Asi ni OPI resi
1 Lidri vidrite bi OPI roya ta rriti ànyaro rota; ago ondro OPI keri tana te oko, OPI ŋgate kyilaro. 'Dooko asi OPI ro lekote ànya lako ago za lama telesi gawa rote. 2 Ndi lidri ayodrite Musa ri ago, Musa ye mätu te OPI ri, ndi asi zwete. 3 Ta'dota äzi ävuru vo ana rote Tabore , tana asi OPI ro lekote ànya lako.
Musa ka Dri'bai 'Butenjidrieri Onji
4 Lowa se atrai ro ànya lako ana a'doyite orivoya luu iza robe amba, ago lidri Yisaraele ro vidri kpate to'dina ekye: “Aba gi toto ämäri iza onyane ayani! 5 Musu tate ta ti'bi se mànyabe teinye awi Ezipeto ya ana rota, ndi kurunju, inju gyiro, agba, basala, ndi basala tumu be. 6 Oko yauono màte orwe, tana ŋga aza tona onyaro te i'do oko gialo mana se màbe ondrena ono ayani.”
7 Mana laba orivoya oso keci ŋga kyi'dikyi'diro ronye, ago betina landre oso kishwe doŋgoṛo ro bediuma ro ronye. 8 Lidri fote ago ku'dute, yiyite kuni si kode siyite pi'di si, la'diyite lakazà si, ago 'beyite kulugbu ro; ndeṛi kulugbu na ro a'dote oso kulugbu se a'bete ido ice ido ro rosi ronye. 9 Ondro nduruṛi kosote gawa dri ŋgäkyi si oko, mana layi kpate tro sina.
10 Musa eri lidri te liyivoya katidri ànyaro yasi, 'dicini rite käläsi zo boŋgo ro ànyaro ro kalasi, OPI a'dote kyilaro ndra, ago Musa a'dote orivoya tusuro. 11 Musa eji OPI te ekye: “Nya taoye gwo ruindu'ba miro ri nonye etaya? Maye e'diyi koziro miri 'bani mi'de gwo läŋgyi lidri cini ono ro o'bane mädri nonye ya? 12 Inye'do makwo lidri cini ono niya? Inye'do mäti ànya ni, mi'dego atane märi mikye: ‘Miŋgyi ànya gbo miro ya oso ŋguni kabe ŋgwa se kabe ba ondro uŋgyina ronye,’ uŋgyine le 'bädri se ma'ba tana be ozone zutui ànyaro ri ana ya niya? 13 Musuna iza ni eŋwaro ozone lidri cini ono riya? Tana ànya kayi ugu liyi makandra ugu ata be ekye: ‘Nyozo iza ämäri mànya robe.’ 14 Ma mbaraako rriti lidri cini ono ro uŋgyina iṛe, ŋga läŋgyina läŋgyi tawi märi. 15 Ondro milete taoyene märi nonye, mifu ma ṛo dori, mi'ba musu takado ni miresi, ukyi mandre rueza maro 'da.”
16 OPI atate Musa ri ekye: “Nyotokala 'di'desii Yisaraele ro ro 'butenjidrieri, se minibe ni 'di'desii lidri ro ago dri'bai ro ànya dri iyi; nyezi ànya Mutuguṛi a'do lototi maro roya; ago mi'ba ànya kedreyi mibe lau. 17 Mikyina 'da atane miri lau; ago märuna Tori se midri ono azakana 'da ago ma'bana 'da ànya dri; ànya kuŋgyiyi ŋgaläŋgyi lidri ro robe mibe, ukyi miŋgyi 'da iṛe. 18 Nyata tase ono lidri ri mikye: ‘Ondo 'do mì'ba andivo amiro a'done wäṛiro, tana mìnyana iza 'da.’ Tana nyiliyite OPI ri se mikye: ‘A'di ozona iza ni ämäri onyane ya? Ezipeto ya ama orivoya kado!’ Ka'do inye OPI ozona iza 'da onyane ämiri. 19 Mìnyana ko toto u'du alo si, kode u'du ritu si, kode u'du nji si, kode 'butealo kode 'buteritu si, 20 oko ṛo cu imba alodi, madale tägyina efona gwo toṛi konvo amiro ro yasi ago a'dona gwo koziro ämiri, tana miga OPI se ami lako ono tezo, ago nyiliyite nda kandra mikye: ‘Tana e'di mefo teni Ezipeto yasi niya?’ ” 21 Oko Musa atate OPI ri ekye: “Lidri se mabe lakoigye ono matibe orivoya kutu kama njidrialo (600,000) se kabe aba pa si owo; oko nyatate mikye: Yozona iza 'da ànyari, ànyari onyane cu imba alodi! 22 Aba ondro ka'do utufu äṛigboko tii ro ndi timelei robe gwo ànyari, ojona ànya ndi ya? Kode oto ti'bi gyi'desi ya ca kpeye ànyari, inye'do ojona ànya ndi ya?” 23 OPI zatadri Musa rote ekye: “Inye'do drì OPI ro ca ko ya? Mindrena 'da kode ata maro a'dona ndi endaro kode ko inye.”
24 Ta'dota Musa oyite iti ata OPI rote lidri ri; ago nda otokala 'desii 'butenjidrieri lidri rote, ago ezi ànya te edrene gbikyi Mutuguṛi lomvosi. 25 'Dooko OPI ikyite vuru 'dikolo si ago atate nda be, ago ru tori azaka se nda dri 'do te ago 'bate 'di'desii 'butenjidrieri kai dri; ondro tori kikyite ànya dri oko, ànya äŋguyi tate, oko ànya go yeyi kote tona oso nanye.
26 Oko 'desii lidri ro ritu ni se 'buteritu kai lakosi riyite gawa ya, oyiyi kote Mutuguṛi ya, alona äzite Elidada, ago azana äzite Medada, tori 'dete ànya dri gawa ya lau; ago ànya etoyi taäŋgu kpate gawa ya lau. 27 Ago agoanji aza mute iti tana te Musa ri ekye Elidada ndi Medada be kayite ugu taäŋgu gawa ya. 28 Ago Yosua ŋgwa Nuna ro, ruindu'ba Musa ro, alo aza lidri onjionji ndaro ro, atate ekye: “'Desi Musa, mita drî ànyaro.” 29 Oko Musa atate ndäri ekye: “Inye'do mi mawi be ta maro taya? Aba male ṛo kado lidri cini OPI ro ri a'done nebii ro, ago aba OPI kozo tori ndaro ro ànya cini ri.” 30 'Dooko Musa ndi 'di'desii Yisaraele robe goyite gawa ya.
Opi Ezi Gbuṛukyere te
31 OPI ezi oli te, ago enja gbuṛukyere teni gyi'desi yasi, ago 'ba ànya 'dete gbikyi gawa lomvosi, ozona lamadri cini yasi oso aba u'du alo ro ronye, a'dote gawa lomvosi gbikyi, oŋgana kurusi ni gyini drisi orivoya kpikpina nätu. 32 Ago lidri ŋgate gbuṛukyere otone, tuse ana si ànya otoyite kitu zwi ago ŋgäkyi raa, ago kpa inye kyenoŋbo kinja si, nda se kotobe tipari otote koma na orivoya 'butealo, ago ànya larayite gbikyi gawa lomvosi. 33 Ondro iza drigba orivoya njäkyi ànyari onyane oko, OPI a'dote kyilaro lidri be, ago OPI 'bi ànya te taezaro 'desi si. 34 Tana ta'doro äzi ävuru vo ana rote Kiberotatava tana ase lidri se kälä'bibe iza ta kai te lau. 35 'Dooko lidri oyite ni Kiberotatava yasi ago oyi riyite le Azerota ya.
1 وتذمَّرَ الشَّعبُ على مَسامِعِ الرّبِّ، فسَمِعَ الرّبُّ وا‏شْتدَّ غضَبُهُ فعَبَرَت بَينَهم نارُ الرّبِّ وأحرَقَت أحدَ أطرافِ المَحلَّةِ. 2 فصَرَخَ الشَّعبُ إلى موسى، فصَلَّى موسى إلى الرّبِّ فخَمَدَتِ النَّارُ. 3 فسُمِّيَ ذلِكَ الموضِعُ تَعبـيرةً، لأنَّ نارَ الرّبِّ عَبَرَت بَينَهُم.
موسى يختار سبعين رجلا
4 وتَأوَّهَ الأوباشُ الّذينَ فيما بَينَ بَني إِسرائيلَ شَهوةً إلى اللَّحمِ. فجاراهُمُ الكثيرونَ مِنْ بَني إِسرائيلَ وبكَوا وقالوا: «مَنْ يُطعِمُنا لحما؟ 5 نذكُرُ السَّمَكَ الّذي كُـنَّا نأكُلُه في مِصْرَ مَجَّانا، والقِثَّاءَ والبطِّيخَ والكُرَّاثَ والبَصَلَ والثُّومَ. 6 والآنَ فنُفوسُنا يَبِسَت. لا شيءَ أمامَ عُيونِنا غيرُ المَنِّ».
7 وكانَ المَنُّ كَبِزْرِ الكُزبرَةِ‌، ولونُهُ أصفرُ مائِلا إلى البـياضِ كلَونِ المُقْلِ‌. 8 وكانَ الشَّعبُ يَطوفونَ فيَلتَقطونَهُ ويَطحَنونَهُ بالرَّحَى، أو يَدُقُّونَهُ في الهاوَنِ، ويَطبُخونَهُ في القُدورِ ويصنَعونَهُ أقراصا رَقيقةً. وكانَ طَعمُهُ كطَعمِ قَطائِفَ بِزيتٍ، 9 ويَنزِلُ معَ نُزولِ النَّدَى‌ على المَحلَّةِ ليلا.
10 فلمَّا سَمِـعَ موسى الشَّعبَ يَبكونَ، كُلُّ عشيرةٍ على بابِ خَيمتِها، والرّبُّ غاضِبٌ جِدا، ساءَ ذلِكَ موسى. 11 فقالَ موسى للرّبِّ: «لِماذا تُسيءُ إلى عبدِكَ؟ ولماذا لم أجِدْ حُظوةً عِندَكَ حتّى وَضَعْتَ أثقالَ جميعِ هؤلاءِ الشَّعبِ عليَّ؟ 12 هل أنا الّذي حَبِلَ بهؤلاءِ الشَّعبِ كُلِّهِم؟ أم هل أنا الّذي ولَدَهُم حتّى تقولَ لي: إحْمِلْهُم في حِضنِكَ كما تحمِلُ الحاضِنُ الرَّضيعَ إلى الأرضِ الّتي أقسَمْتَ لآبائِهِم علَيها؟ 13 مِنْ أينَ لي لحمٌ أُعطيهِ لجميعِ هؤلاءِ الشَّعبِ، فهُم يَبكونَ أمامي ويَقولونَ: أعطِنا لحما نأكُلُه. 14 لا أُطيقُ أنْ أحمِلَ هذا الشَّعبَ كُلَّهُ لأنَّهُ ثقيلٌ عليَّ. 15 فإذا كانَ هذا ما تَفعَلُهُ بـي، فا‏قتُلْني إنْ كانَ لي حُظوةٌ عِندَكَ حتّى لا أرى بَليَّتي».
16 فقالَ الرّبُّ لِموسى: «إجمَعْ لي سَبعينَ رَجُلا مِنْ شُيوخِ إِسرائيلَ الّذينَ تعلَمُ أنَّهُم شُيوخُ الشَّعبِ وزُعَماؤُهُم، وخُذْهُم إلى خَيمةِ الاجتِماعِ فيَقِفوا هُناكَ معَكَ. 17 فأنزِلُ أنا وأتكَلَّمُ معَكَ هُناكَ، وآخُذُ مِنَ الرُّوحِ الّذي عليكَ وأُحِلُّهُ علَيهِم، فيَحمِلون معَكَ أثقالَ الشَّعبِ ولا تَحمِلُها أنتَ وحدَكَ. 18 وقُلْ لِلشَّعبِ: «قَدِّسوا أنفُسَكُم لِلغَدِ، فسَتَأكُلونَ لحما لأنَّكُم بَكَيتُم على مَسامِـعِ الرّبِّ وقُلتُم: مَنْ يُطعِمُنا لحما؟ في مِصْرَ كانَ لنا خَيرٌ. والآنَ فالربُّ يُعْطيكُم لحما فتَأكُلونَهُ. 19 لا يوما تأكُلونَ، ولا يومَينِ، ولا خمسةَ أيّامٍ، ولا عشَرَةَ أيّامٍ، ولا عِشرينَ يوما، 20 بل شهرا مِنَ الزَّمانِ إلى أنْ يَخرُجَ مِنْ أُنوفِكُم ويَصيرَ لكُم بَشَما، لأنَّكُم رَفَضتُمُ الرّبَّ الّذي فيما بَينَكُم، وبَكَيتُم في وجهِهِ وقُلتُم لماذا أخرَجَنا مِنْ مِصْرَ؟» 21 فقالَ موسى: «الشَّعبُ الّذي أنا فيما بَينَهُم هُم سِتُّ مئةِ ألفِ راجِلٍ، وأنتَ قُلتَ إنَّكَ تُعطيهِم لحما يأكُلونَهُ شهرا مِنَ الزَّمانِ، 22 فهل يَكفيهِم ما يُذبَحُ لهُم مِنْ غنَمٍ وبقَرٍ، أو يُشبِــعُهُم ما يُجمَعُ مِنْ سَمَكِ البحرِ كُلِّهِ؟» 23 فقالَ الرّبُّ لموسى: «هل يَدُ الرّبِّ قصيرةٌ؟ الآنَ ترَى هل يَتمُّ ما كلَّمتُكَ بهِ أم لا».
24 فخرَجَ موسى وأخبَرَ الشَّعبَ بِكلامِ الرّبِّ وجمَعَ سَبعينَ رَجُلا مِنْ شُيوخِ الشَّعبِ وأقامَهُم حَولَ خَيمةِ الاجتِماعِ. 25 فنَزَلَ الرّبُّ في السَّحابةِ‌ وخاطَبهُ، وأَخذَ مِنَ الرُّوحِ الّذي علَيهِ وأحَلَّ على السَّبعينَ شيخا. فلمَّا ا‏سْتَقَرَّ علَيهِمِ الرُّوحُ تنَبَّأوا إلاَّ أنَّهم لم يَستَمِرُّوا.
26 وكانَ بَقيَ رَجُلانِ مِنَ السَّبعينَ في المَحلَّةِ ولم يَخرُجا إلى الخَيمةِ، ا‏سْمُ أحَدِهِما ألْدادُ وا‏سْمُ الثَّاني ميدادُ، فحَلَّ علَيهِما الرُّوحُ فتَنَبَّا!ا هُناكَ. 27 فأسرعَ شابٌّ وأخبَرَ موسى بأنَّ ألدادَ وميدادَ يَتَنَبَّا!انِ في المَحلَّةِ. 28 فقالَ يشوعُ بنُ نُونَ، وهوَ خادمُ موسى مُنذُ حداثَتِه: «يا سيّدي، يا موسى، إردَعْهُما». 29 فقالَ لَه موسى: «أفَتَغارُ لأجلي أنتَ؟ ليتَ جميعَ أُمَّةِ الرّبِّ أنبـياءُ يُحِلُّ الرّبُّ روحَهُ علَيهِم». 30 ثُمَّ رجَعَ موسى إلى المَحلَّةِ هوَ وشُيوخُ إِسرائيلَ.
الرّبّ يرسل السلوى
31 وهَبَّت ريحٌ مِنْ عِندِ الرّبِّ فساقَت طَيرَ السَّلوى مِنَ البحرِ وألقَتْهُ على المَحلَّةِ، على مَسيرةِ يومٍ مِنْ هُنا ويومٍ مِنْ هُناكَ حَولَ المَحلَّةِ، على ارتِفاعِ ذِراعَينِ عَنْ وجهِ الأرضِ. 32 فقامَ الشَّعبُ يجمَعُ السَّلوى طُولَ النَّهارِ واللَّيلِ والغَدِ، فجَمَعَ أقَلُّهم مئَتَي كَيلَةٍ، فسَطَحوها حَولَ المَحلَّةِ لِتَجِفَّ. 33 وبـينَما اللَّحمُ بَعدُ بَينَ أسنانِهِم قبلَ أنْ يَمضَغوهُ، ا‏شْتَدَّ غضَبُ الرّبِّ على الشَّعبِ فضَرَبَهم ضَربَةً‌ عظيمةً جِدا. 34 فَسُمِّيَ ذلِكَ الموضِعُ قَبرُوتُ هَتَّأوَّةَ لأنَّهُم قبَروا فيهِ القَومَ الّذينَ ماتوا مِنَ التَّأوُّهِ شَهوةً لِلَّحمِ. 35 ورحَلَ الشَّعبُ مِنْ قَبروتُ هَتَّأوَّةَ إلى حَضيرُوتَ فأقاموا هُناكَ.