se ṛo orivoya gwoṛi modo yi vo dri, inye'do nyusube nda e'bena ami ndi ya? 22 Noŋwa màndre takado ndi siomba Lu robe orivoya. Nda orivoya siomba be ànya se lo'deyite ri, oko takado be ämiri, ondro mìri ndi 'du takado ndaro ya owo. Oko ondro mìri kote, aŋgona ami kpa vuru. 23 Ago ondro Yudai ke'beyi taomaako ànyaro te, ago ologona ànya 'da vose ànya ka'do be kigye ya, tana Lu orivoya mbara be 'do oyene. 24 Ami Atrai nyàlaba oso gwoṛi ice ido ro ro vocowaro ronye aŋgote vuru, ago toni gwoṛi modo risi, änjute ice ido ro ikyi'dibe kyi'di dri; Yudai laba oso ice se ikyi'di be kyi'di ono ronye, ago a'dona ndi pari rritiako Lu ri gwoṛii se aŋgobe vuru ogo kicune ice modo ànyaro ro drisi.
Yauni Lu ro 'Dicini dri
25 Taŋgye ndrwi orivoya, ädrupii maro, se male ämiri unine, se lagana ami ni tavousu ya mikye iyi orivoya tavouni'bai. Anjioko ni taeriako lidri Yisaraele ro ro se ko orivoya 'duro, oko okyena'da gialo andena oti Atrai se kabe ikyi Lu re ro kpeye lutu. 26 Ago apana vo Yisaraele cini ro 'da. Oso taegyi kabe ata ronye ekye:
“Opa'ba ikyina 'da ni Zaiona ya
ago anana takozi cini 'da ni zelevoi Yakoba ro yasi.
27 Ma'bana tao'baro ono 'da ànya be
ondro mana takozii ànyaro te zwi owo.”
28 Tana ànya gayi Lazokado tezo. Yudai orivoya Kyila'baazii Lu ro ta ami Atrai rota. Oko tana ta ŋgaonji Lu ro rota, ànya orivoya bereazii ndaro ta zutui ànyaro rota. 29 Lu läpi drî ndaro kote ta 'dise nda konjibe ago käṛube rota. 30 Ago ami Atrai, kyeno mìro Lu kote, oko yauono nyùsu yauni Lu rote tana Yudai royi ta kote. 31 Kpa oso inye, tana yauni se nyùsube ono si, Yudai yauono royi Lu kote tana anjioko ànya ka'do robe kpa yauni Lu ro be. 32 Tana Lu 'ba lidri cini te kamba'bai taoroako ro, tana nda kaka'da yauni ndaro robe ànya cini ri.
Räṛu Ka'do Lu ri
33 Ŋgadriamba Lu ro para! Tavouni ndaro ndi tauni be orivoya gyuru! A'di unina ni taora ndaro tazevona edrene ya? A'di unina ni taoye ndaro unine ya? 34 Oso taegyi kabe ata ronye ekye:
“A'di ni tauni drî Opi ro ro niya?
A'di ni mbara be miomba ozone ndäri ya?
35 A'di ozo ŋga ni ndäri,
nda kologo vona robe ya?”
36 Tana ŋga cini a'bate nda si, ago ŋga cini ka ori nda si ago ndäri. Räṛu ka'do Lu ri äduako. Amen.
هل نبذ الله إسرائيل
1 لكِنّي أقولُ: هَلْ نبَذَ اللهُ شَعبَهُ؟ كلاّ! فأنا نَفسي مِنْ بَني إِسرائيلَ، مِنْ نَسلِ إبراهيمَ وعَشيرَةِ بِنيامينَ. 2 ما نبَذَ اللهُ شَعبَهُ وهوَ الذي سبَقَ فاَختارَهُ. وأنتُم تَعرِفونَ ما قالَ الكِتابُ في إيليّا حينَ شَكا بَني إِسرائيلَ إلى اللهِ، فقالَ: 3 «يا ربّ، قَتَلوا أنبـياءَكَ وهَدَموا كُلّ مَذابِحِكَ وبَقِـيتُ أنا وحدي، وهُم يُريدونَ أنْ يَقتُلوني». 4 فَماذا أجابَهُ صوتُ اللهِ؟ أجابَهُ: «أبْقَيتُ سَبعةَ آلافِ رَجُلٍ ما حَنَوا رُكبَةً لِبَعلٍ». 5 وفي الزّمَنِ الحاضِرِ أيضًا بَقِـيّةٌ مِنَ النّاسِ اَختارَها اللهُ بالنّعمةِ. 6 فإذا كانَ الاختِـيارُ بالنّعمةِ، فما هوَ إذًا بالأعمالِ، وإلاّ لما بَقِـيَتِ النّعمةُ نِعمةً.
7 فماذا بَعدُ؟ ما كانَ يَطلُبُهُ بنو إِسرائيلَ ولا يَنالونَهُ، نالَهُ الذينَ اَختارَهُمُ اللهُ. أمّا الباقونَ فقَسَتْ قُلوبُهُم، 8 كما جاءَ في الكِتابِ: «أعطاهُمُ اللهُ عَقلاً خامِلاً وعُيونًا لا تُبصِرُ وآذانًا لا تَسمَعُ إلى هذا اليومِ». 9 وقالَ داودُ: «لِتكُنْ مَوائِدُهُم فخّا لهُم وشَرَكًا وحجَرَ عَثرةٍ وعِقابًا. 10 لتُظلِمَ عُيونُهُم فَلا تُبصِرَ، ولتَكُنْ ظُهورُهُم مَحنِـيّةً كُلّ حينٍ».
خلاص غير اليهود
11 وأمّا أنا فأقولُ: هل زَلّتْ قَدَمُ اليَهودِ ليَسقُطوا إلى الأبدِ؟ كلاّ! بَلْ بِزَلّتِهِم صارَ الخلاصُ لِغيرِ اليَهودِ حتى تَثورَ الغيرَةُ في بَني إِسرائيلَ. 12 فإذا كانَ في زَلّتِهِم غِنًى لِلعالَمِ وفي نُقصانِهِم غِنًى لِسائِرِ الشّعوبِ، فكَمْ يكونُ الغِنى في اَكتِمالِهِم؟
13 والآنَ أقولُ لِغيرِ اليَهودِ مِنكُم: ما دُمتُ رَسولاً إلى غَيرِ اليَهودِ، فأنا فَخورٌ بِرِسالتي 14 لعَلّي أُثيرُ غَيرَةَ بَني قومي فأُخَلّصَ بَعضًا مِنهُم. 15 فإذا كانَ رَفضُهُم أدّى إلى مُصالَحَةِ العالَمِ معَ اللهِ، فهَلْ يكونُ قُبولُهُم إلاّ حياةً بَعدَ موتٍ؟ 16 وإذا كانَتِ الخَميرَةُ مُقَدّسَةً، فالعَجينُ كُلّهُ مُقَدّسٌ. وإذا كانَ الأصلُ مُقَدّسًا، فالفُروعُ مُقَدّسَةٌ أيضًا. 17 فإذا قُطِعَتْ بَعضُ الفُروعِ، وكُنتَ أنتَ زيتونَةً برّيّةً فَطُعّمْتَ لِتُشارِكَ الفُروعَ الباقِـيةَ في أصلِ الشّجرَةِ وخِصبِها، 18 فلا تَفتَخِرْ على الفُروعِ التي قُطِعَتْ. وكيفَ تَفتَخِرُ وأنتَ لا تَحمِلُ الأصلَ، بَلِ الأصلُ هوَ الذي يَحمِلُكَ؟ 19 ولكنّكَ تَقولُ: «قُطِعَتْ تِلكَ الفُروعُ حتى أُطعّمَ أنا!» 20 حسنًا! هيَ قُطِعَتْ لِعَدَمِ إيمانِها، وأنتَ باقٍ لإيمانِكَ، فلا تَفتَخِرْ بَلْ خَفْ. 21 فَإن كانَ اللهُ لم يُبقِ على الفُروعِ الطّبـيعِيّةِ فهَلْ يُبقي علَيكَ؟ 22 فاَعتَبِرْ بِلينِ اللهِ وشِدّتِهِ فالشّدّةُ على الذينَ سقَطوا، واللينُ لكَ إذا ثــبَتّ أهلاً لِهذا اللينِ، وإلاّ فتُقطَعُ أنتَ أيضًا. 23 أمّا هُم، فإذا تَوَقّفوا عَنْ عدَمِ إيمانِهِم يُطَعّمَهُمْ اللهُ، لأنّ اللهَ قادِرٌ على أنْ يُطعِمّهُم ثانيةً. 24 فإذا كانَ اللهُ قَطَعَكَ مِنْ زيتونَةٍ برّيّةٍ تَنتَمي إلَيها بِطبـيعتِكَ، وطَعّمَكَ خِلافًا لِطبـيعَتِكَ في زيتونَةٍ جيّدَةٍ، فما أحقّ الذينَ يَنتَمونَ إلى زيتونَتِهِم بالطَبـيعَةِ بأنْ يُطعّمَهُمُ اللهُ فيها.
رحمة الله تشمل الجميع
25 فأنا لا أُريدُ، أيّها الإخوةُ، أنْ تَجهَلوا هذا السّرّ لِئَلاّ تَحسَبُوا أنفُسَكُم عُقلاءَ، وهوَ أنّ قِسمًا مِنْ بَني إِسرائيلَ قَسّى قَلبَهُ إلى أنْ يكمُلَ عَددُ المُؤمِنينَ مِنْ سائِرِ الأُمَمِ. 26 وهكذا يَخلُصُ جميعُ بَني إِسرائيلَ، كما جاءَ في الكِتابِ: «مِنْ صِهيونَ يَجيءُ المُخَلّصُ ويُزيلُ الكُفرَ عَنْ بَني يَعقوبَ. 27 ويكونُ هذا عَهدي لَهُم حينَ أمحو خَطاياهُم». 28 فاليَهودُ مِنْ حيثُ البِشارَةُ هُم أعداءُ اللهِ لِخيرِكُم. وأمّا مِنْ حيثُ اَختِـيارُ اللهِ، فَهُم أحبّاؤُهُ إكرامًا للآباءِ. 29 ولا نَدامَةَ في هِباتِ اللهِ ودَعَوتِهِ. 30 فكَما عَصَيتُمُ اللهَ مِنْ قَبلُ ورَحِمَكُمُ الآنَ لعِصيانِهِم، 31 فكذلِكَ هُمْ عَصَوا اللهَ الآنَ ليَرحَمَهُم كما رَحِمَكُم، 32 لأنّ اللهَ جعَلَ البشَرَ كُلّهُم سُجناءَ العِصيانِ حتى يَرحَمَهُم جميعًا.
33 ما أعمَقَ غِنى اللهِ وحِكمَتَهُ وعِلْمَه! وما أصعَبَ إدراكَ أحكامِهِ وفَهمَ طُرُقِهِ؟ 34 فالكِتابُ يَقولُ: «مَنِ الذي عرَفَ فِكْرَ الرّبّ، أو مَنِ الذي كانَ لَه مُشيرًا؟ 35 ومَنِ الذي بادَرَهُ بالعَطاءِ لِـيُبادِلَهُ بِالمِثلِ؟» 36 فكُلّ شيءٍ مِنهُ وبِه وإلَيهِ. فَلَهُ المَجدُ إلى الأبدِ. آمين.