1 Ambata 'boloto awiro onyane ayani tausu tokpero si orivoya kadopara ndrani karama onyane zo se rriti amba be 'do ya drisi.
2 Ruindu'ba se tauni kado be unina ndi a'done drikaca be ŋgwa 'desi ndaro ro se takadoako 'do dri ago uruna drimbi aza kpa.
3 Mbara logo läguläguro ndi mo'di robe ojona asi emeekye si, oko OPI kani ya lidri ro ojona.
4 Takozi'ba ka tase abe atana koziro 'do tana erina ayani, ago koweoga'ba ka bioga ta koweoga ro erine ayani.
5 'Dise kabe ati'bai uguna, 'do nda ka Lu se ko'ba nda be 'do o'dana, ago 'dise kabe a'do yai'dwesi ta kandrakozi 'diaza ro rota 'do ezana nda ndi.
6 Agoàmbago orivoya driuŋgyi be ta kwozoi ànyaro rota, kpa oso ŋgwai kayibe a'do driuŋgyi be ta täpii ànyaro rota 'do ronye.
7 Lidri se taoro be gayi kowe ko, oko lidri se amamaro iyi teinye takado aza ako atane.
8 Miogye orivoya oso ta läkäro ronye 'dise kabe oyena ri nda ka ŋga cini usu sina.
9 Ndase ka azi e'be ta takozi rota 'do ka ŋgalu ka'da, oko ndase ka votaro logo, ka bereazi pere.
10 'Dise tavouni be ka tauni amba ni 'diluku pere alodi yasi ndrani amama kabe unina la'bi pere kama alodi (100) vosi drisi 'do ronye.
11 Lidri se koziro iyi kayi iro gialo tavo uṛi ogbone, oko azona lazo'ba siombaekye 'da ànya ezane.
12 Orivoya kadopara drio'bene ibi tokoro se apa ŋgwà na te 'do be, ndrani drio'bene amamai se kayibe taoye tauniakosi iyi be ri.
13 Ondro ka'do nyologo vo takado rote takozi si, takozi ri ofone ni zo miro yasi te i'do alona.
14 Etovo kalaope ro orivoya oso reṛovo käti gyi ro ronye; nyedre kalaope käti ukyi kyila perevo 'da ndra driya.
15 Ya OPI ro orivoya osoro 'dise kabe takozi'ba e'be koziako, ago taenjiako'ba kozi ayani 'do lomvo.
16 A'do ko kado 'dise amamaro ri parata enjine ta ŋgaembaro dri, tana drî ndaro teinye tauni kado aza ako.
17 Bereazi ka ŋgalu ndaro ka'dana tu cini si ago ädrupi ka 'diopa tu rriti rosi.
18 Toto mano se tauniako 'do unina ni tao'bane a'done kuzupi yuŋgu mano to aza ro ozo'bana ro.
19 Nda se kabe takozi lu ayani ka rriti egye lu ayani, ndase ka taofa ayani 'do ka vo rriti ro uṛina.
20 'Dise kabe tavousu koziro 'do a'dona ŋga kado aza ako ago ndase kabe takozi ata 'do o'dena kandrakozi ya.
21 Ŋgwa se kabe taoye amaama si 'do ka tusu ezi täpi ndaro dri ago täpi ŋgwa se amama ro ro riyä ako.
22 A'do njere si ka 'di o'ba a'done jiŋgyiri, oko ori mi kyitrikyitriro si ka odra ezi liyaro.
23 'Dise koziro ka ŋga miogyero uruna ndrwiro, ukyi aye taŋgye 'da.
24 'Dise tauni be ka ta ndaro oyene tavouni si, oko 'dise amamaro ka ta ndaro oyena wayiro.
25 Ŋgwa se amamaro ka tusu 'desi ezi täpi ndaro dri, ago ka endre ndaro o'bana a'done lenjebe.
26 Ko kado 'dise taenjiako o'bane ŋga driutwero ozone; ago a'do ko kado lidri se kadoro iyi o'bine.
27 'Dise ata ko ruu orivoya tavouni be ago ndase kabe ori trwe orivoya lidri tauni be yi.
28 Ca amama unina ndi tavousune tavouni si ago tauni si ondro ka'do nda korite titiro ago ka'bo kala ndaro te ndi owo.
1 لُقمةٌ يابسةٌ معَ الطُّمَأنينَةِ،
ولا بَيتُ ولائمَ معَ خِصامٍ.
2 العبدُ العاقلُ يَسودُ الابنَ المَعتُوهَ،
ويُقاسِمُ الإخوةَ أملاكَهُم.
3 البُوتَقَةُ تَمتَحِنُ الفِضَّةَ والذَّهبَ،
والرّبُّ يَمتَحِنُ جميعَ القلوبِ.
4 يُصغي الشِّرِّيرُ إلى كَلامِ الإثْمِ،
والكذَّابُ إلى كَلامِ الخُبْثِ.
5 المُستَهزئُ بالفقيرِ يَستَهينُ بِـخالِقِهِ،
ومَنْ يَفرَحْ بالنَّكْبَةِ لا عُذْرَ لهُ.
6 بَنو البنينَ إكليلُ جُدودِهِم،
وفَخرُ البنينَ آباؤُهُم.
7 الكَلامُ المأثورُ لا يَليقُ بالجاهلِ،
ولا كَلامُ الكَذِبِ بالأميرِ.
8 الرَّشوَةُ حجَرُ سِخْرٍ للرَّاشي،
فأينما يُرسِلُهُ يَنجَحُ.
9 مَنْ يَستُرِ الأخطاءَ يُحِبُّهُ النَّاسُ،
ومَنْ يُرَدِّدْ ذِكرَها يُفَرِّقِ الأصحابَ.
10 التَّأنيـبُ يؤثِّرُ في الفهيمِ،
أكثرَ مِنْ مِئَةِ جَلدَةٍ في البليدِ.
11 المُتَمَرِّدُ لا يطلُبُ غيرَ السُّوءِ،
فيَضْرِبُهُ ملاكٌ لا يَرحَمُ.
12 صادِفْ دُبَّةً فقَدَت أولادَها،
ولا بليدا كُلُّهُ حماقةٌ.
13 مَنْ جازَى عَنِ الخَيرِ سُوءًا،
فلن يخرُجَ السُّوءُ مِنْ بَيتِهِ.
14 يَبتَدئُ النِّزاعُ كمياهٍ تَنفَجِرُ.
فا‏نظُرْ في أمرِهِ قَبلَ أنْ يَحتَدِمَ
15 تَبرِئَةُ المُجرمِ وتَجريمُ البريءِ،
كِلاهُما يَمْقُتُهُما الرّبُّ.
16 لماذا المالُ في يدِ البليدِ؟
أيَقتني الحِكمةَ ولا فَهْمَ لهُ؟
17 الصِّدِّيقُ يُحِبُّ في كُلِّ وقتٍ،
والأخُ يولَدُ ليَومِ الضِّيقِ.
18 النَّاقِصُ الفهْمِ يَعقِدُ صَفقَةً،
ويَصيرُ كَفيلا بِـحضورِ شاهدٍ‌.
19 مَنْ يُحِبُّ المَعصيةَ يُحِبُّ الخِصامَ
ومَنْ يُعْلِ بابَهُ يَجلُبْ علَيهِ الهَدمَ‌.
20 المُراوغُ لا يَجِدُ خيرا،
والكذَّابُ يَقَعُ في السُّوءِ.
21 مَنْ يَلِدُ بليدا فَلحَسرَتِهِ،
ومَنْ يَلِدُ جاهِلا لا يَفرَحُ.
22 فرَحُ القلبِ دَواءٌ شافٍ،
وكآبةُ الرُّوحِ تُيـبِّسُ العِظامَ.
23 يَرتشي الشِّرِّيرُ في الخِفيَةِ،
وغايَتُهُ تَحويلُ مَجرَى العَدلِ.
24 الفهيمُ يَرى الحِكمةَ مَجرَى العَدلِ.
أمَّا البليدُ فعيناهُ بَعيدَتانِ مِنْها.
25 الابنُ البليدُ كَدَرٌ لأبـيهِ،
ومَرارَةٌ للَّتي ولَدَتْهُ.
26 مُعاقَبَةُ الصِّدِّيقِ لا تَجوزُ،
وضَرْبُ الشُّرَفاءِ يُنافي العَدلَ.
27 صاحِبُ المَعرِفَةِ يضبطُ كَلامَهُ،
وصاحبُ الفهْمِ وقُورُ الرُّوحِ.
28 يَصمُتُ البليدُ فتَحسَبُهُ حكيما،
ومَنْ ضَمَّ شفَتَيهِ تَحسَبُهُ فهيما.