Yesu Ede Mano aza te
(Marako 1:40-45Luka 5:12-16)
1 Ondro Yesu kefote vuru ni lutu drisi oko, lowa tomoyo sote nda vo. 2 'Dooko mano aza adravo koziro kyini robe ikyite ndare, sokayate vuru nda kandra, ago atate ekye: “'Desi, ondro mile gindi, minina ndi ma edene wäṛi.”
3 Yesu ozo drí ndaro te ago do nda te, zatadrite ekye: “Malete nya'do ri wäṛi!” Dori ede mano ana te ni adravo ndaro ri. 4 'Dooko Yesu atate ndäri ekye: “Nyeri, nyiti tase ono ko 'diaza alo ri, oko nyoyi dori kohani re ago mi'ba nda kena mi, ago nyozo ŋgapäṛi se Musa kota 'di be ozone ta 'diede rota 'do; ka'daza lidri cini ri anjioko ede mi te.”
Yesu Ede Ruindu'ba Dri'ba Kyila'bai Roma'ba ro rote
(Luka 7:1-10)
5 Ondro Yesu kocite Kaperenauma ya oko, dri'ba kyila'bai Roma'ba ro ro 'bedrite nda be ago lo'barute ta ŋgaopa rota ekye: 6 “'Desi, ruindu'ba maro orivoya adravoro kitapara dri 'bäru mbaraako oŋgane, ago ka rueza amba.”
7 Yesu atate ekye: “Moyina 'da ago medena nda 'da.”
8 Oko dri'ba kyila'bai ro zatadrite ekye: “'Desi, takado maro ojo ko miri ikyine zo maro ya. Nyata toto ata, 'dooko ruindu'ba maro a'dona ndi kado. 9 Ma maro kpa, mano drikaca dri'bai 'desiro kyila'bai ro zele yi, ago ma kyila'bai be ma zele. Matabe alona aza ri makye: ‘Nyoyi!’ Nda oyi ndi, ago azana ri makye: ‘Nyikyi!’ Ago nda ikyi ndi, ago mata ruindu'ba maro te makye: ‘Miye ono!’ Ago nda ye anya ndi.”
10 Ondro Yesu keri ta ono te oko, nda larote ago nda atate lidri se kosobe nda vo ana ri ekye: “Mata ämiri ono, musu 'diaza alo ko Yisaraele ya taoma be oso ono ronye. 11 Mata ämiri ono amba ikyina 'da ni 'buzele ago ni aŋgoya ago orinayi 'da vuru Abarayama, Yisika, ndi Yakoba be be ŋgaonya Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru roya. 12 Oko ànya se aba beṛo ni a'done Miri 'Bädri'ba roya iyi avona 'da le vouni ya, ànya o'dena gwo liyine ndi sionya be.” 13 'Dooko Yesu atate dri'ba kyila'bai ro ana ri ekye: “Nyoyi 'bäru, ago ayena ndi miri oso mimabe ronye.”
Ago ede ruindu'ba dri'ba kyila'bai ro ana rote dori saa gi ana si.
Yesu Ede Lidri Amba te
(Marako 1:29-34Luka 4:38-41)
14 Yesu oyite 'ba Petero roya, ago lau nda usu adraŋwa Petero rote u'duvoya kitapara dri rritiro adravo driu'bo robe. 15 Nda tämbi drí anyaro te, ago driu'bo e'be anya te, ago anya ŋgate kuru ago ozo ŋgaonya te ndäri.
16 Ago ondro te tandrolero oko, lidri ezi 'di amba se demona be iyi te ndare, Yesu lofo tori undiro te tesi ata si ago ede 'dise cini adravoro te. 17 Nda yete nonye ko'ba ata se nebi Yesaya katabe ana ka'do robe ŋgye se ekye: “Nda andivona ana lomvoluwu amaro te ago ŋgyi adravo amaro te zwi.”
Ànya se Leyi a'done Oso'bai ro Yesu Vo
(Luka 9:57-62)
18 Ondro Yesu kondre lowa te gbikyi nda lomvosi oko, nda ta taeri'bai ndaro te ozane fofo tasi. 19 Miemba'ba aza Ota ro ikyite ndare, atate ekye: “Miemba'ba, masona ndi mivo vose nyabe oyi kigye ya.”
20 Yesu zatadri ndaro te ekye: “Kobai orivoya 'bui be, ago arii orivoya zoi be, oko Ŋgwa Lidri ro orivoya vo ako drî ndaro lalaza.”
21 Mano aza, se ni alo aza taeri'bai ndaro ro, atate ndäri ekye: “'Desi, mi'ba ma ogone täpi maro osene käti.”
22 Yesu zatadrite ekye: “Mi'de mavo, nye'be avo kose avo azi ànyaro.”
Yesu 'Bidri Oli Gbiriṛi be rote
(Marako 4:35-41Luka 8:22-25)
23 Yesu cite toŋbo ya, ago taeri'bai ndaro oyiyite nda be. 24 Dori oli gbiriṛi be site fofo dri, ago toŋbo kate ugu oci gyi zele. Oko Yesu u'dute. 25 Taeri'bai oyiyite Yesu re ago teŋgayi nda te, treyite ekye: “Mipa ama, Opi! Mà oyete odrane!”
26 Yesu zatadrite ekye: “Ami turiro etaya? Ami taoma giṛiŋwa be!” 'Dooko nda ŋgate kuru ago 'bidri oli rote ago gbulä gyi'desi ro edrete ago a'dote ti.
27 'Dicini larote. Atayite ekye: “Mano ono e'diyi ya? Ca oli ndi gbulä gyi'desi robe royi nda te!”
Yesu Ede Lidri Ritu Demonai be te
(Marako 5:1-20Luka 8:26-39)
28 Ondro Yesu kesate wari Gadara roya fofo tasi oko, lidri ritu demonai be efoyi ni 'budri lakosi 'beyidrite nda be. Ànya orivoya demonai be iyi ya ago orivoya mbara amba be 'diaza alo leko abane liti ana drisi. 29 Ànya treyite ekye: “Mile e'di ama be ya, mi Ŋgwa Lu ro ono? Nyikyi ono ama ezane teinye tu amaro ri esa ako ya?”
30 Äṛi kizwei ro orivoya ŋgaonyavoya loto lau. 31 Ta'dota demonai lo'bayirute Yesu ri ekye: “Ondro nyate ama usi tesi oko, mizo ama ocine äṛi kizwei roya ayani.”
32 Yesu atate ànyari ekye: “Nyòyi,” ndi ànya oyiyite ago ciyite kizwei ya. Ago äṛi cini kizwei ro lasoyite kärägu yasi le fofo ya, ago gyi imvu ànya te.
33 Lidri se kabe vo ànyaro ondre kai muyite 'ba'desi ya, ànya itiyi tase cini ka'dobe lidri se demona be kai ri ana tana te. 34 Ta'dota lidri cini ni 'ba'desi ana yasi fote tesi Yesu ondrene; ago ondro ànya kondreyi nda te oko, ànya lo'bayirute ndäri wari ànyaro e'bene.
شفاء الأبرص
(مرقس 1‏:40‏-45، لوقا 5‏:12‏-16)
1 ولمّا نزَلَ يَسوعُ مِنَ الجبَلِ، تَبِعَتْهُ جُموعٌ كبيرةٌ. 2 ودَنا مِنهُ أبرَصُ، فسجَدَ لَه وقالَ: «يا سيّدي، إنْ أرَدْتَ فأنْتَ قادِرٌ أنْ تُطَهّرَني». 3 فمَدّ يَسوعُ يدَه ولَمَسهُ وقالَ: «أُريدُ، فاَطهُرْ!» فطَهُرَ مِنْ بَرَصِهِ في الحالِ. 4 فقالَ لَه يَسوعُ: «إيّاكَ أن تُخبِرَ أحدًا. ولكن اَذهَبْ إلى الكاهنِ وأرِهِ نَفسَكَ. ثُمّ قَدّمِ القُربانَ الّذي أمرَ بِه موسى، شَهادةً عِندَهُم».
شفاء خادم الضابط
(لوقا 7‏:1‏-10، يوحنا 4‏:43‏-54)
5 ودخَلَ يَسوعُ كَفْرَناحومَ، فجاءَهُ ضابِطٌ رومانِيّ وتَوَسّلَ إلَيهِ بِقولِهِ: 6 «يا سيّدُ، خادِمي طَريحُ الفِراشِ في البَيتِ يَتوَجّعُ كثيرًا ولا يَقدِرُ أنْ يَتحرّكَ». 7 فقالَ لَه يَسوعُ: «أنا ذاهبٌ لأشفِيَهُ». 8 فأجابَ الضّابِطُ: «أنا لا أستحِقّ، يا سيّدي، أنْ تَدخُلَ تَحتَ سقفِ بَيتي. ولكِنْ يكفي أنْ تَقولَ كَلِمَةً فيُشفى خادِمي. 9 فأنا مَرؤوسٌ ولي جُنودٌ تَحتَ أمري، أقولُ لِهذا: إذهَبْ! فيذهَبُ، ولِلآخَرِ: تَعالَ! فيجيءُ، ولِخادِمي: إعمَلْ هذا، فيَعْمَلُ». 10 فتعجّبَ يَسوعُ مِنْ كلامِهِ وقالَ لِلّذينَ يَتبَعونَهُ: «الحقّ أقولُ لكُم: ما وجَدتُ مِثلَ هذا الإيمانِ عِندَ أحَدٍ في إِسْرائيلَ. 11 أقولُ لكُم: كثيرونَ مِنَ النّاسِ سيَجيئونَ مِنَ المَشرِقِ والمَغرِبِ ويَجلِسونَ إلى المائدةِ معَ إبراهيمَ وإسحقَ ويعقوبَ في مَلكوتِ السّماواتِ. 12 وأمّا مَنْ كانَ لَهُمُ المَلكوتُ، فيُطْرَحونَ خارِجًا في الظّلمَةِ، وهُناكَ البُكاءُ وصَريفُ الأسنانِ».
13 وقالَ يَسوعُ للضّابِطِ: «إذهَبْ، وليَكُنْ لكَ على قَدْرِ إيمانِكَ». فشُفِيَ الخادِمُ في تِلكَ السّاعةِ.
شفاء حماة بطرس
(مرقس 1‏:29‏-34، لوقا 4‏:38‏-41)
14 ودَخَلَ يَسوعُ إلى بَيتِ بُطرُسَ، فوَجَدَ حَماةَ بُطرُسَ طَريحَةَ الفِراشِ بالحُمّى. 15 فلَمَسَ يدَها، فتَركَتْها الحُمّى. فقامَت وأخَذَتْ تَخدُمُه.
16 وعِندَ المساءِ، جاءَهُ النّاسُ بِكثيرٍ مِنَ الّذينَ فيهِم شَياطينُ، فأخرَجَها بِكَلِمةٍ مِنهُ، وشفَى جميعَ المَرضى. 17 فتَمّ ما قالَ النّبيّ إشَعْيا: «أخذَ أوجاعَنا وحمَلَ أمراضَنا».
يسوع أم العالم
(لوقا 9‏:57‏-62)
18 ورأى يَسوعُ جُمهورًا حَولَهُ، فأمَرَ تلاميذَهُ بالعُبورِ إلى الشّاطِئِ المُقابِلِ. 19 فدَنا مِنهُ أحَدُ مُعلّمي الشّريعةِ وقالَ لَه: «يا مُعلّمُ، أتبَعُكَ أيْنَما تَذهَبُ». 20 فأجابَهُ يَسوعُ: «للثّعالِبِ أوكارٌ، ولِطُيورِ السّماءِ أعشاشٌ، وأمّا اَبنُ الإنسانِ، فلا يَجِدُ أينَ يُسنِدُ رأسَهُ».
21 وقالَ لَه واحدٌ مِنْ تلاميذِهِ: «يا سيّدُ، دَعْني أذهَبُ أوّلاً وأدفِنُ أبي». 22 فقالَ لَه يَسوعُ: «إتبَعْني واَترُكِ المَوتى يَدفِنونَ مَوتاهُم!»
يسوع يهدئ العاصفة
(مرقس 4‏:35‏-41، لوقا 8‏:22‏-25)
23 ورَكِبَ يَسوعُ القارِبَ، فتَبِعَهُ تلاميذُهُ. 24 وهَبّتْ عاصِفةٌ شديدةٌ في البَحرِ حتى غَمَرتِ الأمواجُ القارِبَ. وكانَ يَسوعُ نائمًا. 25 فدَنا مِنهُ تلاميذُهُ وأيقَظوهُ وقالوا لَه: «نَجّنا يا سيّدُ، فنَحنُ نَهلِكُ!» 26 فأجابَهُم يَسوعُ: «ما لكُمْ خائِفينَ، يا قليلي الإيمانِ؟» وقامَ واَنتَهرَ الرّياحَ والبحرَ، فحَدَثَ هُدوءٌ تامّ. 27 فتعَجّبَ النّاسُ وقالوا: «مَنْ هذا حتى تُطيعَهُ الرّياحُ والبحرُ؟»
طرد الشياطين وغرق الخنازير
(مرقس 5‏:1‏-20، لوقا 8‏:26‏-39)
28 ولمّا وصَلَ يَسوعُ إلى الشّاطئِ المُقابِلِ في ناحيةِ الجدرييّنَ اَستقْبَلَهُ رَجُلانِ خَرَجا مِنَ المَقابِرِ، وفيهما شياطينُ. وكانا شَرِسَيْنِ جدّا، حتى لا يَقدِرَ أحدٌ أن يمُرّ مِنْ تِلكَ الطّريقِ. 29 فأخذا يَصيحانِ: «ما لنا ولكَ، يا اَبنَ اللهِ؟ أجِئتَ إلى هُنا لِتُعذّبَنا قَبلَ الأوانِ؟»
30 وكانَ يَرعَى بَعيدًا مِنْ هُناكَ قطيعٌ كبيرٌ مِنَ الخنازيرِ، 31 فتوَسّلَ الشّياطينُ إلى يَسوعَ بقولِهِم: «إنْ طرَدْتَنا، فأرْسِلنا إلى قطيعِ الخنازيرِ». 32 فقالَ لهُم: «اَذهَبوا!» فخَرجوا ودَخَلوا في الخنازيرِ، فاَندفَعَ القطيعُ كُلّهُ مِنَ المُنحَدَرِ إلى البحرِ وهَلَكَ في الماءِ. 33 فهرَبَ الرّعاةُ إلى المدينةِ وأخبَروا بِما حدَثَ وبِما جرَى للرجُلَينِ اللّذَينِ كانَ فيهِما شياطينُ. 34 فخَرَجَ أهلُ المدينةِ كُلّهُم إلى يَسوعَ. ولمّا رأوْهُ طلَبوا إلَيهِ أنْ يَرحَلَ عَنْ دِيارِهِم.