1 Ya OPI ro orivoya osoro lidri se kabe ŋga ojo ŋgaoco si iyi lomvo oko nda orivoya yai'dwesi ta ŋgaojo ta'diri si 'do rota.
2 Driuŋgyi ka 'di o'ba ndriŋwa liku kozi be, oko nda se kabe andivo iro logona vuru orivoya tavouni be.
3 Ta'diri ka taŋgye'bai lepe ni, oko ta'diriako lidri kozi ro ka ànya tufu ni.
4 Ŋgadriamba unina ko ŋga kado aza oyene tu odra rosi, oko ta'diri opana adri ndi.
5 Ta'diri kani ori mano se kadoro ro o'bana rritiako, oko takozi'ba kalapa takozi oye modo ndaro ro si.
6 Taŋgye oye kani mano se 'diriro opana, oko yagäru ka mano se ayi ta ko kigye 'do modona ufuna ni.
7 Mano se takozi'ba ro kodrate, mio'ba ndaro kyete ago mio'ba ŋgadriamba dri 'do ka a'do vo awi ro.
8 Agaga taŋgye'ba teni rriti yasi; oko go 'de ṛo takozi'ba dri ayani.
9 Ata lidri Lu uniako'ba ro ufuna oriazi ndaro ndi, oko tavouni opana taŋgye'ba ndi.
10 Ondro kandrakado ka'dote lidri se ta'diri'bai ro 'do ri, 'bakici a'dote riyä ro, oko ondro takozi'ba kodrate oko totre riyä si a'dote.
11 Äṛu taŋgye'bai ro ka 'bakici o'ba a'done 'desiro, oko ata takozi'bai ro ka 'bakici pere ni.
12 Nda se kabe azi mawo 'do orivoya amama yi, oko mano se tavouni be ka ori titiro.
13 Nda se kabe ugu aba ta 'bereku be wayiro 'do ni ko tase ndrwiro ätine, oko 'dise ayitabe kigye 'do unina ndi tase ndrwiro ätine.
14 Tu'de se ka'dote ŋgalepe kado ako unina ndi o'dene. Oko ondro tavoozo'bai ka'dote amba ta cini a'do ndi kado.
15 Ndase ka tao'ba ni yuŋgu 'diatra aza ro ozone, usuna rriti na ni. Oko ndase loci andivo ndaro kote kigye a'dona ndi kado.
16 Toko se kabe takado oye aro tawi, ago mano se driomba'ba ro a'dona ndi ŋgadriamba be.
17 Mano yauni be ka liku kado ezi andivo ndaro ri, oko 'dise siomba be ka andivo ndaro oyena koziro.
18 Lidri se koziro usunayi iro päläti kozi oko ndase kabe taŋgye oye a'donayi ndi päläti endaro be.
19 'Dise kabe edre ŋgyiri taŋgye ya orina ndi lidriidriro, oko nda se kabe oso takozi oye vo 'do odrana ndi.
20 Ya OPI ro orivoya osoro lidri se tausuna undiro iyi lomvo, oko nda lu ànya se kabe taŋgye oye iyi tawi.
21 Ṛo orivoya endaro, mano se takozi'ba ro e'bena ko teinye taezaro ako, oko apana taŋgye'bai ndi.
22 Toko se liŋgyiekye oko teinye tauniako 'do laba iro oso iŋgyi läguläguro se abe osona konvo kizwe roya 'do ronye.
23 Taŋgye'bai leyi iro ŋgase äduna kadoro 'do ayani, oko mio'ba takozi'bai ro äduna rueza.
24 Lidri azaka kayi ŋga ànyaro ozona dritairo ago a'doyi gwo ŋgadriamba be ndra driyaro. Oko azakana driomba'bai caoko a'doyi gwo pari lemeri'bai ro.
25 Mano se kabe ŋga ozo dritairo a'dona ndi ŋgadriamba be, ago 'dise kabe azi opa, apana nda kpa ndi.
26 Lidri ka nda se kabe inya odro kuru, ogyene lagye ndra si 'do otrina, oko ànya kayi nda se kabe ogyena tesi 'do räṛuna.
27 Mitrirute takado ta, arona mi ndi, oko ondro nyate vo rriti ro uṛina ayani, nyusuna kpa rriti ayani.
28 Ànya se kayibe taoyi ŋgadriamba ànyaro ya iyi layina 'da oso kyibi awi ronye, oko taŋgye'bai orona 'da 'buṛu'buṛu oso kyibi luru ronye.
29 Ndase kabe rriti ezi katidri ndaro dri 'do a'dona teinye awi ŋga aza ako,
ago 'dise amamaro 'do a'dona ruindu'ba ro mano se tavouni'ba ro ri.
30 Doŋgo taŋgyero ni adri äduako, oko takozi ka adri ufuufu.
31 Ondro ka'do ozo päläti te ànya se takado'bai ro ri 'bädri ya noŋwa, ka'do inye anjioko endaro ezana lidri se koziro takozi amba be iyi ndi.
1 ميزانُ الغِشِّ يَمقُتُهُ الرّبُّ،
والمِعيارُ السَّليمُ يَنالُ رِضاهُ‌.
2 معَ التَطَرُّفِ تَجيءُ الفضيحةُ،
ومعَ الاعتِدالِ الحِكمةُ.
3 نزاهةُ المُستقيمينَ تَهديهِم،
وا‏عوجاجُ الغادرينَ يُهلكُهُم.
4 لا يُعينُ المالُ في يومِ العِقابِ،
والصِّدْقُ يُنَجِّي منَ الموتِ.
5 صِدْقُ الصَّالحينَ يُيَسِّرُ طريقَهُم،
والأشرارُ بِشَرِّهِم يَسقُطونَ.
6 صِدْقُ المُستَقيمينَ يُنقِذُهُم،
والغادرونَ بأهوائِهِم يُؤخذونَ.
7 أمَلُ الشِّرِّيرِ يَبـيدُ بِموتِهِ،
ورجاءُ الأثيمِ يزولُ.
8 الصِّدِّيقُ يخلُصُ مِنَ الضِّيقِ،
فيَحِلُّ الشِّرِّيرُ مكانَهُ.
9 كَلامُ النِّفاقِ يُفسِدُ صاحبَهُ.
وبالمَعرِفةِ يخلُصُ الصِّدِّيقونَ.
10 بِصلاحِ الصِّدِّيقينَ تَغتَبِطُ المدينَةُ،
بإبادةِ الأشرارِ تَطْرَبُ.
11 بِبَركةِ المُستَقيمينَ تعلو المدينةُ،
وبكلامِ الأشرارِ تَنهَدِمُ.
12 ناقصُ الفَهْمِ يُهينُ الآخرينَ،
أمَّا الفهيمُ فيَلزَمُ الصَّمتَ.
13 السَّاعي بالنَّميمةِ يُفشي السِّرَّ،
والأمينُ القلبِ يَكتُمُهُ.
14 بِــغيرِ هِدايةٍ يَسقُطُ الشَّعبُ،
وبِكَثرةِ الواعظينَ يخلُصُ.
15 مَنْ كَفِلَ الأجنبـيَّ نالَهُ السُّوءُ،
ومَنْ لم يَضمَنِ الآخرينَ ا‏طمَأنَّ.
16 المَرأةُ الحنونُ تَحظى بالكرامَةِ،
والشُّرَفاءُ يَحظَونَ بالغِنى.
17 الرَّحيمُ يُحسِنُ إلى نَفسِهِ،
والقاسي يُعَكِّرُ مِزاجَهُ.
18 الشِّرِّيرُ يكسِبُ أجرا زائِفا،
ولِزارعِ العَدلِ ثوابٌ أكيدٌ.
19 العَدلُ يؤدِّي إلى الحياةِ،
ومَنِ ا‏تَّبعَ السُّوءَ فلِمَوتِهِ.
20 إعوجاجُ القلبِ يَمقُتُه الرّبُّ،
والسِّيرَةُ الصَّالِحةُ مَرضاةٌ لهُ.
21 الشِّرِّيرُ لا يتَبَرَّرُ أبدا،
ونَسلُ الصِّدِّيقِ يَنجو.
22 جمالُ ا‏مرأةٍ لا خيرَ فيها،
خاتَمٌ مِنْ ذهَبٍ في أنفِ خِنزيرةٍ.
23 ما يتَمَنَّاهُ الصِّدِّيقونَ خَيرٌ كُلُّهُ،
وأملُ الأشرارِ أمَلٌ عابرٌ‌.
24 هُناكَ مَنْ يُنفِقُ فيزدادُ،
ومَنْ يَدَّخرُ فيَسيرُ إلى الفَقْرِ.
25 مَنْ أعطى بِسخاءٍ يُعطَى،
والّذي يُروي الآخرينَ يُروَى.
26 مَنْ مَنَعَ الحِنطَةَ‌ خاصَمَهُ الشَّعبُ،
ومنْ أعطاها فعَلَيهِ البرَكَةُ.
27 مَنْ يَطلُبِ الخَيرَ يلتَمِسْ رِضا اللهِ،
ومَنْ يَطلبِ السُّوءَ فالسُّوءُ يَلحقُهُ.
28 مَنْ يَتَّكِلْ على غِناهُ يَسقُطْ،
والصِّدِّيقونَ يَزهَونَ كالأغصانِ.
29 مَنْ يُعَكِّرْ بَيتَهُ يَرِثِ الرِّيحَ،
والأحمقُ خادِمٌ للحكيمِ القلبِ.
30 ثمَرَةُ الصِّدِّيقِ شجَرةُ حياةٍ،
ومَنْ كانَ حكيما رَبِـحَ النَّاسَ.
31 الصِّدِّيقُ يُعاقَبُ في الدُّنيا،
فكيفَ الشِّرِّيرُ والخاطئُ.