Yesu ndi Zakayo be
1 Ago Yesu oyite Yeriko ya ago kate ugu lävu kigyesi. 2 Ago mano aza orivoya lau ävuruna Zakayo nda parata koto'ba 'desi yi, ago orivoya ŋgaamba be. 3 Nda ojote ya cini si Yesu ondrene kode nda a'di owo, oko nda mano nyagoraŋwa yi, ago ni kote Yesu ondrene ni lowa ri. 4 Ta'dota, nda mute driya ago tute ce kyi'du ro dri Yesu ondrene, se kaoye lävune liti ana yasi. 5 Ago ondro Yesu kesate vose ana ya oko, nda ndre vote kuru ago atate ekye: “Zakayo, nyefo vuru ndrindri, tana kitu ondro ono si beṛo märi orine zo miro ya.”
6 Ago Zakayo efote vuru ndrindri, ndi ru Yesu te riyä amba si. 7 Ago lidri cini se kondre ta ono be ono eto atate ŋguruŋguru ekye: “Mano ono oyite ŋgwazi ro 'ba takozi'ba roya.”
8 Ago Zakayo edrete kuru ago atate Opi ri ekye: “Mindre Opi, mozona telesi lakaza maro ro ati'bai ri, ago ondro ka'do moco 'diaza te ŋga aza ro, mologona vona perena su.”
9 Ago Yesu atate ndäri ekye: “Kitu ondro ono si ono ŋgaopa ikyite zo ono ya, tana mano ono kpani zelevo Abarayama ro yasi. 10 Tana Ŋgwa Lidri ro ikyite 'dise kujebe uṛine ago opane.”
Lapidriopi Parata Kaciro Logo Läguläguro ro
(Matayo 25:14-30)
11 Ago ondro lidri kadri tase ono erina oko, Yesu ugu atate ago iti lapidriopi ono te ànyari. Nda te lototi Yerusalema lomvo ago lidri koma iro be ekye, Miri 'Bädri'ba Lu ro ro ka oyete esane ndri ro. 12 Ta'dota, nda atate ànyari ekye: “Mano orooro aza oyite 'bädri lozo aza ya nda o'bane 'bädri'ba ro ago 'dovosi ogo egone 'bäru. 13 Oko dri teinye ndäri oyiako, nda zi ruindu'bai 'butealo ndaro te ago ozo parata kaciro logo läguläguro te ànya cini ri ba alo alo ago atate ànyari ekye: ‘Nyòyi nyìliti ŋga parata ono si madale mego lutu.’ 14 Oko lidri 'bädri ndaro ro yana osoro nda lomvo ago ta'dota ànya zoyi lazo'bai te nda vo atane ekye: ‘Màle mano ono ko a'done 'bädri'ba amaro.’
15 “Caoko, a'ba mano ana te 'bädri'ba ro ago nda egote. Ago nda zo lazo te ruindu'bai se nda kozo parata be ànyari ana vo, tana nda kuni drinju'du se ànya kusube ŋga logye si ana robe. 16 Ruindu'ba käti ikyite ago atate ekye: ‘'Desi parata logo läguläguro alodi se nyozobe märi ono liti parata logo läguläguro te 'butealo.’ 17 Ago nda atate ndäri ekye: ‘Miyete kado, mi orivoya ruindu'ba kado yi. Tana nya'do te 'diri ŋga giṛiŋwa ya, ta 'do ro, nya'dona te drikaca be 'bakici 'butealo dri.’ 18 Ago ruindu'ba ṛiri ikyite, ago atate ekye: ‘'Desi parata logo läguläguro miro liti parata nji aza kpate.’ 19 Ago 'desi atate ndäri ekye: ‘Nya'dona te drikaca be 'bakici nji dri.’
20 “Ago ruindu'ba aza ikyi kpate ago atate ekye: ‘'Desi parata miro logo läguläguro begi ono, mada'dote lozo joṛo kuru boŋgo ya. 21 Tana ma orivoya turiro ni miri, mi orivoya mano rritibe yi, ago nya ŋgase ko miro uruna, ago ŋgase nyikyi'di kote ni nya olona.’ 22 Ago nda atate ruindu'ba ana ri ekye: ‘Mi ruindu'ba kozi ono, mapena vure miro ata kala miro ro modona si. Minite ma mano rritibe yi, ago ma ŋgase ko maro uruna, ago ŋgase mikyi'di kote ni olona, 23 oko tana e'di mi'de ko parata maro o'ba lutwe ya niya? Tana aba megote oko musu robe drinju'du be.’
24 “Ago mano ana atate lidri se kedrebe lau ana ri ekye: ‘Miru parata logo läguläguro 'do ni nda rigye, ago nyòzo ruindu'ba se sina 'butealo ana ri.’ 25 Oko ànya atate ekye: ‘'Desi nda te nja parata be 'butealo.’ Ndi nda zatadrite ekye, 26 ‘Mata ämiri ono 'dicini se ŋga be, ozona 'da ànyari ndra, oko 'dise ŋga ako, ca se nda ka'dobe sina giṛiŋwa 'do äruna 'da ni nda rigyesi. 27 Oko ta kyila'baazii maro rota, se koleyi be ko märi a'done 'bädri'ba ànyaro 'do, nyèzi ànya noŋwa ago mìfu ànya ma kandra.’ ”
Eci Yesu ro Yerusalema ya Riyä 'Desi si
(Matayo 21:1-11Marako 11:1-11Yoane 12:12-19)
28 Ago ondro Yesu kata ta ono te oko, nda oyite Yerusalema ya ànya mile. 29 Ago ondro nda kesate loto ti Betefage ndi Betaniya be lomvo, lutu se äzibe 'Bereŋwa Ice Ido ro ro pa oko, nda zo taeri'bai ritu te mileya, ago atate ànyari ekye: 30 “Nyòyi ta ŋgaembaro kwoi be 'baŋwa mile amiro ya ana ya, ago ondro nyate oci kigye oko, nyusuna doŋgyi to'diŋwa aza ayite vuru se 'diaza lämu ko dri sina alona. Mìtri anya ago nyèzi noŋwa. 31 Ago ondro 'diaza keji ami te ekye: ‘Nyà anya otri tana e'di ya,’ nyàta ndäri mikye, Opi le anya ni.”
32 Ago ànya se azo be ana, oyiyite ago usuyi anya gi oso Yesu kata tana be ànyari ronye.
33 Ago ondro ànya kate doŋgyi to'diŋwa ana otri oko, kuzupinai atate ànyari ekye: “Nyà doŋgyi to'diŋwa 'do otri etaya?”
34 Ago ànya zatadrite ekye: “Opi le anya ni.” 35 Ndi ànya eziyi doŋgyi to'diŋwa ana te Yesu ri, ago 'beyi boŋgo ànyaro te driigye ago 'bayi Yesu te driigye. 36 Ago Yesu kate ugu umu sina oko, lidri 'be boŋgo ànyaro te liti drisi.
37 Ago ondro Yesu kesate ti Yerusalema lomvo vose liti na koyibe vurulero 'Bereŋwa Ice Ido ro ro pa oko, lowa tomoyo oso'bai nda vo ro etoyi riyä ndi räṛu be oyete Lu ri otre amba si ta tase cini 'desi ro ànya kondrebe ana ta, 38 ata be ekye: “Lu käṛu 'Bädri'ba se kabe ikyi ävuru Opi roya ono! Taliatokpe ka'do vo'buyakuru ya ago 'desi ka'do Lu ri.”
39 Ago rukä Parusii ro se lowa lako ana atayite Yesu ri ekye: “Miemba'ba, mita taeri'bai miro odrine ti.”
40 Oko Yesu zatadrite ekye: “Mata ämiri ono, ondro ka'do ànya kodrite titiro, 'dooko kunii etona totrete ni.”
Yesu Liyite Yerusalema ta
41 Ago ondro Yesu kishwete loto ti 'bakici lomvo ago ondro nda kondrete oko, nda liyite ta ta, 42 ekye: “Aba minina gi toto ondro tase kezina taliatokpe ndri miri. Oko yauono ada'dote ni mi miro yasi. 43 Tana tu kaoye esane, se kyila'baazii miro o'bena aga 'da gbikyi milomvo si ago umunayi drî miro 'da ŋgulu ago lagana yi ofovo miro zo cuku cini yasi. 44 Ànya tufunayi mi 'da ndi lidri se tiṛi obe obe miro ya 'do be, anya unina ko kuni giṛiŋwa aza e'bene vo ànyaro ya, tana mini tuse Lu kikyi be mi opane ono ko.”
Yesu Oyite Yekalu ya
(Matayo 21:12-17Marako 11:15-19Yoane 2:13-22)
45 Ago Yesu oyi cite Yekalu ya ndi eto lidri se ka ŋgalogye lau kai onjana te tesi 46 ago atate ànyari ekye: “Egyi ṛote Taegyi ya, Lu atate ekye: ‘Yekalu maro a'dona 'da zo mätu ro,’ oko nyotozate kugyi ŋgatopa'bai ro.”
47 Tu cini si, Yesu emba ŋgate Yekalu ya. Ago kohanii 'desi, miemba'bai Ota ro ndi dri'bai lidri robe etoyi tavo uṛite nda ufune. 48 Oko ànya usuyi liti aza kote oyezana, tana lidri cini rite 'du ta ndaro erine, ago leyi kote ata giṛiŋwa aza ri lävune.
يسوع وزكا
1 ودخَلَ يَسوعُ أريحا وأخَذَ يَجتازُها. 2 وكانَ فيها رَجُلٌ غَنيّ مِنْ كِبارِ جُباةِ الضّرائبِ اَسمُهُ زكّا، 3 فجاءَ ليَرى مَنْ هوَ يَسوعُ. ولكنّه كانَ قصيرًا، فما تَمكّنَ أنْ يَراهُ لِكَثْرةِ الزّحامِ. 4 فأسرَعَ إلى جُمّيزَةٍ وصَعِدَها لِيراهُ، وكانَ يَسوعُ سيَمُرّ بِها. 5 فلمّا وصَلَ يَسوعُ إلى هُناكَ، رفَعَ نَظَرَهُ إلَيهِ وقالَ لَهُ: «إنزِلْ سَريعًا يا زكّا، لأنّي سأُقيمُ اليومَ في بَيتِكَ». 6 فنَزَلَ مُسرِعًا واَستَقبَلهُ بِفَرَحٍ.
7 فلمّا رأى النّاسُ ما جرى، قالوا كُلّهُم مُتَذَمّرينَ: «دخَلَ بَيتَ رَجُلٍ خاطئٍ ليُقيمَ عِندَهُ». 8 فوقَفَ زكّا وقالَ للرّبّ يَسوعَ: «يا ربّ، سأُعطي الفُقَراءَ نِصفَ أموالي، وإذا كُنتُ ظَلَمتُ أحدًا في شيءٍ، أرُدّهُ علَيهِ أربَعَةَ أضعافٍ». 9 فقالَ لَهُ يَسوعُ: «اليومَ حلّ الخلاصُ بِهذا البَيتِ، لأنّ هذا الرّجُلَ هوَ أيضًا مِنْ أبناءِ إبراهيمَ. 10 فاَبنُ الإنسانِ جاءَ ليَبحَثَ عَنِ الهالِكينَ ويُخَلّصَهُم».
مثل الدنانير الذهبية
(متى 25‏:14‏-30)
11 واَقتَرَبَ مِنْ أُورُشليمَ، وكانَ الذينَ يَسمَعونَ هذا الكلامَ يَظُنّونَ أنّ مَلكوتَ اللهِ سيَظهَرُ في الحالِ، فأضافَ إلَيهِ هذا المثَلَ، 12 قالَ: «سافَرَ أحَدُ الأُمراءِ إلى بَلَدٍ بعيدٍ ليتَولّى المُلكَ ثُمّ يَعودَ. 13 فدَعا عشَرَةَ خَدَمٍ لَهُ وأعطى كلّ واحدٍ مِنهُم دينارًا ذَهَبيّا وقالَ لهُم: تاجِروا بِهذا المالِ حتى أعودَ. 14 وكانَ أهلُ بلَدِهِ يكرَهونَهُ، فأرسلوا وَفْدًا يَتبَعُهُ فيَقولُ: لا نُريدُ هذا الرّجُلَ مَلِكًا علَينا. 15 فلمّا رجَعَ الأميرُ، بَعدَما تَوَلّى المُلكَ، أمَرَ باَستِدعاءِ الخَدَمِ الذينَ أعطاهُمُ المالَ، ليَرى كم كسَبَ كُلّ واحدٍ مِنهُم. 16 فتَقَدّمَ الأوّلُ وقالَ: يا سيّدي، ربِحَ دينارُكَ عشَرَةَ دنانيرَ. 17 فقالَ لَهُ: أحسَنْتَ أيّها الخادِمُ الصالحُ! كُنتَ أمينًا على القليلِ، فكُنْ والِيًا على عَشْرِ مُدُنٍ. 18 وجاءَ الثاني فقالَ: يا سيّدي، ربِحَ دينارُكَ خَمسةَ دنانيرَ. 19 فقالَ لَهُ: وأنتَ كُنْ والِيًا على خَمْسِ مُدُنٍ.
20 وجاءَ الثّالثُ فقالَ: يا سيّدي، ها هوَ دينارُكَ: خبّأْتُهُ في مِنديلٍ، 21 لأنّي خِفتُ مِنكَ. فأنتَ رَجُلٌ صارِمٌ تأخُذُ ما لا تُودِعُ. 22 فقالَ لَهُ: بكلامِكَ أَدينُكَ، أيّها الخادِمُ الشّرّيرُ. عَرَفتَ أنّي رَجُلٌ صارِمٌ آخُذُ ما لا أُودِعُ، وأحصُدُ ما لا أزرَعُ، 23 فلماذا ما وضَعتَ مالي عِندَ الصيارِفَةِ؟ وكُنتُ في عَودَتي أستَرِدّهُ معَ الفائِدَةِ. 24 وقالَ لِلحاضرينَ: خُذوا الدينارَ مِنهُ واَدفَعوهُ إلى صاحِبِ الدّنانيرِ العَشَرَةِ.
25 فقالوا لَهُ: يا سيّدُ، عِندَهُ عَشَرَةُ دنانيرَ! فأجابَهُم: 26 أقولُ لكُم: مَنْ كانَ لَه شيءٌ، يُزادُ. ومَنْ لا شيءَ لَهُ، يُؤخذُ مِنهُ حتى الذي لَهُ. 27 أمّا أعدائي الذينَ لا يُريدونَ أنْ أملِكَ علَيهِم، فَجيئوا بِهِم إلى هُنا واَقتُلوهُم أمامي».
يسوع يدخل أورشليم
(متى 21‏:1‏-11، مرقس 11، يوحنا 12‏:12‏-19)
28 قالَ هذا الكلامَ وتقَدّمَ صاعدًا إلى أُورُشليمَ. 29 ولمّا اَقتَرَبَ مِنْ بَيت فاجي وبيت عنيا، عِندَ الجبَلِ المُسمّى جبَلَ الزّيتونِ، أرسَلَ اَثنَينِ مِنْ تلاميذِهِ، 30 وقالَ لهُما: «اَذهَبا إلى القَريةِ التي أمامَكُما، وعِندَما تَدخُلانِها تَجدانِ جَحْشًا مَربوطًا، ما ركِبَ علَيهِ أحَدٌ مِنْ قَبلُ، فَحُلاّ رِباطَهُ وجِيئا بِه. 31 وإنْ سألكُما أحَدٌ: لماذا تَحُلاّنِ رِباطَهُ؟ فَقولا لَه: السيّدُ مُحتاجٌ إلَيهِ». 32 فذهَبَ التّلميذانِ ووَجَدا كما قالَ لهُما يَسوعُ. 33 وبَينَما هُما يحُلاّنِ رِباطَ الجَحشِ، قالَ لهُما أصحابُهُ: «لماذا تَحُلاّنِ رباطَهُ؟» 34 فأجابا: «السيّدُ مُحتاجٌ إلَيهِ». 35 فجاءا بالجَحشِ إلى يَسوعَ، ووضَعا ثَوبَيهِما علَيهِ، وأركَبا يَسوعَ. 36 فسارَ والنّاسُ يَبسُطونَ ثيابَهُم على الطّريقِ. 37 ولمّا اَقترَبَ مِنْ مُنحَدَرِ جبَلِ الزّيتونِ، أخذَ جَماعةُ التلاميذِ يُهلّلونَ ويُسَبّحونَ اللهَ بأعلى أصواتِهِم على جميعِ المُعجِزاتِ التي شاهَدوها. 38 وكانوا يَقولونَ: «تَبارَكَ المَلِكُ الآتي باَسمِ الرّبّ. السّلامُ في السّماءِ، والمَجدُ في العُلى!»
39 فقالَ لَهُ بَعضُ الفَرّيسيّينَ مِنَ الجُموعِ: «يا مُعَلّمُ، قُلْ لتلاميذِكَ أنْ يَسكُتوا!» 40 فأجابَهُم يَسوعُ: «أقولُ لكُم: إنْ سكَتَ هَؤلاءِ، فالحِجارَةُ تَهتِفُ!»
يسوع يبكي على أورشليم
41 ولمّا اَقتَرَبَ مِنْ أُورُشليمَ نظَرَ إلى المدينةِ وبكى علَيها، 42 وقالَ: «لَيتَكِ عرَفْتِ اليومَ طريقَ السّلام! ولكِنّه الآنَ مَحجوبٌ عن عَينَيكِ. 43 سيَجِيءُ زَمانٌ يُحيطُ بِكِ أعداؤُكِ بالمَتاريسِ، ويُحاصِرونَكِ، ويُطبِقونَ علَيكِ مِنْ كُلّ جِهَةٍ، 44 ويَهدِمونَكِ على أبنائِكِ الذينَ هُم فيكِ، ولا يَترُكونَ فيكِ حجَرًا على حجَرٍ، لأنّكِ ما عرَفْتِ زمانَ مَجيءِ اللهِ لِخلاصِكِ».
يسوع يطرد الباعة من الهيكل
(متى 21‏:12‏-17، مرقس 11‏:15‏-19، يوحنا 2‏:13‏-22)
45 ثُمّ دخَلَ الهَيكَلَ وأخَذَ يَطرُدُ الباعَةَ 46 ويقولُ لهُم: «جاءَ في الكِتابِ: بَيتي بَيتُ الصّلاةِ، وأنتُم جَعَلتُموهُ مَغارَةَ لُصوصٍ!»
47 وأخَذَ يُعَلّمُ كُلّ يومٍ في الهَيكَلِ، وكانَ رُؤساءُ الكَهنَةِ ومُعَلّمو الشّريعةِ وزُعماءُ الشّعبِ يُريدونَ أنْ يَقتُلوهُ، 48 فلا يَجدونَ كيفَ يَفعلونَ، لأنّ الشّعبَ كُلّهُ كانَ يَستَمِعُ إلَيهِ مُتَعَلّقًا بِه.