Rulewe ni Atrai resi
1 Tu ana si ànya zi tate ni Buku Musa ro yasi ṛeṛe lidri ri ago ànya usuyi vose egyibe ekye; ko Amona'bai kode Moaba'bai ri rudro'bene lidri Lu ro robe ana te. 2 Tana Amona'bai ndi Moaba'bai be ozoyi ŋgaonya ndi gyi be kote Yisaraele'bai ri tuse ànya kefoyibe ni Ezipeto yasi 'do si, oko gyeyi mi Balama rote Yisaraele otrine, caoko Lu amaro za latri te ŋga äṛu ro. 3 Ondro lidri Yisaraele ro keriyi ota ono te oko, ànya leweyi 'dise cini atraro teni Yisaraele lakosi.
Nemaya go 'ba Ŋgate To'diro
4 Oko dri käti kohani Eliasiba, se anjibe dri'ba vo ŋgaodroro Yekalu ro dri ana, a'dote bereazi ro Tobia be ṛo kyeno. 5 Nda letadrite Tobia ri orine zoya 'desi se kyeno ànya ko'bayi ŋgapäṛi inya ro, ŋga ŋgutruro ro, lakazà cini losi oyero Yekalu ya, ndi ŋgapäṛi telesi alo 'bute inya ro, vino ro, ido ice ido ro ro se a'ba tana te Lewe'bai, loŋgo oŋgo'bai ndi dereŋwa okwa'bai ri ndi ŋgaosa ro Kohanii ri be kigye ana ya. 6 Tase ono ka a'do oko ma i'do Yerusalema ya, tana ndroa 'butenätu foritu 'dimiri Aretakerekesa 'bädri'ba Babelona rosi, 'dooko magote nda re. Ago tu aza si oko, meji 'bädri'ba te märi ogone kovele, 7 ago megote Yerusalema ya. Lau musu tase koziro Eliasiba koyebe vo ozo si Tobia ri zoya goko Yekalu roya ana tana te. 8 Ago ma'dote kyilaro amba, ago molovo ŋga cini Tobia ro zo ya te cini tesi ni zo yasi. 9 'Dooko mozotate ago ànya wäṛiyi zoya te; ago mologo lakazà cini Yekalu ro, ŋgapäṛi inya ro ndi ŋga ŋgutruro robe te vona ya.
10 Musu ta kpate anjioko lidri ozo ŋga kote Lewe'bai ri. Ta'dota Lewe'bai ndi loŋgo oŋgo'bai yibe se kayibe ruindu ana, vonai cini goyite ämvu ànyaro yasi. 11 Ago maŋgate kyilaro dri'bai be ago matate ànyari makye “Tana e'di mitita Yekalu ro ko ni ya?” Ago motokala Lewe'bai ndi loŋgo oŋgo'bai be rote, ago mologo ànya te vo losi ànyaro ro yasi. 12 'Dooko lidri cini Yuda ro go etoyi ŋgapäṛi telesi alo 'bute ro ànyaro inya ro, vino ro, ndi ido ice ido ro robe ezina te zo ŋgaodroro ya. 13 Ago ma'ba dri'bai kwoi te zo ŋgaodroro ro dri, kohani Selemaya, Zadoka, egyi'ba Ota ro ndi Pedaya Lewe'ba be. Kundu eŋga'ba ànyaro ni Anana ŋgwa Zakura ro, kwozo Matania ro, tana usu ànyate 'diri ro ago losi ànyaro ni ŋga lanjine losi'bai azi ànyaro ri.
14 Miyi ta maro, ta ono ta Äye Lu maro ago nyije takado se mayebe ta Yekalu rota ndi ta mätuna robe ono ko.
15 Tuse kai si mandre lidri Yuda ya te vino ozwavoya ni doŋgo na yasi Sabata si. Ago kayi inya amba ezi ago odrona doŋgyii ànyaro drisi. Ànya kayi kpa vino, kono, kyi'du ndi ŋga azaka be ezina Yerusalema ya Sabata si; mozo miomba te ànyari ko ŋgaonya logyene tu 'do si. 16 Lidri Tura ro se kayibe ori Yerusalema ya, eziyi ti'bi kpate ndi ŋga cini dritoto be ago logyeyite Sabata si lidri Yuda ro ri Yerusalema ya. 17 'Dooko maŋgate kyilaro dri'bai Yuda ro be ago matate ànyari makye: “Mìndre takozi se nyàbe ugu loyena ono! Nyà ugu Sabata o'ba ko a'done alokado. 18 Inye'do zutui amiro ye ta ṛoko nonye ago inye'do Lu amaro ezi taezaro ṛoko ämädri ndi 'bakici ono be ya? Caoko nyà kayi drigi ugu kyila Lu ro ezina ndra Yisaraele dri ta Sabata enji rosi.”
19 Ondro vo kate ezi uni dereŋwà Yerusalema ro ya etovo Sabata rosi oko, mozotate dereŋwai 'bakici ro osene, ago ko upine madale Sabata vosi. Ago mara ruka lidri maro rote dereŋwai kalasi anjioko ko ŋga aza ezine 'bakici ya tu Sabata rosi. 20 Perena alo kode ritu ronye ŋgalogye'bai se cini kayibe ŋga dritoto ro logyena iyi u'duyite tesi tiṛi 'bakici ro kundusi. 21 Oko matate ànyari makye: “Tana e'di nyàori tiṛi lomvosi ni ya? Ondro ka'do mìgo nyòjo kpate oyene oso inye, mezana ami ndi.” Etoni tu ana si ànya go ikyiyi kote tona Sabata si. 22 Ago mata Lewe'bai te beṛo ànyari andivo ànyaro wäṛine ago oyine dereŋwà okwane, tu Sabata ro o'bane a'done alokado.
Miyi ta ono kpa ta maro ta Äye Lu maro ago nya'do yauni be märi tana ŋgälu miro orivoya äduako.
23 Tuse kai si mandre Yudai kpate se logyeyi 'ditoko teni Asedodo, Amona ndi Moaba be yasi; 24 ago kpäkyi ŋgagà ànyaro ro atate kala Asedodo ro ndi kala azaka be ayani, ago ànya niyi kala Yuda ata kote. 25 Ago mawasakalate ànya yibe ago matri ànya te, ma'bi rukä ànyaro te ago meŋgye drikyiri ànyaro te, 'dooko ma'ba ànya te, ruäṛune ävuru Lu rosi ekye: ko amiri ndiriŋwa amiro ozone ogyene ŋgwaàgoro ànyaro ri kode ndiriŋwa ànyaro ogyene ŋwaàgoro amiro ri kode andivo amiro ri. 26 Miti tate ànyari makye: “Inye'do Solomo 'bädri'ba 'de ṛoko ta 'ditoko inye'do rosi ya? Tu'dei cini lakosi 'bädri'ba aza i'do oso nda ronye. Lu ndaro lu nda tawi inye, ago Lu 'ba nda te 'bädri'ba ro Yisaraele cini dri, caoko 'ditoko atra ro 'ba ndate takozi oyene. 27 Inye'do mèrina te ta amiro ago màyena te takozi se 'desi ono ago màrinate Lu amaro oroako ugu 'ditoko atraro logye siya?”
28 Ŋgwaagoro aza alodi Yoyada ŋgwa Eliasiba Kohani Fopara ro, gye ŋguti Sanebalata Orona'ba ro rote, ta'doro manja Yoyada teni maresi.
29 Miyi ta anyaro Äye Lu maro tana ànya enjiyi losi kohanii ro ago tao'baro a'doro kohanii ro ndi Lewe'bai robe te.
30 Ndi mäwäṛi ànya teni ŋgase cini atraro yasi, ago mara kama te kohanii ndi Lewe'bai be ri 'dialo gyi losi ndaro ya. 31 Ago maratate tiza se abe ŋgapäṛi ozaro ozana sina 'do ezine saa na ya, ago doŋgo drikäti ezine.
Miyi ta maro Äye Lu maro takado ta.
نحميا وما قام به من إصلاح
1 وفي ذلِكَ اليومِ قُرِئَ في كتابِ موسى على مَسامعِ الشَّعبِ فَوُجدَ فيهِ مكتوبا أنْ لا يدخلَ العمُّونيُّونَ ولا المُوآبـيُّونَ في جماعةِ اللهِ إلى الأبدِ‌، 2 لأنَّهُم لم يستَقبلوا بَني إِسرائيلَ بالخبزِ والماءِ، بلِ ا‏ستأجروا علَيهِم بلْعامَ ليلْعَنَهُم فحَوَّلَ إلهنا اللَّعنَةَ بَركَةً‌. 3 فلمَّا سمِعوا ما تقولُ الشَّريعةُ فرَزوا كُلَّ دخيلٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ.
4 وكانَ ألياشيـبُ الكاهنُ مُولَّى قبلَ ذلِكَ على خزينةِ هَيكلِ إلهِنا وهوَ مِنْ أقرِباءِ طوبـيَّا، 5 فهيَّأَ لطوبـيَّا غُرْفةً عظيمةً توضَعُ فيها التَّقدِمةُ والبَخورُ والآنيةُ وعُشورُ الحِنطةِ والخمرِ والزَّيتِ، وهذِهِ فريضَةُ الشَّعبِ للاَّويِّينَ والمُغنِّينَ والبوَّابـينَ وتقدِمَتُهُم للكهَنةِ. 6 وفي هذِهِ المُدَّةِ كُلِّها لم أكُنْ أنا في أورُشليمَ لأنِّي في السَّنةِ الثَّانيةِ والثَّلاثينَ لأرتحشَشتا، مَلِكِ بابلَ‌، دخلْتُ على المَلِكَ، وبَعدَ أيّامٍ ا‏ستأذنتُ مِنهُ 7 وعُدْتُ إلى أورُشليمَ وعَلِمتُ بالشَّرِّ الّذي فعلَهُ ألياشيـبُ حينَ أعدَّ لطوبـيَّا غُرْفةً في دُورِ هَيكلِ اللهِ. 8 فأغضَبَني ذلِكَ جِدًّا وطرحتُ جميعَ آنيةِ بـيتِ طوبـيَّا مِنَ الغرفةِ خارجا، 9 وأمرتُ فطَهَّروا الغُرَفَ، وأعدْتُ إلى هناكَ آنيةَ هَيكلِ اللهِ معَ البَخورِ والتَّقدِمةِ للكهَنةِ.
10 وعلِمْتُ أيضا أنَّ نصيـبَ اللاَّويِّينَ والمُغَنِّينَ مِنْ عُشورِ الحِنطةِ والخمرِ والزّيتِ لم يُعطَ لهُم. فتركوا الخِدمةَ وا‏نصَرَفوا، كُلُّ واحدٍ إلى أرضِهِ‌. 11 فخاصمْتُ وُلاةَ الأمرِ وقُلتُ «لماذا أهملْتم هَيكلَ اللهِ؟» ثمَّ جمَعْتُ اللاَّويِّينَ والمغنِّينَ وأعدْتُهُم إلى عمَلِهِم. 12 ورفَعَ جميعُ شعبِ يَهوذا عُشْرَ الحِنطةِ والخمرِ والزَّيتِ إلى الخزائنِ‌، 13 فأقمتُ حُرَّاسا على الخزائِنِ وهُم شَلَمْيا الكاهِنُ وصادوقُ العالِمُ بالشَّريعةِ وفدَايا اللاَّويُّ ومعَهُم حانانُ بنُ زكُّورَ بنِ متَّنيا، لأنَّهُم كانوا يُعَدُّونَ مِنَ الأمَناءِ ويتولَّونَ التَّوزيعَ على أنسِبائِهِم. 14 فا‏ذكُرني يا اللهُ لهذا، ولا تنسَ كم أحسَنْتُ إلى هَيكلِكَ يا إلهي وحَفِظْتُ فرائِضَكَ.
15 وفي تِلكَ الأيّامِ رأيتُ في يَهوذا قوما يَدوسونَ العِنبَ في المعاصِرِ في السَّبْتِ، وآخرينَ يَجيئونَ بأكداسٍ مِنَ القَمحِ يُحَمِّلونَها على الحميرِ، وبِـخمرٍ أيضا وعِنبٍ وتينٍ وما إلى ذلِكَ، ويدخلونَ بهِ أورُشليمَ فأنذرتُهُم أنْ لا يَبـيعوا شيئا في السَّبْتِ‌. 16 وكانَ الصُّوريُّونَ‌ المُقيمونَ بأورُشليمَ يجلبونَ السَّمَكَ وكُلَّ نوعٍ مِنَ المبـيعاتِ ويَبـيعونَ في يومِ السَّبْتِ لبَني يَهوذا. 17 فخاصمْتُ وُلاةَ الأمرِ في يَهوذا وقُلتُ لهُم: «ما هذا الشَّرُّ الّذي تفعلونَهُ وتُدَنِّسونَ يومَ السَّبْتِ؟ 18 أما فعَلَ آباؤُكُم هكذا، فجَلَبَ إلهُنا كُلَّ هذا الشَّرِّ‌ علَينا وعلى هذِهِ المدينةِ؟» 19 وأمرتُ بإغلاقِ أبوابِ أورُشليمَ قَبلَ كُلِّ سَبتٍ عِندَ حُلولِ الظَّلامِ وأوصَيتُ بأنْ لا تُفتَحَ إلاَّ بَعدَ السَّبْتِ‌، وأقَمتُ بَعضَ رِجالي على الأبوابِ لِئلاَّ يدخُلَ أحَدٌ بِـحِمْلٍ في يومِ سبتٍ. 20 فباتَ التُّجَّارُ وباعةُ جميعِ البضائعِ خارجَ أورُشليمَ مرَّةً أو مرَّتينِ‌. 21 فأنذرتُهُم وقلتُ لهُم: «لماذا تَبـيتونَ ليلتَكُم أمامَ السُّورِ؟ لا نَفْعَ مِنِ ا‏نتظارِكُم طُلوعَ الصَّباحِ. إنْ عُدْتُم إلى ذلِكَ فإنِّي أقبضُ علَيكُم». فمِنْ ذلِكَ الوقتِ لم يعودوا يأتونَ في السَّبْتِ. 22 وأمرتُ اللاَّويِّينَ بأنْ يتَطَهَّروا بِـحسَبِ الشَّريعةِ ويجيئوا ويحرُسوا الأبوابَ حِرْصا على قداسةِ السَّبْتِ.
ا‏ذكُرني يا اللهُ لهذا أيضا، وا‏رحَمْني بِــعظيمِ رحمتِكَ.
23 وفي تِلكَ الأيّامِ أيضا رأيتُ يَهودا تَزَوَّجوا نِساءً أشدوديَّاتٍ وعمُّونيَّاتٍ‌ وموآبـيَّاتٍ‌، 24 وكانَ كلامُ أولادِهِم خليطا مِنْ لُغةِ أشدودَ وسِواها، وما كانوا يُحسِنونَ التكَلُّمَ باليهوديَّةِ. 25 فخاصَمْتُهُم ولعنْتُهُم وضَربتُ مِنهُم رِجالا ونَتفْتُ شعرَهُم، وا‏ستَحلَفتُهُم باللهِ أنْ لا يُعطُوا بَناتِهِم لهؤلاءِ الغُرباءِ ولا يأخذوا بَناتِهِم لبَنيهِم ولا لهُم‌. 26 وقُلتُ لهُم: «أما بهذا خَطِـئَ سليمانُ مَلِكُ إِسرائيلَ؟ لم يكُنْ في كثيرٍ مِنَ الأمَمِ مَلِكٌ مِثلُهُ، وكانَ مَحبوبا عِندَ اللهِ‌ فأقامَهُ اللهُ مَلِكا على جميعِ شعبِ إِسرائيلَ، ومعَ ذلِكَ كانتِ النِّساءُ الأجنَبـيَّاتُ سبـيلا لَه إلى الخطيئةِ‌. 27 أفنَسْكُتُ لكُم على فِعْلِ هذا الشَّرِّ العظيمِ كُلِّهِ ونخونُ إلهَنا بتَزَوُّجِ النِّساءِ الأجنبـيَّاتِ؟»
28 وكانَ واحدٌ مِنْ بَني يُوياداعَ بنِ ألياشيـبَ الكاهنِ العظيمِ صِهْرا لسنْبَلَّطَ الحُوروني‌، فطَرَدْتُهُ مِنْ عِندي، مِنْ أورُشليمَ.
29 ا‏ذكُرْ يا إلهي وعاقِبْ جميعَ الّذينَ دَنَّسوا الكهَنوتَ وعَهدَك للكهَنةِ واللاَّويِّينَ.
30 أمَّا أنا فَطهَّرتُ الشَّعبَ مِنْ كُلِّ غريـبٍ ووضَعْتُ نِظاما للكهَنةِ واللاَّويِّينَ، كُلُّ واحدٍ في خِدمَتِهِ، 31 ورَتَّبتُ طريقَةَ التَّبرُّعِ بالحَطَبِ‌ لمَذْبَحِ هَيكلِ اللهِ في الأوقاتِ المُعيَّنةِ وتقدِمةِ بواكيرِ الغِلالِ.
فا‏ذكُرني يا إلهي بالخيرِ‌.