BUKU ṚIRI
Mätu Mano se Vomidiro ya ro
1 Oso kaliŋga kabe goloŋwà uṛi ta gyi rota ronye,
ma kpa mi uṛi inye, Äye OPI.
2 Lu lidriidri ro lu miro fu ma tawi gyilu ronye;
moyina mi mätune ituya?
3 Miendre maro toto ni ŋgaonya maro
kitu si ago ŋgäkyi si,
tu cini si lidri ka ma eji ekye:
“Lu miro gaŋwaroya?”

4 Ya maro kelesi ondro tase kwoi tana kotote mädri owo,
ondro moyite lowa be
ago ma te ànya lepe aba ruorooro ro zo Lu roya owo,
lowa orivoya yai'dwesi kayi ugu loŋgo aro'boya ro oŋgona ago kayi ugu totre Lu räṛu be.
5 Ma a'do tusuro amba etaya?
Ma a'do rritiro amba etaya?
Ma'bana mi maro 'da Lu dri,
ago märäṛuna nda 'da kpa to'di,
opa'ba maro ago Lu maro.

6 Ya maro lesite,
ta'doro mayina ta miro 'da ni wari Yaradene ro,
'bereŋwa Eremona ndi Mizara be ro yasi.
7 Rriti ka ikyi kpe kpe
kporobe oso äru gyi ro ronye
rukanda gyi ro idite mädri.
8 OPI ka ŋgalu 'duro ndaro ka'dana kitu si,
ago ma loŋgo ndaro oŋgona ŋgäkyi si,
mätu oyero Lu adri maro ro ri.

9 Matate Lu, gaga'ba maro ri makye:
“Nyije ta maro te etaya?
Ma ugu rueza ni siomba kyila'baazii maro ri etaya?”
10 Kyila'baazii maro tufuyi ma te la'da ànyaro si,
tana ànya kayi ugu taeji ekye
“Lu miro gaŋwaroya?”

11 Ma a'do tusuro amba etaya?
Ma a'do rritiro amba etaya?
Ma'bana mi maro 'da Lu dri,
ago märäṛuna nda 'da kpa to'di;
opa'ba maro ago Lu maro.
الكتاب الثاني (42‏—72)
كما يشتاق الأيل
1 لِكبِيرِ المُغَنِّينَ. قصيدةٌ لِبَني قورَحَ‌:
2 كما يَشتاقُ الإِيَّلُ إلى مجاري المياهِ،
كذلِكَ تشتاقُ نفْسي إليكَ يا اللهُ.
3 إليكَ، إلى الإلهِ الحيِّ عَطِشَت نفْسي‌،
فمتى أجِـيءُ وأَرى وجهَ اللهِ؟
4 دُموعي خبزي نهارا وليلا،
ويُقالُ لي كُلَّ يومٍ: «أينَ إلهُكَ؟»
5 أتَذَكَّرُ فَتَذوبُ نفْسي بـي
كيفَ كُنتُ أعبرُ معَ الجُموعِ
في موكبٍ نحوَ بَيتِ اللهِ،
أقودُهُم‌ بصوتِ التَّرنيمِ والحَمدِ
وبالهُتافِ كأنَّهُم في عيدٍ.
6 لماذا تَكتَئبـينَ يا نفْسي؟
لماذا تَئِنِّينَ في داخلي؟
إرتَجي اللهَ لأنِّي سأحمَدُهُ بَعدُ،
مُخلِّصي هوَ وإلهي.
7 نفْسي تكتَئِبُ فأذكُرُكَ
مِنْ حَرَمونَ‌ وأرضِ الأردُنِّ
ومِنْ مِصْعرَ، الجبَلِ الصَّغيرِ.
8 الغمْرُ يشكو الغمْرَ سقوطَ أمطارِكَ،
أمواجُكَ وتَيّاراتُكَ عَبَرَت عليَّ.
9 في النَّهارِ يُضيءُ الرّبُّ رَحمتَهُ،
وفي اللَّيلِ أُنشِدُ وأُصلِّي للإلهِ الحيِّ.
10 أقولُ للهِ خالِقي‌: «لماذا نسيتَني؟
ألأمشيَ بالحِدادِ مِنِ اضطِهادِ العَدُوِّ؟»
11 تَرَضَّضَت عِظامي فَعَيَّرني خُصومي،
ونهارا وليلا يقولونَ: «أينَ إلهُكَ؟»
12 لِماذا تكتَئِبـينَ يا نفْسي؟
لِماذا تَئِنِّينَ في داخلي؟
إرتَجي اللهَ لأنِّي سأحمَدُهُ بَعدُ،
مُخلِّصي هوَ وإلهي.