1 Takozi'ba ka umu teinye 'diaza ri nda onja ako, oko taŋgye'ba orivoya turiako oso ibi ronye.
2 Ondro tu'de aza koye takozi te, 'dimiri'ba na ka ori ndri ndri azivo azivo. Oko tu'de se dri'ba na tauni be ago tavousu kado be 'do a'dona ndi taliatokpe be madaro.
3 'Dimiri'ba se kabe lemeri'bai ezana 'do orivoya oso 'bu se oli be kabe ŋgaluru enji 'do ronye.
4 Ànya se kätiyi ota ko 'do orivoya takozi'bai resi; oko ota oro'bai orivoya kyilaro ànya be.
5 Takozi'bai niyi taŋgye ko, oko ànya se kayibe OPI mätu iyi niyi tazevona te kadoro.
6 Orivoya kadopara a'done lemeri'ba ro oko 'diriro ndrani a'done ŋgadriamba be oko ta'diriako drisi.
7 Ndase kabe ota oro 'do orivoya tauni'ba yi. Oko nda se kabe bereazi o'be ànya se takaciako iyi be 'do ka driupi ezi täpi ndaro dri.
8 Ndase kabe ŋgadriamba ndaro usuna lagye ŋga ro o'bana si ndra ago drinju'du urusi 'do ŋgaamba ndaro oyina ṛo 'dise yauni be lemeri'bai 'do ri.
9 Ondro ka'do 'diaza koro ota kote, ca mätu ndaro, ya Lu ro osona ṛo kozipara Lu unina ko tana erine.
10 Ndase kabe 'dise 'diriro 'do odona takozi oyene 'do, ogo o'dena loto ni abari modo ndaro roya. Oko ozona päläti kado ndi 'dise taenjiako 'do ri.
11 Ondoalo lidri se ŋgadriamba be iyi kayi tausu ekye iyi orivoya tavouni be, oko 'dise lemeri'ba ro ka tausu kadoro ori ndaro ya 'do ni ta ndra.
12 Ondro lidri kado ka teni 'dimiri, 'dicini orivoya riyäro amba; oko ondro lidri se koziro iyi kayi teni 'dimiri, lidri ka ruda'do da'do.
13 Ndase kabe takozi ndaro da'dona da'do cu unina ko orine kadoro, oko 'dise kabe eṛona ago e'bena; usuna yauni ndi.
14 Miro OPI ondoalo 'dooko nya'dona ndi riyä ro, oko ondro ka'do nya'dote taeriako, mi'dena ndi rriti ya.
15 'Dimiri'ba se koziro 'do laba oso ibi se ozibe ago oso mänyisile se täbiri ro 'do ronye lidri se ati'bai ro ri.
16 'Dimiri'ba se tauniako 'do ka 'dimiri siomba si, oko 'dise yana osoro ta'diriako lomvo 'do mirina 'di ndi madaro.
17 Mano se 'diufu'ba ro 'do mi'ba ka'do aba'ba ro madale odra ndaro si. Mi'ba 'diaza kopa nda ko.
18 Ndase 'diriro a'dona ndi londro ro. Oko ndase ka'dote ta'diriako, lapana ndi ndriŋwa.
19 Ämvuoso'ba se kabe losi oye mbarasi 'do a'dona ndi ŋgaonya be nyalakpa onyane. Oko lidri se kayi saa enji awi iyi ondoalo a'donayi iro alo lemeri'bai ro.
20 Lidri se ta'diri be iyi orinayi ni riyä amba si, oko ondro ka'do nyaraṛi te raṛi a'done ŋgadriamba be ezana mi ndi.
21 'Digyele vure ya orivoya koziro. Caoko vureopa'bai azaka kayi oyena koziro ŋga miogyero fereŋwa na aza urusi.
22 'Dise yagäru be 'do ka ruraṛiraṛi a'done ŋgadriamba be ago nda ni tase kyemvo ka oyebe esane nda dri 'do tana kote.
23 'Dise ka azi loto ŋgye, kovolesi oko uluna nda ndrani 'dise ka 'di räṛu 'bereku si 'do drisi.
24 'Dise aza kabe ŋga täpi ndi endre ndaro ro kuguna oko ekye 'do ko taenji yi 'do ojo iro gi kugu modo be.
25 Yagäru ka iro rriti ezi, oko orivoya kadopara taoyine OPI ya ayani.
26 'Dise ka oso tavousu ndaro ro voro ayani 'do orivoya amama yi, oko ndase ka oso tavouni vo 'do a'dona ndi londroro.
27 Ndase kabe ŋga ozo ati'bai ri 'do unina ko a'done lemeri'ba ro, oko ndase kabe mi ose ndi ati'bai lomvo 'do, lidri amba otrina nda ndi.
28 Ondro lidri se koziro iyi kayi teni 'dimiri lidri ka ruda'do da'do oko ondro ŋgamiri ànyaro kalapate oko, taŋgye'bai go a'dogwo amba.
1 الشِّرِّيرُ يهربُ ولا مَنْ يُطاردُ،
أمَّا الصِّدِّيقُ فيطمئِنُّ كالشِّبْلِ.
2 يَخطَأُ الشَّعبُ فيكثُرُ الحُكَّامُ،
وبالفَهْمِ والمَعرِفةِ يدومُ.
3 الفقيرُ الّذي يَظلِمُ الفقراءَ‌،
مطَرٌ جارِفٌ لا يُبقي على قُوتٍ.
4 الّذينَ يُهمِلونَ الشَّريعةَ يَمدَحونَ الأشرارَ،
والّذينَ يَحفَظونَ الشَّريعَةَ يُخاصمُونَهُم.
5 أهلُ السُّوءِ لا يتَبَيَّنونَ الإنصافَ،
ومَنْ يطلبِ الرّبَّ يتَبَيَّنْ كُلَّ شيءٍ.
6 الفقيرُ السَّالِكُ طريقَ الكمالِ
خيرٌ مِنَ الغنيِّ وطريقُهُ مُعوَجٌّ.
7 مَنْ يُناصِرِ الشَّريعةَ فهوَ ا‏بنٌ فهيمٌ،
ومَنْ يُعاشرِ المُنحَرفينَ يُخجِلْ أباهُ.
8 مَنْ يَجمَعْ مالَهُ بِالرِّبَـى الزَّائدِ،
فلِمَنْ يَحِنُّ على الفقراءِ جَمعَهُ.
9 مَنْ يَصرِفْ أذُنَهُ عَنْ سَماعِ الشَّريعَةِ،
فصلاتُهُ نفسُها يَمقُتُها الرّبُّ.
10 مَنْ ضَلَّلَ المُستَقيمينَ في طريقِ الشَّرِّ
سقَطَ في الحُفْرةِ الّتي حفَرَها.
أمَّا الأبرارُ فيَمتَلِكون خَيرا.
11 الغنيُّ حكيمٌ في عينَي نفْسِهِ،
والفقيرُ الفهيمُ يَستَصغِرُهُ.
12 في ا‏نْتِصارِ الصِّدِّيقينَ فَخْرٌ عظيمٌ،
وعِندَ قيامِ الأشرارِ يَختَبِـئُ النَّاسُ.
13 مَنْ أخفَى ذُنُوبَهُ لا يَنجَحُ،
ومَنْ أقرَّ بها وترَكها يُرحَمُ.
14 مَنْ خضَعَ للرّبِّ يَدومُ هَناؤُهُ،
ومَنْ قَسَّى قلبَهُ يَقَعُ في الشَّرِّ.
15 السَّيِّدُ الشِّرِّيرُ على شعبٍ ذليلٍ،
أسدٌ زائرٌ ودُبٌّ جائِـعٌ.
16 الشُّجاعُ الفاقِدُ الفَهْمِ يُكثِرُ المَظالِمَ،
والّذي يُبغِضُ الجشَعَ يُطيلُ أيّامَهُ.
17 المُثقَلُ الضميرِ بِدَمِ الآخرينَ
يهربُ إلى الهاويةِ ولا مَنْ يُمسِكُهُ.
18 السَّالِكُ طريقَ الكمالِ يَخلُصُ،
ومَنِ ا‏عْوجَّتْ طرُقُهُ يسقُطُ في الهاويةِ.
19 مَنْ يَفلَحْ أرضَهُ يَشبَعْ خبزا،
ومَنْ يَتبَعِ البِطالَةَ يَشبَعْ فَقْرا.
20 الرَّجلُ الأمينُ كثيرُ البرَكاتِ،
ومنِ ا‏سْتَعجَلَ الغِنى لا عُذرَ لهُ.
21 مُحاباةُ النَّاسِ لا تَجوزُ،
ولِكِسْرَةِ خبزٍ يُذنِبُ الإنسانُ.
22 الشِّرِّيرُ العينِ يستَعجِلُ الغِنى،
ولا يَعرِفُ أنَّ الخَسارةَ تَأتيهِ.
23 مَنْ يوبِّخْ ينَلْ حُظوةً مِنْ بَعدُ
أكثرَ مِنْ صاحبِ الكَلامِ المَعسولِ.
24 مَنْ سَلَبَ أبويهِ وقالَ: لم أَخطَأْ
يكونُ كمنْ مالُهُ حَرامٌ.
25 الإنسانُ الجَشِعُ يَجُرُّ إلى الخِصامِ،
والمُتَّكِلُ على الرّبِّ يَغنَى.
26 مَنِ ا‏تَّكلَ على قلبِهِ يكونُ بليدا،
ومَنْ سَلَكَ طريقَ الحِكمةِ يَنجو.
27 مَنْ تَصدَّقَ على الفقيرِ لا يَفتَقِرُ،
ولِمَنْ يتَعافى عَنه لَعَناتٌ كثيرةٌ.
28 عِندَ قِـيامِ الأشرارِ يتَوارَى النَّاسُ،
وإذا أُبـيدوا تكاثَرَ الصِّدِّيقونَ.