Ezi Yesu te Pilato Kandra
(Matayo 27:1-2Matayo 11-14Marako 15:1-5Yoane 18:28-38)
1 Ago gboko cini ŋgate kuru, ago eziyi Yesu te Pilato kandra, 2 ago ànya etoyi nda kicute ekye: “Musu mano ono te drî lidri ro enjivoya, ka ta ata ànyari ko parata driutwero ozone 'Bädri'ba Roma ro ri, ago ka ata ekye yi ni Mesiya 'Bädri'ba owo.”
3 Ago Pilato eji nda te ekye: “Inye'do mini 'Bädri'ba Yudai ro owo ya?” Ago Yesu zatadrite ekye: “Nyata teṛo ŋgye.”
4 Ago Pilato atate kohanii 'desi ri ndi lowa tomoyo ana be ekye: “Musu taenji aza ko mano ono be.”
5 Oko ànya soyite ndi ago atate mbarasi ekye: “Ŋgaemba ndaro si nda ka ya lidri ro eŋgana Yuda cini yasi. Nda etoni Galilaya yasi, ago yauono nda esate le noŋwa.”
Azo Yesu te Eroda re
6 Ondro Pilato keri ta ono te oko nda ejitate ekye: “Inye'do mano ono Galilaya'ba yi ya?” 7 Ago ondro nda kunite Yesu ni wari se Eroda kabe mirina yasi oko, nda zo nda te Eroda re, se orivoya Yerusalema ya tu ana si. 8 Ondro Eroda kondre Yesu te oko, nda a'dote yai'dwesi, tana nda eri ta Yesu rote kyeno, ago ṛo mio'ba be nda ondrene. Nda mio'ba be Yesu ondrene talaro ro oyevoya. 9 Ta'dota, Eroda eji ta amba teni Yesu si, oko nda zatadrina kote. 10 Ago kohanii 'desi ndi miemba'ba Ota robe efote mileya, ago kicuyi Yesu te mbara. 11 Ago Eroda ndi kyila'bai ndaro be guyi Yesu te, ago yeyi nda te koziro, ago soyi boŋgo liŋgyiekye runduṛuro te nda lomvo, ago logoyi nda te kovole Pilato re. 12 Ago tu ana modona si, Eroda ndi Pilato be a'doyite bereazi ro, oko teinye dri ta ono ri a'doako, ànya orivoya kyila'baazi ro.
Ape Vure Yesu rote Ufune
(Matayo 27:15-26Marako 15:6-15Yoane 18:39–19:16)
13 Ago Pilato zi kohanii 'desi te dri'bai ndi lidri be te voaloya 14 ago atate ànyari ekye: “Nyèzi mano ono te makandra ago nyàtate mìkye nda ka drî lidri ro enjina. Oko yauono mìndre meji nda te ami milesi, ago musu nda kote taenji se cini nyìkicu anya be sina be, 15 ca Eroda usu nda kote taenjibe, tana go logo nda te kovole amare. Ago mìndre, cu mano ono ye ŋga aza kote se nda o'bane odrane. 16 Ta'dota, ma'bana a'bina nda 'da ago onjina nda gwo.”
18 Ago vo lowa ro trete ekye: “Mifu nda. Nyonji Baraba ämäri.” 19 (A'ba Baraba te kamba ya ta ogbo ro ta 'bakici ya, ago kpa ta 'diufu rota.)
20 Ago Pilato le gi 'du Yesu onjine dritai ro ago nda atate kpa to'di ànyari. 21 Oko ànya go tre kpate to'di ekye: “Nyoto nda, nyoto nda.”
22 Ago Pilato ata kpate ànyari pere nina si ekye: “Tase kozi nda koyebe e'di ya? Musu taenji aza kote nda ya se nda o'bane odrane. Ka'do inye, ma'bana a'bina nda 'da ago onjina nda gwo dritai ro.”
23 Oko ànya rite 'du otrene kporo amba si ekye beṛo Yesu otone. Ago äduro otre ànyaro pe ŋgate ṛe. 24 Ago Pilato pe vure Yesu rote oso se ànya keji ta be tana ro ana ronye. 25 Ago nda onji mano se ànya keji ta be tana ro, se avobe kamba ya ta ogbo rota, ago kpa ta 'diufuro ro ana te. Ago nda ozo Yesu te ànya rigye, tase ànya kolebe oyene, ànya koye robe.
Oto Yesu te
(Matayo 27:32-44Marako 15:21-32Yoane 19:17-27)
26 Ago ondro kyila'bai kai te oyi Yesu be oko, ànya 'beyi drite mano aza be ni Kurene yasi se äzibe Simona ana, ka ikyi 'bakici ya ni 'baŋwa yasi. Ànya ruyi nda te ago 'bayi taka te nda kyembe uŋgyine ago osone Yesu vo.
27 Ago lowa du lidri ro sote nda vo ndi tro 'ditoko se kabe ugu ruṛu o'be ago liyi nda ta ana be. 28 Yesu za mi te ànya dri ago atate ànyari ekye: “Ndiriŋwa Yerusalema ro, nyìliyi ko mata, oko nyìliyi andivo amiro ta ago ŋgàga amiro ta ayani. 29 Tana tu kate eziikyi, se lidri atana 'da ekye: ‘Ànya se kondoro ni kado, se kuti ŋgwà ko'de, ago 'dise ŋgwà kondro ba na ko 'do.’ 30 'Do ni tuse lidri kaoye atane 'bereŋwa ri ekye: ‘Mi'de ämädri’ ago Lutui ri ekye: ‘Nyada'do ama.’ 31 Tana ondro ŋga oso nonye kwoi ka a'do tu ce lururo si, 'dooko ta e'di ro a'dona teni ondro ka'do ce kowite niya?”
32 Ago màno ago ritu azaka, se ànya riti taenji'bai ana olofo ànya kpate ufune tro Yesu be. 33 Ago ondro ànya kesate vose äzi be “Kowa drî ro” ana ya oko, ànya otoyi Yesu te lau, ndi taenji'ba se ritu kai be, alo drígwo ndaro ya, ago azana gaṛi ndaro ya. 34 Ago Yesu atate ekye: “Täpi nye'be ànya, tana ànya niyi tase ànya kayibe oyena ono ko.”
Ago ànya lonyiyi boŋgo ndaro te ànya voya, vodo ovo si. 35 Ago lidri edrete lau voondre, ago dri'bai Yudai ro 'degwo nda ugu ekye: “Nda pa azii te mi'ba nda kopa andivo iro, ondro ka'do nda gi ni Mesiya, se Lu konjibe owo.”
36 Ago kyila'bai guyi nda kpate, ànya ikyite ndare ago ozoyi vino se fere osoro te ndäri, 37 ago atayite ndäri ekye: “Mipa andivo miro ondro ka'do mini 'bädri'ba Yudai ro owo.”
38 Ago kurusi drile ndaro ya egyi ta koyi te ekye: “Ono ni 'Bädri Yudai ro owo.” 39 Ago alo aza taenji'ba ro se otobe lau ana ata te la'da o'da si ndäri ekye: “Inye'do mi ko ni Mesiya owo ya? Mipa andivo miro ndi ama be.”
40 Oko azana 'bidri ndaro te ekye: “Inye'do nyuturi Lu ko ya? Ape vure miro kpate oso ndaro ronye. 41 Oko amaro orivoya ŋgyero tana mùsu ono gi ŋgase màyebe ni taoye amaro si owo, oko mano ono ye ŋga aza ko koziro.” 42 Ago nda atate Yesu ri ekye: “Yesu, miyi ta maro ndi ondro nyikyite 'bädri'ba ro owo.” 43 Ago Yesu zatadrite ekye: “Endaro mata miri ono, kitu ondro ono si nya'dona mabe paradiso ya.”
Odra Yesu ro
(Matayo 27:45-56Marako 15:33-41Yoane 19:28-30)
44 Ago ondro te oso kitudiri ronye oko, ŋgätini tako 'bädri cini te, ago rite inye madale saa njidriesu. 45 Ago kitu eyivo kote ago boŋgo se ayibe Yekalu ya ana yana lesite ritu. 46 Ago Yesu trete otre amba si ekye: “Täpi, mäpäṛi adri maro te drí miro ya.” Ago ondro nda kata ta ono te oko ndi nda dragwo.
47 Ago ondro 'desi kyila'baro kondre tase ka'do be te oko, nda räṛu Lu te ekye: “Endaro mano ono taŋgye'ba yi.”
48 Ago ondro lowa tomoyo se kotokala be lau tase ana ondrene ana kondre tase ka'do be te oko, ànya cini gote 'bäru kätäti o'bi o'biro tusu si. 49 Ago lidri se cini kuni Yesu be ndi tro 'ditoko se kosobe nda vo ni Galilaya ya be edreyite lozo si ta kayi ondrene.
Ose Yesu ro
(Matayo 27:57-61Marako 15:42-47Yoane 19:38-42)
50 Mano aza orivoya ävuruna Yosepa, nda orivoya ni 'ba'desi Yuda ro se äzibe Arimatayo ana yasi. Nda orivoya alo aza gboko Taäyi'bai ro, mano kado ago kpa 'diri yi, 51 se letadri kote tavoora ndi taoye Taäyi'ba robe, nda ka ikyi Miri 'Bädri'ba Lu ro ro kotena. 52 Nda oyite Pilato re ago ejitate avo Yesu rota. 53 Ago nda lofo avo te vuru ago vute boŋgo rendelero ya, ago 'bate 'bu aza se agabe ni kuni se ase 'diaza kätina ro dri ko kigye ana ya. 54 Ago ana ni tu ruedero anjioko Sabata ka oyete etone.
55 Ago 'ditoko se kosobe Yesu vo ṛo ni Galilaya ya ana oyiyite tro Yosepa be, ago ndreyi 'budri Yesu rote ndi lala avo ndaro robe kigye. 56 Ago ànya egoyite 'bäru ago edeyi ŋga tägyi ŋgutruro ndi ido tägyi tagyiri robe te.
Ago tu Sabata rosi, ànya lolite oso Ota voro ronye.
يسوع عند بيلاطس
(متى 27‏:11‏-14، مرقس 15‏:1‏-5، يوحنا 18‏:28‏-38)
1 وقامَ الحُضورُ كُلّهُم وجاؤُوا بِه إلى بيلاطُسَ، 2 وأخذوا يَتّهِمونَهُ فيقولونَ: «وجَدْنا هذا الرّجُلَ يثيرُ الفِتنَةَ في شَعبِنا، ويَمنَعُهُ أنْ يدفَعَ الجِزيَةَ إلى القَيصَرِ، ويَدّعي أنّهُ المسيحُ المَلِكُ». 3 فسألَهُ بِيلاطُسُ: «أأنتَ مَلِكُ اليَهودِ؟» فأجابَهُ: «أنتَ قُلتَ».
4 فقالَ بِيلاطُسُ لِرُؤساءِ الكَهنَةِ والجُموعِ: «لا أجِدُ جُرمًا على هذا الرّجُلِ!» 5 ولكنّهُم أصَرّوا على قولِهِم: «إنّهُ يُثيرُ الشّعبَ بتَعليمِهِ في اليَهوديّةِ كُلّها، مِنَ الجَليلِ إلى هُنا».
يسوع عند هيرودس
6 فسألَ بِيلاطُسُ عِندَما سَمِعَ هذا الكلامَ: «هَلِ الرّجُلُ مِنَ الجليلِ؟» 7 فلمّا عَرفَ أنّهُ مِنْ ولايَةِ هِيرودُسَ أرسَلَهُ إلى هِيرودُسَ، وهوَ في ذلِكَ الوَقتِ نازِلٌ في أُورُشليمَ.
8 فلمّا رأى هِيرودُسُ يَسوعَ فَرِحَ كثيرًا، لأنّهُ كانَ يَرغَبُ مِنْ زمانٍ بَعيدٍ أنْ يَراهُ لِكَثرَةِ ما سَمِعَ عَنهُ، ويَرجو أنْ يَشهَدَ آيَةً تَتِمّ على يدِهِ. 9 فسألَهُ مسائِلَ كثيرةً، فما أجابَهُ عَنْ شيءٍ. 10 وقامَ رُؤساءُ الكَهنَةِ ومُعَلّمو الشّريعةِ يَتّهِمونَهُ ويُشَدّدونَ علَيهِ التّهَم. 11 فأهانَهُ هيرودُسُ وجُنودُهُ. واَستَهزَأَ بِه، فألبَسهُ ثَوبًا برّاقًا ورَدّه إلى بِيلاطُسَ. 12 وتصَالَحَ هِيرودُسُ وبِيلاطُسُ في ذلِكَ اليومِ، وكانا مِنْ قَبلُ مُتَخاصِمَينِ.
الحكم على يسوع بالموت
(متى 27‏:15‏-26، مرقس 15‏:6‏-15، يوحنا 18‏:39‏—19‏:16)
13 فدَعا بِيلاطُسُ رُؤساءَ الكَهنَةِ والزّعَماءَ والشّعبَ 14 وقالَ لهُم: «جِئتُم إليّ بِهذا الرّجُلِ وقُلتُم إنّهُ يُضلّلُ الشّعبَ. فَفَحَصتُهُ أمامَكُم، فما وجَدْتُ أنّهُ اَرتكَبَ شَيئًا ممّا تتّهِمونَهُ بِه، 15 ولا هِيرودُسُ وجَدَ أيضًا، لأنّهُ رَدّهُ إِلينا. فلا شيءَ إذًا فعَلَهُ هذا الرّجُلُ يَستوجِبُ بِه الموتَ. 16 فسأجلِدُهُ وأُخلي سَبيلَهُ». [ 17 وكانَ على بِيلاطُسَ أنْ يُطلِقَ لهُم في كُلّ عيدٍ واحدًا مِنَ السّجناءِ]. 18 فَصاحوا بِصوتٍ واحدٍ: «أقتُلْ هذا الرّجُلَ وأطلِقْ لنا باراباسَ!» 19 وكانَ باراباسُ في السّجنِ لاَشتِراكِهِ في فِتنةٍ وقَعَت في المدينةِ، ولاَرْتكابِهِ جَريمةَ قَتلٍ.
20 فخاطبَهُم بِيلاطُسُ ثانيةً لأنّهُ كانَ يُريدُ أنْ يُخلِيَ سَبيلَ يَسوعَ، 21 فصاحوا: «إصلِبْهُ! إصلِبْهُ!» 22 فقالَ لهُم ثالثةً: «أيّ شَرّ فعَلَ هذا الرّجُلُ؟ لا أجِدُ علَيهِ ما يَستَوجِبُ بِه الموتَ. فسأجلِدُهُ وأُخلي سبيلَهُ!» 23 فألحّوا علَيهِ بأعلى أصواتِهِم طالِبينَ صَلبَهُ، واَشتَدّ صِياحُهُم، 24 فحكَمَ بِيلاطُسُ أنْ يُجابَ طلَبُهُم، 25 فأطلَقَ الرّجُلَ الذي طَلَبوهُ، وكانَ في السّجنِ لِجريمَةِ قَتلٍ وإثارَةِ فِتنةٍ، وأسلَمَ يَسوعَ إلى مَشيئَتِهِم.
يسوع على الصليب
(متى 27‏:32‏-44، مرقس 15‏:21‏-32، يوحنا 19‏:17‏-27)
26 وبَينَما هُم ذاهِبونَ بِه، أمسَكوا سِمعانَ، وهوَ رَجُلٌ قِيرينيّ كانَ راجِعًا مِنَ الحَقلِ، فألقَوا علَيهِ الصّليبَ ليَحمِلَهُ خَلفَ يَسوعَ. 27 وتَبِعَهُ جُمهورٌ كبيرٌ مِنَ الشّعبِ، ومِنْ نِساءٍ كُنّ يَلطِمْنَ صُدورَهُنّ ويَنُحْنَ علَيهِ. 28 فاَلتَفَتَ يَسوعُ إلَيهِنّ وقالَ: «لا تَبكِينَ علَيّ يا بناتِ أُورُشليمَ، بَلِ اَبكِينَ على أنفُسِكُنّ وعلى أولادِكُنّ. 29 سَتَجيءُ أيّامٌ يُقالُ فيها: هَنيئًا لِلواتي ما حَبِلْنَ ولا ولَدْنَ ولا أرضَعْنَ. 30 ويُقالُ لِلجِبالِ اَسقُطي علَينا، ولِلتِلالِ غطّينا. 31 فإذا كانوا هكذا يَفعَلونَ بالغُصنِ الأخضَرِ، فكيفَ تكونُ حالُ الغُصنِ اليابسِ؟»
32 وساقوا مَعَهُ إلى القَتلِ اَثنَينِ مِنَ المُجرِمينَ. 33 ولمّا وصَلوا إلى المكانِ المُسمّى بالجُمجُمَةِ، صَلَبوهُ هُناكَ معَ المُجرِمَينِ، واحدًا عَنْ يَمينِهِ والآخَرَ عَنْ شِمالِهِ. 34 فقالَ يَسوعُ: «اَغفِرْ لهُم يا أبي، لأنّهُم لا يَعرِفونَ ما يَعمَلونَ». واَقتَسَموا ثيابَهُ مُقتَرعينَ علَيها. 35 ووقَفَ الشّعبُ هُناكَ يَنظُرونَ، ورُؤساؤُهُم يَقولونَ مُتَهكّمينَ: «خَلّصَ غَيرَهُ فَليُخَلّصْ نَفسَهُ، إنْ كانَ مَسيحَ اللهِ المُختارَ!»
36 واَستَهزَأَ بِهِ الجُنودُ أيضًا، وهُم يَقتَرِبونَ ويُناوِلونَهُ خَلاّ 37 ويَقولونَ: «خَلّصْ نَفسَكَ، إنْ كُنتَ مَلِكَ اليَهودِ!» 38 وكانَ فَوقَ رأسِهِ لَوحَةٌ مكتوبٌ فيها: «هذا مَلِكُ اليَهودِ!»
39 وأخَذَ أحَدُ المُجرِمَينِ المُعلّقَينِ على الصّليبِ يَشتُمُهُ ويَقولُ لَه: «أما أنتَ المَسيحُ؟ فخَلّصْ نَفسَكَ وخَلّصْنا!» 40 فاَنتَهَرَهُ المُجرِمُ الآخَرُ قالَ: «أما تَخافُ اللهَ وأنتَ تَتحَمّلُ العِقابَ نَفسَهُ؟ 41 نَحنُ عِقابُنا عَدلٌ، نِلناهُ جَزاءَ أعمالِنا، أمّا هوَ، فما عَمِلَ سُوءًا». 42 وقالَ: «اَذكُرْني يا يسوعُ، متى جِئتَ في مَلكوتِكَ». 43 فأجابَ يَسوعُ: «الحقّ أقولُ لكَ: سَتكونُ اليومَ مَعي في الفِردَوسِ».
موت يسوع
(متى 27‏:45‏-46، مرقس 15‏:33‏-41، يوحنا 19‏:28‏-30)
44 وعِندَ الظّهرِ خَيّمَ الظلامُ على الأرضِ كُلّها حتى السّاعةِ الثالِثةِ. 45 واَحتَجَبَتِ الشّمسُ واَنشَقّ حِجابُ الهَيكَلِ مِنَ الوَسَطِ. 46 وصرَخَ يَسوعُ صَرخةً قويّةً: «يا أبي، في يَدَيكَ أستَودِعُ رُوحي». قالَ هذا وأسلَمَ الرّوحَ.
47 فلمّا رأى قائِدُ الحرَسِ ما جرى، مَجّدَ اللهَ وقالَ: «بالحَقيقَةِ، هذا الرّجُلُ كانَ صالِحًا». 48 والجُموعُ التي حَضرَت ذلِكَ المَشهَدَ، فرَأَت ما جَرى، رجَعَت وهيَ تَلطِمُ الصّدورَ. 49 وكانَ جميعُ أصدقاءِ يَسوعَ، والنّساءُ اللّواتي تَبِعْنَهُ مِنَ الجَليلِ، يُشاهِدونَ هذِهِ الأحداثَ عَنْ بُعدٍ.
دفن يسوع
(متى 27‏:57‏-61، مرقس 15‏:42‏-47، يوحنا 19‏:38‏-42)
50 وجاءَ عُضوٌ في مَجلِسِ اليَهودِ اَسمُهُ يوسُفُ، وهوَ رَجُلٌ تَقِيّ صالِحٌ، 51 عارَضَ رَأْيَ المَجلِسِ وتَصَرّفَهُ، وكانَ مِنَ الرّامَةِ وهيَ مدينةٌ يَهودِيّةٌ، وكانَ يَنتَظِرُ مَلكوتَ اللهِ، 52 فدَخَلَ على بِيلاطُسَ وطلَبَ جسَدَ يَسوعَ. 53 ثُمّ أنزَلَهُ عَنِ الصّليبِ ولَفّهُ في كَفَنٍ مِنْ كتّانٍ، ووضَعَهُ في قبرٍ مَحفورٍ في الصّخرِ، ما دُفِنَ فيهِ أحَدٌ مِنْ قَبلُ. 54 وكانَ اليومُ يومَ التّهيئَةِ لِلسّبتِ، والسّبتُ كادَ يَبدأُ.
55 وكانَتِ النّساءُ اللّواتي تَبِعْنَ يَسوعَ مِنَ الجَليلِ يُرافِقْنَ يوسُفَ، فرَأَينَ القَبرَ وكيفَ وُضِعَ فيهِ جسَدُ يَسوعَ. 56 ثُمّ رَجَعْنَ وهَيّأنَ طِيبًا وحَنُوطًا، واَستَرَحْنَ في السّبتِ حسَبَ الشّريعةِ.