'Bädri'ba Moaba ro ka Lazo Ozo Balama vo
1 'Dooko lidri Yisaraele ro oyiyite, ago otoyi gawa te vorri Moaba roya ndra Yaradene kundusi miäwuäwuro Yeriko be. 2 'Bädri'ba Moaba ro Balaka ŋgwa Zipora ro eri tase cini Yisaraele'bai koyeyibe Amora'bai ri ana tana te, 3 ago Moaba'bai a'doyite turiro amba, tana Yisaraele'bai te orivoya amba. Moaba'bai te turi ro ndra. 4 Moaba'bai atayite dri'bai Midiana ro ri ekye: “Lowa ono elena ŋgase cini gbikyi ama lomvosi ono ro kyiti, oso ti kabe käyi omvo ni lowo yasi ronye.” Ta'dota Balaka ŋgwa Zipora ro se ni 'bädri'ba Moaba ro tu ana si ana, 5 zo lazo'bai te Balama ŋgwa Beora ro re Petora ya, se orivoya loto Golo kala 'bädri Amawa roya, zi nda te, atate ndäri ekye: “Mindre lidri ono ikyite ni Ezipeto yasi, ànya takoyi 'bädri te cini, ago ànya riyite loto ma lomvo. 6 Gi rägu nyikyi ri, mitri lidri ono robe märi, tana mbara ànyaro para ndrani ämäri, kode ma'dona 'da mbara be ànya opene ṛe, ago manjana ànya 'da ni 'bädri ono yasi; tana mäni ndi nda se nyabe äṛuna äṛute, ago nda se nyabe otrina atrite.”
7 Ta'dota dri'bai Moaba ro ndi dri'bai Midiana robe oyiyite ŋgapäṛi be ta 'diotri rota; ànya ikyiyite Balama re, ago itiyi lazo Balaka rote ndäri. 8 Balama atate ànyari ekye: “Nyu'du noŋwa ŋgäkyi ono si, ago ondo oko mologona ta 'da ämiri oso se OPI kabe atana märi ronye.” Ta'dota dri'bai Moaba ro u'duyite Balama be.
9 Lu ikyite Balama re ago atate ekye: “Lidri mibe kwoi a'diyi owo ya?”
10 Balama atate Lu ri ekye: “Balaka ŋgwa Zipora ro, 'bädri'ba Moaba ro, ezo lazo ni märi ekye: 11 ‘Lidri se kikyiyibe ni Ezipeto yasi ono, takoyi 'bädri te cini, nyikyi ànya otrine, tana ma'do robe mbara be kyila oyene ànya yibe ago ànya onjane tesi?’ ”
12 Oko Lu atate Balama ri ekye: “Oyine miri ànya yibe i'do, miri lidri Yisaraele ro otrine i'do 'de, tana mäṛu ànya te.”
13 Balama ŋgate kyenoŋbo, ago atate dri'bai Balaka ro ri ekye: “Mìgo 'bädri modo amiro roya; tana OPI laga ma zo oyine ami yibe.” 14 Ta'dota dri'bai Moaba ro ŋgayite ago oyiyite Balaka re, ago atayite Balaka ri ekye: “Balama gazo ikyine ama yibe.”
15 'Dooko Balaka zo dri'bai kpate to'di, otina te ndra ago likuna ndrani ànya se käti ana drisi. 16 Ànya ikyiyite Balama re ago atayite ndäri ekye: “Balaka ŋgwa Zipora ro ekye: ‘Mi'ba ŋga aza kalaga mi koni ikyivoya mare; 17 tana endaro mozona ŋga ndi amba miri, ago tase nyabe atana märi mayena ndi; nyikyi mitri lidri ono märi?’ ”
18 Oko Balama zatadrite, atate ruindu'bai Balaka ro ri ekye: “Aba Balaka kozo Zo'desi ndaro miri ro gica twi mo'di be ndi logo läguläguro be märi, märi ota OPI Lu maro ro drina lävune i'do 'de, ta menyeŋwa kode ta 'desi oye si. 19 Yauono molo'baru ämiri, miri dri noŋwa ŋgäkyi ono si oso azii se käti ronye, tana mäni tase aza OPI ka oyebe atane märi robe.”
20 Ago OPI ikyite Balama re ŋgäkyi ana si ago atate ndäri ekye: “Ondro lidri kwoi kikyiyite mi uzine, miŋga, nyoyi ri ànya yibe. Oko miri gialo tase mata mibe sina 'do oyene ayani.” 21 Ta'dota Balama ŋgate kyenoŋbo ago rite doŋgyi ndaro dri, ago oyite dri'bai Moaba'bai robe.
Balama ndi Doŋgyi Ndaro be
22 Oko Lu a'dote kyilaro tana Balama kabe oyi ana ro; ago malaika OPI ro edrete liti ya liti lagane zo ndäri. Balama ugu umute doŋgyi si, ago ruindu'bai ritu ndaro orivoya tro nda be. 23 Doŋgyi ndre malaika OPI rote edrevoya liti dri, eŋgye bando te drì ndaro ya; ndi doŋgyi kute liti biṛi ya ago cite ämvu yasi; oko Balama 'bi doŋgyi te, logone liti dri. 24 Ndi malaika OPI ro kyi edrete litiŋwa cariŋwa lakole ämvu kono ro yasi dri, se orivoya tiṛi be lamadri riti yasi. 25 Ondro doŋgyi kondre malaika OPI rote oko, anya 'berute tiṛi lomvo, ago ebe pa Balama rote 'de tiṛi lomvo; ago Balama 'bi anya te kpa to'di. 26 'Dooko malaika OPI ro oyite mileya ago edrete vo kyiraŋwa ya, se liti aza i'do ruozaza drigwo ya kode gaṛi ya. 27 Ondro doŋgyi kondre malaika OPI rote oko, anya 'dete vuru Balama zele, ago Balama a'dote kyilaro, ago nda 'bi doŋgyi te dambaṛa ndaro si. 28 'Dooko OPI pi kala doŋgyi rote, ago anya atate Balama ri ekye: “Maye e'diyi miri, mi'de gwo ma o'bine perena nätu nonye niya?”
29 Balama atate doŋgyi ri ekye: “Tana nya ni oji ma si. Aba ma'do gwo bando be drì maro ya aba mäfuna mi ṛo ufu.”
30 Doŋgyi logotate Balama ri ekye: “Inye'do ma ṛo ko doŋgyi miro, se nyälämute sina tu cini ori miro rosi madale ondro ono owo ya? Inye 'do kyenona maye mi ndi ronye ya?” Nda zatadrite ekye: “Hwa!”
31 'Dooko OPI pi mi Balama rote, ago nda ndre malaika OPI rote edrevoya liti ya, eŋgye bando ndaro te drì ndaro ya; 'dooko Balama edi drî ndaro te, ago 'dete militi si vuru. 32 Malaika OPI ro atate ndäri ekye: “Tana e'di mi'de gwo doŋgyi miro o'bine perena nätu inye niya? Mindre, mikyite edrene ŋbi mimile, tana a'do maro noŋwa ono si liti miro asete. 33 Doŋgyi ndre ma te, ago narute ni mamilesi perena nätu. Aba ondro ka'do ànya ko'deko ukune ni märi endaro aba ono mäfu mi te ago me'bena ndi doŋgyi ayani orine.”
34 'Dooko Balama atate malaika OPI ro ri ekye: “Maye takozi te, tana mäni kote anjioko mi orivoya edrevoya liti dri ma lagane zo, ondro ka'dote takozi yi mimile magona te kovole.”
35 Oko malaika OPI ro atate Balama ri ekye: “Nyoyi lidri kwoi yibe, oko toto ata se mata mibe sina 'do, miri atane ayani. Ta'dota Balama oyite dri'bai se Balaka kezobe kai yibe.”
Balaka Utudri Balama rote
36 Ondro Balaka keritate ekye Balama esate oko, nda fote tesi drî ndaro utune 'bakici aza Moaba ro ya, kishwe se kogobe Golo Arenona roya ana dri; se zwa tawi ana. 37 Balaka atate Balama ri ekye: “Inye'do mazo lazo ro kote ni mivo mi uzine ya? Tana e'di mi'de kote ikyine mare niya? Inye'do mänina ko ŋga ozone miri amba ya?”
38 Balama atate Balaka ri ekye: “Mindre, mikyite mire! Inye'do ma gibe mbara be ta aza ataza ya? Ata se Lu kabe o'bana kala maro ya ono, be märi atane ayani.” 39 'Dooko Balama oyite Balaka be, ago ànya esayite Kiriyata Usota ya. 40 Ndi Balaka lo 'daŋgo ndi timele be te ago ozo izana azaka te Balama ri ndi dri'bai se nda be kai yibe.
Taope Käti Balama ro
41 Kyenonosi oko Balaka ru Balama te ago ezi nda te Bamota Bala ya ago ni nasi Balama ndre rukä lidri Yisaraele ro rote lototi.
ملك موآب يستدعي بلعام
1 ثُمَّ رحَلَ بَنو إِسرائيلَ فنَزَلوا سُهولَ موآبَ، عَبرَ الأُردُنِّ، عِندَ أريحا. 2 ورَأى بالاقُ بنُ صِفُّورَ جميعَ ما فعَلَ بَنو إِسرائيلَ بالأموريِّينَ، 3 فا‏سْتَجارَ المؤابـيُّونَ مِنْهم لكثرةِ عدَدِهِم. 4 فقالوا لشُيوخِ مِديانَ: «هُنا جماعةٌ تَبتَلِـعُ كُلَّ ما حَوالَينا، كما يـبتَلعُ الثَّورُ خُضرةَ الحقلِ». وكانَ بالاقُ بنُ صِفُّورَ ملِكا لموآبَ في ذلِكَ الوقتِ، 5 فأرسلَ رُسُلا إلى بَلعامَ‌ بنِ بَعورَ المُقيمِ بفاتورَ الّتي على نهرِ الفُراتِ، في أرضِ بَني قومِهِ‌، ليَستَدعوه ويقولوا لَه عَنْ لسانِهِ: «ها شعبٌ خرَجَ مِنْ مِصْرَ فغَطَّى وجهَ الأرضِ، وهوَ مُقيمٌ بجِوَاري. 6 فتَعالَ الآنَ وا‏لعَنْ لي هذا الشَّعبَ لأنَّهُ أقوى مني، لعلِّي أقدرُ أنْ أضربَهُ وأطرُدَهُ مِنَ الأرضِ. فأنا أعلَمُ أنَّ مَنْ تُبارِكُهُ يكونُ مُبارَكا، ومَنْ تلعَنُهُ يكونُ مَلعونا».
7 فذَهَبَ شُيوخُ موآبَ وشُيوخُ مِديانَ، وفي أيديهِم عطايا، وجاؤوا إلى بَلعامَ وأخبَروه بكلامِ بالاقَ. 8 فقالَ لهُم: «بـيتوا هُنا اللَّيلةَ، فأرُدَّ علَيكُم جوابا، كما يقولُ ليَ الرّبُّ». فأقامَ رُؤساءُ موآبَ عندَ بَلعامَ. فأتى اللهُ بَلعامَ وقالَ لَه: 9 «مَنْ هُم هؤلاءِ الرِّجالُ الّذينَ عندَكَ؟» 10 فأجابَهُ بَلعامُ: «هؤلاءِ الرِّجالُ أرسلَهُم بالاقُ بنُ صِفُّورَ، ملِكُ موآبَ، 11 ليَقولوا لي: «ها شعبٌ خرَجَ مِنْ مِصْرَ فغَطَّى وجهَ الأرضِ، فتَعالَ الآنَ وا‏لعَنْهُ، لعلِّي أقدرُ أنْ أُحاربَهُ وأطرُدَهُ». 12 فقالَ اللهُ لبَلعامَ: «لا تذهَبْ معَهُم، ولا تَلعَنِ الشَّعبَ، فهوَ مُبارَكٌ». 13 فقامَ بَلعامُ في الصَّباحِ وقالَ لرُسُلِ بالاقَ: «إنْصَرِفوا إلى أرضِكُم، لأنَّ الرّبَّ رفَضَ أنْ يأذَنَ لي في الذَّهابِ معَكُم». 14 فقامَ رُؤساءُ موآبَ وعادوا إلى بالاقَ وقالوا لَه: «رفَضَ بَلعامُ أنْ يجيءَ معَنا».
15 فأرسلَ بالاقُ أيضا رُؤساءَ كثيرينَ أعظمَ مِنْ أولئِكَ، 16 فجاؤوا إلى بَلعامَ وقالوا لَه: «هذا ما قالَ بالاقُ بنُ صِفُّورَ: لا تمتَنِـعْ عَنِ المَجيءِ إليَّ، 17 فأنا سأُكرِمُكَ جِدًّا وكُلُّ ما تقولُه أفعَلُه. تعالَ وا‏لعَنْ لي هذا الشَّعبَ». 18 فأجابَهُم بَلعامُ: «لو أعطاني بالاقُ مِلءَ بـيتِهِ فضَّةً وذهَبا لما قدِرتُ أنْ أُخالِفَ كلامَ الرّبِّ إلهي في أمرٍِ صغيرٍ أو كبـيرٍ. 19 لكنْ بـيتوا أنتُم أيضا هذِهِ اللَّيلةَ هُنا، فأرى ما يُكَلِّمُني بهِ الرّبُّ ثانيةً». 20 فأتى اللهُ بَلعامَ ليلا وقالَ لَه: «إنْ كانَ هؤلاءِ القومُ جاؤوا ليَدعوكَ، فَقُمْ وا‏ذهَبْ معَهُم، لكنْ لا تفعَلْ إلاَّ ما أقولُهُ لكَ».
جحشة بلعام
21 فقامَ بَلعامُ في الصَّباحِ وركِبَ جحشَتَهُ وذهَبَ معَ رُؤساءِ موآبَ. 22 فا‏شتَدَّ غضَبُ اللهِ لذهابِهِ، ووقَفَ ملاكُ الرّبِّ في الطَّريقِ تُجاهَهُ وهوَ راكِبٌ جحشَتَهُ ومعَهُ خادِماهُ. 23 فرَأتِ الجَحشَةُ ملاكَ الرّبِّ واقفا في الطَّريقِ، وسَيفُه مَرفوعٌ بـيدِهِ، فمالَت عَنِ الطَّريقِ وسارَت في الحقلِ. فضَربَها بَلعامُ ليَرُدَّها إلى الطَّريقِ. 24 فوقَفَ ملاكُ الرّبِّ في ممَرٍّ ضيِّقٍ بـينَ الكُرومِ، لَه حائطٌ مِنْ هُنا وحائطٌ مِنْ هُناكَ. 25 فلمَّا رَأتِ الجحشَةُ ملاكَ الرّبِّ، صدَمَتِ الحائطَ فضغَطَت رِجْلَ بَلعامَ بالحائطِ فزادَ في ضَربِها. 26 ثُمَّ عادَ ملاكُ الرّبِّ وتقدَّمَ إلى الأمامِ ووقَفَ في موضِعٍ ضيِّقٍ، لا سبـيلَ فيهِ للتَحَوُّلِ يمينا أو شمالا. 27 فلمَّا رأتِ الجحشَةُ ملاكَ الرّبِّ ا‏ستَلْقَت تَحتَ بَلعامَ، فا‏شتَدَّ غضَبُهُ وضرَبَها بالعصا. 28 ففتَحَ الرّبُّ فَمَ الجحشَةِ فقالَت لبَلعامَ: «ماذا صنَعْتُ بكَ حتّى ضرَبْتَني ثَلاثَ مرَّاتٍ؟» 29 فقالَ لها بَلعامُ: «لأنَّكِ ا‏سْتَهزَأتِ بـي، ولو كانَ في يَدي سيفٌ لكُنتُ قتَلْتُكِ». 30 فقالَت لَه الجحشَةُ: «أما أنا جحشَتُكَ الّتي ركِبْتَها طولَ حياتِكَ إلى اليومِ؟ هل عَوَّدْتُكَ أنْ أفعَلَ بكَ هكذا؟» قالَ بَلعامُ: «لا».
31 فكشَفَ الرّبُّ عَنْ بصَرِ بَلعامَ، فرَأى ملاكَ الرّبِّ واقفا في الطَّريقِ وسيفُهُ مَسلولٌ بـيدِهِ، فوقَعَ ساجدا على وجهِهِ. 32 فقالَ لَه ملاكُ الرّبِّ: «لماذا ضرَبْتَ جحشَتَك ثَلاثَ مرَّاتٍ؟ أنا ا‏عترضْتُ طريقَكَ لأنَّه معوَجٌّ أمامي‌، 33 فرأتني الجَحشَةُ فمالَت مِنْ أمامي ثَلاثَ مرَّاتٍ ولو لم تمِلْ عنِّي لقَتَلْتُكَ في الحالِ وأبقَيتُها». 34 فقالَ بَلعامُ لمَلاكِ الرّبِّ: «خَطئْتُ لأنِّي ما عرَفْتُ أنَّكَ وقَفْتَ تُجاهي في الطَّريقِ. والآنَ فإنْ ساءكَ أنْ أتابعَ طريقي، فإنِّي أرجعُ». 35 فأجابَهُ الملاكُ: «إذهَبْ معَ القوم ولا تَقُلْ إلاَّ ما أقولُ لكَ». فذهَبَ بَلعامُ معَ رُؤساءِ بالاقَ.
بالاق يستقبل بلعام
36 فلمَّا سَمعَ بالاقُ بمَجيءِ بَلعامَ خرَجَ للقائِهِ إلى عَيْرِ موآبَ‌، وهيَ مدينةٌ على حدودِ أرنونَ الواقعةِ في طرَفِ الحدودِ. 37 فقالَ بالاقُ لبَلعامَ «أما أرسلْتُ إليكَ مرَّةً قَبلَ هذِهِ أدعوكَ، فلماذا رفَضْتَ المَجيءَ؟ أتَظنُّني لا أقدرُ أنْ أُكرمَكَ؟» 38 فأجابَهُ بَلعامُ: «والآنَ بعدَ أنْ جئْتُ إليكَ، أتَظنُّني أقدرُ أنْ أقولَ غيرَ الكلامِ الّذي يُلقيه الرّبُّ في فَمي؟» 39 وذهَبَ بَلعامُ معَ بالاقَ ودَخَلا مدينةَ حَصوتَ. 40 فذبَحَ بالاقُ بقَرا وغنَما وأرسَلَ إلى بَلعامَ والرُؤساءِ الّذينَ معَهُ.
41 ولمَّا طلَعَ الصَّباحُ صَعدَ بالاقُ معَ بَلعامَ إلى باموتَ بَعْلٍ‌، فشاهَدَ مِنْ هُناكَ طرَفا مِنْ شعبِ إِسرائيلَ.